Polemika k téme Tiso a 1. Slovenský štát

důležité je hledat jednotící prvky a ne se hrabat v minulosti.
Dvakrát bol “sobáš” kvôli jednotiacim prvkom, a napriek nim dvakrát ”rozvod”.
“História nie je učiteľka, ale cvičiteľka, ktorá trestá nezvládnuté lekcie…”
Tak som sa hrabal v minulosti, lebo len hlupák aj tretíkrát stúpi na tie isté hrable.
Chyby sú na oboch stranách: “český ženích” je posadnutý okultnou túžbou ovládať a podriaďovať (pragocentrizmus je len jednym z prejavov Prahy ako okultného centra židovstva) si nevestu.
A “slovenská nevesta“ je alergická na nesplnené sľuby a snahy ju ovládať. Navyše je to rozpoltená bytosť Uhorska - jedna jej časť je tu na Slovensku a druhá ostala v Maďarsku.
Preto už štyri roky upozorňujem na dôležitosť nápravy vzťahov Slovenska a Maďarska a na potrebu čo najužšej spolupráce s Maďarskom (je to nutnosť, tak ako je nutnosťou spolupráca pravej a ľavej hemisféry človeka). Až tak bude nevesta súca na vydaj.
A dovtedy sa musí ženích oslobodiť od vplyvu okultného pražského centra židovstva…
Inak zo “svatby” nič nebude…
 
Co jako čekal? Zázraky do tří dnů, nemožné hned
Nie, zázraky nečakal, chcel rovnoprávne, autonómne postavenie Slovenska a nie ideu čechoslovakizmu.
Škoda, že se Hlinka nedožil společného státu 50. až 60.let.
Nič by na svojom výroku nezmenil, to by sa musel dožiť až obdobia, keď sa po rehabilitácii stal opätovne politicky činným G.Husák a posunul ČSSR od unitárneho štátu k federácii.
Inak je zaujímavým tento výrok G.Husáka:
„Ja tento národ musím zachrániť, aj keby mi mali všetci napľuť do očí.“ (Husák o svojej úlohe po vpáde vojsk v auguste 1968)
 
@Popolvár
Dávam do pozornosti rozhovor doktorom Pavlom Mičianikom na tému Vzájomné vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Slovenskom v rokoch 1939-1945. Zaznelo tam veľa zaujímavého. Vypichnem drobnosti - Zo strany Tisa bol záujem o dobré vzťahy so Sovietskym zväzom o čom svedčí aj fakt, že jeho brat tam pracoval ako veľvyslanec. Bol záujem o revíziu hraníc o ktoré sme prišli pričom garantom územnej celistvosti malo byť Nemecko a Sovietsky zväz (namiesto Nemecka a Talianska).
Tu niekde vznikla idea vybudovania "Slovenského Švajčiarska"
Ani Nemcom ani Vatikánu sa nepáčila prílišná aktivita o dobré vzťahy so Sovietskym zväzom a robili proti tomu rôzne kroky - varovania, vypočúvania atď.
Predstaviteľ Sovietskeho zväzu sa v zápiskoch vyjadril, že Slováci majú od Sovietskeho zväzu nereálne očakávania, čo oni nevedia splniť.



Zdroj: https://t.me/ARIADNE_KNIHY_PODCAST/1943
 
Zidoexaltacia je druh socialnej idiocie, tolerovanie zla je najvacsi hriech voci sebe a svojej rodine. Pogromy boli kazde storocie, nie pre ich dobrosrdecnost ani preto ze by ludia nemali nic lepsie na praci, ten tzv.holokaust bola akcia GP na stmelenie vyslachteneho naroda a vznik statu IsRaEl, pogromy pramenili z hnevu ludu a bezpravia ktore zazivali od vyvolenych. Naozaj sa chce niekto rozrusovat, ked sa karta premeni z - aj ten najlepsi z gojov si zasluzi smrt, na - vysporiadanie sa z nepravostou hoc aj tym najtvrdsim sposobom, len s tym rozdielom ze ti najlepsi z negojov boli zasvateni a stihli utiect z europy. Mna nerozrusuje to ci ich bolo vyvezenych 50 alebo 100 tisic, smrt jedinca je tragedia milionov statistika... ja vidim problem v elitarizme, ked vyvoleni tvoria zlomok percenta obyvatelstva, ale figuruju na najvyssich postoch a profesiach v rade desiatok percent, v znicenych zivotoch gojov kvoli uzere parchantov, preco Stalin zatvaral zidovske manzelky svojich spolupracovnikov... z tohto plemena nikdy nevyjde nic dobre lebo nie su schopni sebareflexie, zidov a romov prevychovat nejde, sami sa segreguju a teda je v zaujme naroda ich vyclenit na samostatne uzemie, kde nebudu moct parazitovat na druhych a kludne nech sa aj vzajomne zozeru, trhat zily mi to nebude, podobne ak globalne zakulisie zorganizuje dalsi holokaust tak slovania by mali od toho dat ruky prec a nie ich este chranit ako Tiso a slovenske rodiny ktore riskovali vlastne zivoty, ked zidov ukryvali pred nacistami vo svojich pribytkoch a ako vdaku ich vnukovia dnes oznacuju slovakov za fasistov, za dobrotu na zebrotu.
Nie som rasista,ale čo si domov pustís ,to tam máš, a nakoniec ak nezakročíš tak ti to prerastie cez hlavu
V záujme pozemského vplyvu a moci židia nehodlajú ustúpiť ani o krok. Nikdy by nedokázali vo svojej pýche priznať, že sa mýlili a stratili tak pred ľuďmi svoju tvár. Preto ich dnešní veriaci zo Západu nemôžu nasledovať v takej miere ako pred stáročiami a najväčší počet ich nových prívržencov je práve z krajín tretieho sveta..Títo ľudia však v drvivej väčšine túžia využiť nevedomú masu vo svoj prospech a z dôvodov rýdzo mocenských a každého posolstva svetla, ktoré bolo ľudstvu dané zhora.....na sk v období 1939-45 (možno aj skôr)vlastnili 100% liehovarov, 80 percent drevárskych a takmer 50 percent družstevných podnikov, 38 percent píl a 21 percent živnostenských koncesií, takže 3,5 percentu slovenských Židov patrilo približne 50 percent národného majetku..
 
Len vsuvka aby sa to tu nepremenilo ma čistý linč. Na tejto úlohe pohárajú sloveni aj teraz. Strategické podniky patria prevážne rakúšanom a nemcom. Čo to preberá Čína a potom sú tu dve banksterské skupiny ktoré, cicajú a majú infiltrovaný priamo štátny aparát.

Preto nepomôže ukazovať prstom, ale rozobrať a pracovať ako to napraviť. Zašlo to tak ďaleko, že ľudia si ani neuvedomujú koľko platia z výplaty (svojho životného času) na štát. Preto ani necítia právo sa dožadovať fungovania štátu ktoré im patrí.
...miesto toho bolo na škole dôležitejšie sa učiť z akých rozmnožovacích orgánov sa skladá rastlinka. Doteraz si pamätám na bičík a nadávala som kedy toto budem potrebovať.

Takýto príklad som kedysi napísal v jednom vnútornom kruhu:

Ja byť vo vláde, tak zruším odvody zamestnávateľa a všetko to dám na zamestnanca. Väčšina ani nevie čo je to pojem super hrubá mzda.
Docieliť toho aby zamestnanec na výplatnej páske videl, koľko reálne zarobil a koľko si z toho berie štát, lebo to je z jeho super hrubej cca 45%, ked potom platí ešte phm, spláca auto, potraviny, atd, tak s dph to presahuje 50 % mesačne.

Tak si zoberte, všetci robia každý mesiac polovicu na štát. A nikde to nie je vidieť? Ešte je to ťažké na predstavenie?
Povedzme že sme mestký(dedinský 🙂 štát ktorý má 2000 obyvateľov. Má 700 dôchodcov, 300 detí a 1000 pracujúcich. Teraz si už dokážete predstaviť keby tých 1000 ludí pracuje priamo na rozvoji tej obce pol roka ako daň, že by to čokoro bolo vidieť na rozvoji obce? Kde je vidieť teda rozvoj štátu?!

Luďom treba najpv jasne ukázať ako sa na nich parazituje aby sa tomu postavili.
 
Dávam do pozornosti rozhovor doktorom Pavlom Mičianikom na tému Vzájomné vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Slovenskom v rokoch 1939-1945. Zaznelo tam veľa zaujímavého.
Veľmi pekne ďakujem. Vypočul som si to a počúvam už aj pokračovanie. Som rád, že moje vývody a úvahy na základe čriepkov informácií rozptýlených vo wiki sa potvrdzujú aj ruskými archívnymi zdrojmi i poznatkami historika, doktora P. Mičianika.
 
Len vsuvka aby sa to tu nepremenilo ma čistý linč. Na tejto úlohe pohárajú sloveni aj teraz. Strategické podniky patria prevážne rakúšanom a nemcom. Čo to preberá Čína a potom sú tu dve banksterské skupiny ktoré, cicajú a majú infiltrovaný priamo štátny aparát.

Preto nepomôže ukazovať prstom, ale rozobrať a pracovať ako to napraviť. Zašlo to tak ďaleko, že ľudia si ani neuvedomujú koľko platia z výplaty (svojho životného času) na štát. Preto ani necítia právo sa dožadovať fungovania štátu ktoré im patrí.
...miesto toho bolo na škole dôležitejšie sa učiť z akých rozmnožovacích orgánov sa skladá rastlinka. Doteraz si pamätám na bičík a nadávala som kedy toto budem potrebovať.

Takýto príklad som kedysi napísal v jednom vnútornom kruhu:

Ja byť vo vláde, tak zruším odvody zamestnávateľa a všetko to dám na zamestnanca. Väčšina ani nevie čo je to pojem super hrubá mzda.
Docieliť toho aby zamestnanec na výplatnej páske videl, koľko reálne zarobil a koľko si z toho berie štát, lebo to je z jeho super hrubej cca 45%, ked potom platí ešte phm, spláca auto, potraviny, atd, tak s dph to presahuje 50 % mesačne.

Tak si zoberte, všetci robia každý mesiac polovicu na štát. A nikde to nie je vidieť? Ešte je to ťažké na predstavenie?
Povedzme že sme mestký(dedinský 🙂 štát ktorý má 2000 obyvateľov. Má 700 dôchodcov, 300 detí a 1000 pracujúcich. Teraz si už dokážete predstaviť keby tých 1000 ludí pracuje priamo na rozvoji tej obce pol roka ako daň, že by to čokoro bolo vidieť na rozvoji obce? Kde je vidieť teda rozvoj štátu?!

Luďom treba najpv jasne ukázať ako sa na nich parazituje aby sa tomu postavili.
Asi som prehliadol súvislosť s 1. Slovenským štátom, ale inak veľmi dobrá úvaha vzhľadom k dnešku. Ono by sa toto dalo vyriešiť veľmi jednoducho. Ale zas to len stojí a padá na jednotlivcovi. Keď bude mať len 50 % domácností svoju záhradku, roľu, sad, okamžite to ovplyvní fungovanie štátu. A to vo veľkom, pretože keď na to príde poživeň je základ. A teraz ju prekrývame nakupovaním sprostostí. To súvisí hlavne s obrazom, ktorý implantujú do hlavy človeka odmalička. Obraz tzv. úspechu: veľa zarob, dovolenka, 2 autá, dom/byt (vezmi hypotéku - 200.000 je tak akurát), na dvore wimbledonský trávniček, každý rok-dva nový "smart"fón atď.. Tento obraz najviac a priamo hamuje zmenu vecí doslova zo dňa na deň. Vzťah k štátu = vzťah k Zemi = vzťak k pôde = vzťah k všetkému živému. A to by sme potom mohli korporáciám ukázať prostredník. Aj keď socializmus priniesol veľa dobrého, trockisti v aparáte plniaci páničkovu vôľu roztrhli vzťah jednotlivca k pôde, ktorý bol odovzdávaný z deda na vnuka (áno, mám na mysli združstevňovanie). Rakúšania nie sú pred nami preto, že majú rozvité mestá. Sú pred nami preto, že majú rozvitý vidiek. Veľmi krátko a nič nie je čierno-biele. Dá sa do toho vsunúť veľmi veľa doplnení, postrehov a úvah. Všetko však znova stojí a padá na jednotlivcovi. Pradedo povedal kedysi starej mame: "Verona, už nás móžu komuňisci v r*c bozac." ... bola to reakcia na to, že mali vlastnú kravku. On nechápal komunizmus v širšom slova zmysle, nechápal beh dejín a historický proces, nevedel nič o tom, že Stalin a boľševici mu zachránili zadok. Nevedel nič o boľševikoch a trockistoch. Ale tento výrok nič z toho nepopieral. Smeroval k násilnému združstevňovaniu vyvolanému trockistickou zberbou a vedel, že to trhá vzťah jednotlivca k vlastnej zemi ergo k vlastnému rodu ergo k vlastnému štátu, a prejavilo sa to naplno dnes. Kedy nie sme ani doma už nezávislí takmer v ničom. A to sú to len 3 generácie.
 
Len vsuvka aby sa to tu nepremenilo ma čistý linč. Na tejto úlohe pohárajú sloveni aj teraz. Strategické podniky patria prevážne rakúšanom a nemcom. Čo to preberá Čína a potom sú tu dve banksterské skupiny ktoré, cicajú a majú infiltrovaný priamo štátny aparát.

Preto nepomôže ukazovať prstom, ale rozobrať a pracovať ako to napraviť. Zašlo to tak ďaleko, že ľudia si ani neuvedomujú koľko platia z výplaty (svojho životného času) na štát. Preto ani necítia právo sa dožadovať fungovania štátu ktoré im patrí.
...miesto toho bolo na škole dôležitejšie sa učiť z akých rozmnožovacích orgánov sa skladá rastlinka. Doteraz si pamätám na bičík a nadávala som kedy toto budem potrebovať.

Takýto príklad som kedysi napísal v jednom vnútornom kruhu:

Ja byť vo vláde, tak zruším odvody zamestnávateľa a všetko to dám na zamestnanca. Väčšina ani nevie čo je to pojem super hrubá mzda.
Docieliť toho aby zamestnanec na výplatnej páske videl, koľko reálne zarobil a koľko si z toho berie štát, lebo to je z jeho super hrubej cca 45%, ked potom platí ešte phm, spláca auto, potraviny, atd, tak s dph to presahuje 50 % mesačne.

Tak si zoberte, všetci robia každý mesiac polovicu na štát. A nikde to nie je vidieť? Ešte je to ťažké na predstavenie?
Povedzme že sme mestký(dedinský 🙂 štát ktorý má 2000 obyvateľov. Má 700 dôchodcov, 300 detí a 1000 pracujúcich. Teraz si už dokážete predstaviť keby tých 1000 ludí pracuje priamo na rozvoji tej obce pol roka ako daň, že by to čokoro bolo vidieť na rozvoji obce? Kde je vidieť teda rozvoj štátu?!

Luďom treba najpv jasne ukázať ako sa na nich parazituje aby sa tomu postavili.
V skutočnosti na ľuďoch neparazituje štát, ale konkrétni "ľudia" napojení na štátny rozpočet. Problém je teda tunelovanie verejných financií... Ich neefektívne vynakladanie. Keby všetky tie ukradnuté peniaze patrili štátu, ten ich efektívne vynakladal, tak by výsledok mal byť vidno.
 
Asi som prehliadol súvislosť s 1. Slovenským štátom, ale inak veľmi dobrá úvaha vzhľadom k dnešku. Ono by sa toto dalo vyriešiť veľmi jednoducho. Ale zas to len stojí a padá na jednotlivcovi. Keď bude mať len 50 % domácností svoju záhradku, roľu, sad, okamžite to ovplyvní fungovanie štátu. A to vo veľkom, pretože keď na to príde poživeň je základ. A teraz ju prekrývame nakupovaním sprostostí. To súvisí hlavne s obrazom, ktorý implantujú do hlavy človeka odmalička. Obraz tzv. úspechu: veľa zarob, dovolenka, 2 autá, dom/byt (vezmi hypotéku - 200.000 je tak akurát), na dvore wimbledonský trávniček, každý rok-dva nový "smart"fón atď.. Tento obraz najviac a priamo hamuje zmenu vecí doslova zo dňa na deň. Vzťah k štátu = vzťah k Zemi = vzťak k pôde = vzťah k všetkému živému. A to by sme potom mohli korporáciám ukázať prostredník. Aj keď socializmus priniesol veľa dobrého, trockisti v aparáte plniaci páničkovu vôľu roztrhli vzťah jednotlivca k pôde, ktorý bol odovzdávaný z deda na vnuka (áno, mám na mysli združstevňovanie). Rakúšania nie sú pred nami preto, že majú rozvité mestá. Sú pred nami preto, že majú rozvitý vidiek. Veľmi krátko a nič nie je čierno-biele. Dá sa do toho vsunúť veľmi veľa doplnení, postrehov a úvah. Všetko však znova stojí a padá na jednotlivcovi. Pradedo povedal kedysi starej mame: "Verona, už nás móžu komuňisci v r*c bozac." ... bola to reakcia na to, že mali vlastnú kravku. On nechápal komunizmus v širšom slova zmysle, nechápal beh dejín a historický proces, nevedel nič o tom, že Stalin a boľševici mu zachránili zadok. Nevedel nič o boľševikoch a trockistoch. Ale tento výrok nič z toho nepopieral. Smeroval k násilnému združstevňovaniu vyvolanému trockistickou zberbou a vedel, že to trhá vzťah jednotlivca k vlastnej zemi ergo k vlastnému rodu ergo k vlastnému štátu, a prejavilo sa to naplno dnes. Kedy nie sme ani doma už nezávislí takmer v ničom. A to sú to len 3 generácie.
Mimochodom, západní farmári dnes štrajkujú preto, lebo nedostávajú od štátu dotácie... Takže bez dotácii to ani oni nevedia dať...

Ale chcel som povedať to, že najdôležitejšia je miera. Kedysi za feudalizmu bola krajina úplne agrárna. Bolo strašne veľa roľníckych rodín, kde každý obhospodaroval svoje pole, alebo makal na svojho kulaka, ktorý ho vedel prinútiť pracovať na seba.
Tento spôsob bol veľmi neefektívny, lebo tak obrovská atomizácia poľnohospodárstva na tak malé jednotky nedokázala uživiť toľko ľudí, než neskoršie družstvá. Väčšie poľnohospodárske celky sú oveľa efektívnejšie, dokážu urobiť viac za menej peňazí aj vo vyššej kvalite, dokážu uživiť násobne viac obyvateľstva. Je v podstate jedno, či družstvo vedie štát, alebo podieľníci. Podstatné je to, že družstvá sú nutné, ak chceme uživiť narastajúci počet obyvateľov. Dotáciami sa dá dosiahnuť to, že cena potravín bude klesať, čo je rovnako dôležité. No v prvom rade treba dosiahnuť sebestačnosť, a nie vyvážať aj to málo za hranice, a polia využívať na domovú zástavbu alebo na pestovanie repky do biopaliva. To je tak bohapusté plytvanie, že na to nemám slov.

Potrebujeme ako štát suverenitu, a suverenita sa rodí v hlavách obyvateľov. Suverenita sa nezrodí v hlavách s otrockou mentalitou.
 
Naposledy upravené:
Mimochodom, západní farmári dnes štrajkujú preto, lebo nedostávajú od štátu dotácie... Takže bez dotácii to ani oni nevedia dať...
Všetko, čo stojí na dotáciách, stojí na hlinených nohách. Treba podporovať poľnohospodárstvo vytváraním podmienok, a nie nalievaním finanicí a dotovaním ceny. To je megahlúposť na N-tú. Dostalo nás to k závislosti na západných produktoch. Tu sa nepestuje nič a na západe je výroba potravín dotovaná násobne vyššie, čo vedie k tomu, že západné produkty sa cenovo dokážu presadiť aj na našich trhoch, kým naše produkty sú tu "príliš drahé".
Ale chcel som povedať to, že najdôležitejšia je miera. Kedysi za feudalizmu bola krajina úplne agrárna. Bolo strašne veľa roľníckych rodín, kde každý obhospodaroval svoje pole, alebo makal na svojho kulaka, ktorý ho vedel prinútiť pracovať na seba.
Chápem, kam tým mieriš. Nemal som na mysli vrátiť sa do feudalizmu. Ideálne je robiť veci tak, aby sa "samoriadili", a nie makať od svitu do mrku mechanicky na pôde. To už tu bolo. prakticky to bol jeden z dôvodov, pre ktorý sme dospeli do technokratického pestovania plodín, a to je spojené s tým, prečo pôdu obhospodarujeme ťažkými mechanizmami = zhutňujeme ju a narušili sme spodný obeh vody, dôsledok vidíme každý rok v suchách a povodniach.
Podstatné je to, že družstvá sú nutné, ak chceme uživiť narastajúci počet obyvateľov.
V prvom rade, kým ľudia nenadobudnú vzťah k pôde (SVOJEJ!) a bude to pre nich len cudzorodý predmet, bude pestovanie pokračovať ďalej veľkovýrobne = zacyklený kruh do povodní a sucha. Zámer je zlý = tí, čo pestujú, pestujú pre peniaze. Preto často robia kroky, pri ktorých používajú nástroje hrubo poškodzujúce a vyčerpávajúce pôdu. Upozorňujem, že v družstvách nemá človek svoju pôdu. Všetko je spoločné. A vzťah k spoločnému je abstraktný. Je to ako bývať v bytovke a bývať v dome s dvorom. Dve úplne rozdielne veci, pričom v tej prvej človek jasne degraduje.

No v prvom rade treba dosiahnuť sebestačnosť, a nie vyvážať aj to málo za hranice, a polia využívať na domovú zástavbu alebo na pestovanie repky do biopaliva.
Sebestačnosť bez toho, aby vyrástla na jednotlivcoch nemáš šancu dosiahnuť.
Vývoz za hranice nevieš nijak zvlášť obmedziť (pokiaľ mi je známe), a znova to padá na tom, kto a či kupuje to naše, aby to nešlo za lepšími cenami za hranice.
Pestovanie repky je nonsens, s tým súhlasím, zatiaľ však je to politika "zhora" súvisiaca s obmedzením mobility, takže v dohľadnej dobe sa to asi nezmení, možnosť zmeniť to je aby ľudia znova začali robiť na tom, čo im patrí.
A pri domovej zástavbe sme jasne pri tom, že cári ľudskej mysli obraz "upravenosti, dokonalosti a úspechu", ktorý som tu už niekde uvádzal.
Záver: je to beh na dlhú vzdialenosť, potrebujeme aby sa znova krok za krokom u ľudí prebudil vzťah k zemi (zem = štát, kto si neváži svoju zem, nebude mať žiadnu úctu ani k štátu, nebude ho brániť a nebude ho túžiť ani rozvíjať). Družstvá a veľkovýroba je len dočasná púť na prežitie krízového vývoja situácie, pričom beží postupne aj ich transformácia, ktorú si tu niekde spomínal (regeneratívne poľnohospodárstvo).
 
Všetko, čo stojí na dotáciách, stojí na hlinených nohách. Treba podporovať poľnohospodárstvo vytváraním podmienok, a nie nalievaním finanicí a dotovaním ceny. To je megahlúposť na N-tú. Dostalo nás to k závislosti na západných produktoch. Tu sa nepestuje nič a na západe je výroba potravín dotovaná násobne vyššie, čo vedie k tomu, že západné produkty sa cenovo dokážu presadiť aj na našich trhoch, kým naše produkty sú tu "príliš drahé".
Chápem, ale ako chceš EU alebo silnejším ekonomikám zakázať, aby dotovali svoje produkty, ktoré vyvážajú? A ako chceš tomu čeliť? Čeliť by sa dalo, ak by sme dokázali aj my dotovať naše poľnohospodárstvo. Ale na dotácie si treba zarobiť zase inde, treba výkonnejšiu ekonomiku.
Upozorňujem, že v družstvách nemá človek svoju pôdu. Všetko je spoločné. A vzťah k spoločnému je abstraktný. Je to ako bývať v bytovke a bývať v dome s dvorom. Dve úplne rozdielne veci, pričom v tej prvej človek jasne degraduje.
Ja chápem, že vzťah k pôde je dôležitý. Hoc aj na úrovni obyčajného záhradkárčenia. (Za socíku bola zelenina drahšia ako dnes, tak si to ľudia kompenzovali vlastným pestovaním. Dnes je zelenina a ovocie veľmi lacné, vieme prečo).
Ale na druhú stranu, pozri sa na Slušovice, tam tiež robili na cudzom, a fungovalo to. Je to len otázka toho, či dokážeš motivovať ľudí. Pán Čuba bol v otázkach motivácie expertom.
 
Naposledy upravené:
Družstvá a veľkovýroba je len dočasná púť na prežitie krízového vývoja situácie, pričom beží postupne aj ich transformácia, ktorú si tu niekde spomínal (regeneratívne poľnohospodárstvo).
Bez veľkovýroby by nemohli existovať ani veľkomestá... Otázka je, či je to vlastne správny trend, a či vlastne studená vojna biblickej koncepcie nie je tou krízovou situáciou o ktorej hovoríš.

Ide o to, že západná civilizácia má určitý obraz života, vďaka čomu má aj vysokú početnosť obyvateľstva (veľké ľudské zdroje), vysoké technológie, veľkú útočnú silu na všetkých 6 prioritách.

My tento faktor nemôžeme v tejto vojne ignorovať a ísť cestou znižovania populácie pomocou znižovania veľkovýroby. Vojna ešte neskončila a potrebujeme si zachovať, prípadne zvyšovať svoju zdrojovú stabilitu. Je to naozaj beh na dlhú trať. Dôležité bude hľadať cesty, ako efektívne v tejto vojne bojovať a pritom príliš nedegradovať.
 
Naposledy upravené:
ako efektívne v tejto vojne bojovať a pritom príliš nedegradovať.
A toto je práve obrovský problém. Je to zacyklený kruh, pretože to ide ruka v ruke s tou degradáciou. Zámer by teda mal byť, ako fungovať s prírodou dokonale A ZÁROVEŇ! dokázať chrániť a presadzovať vlastnú (ľudskú) koncepciu života. A nie je to ľahká úloha, ale ak ostaneme vo vleku REAKTÍVNOSTI na západný "úspech", pôjdeme jednoducho západnou cestou degradácie. Nemôžeme s príliš veľkým úspechom presadzovať ľudskú koncepciou života, ak sa sami správame neľudsky. Kľúč preto spočíva v AKTÍVNOSTI. Žiť jednou nohou v nevyhnutnej miere súčasnú technokraciu (štít), ale druhou nohou kráčať už po ceste sebarozvoja v ľudskej koncepcii (meč).
 
Naposledy upravené:
Čeliť by sa dalo, ak by sme dokázali aj my dotovať naše poľnohospodárstvo. Ale na dotácie si treba zarobiť zase inde, treba výkonnejšiu ekonomiku.
Tu už sa bavíme o pohľade zhora. Dôležitý pritom v tomto ohľade je pohľad zdola. Pretože EU nás len tak neprepustí a nenechá nás dotovať svoje poľnohodpodárstvo na ich úkor, to je logické, cesta teda musí viesť postupne zdola. Záhradky, roličky, políčka, podporovanie a nakupovanie domácich produktov = vedomie, že aj keď zaplatím viac, ale podporujem svoju zem, svoje poľnohospodárstvo (vyžaduje si to osvetu, pretože mnoho ľudí sa síce bije do pŕs, akí sú národovci, ale kupujú dovážané potraviny, v číňaku obuv, od vietanmcov handry, z Poľska asi všetko ... a pritom riešením je hlavne lokalizácia).
Ale na druhú stranu, pozri sa na Slušovice, tam tiež robili na cudzom, a fungovalo to.
Ja ale predsa súhlasím. Sebestačnosť a vzťah k pôde automaticky ≠ odmietnutie družstiev. Treba ale robiť predovšetkým teda veci tak, ako v tých Slušoviciach, pritom bolo mnoho družstiev, kde sa všetko robilo naopak (aký predseda, také družstvo), pričom ľudí nútili vstúpiť a správne riešenie nebolo všetkých združstevniť. Správne riešenie bolo združstevniť tých, ktorí chceli byť združstevnení, lebo v tom videli pre seba pomoc (sami nedokázali sa postarať o svoju pôdu tak, aby z toho vyžili). Takto si družstvá predstavovali aj v ZSSR, lenže banda trockistická spravila to, že združstevňovanie zaviedli povinne a tých, ktorí nechceli vstúpiť, dotlačili vydieraním. A tento krok práve viedol k znefunkčneniu družstiev, keďže sa v nich ocitlo veľa "partizánov" - ľudí bojujúcich proti zlu - ako zlo vnímali svoj násilný vstup. A do čela družstiev často boli volení idioti, ktorí nerozumeli tomu, ako sa o pôdu starať.
 
Záhradky, roličky, políčka, podporovanie a nakupovanie domácich produktov = vedomie, že aj keď zaplatím viac, ale podporujem svoju zem, svoje poľnohospodárstvo (vyžaduje si to osvetu, pretože mnoho ľudí sa síce bije do pŕs, akí sú národovci, ale kupujú dovážané potraviny, v číňaku obuv, od vietanmcov handry, z Poľska asi všetko ... a pritom riešením je hlavne lokalizácia).
V podstate súhlas, len tu musíš aj zmeniť mentalitu ľudí, urobiť z nich lokálpatriotov. Mnoho ľudí si povie "načo to budem pestovať, keď v obchode je to za pár centov. To sa mi ani neoplatí". Tam treba vyzdvihnúť iné hodnoty... Ak aj ľudia kupujú v obchode, nech kupujú výlučne slovenské potraviny, aj keď o trochu drahšie... Nech si uvedomia, že doma vypestovaná zelenina a ovocie sú zdravšie, lebo nie sú chemicky ošetrené... Nech si uvedomia politické súvislosti podpory sebestačnosti a domácich výrobcov.
Musia si uvedomiť, že ak hľadia len na čo najnižšiu cenu (stoj čo stoj!), tak ničia Slovensko.

PS: tu by si bežní ľudia mali spomenúť na Amišov. Žijú roľnícko-remeselníckym životom na čerstvom vzduchu v prírode. Pijú len vodu z vlastnej studne uprostred polí, ktoré nehnoja umelými hnojivami a teda neotravujú spodné vody dusičnanmi. Jedia len jedlo, ktoré si sami dopestujú a dochovajú... A výsledok? Nepoznajú rakovinu, cukrovku ani srdcovo-cievne ochorenia. Neočkujú sa a mali len málo chorých na kovid a netrpia následkami po očkovaní (myokarditídy, infarkty, rýchle rakoviny). Takže na potravinách záleží. A potravinárske normy WHA (aké sú bezpečné normy škodlivín), to je len krytie pomalej genocídy, keď škodliviny trávia človeka celé roky a podkopávajú jeho zdravie. Škodliviny nesmú mať žiadnu "bezpečnú" toleranciu.

Takto si družstvá predstavovali aj v ZSSR, lenže banda trockistická spravila to, že združstevňovanie zaviedli povinne a tých, ktorí nechceli vstúpiť, dotlačili vydieraním. A tento krok práve viedol k znefunkčneniu družstiev, keďže sa v nich ocitlo veľa "partizánov" - ľudí bojujúcich proti zlu - ako zlo vnímali svoj násilný vstup. A do čela družstiev často boli volení idioti, ktorí nerozumeli tomu, ako sa o pôdu starať.
Tam to bolo oveľa zložitejšie. Stalin to musel chytiť za správny koniec, lebo inak by ZSSR neprežil. Museli ísť na to systematicky aby po zložitých obdobiach nakrmili všetkých ľudí, a zároveň aby industrialovali krajinu a behom 10 rokov predbehli Západ, lebo si uvedomovali, že ich čaká druhé pokračovanie vojny. Museli dosiahnuť obrovské výsledky za krátky čas.

Vieš, ideálne riešenia sa ťažko presadzujú a realizujú, ak krajina čelí neustálej agresii. Keď stále prebieha studená vojna, ktorá je len prestávkou medzi horúcimi vojnami. Vtedy sa často hrá o čas. Aj vtedy išlo Rusku o život, aj dnes mu ide o život. Aj my na Slovensku sme bojovým poľom tejto vojny. A vo vojne sme nútení uvažovať a konať trochu inak. Treba nájsť takú taktiku, ktorá bude viesť k víťazstvu.
 
Naposledy upravené:
V podstate súhlas, len tu musíš aj zmeniť mentalitu ľudí, urobiť z nich lokálpatriotov. Mnoho ľudí si povie "načo to budem pestovať, keď v obchode je to za pár centov. To sa mi ani neoplatí". Tam treba vyzdvihnúť iné hodnoty... Ak aj ľudia kupujú v obchode, nech kupujú výlučne slovenské potraviny, aj keď o trochu drahšie... Nech si uvedomia, že doma vypestovaná zelenina a ovocie sú zdravšie, lebo nie sú chemicky ošetrené... Nech si uvedomia politické súvislosti podpory sebestačnosti a domácich výrobcov.
Musia si uvedomiť, že ak hľadia len na čo najnižšiu cenu (stoj čo stoj!), tak ničia Slovensko.

PS: tu by si bežní ľudia mali spomenúť na Amišov. Žijú roľnícko-remeselníckym životom na čerstvom vzduchu v prírode. Pijú len vodu z vlastnej studne uprostred polí, ktoré nehnoja umelými hnojivami a teda neotravujú spodné vody dusičnanmi. Jedia len jedlo, ktoré si sami dopestujú a dochovajú... A výsledok? Nepoznajú rakovinu, cukrovku ani srdcovo-cievne ochorenia. Neočkujú sa a mali len málo chorých na kovid a netrpia následkami po očkovaní (myokarditídy, infarkty, rýchle rakoviny). Takže na potravinách záleží. A potravinárske normy WHA (aké sú bezpečné normy škodlivín), to je len krytie pomalej genocídy, keď škodliviny trávia človeka celé roky a podkopávajú jeho zdravie. Škodliviny nesmú mať žiadnu "bezpečnú" toleranciu.


Tam to bolo oveľa zložitejšie. Stalin to musel chytiť za správny koniec, lebo inak by ZSSR neprežil. Museli ísť na to systematicky aby po zložitých obdobiach nakrmili všetkých ľudí, a zároveň aby industrialovali krajinu a behom 10 rokov predbehli Západ, lebo si uvedomovali, že ich čaká druhé pokračovanie vojny. Museli dosiahnuť obrovské výsledky za krátky čas.

Vieš, ideálne riešenia sa ťažko presadzujú a realizujú, ak krajina čelí neustálej agresii. Keď stále prebieha studená vojna, ktorá je len prestávkou medzi horúcimi vojnami. Vtedy sa často hrá o čas. Aj vtedy išlo Rusku o život, aj dnes mu ide o život. Aj my na Slovensku sme bojovým poľom tejto vojny. A vo vojne sme nútení uvažovať a konať trochu inak. Treba nájsť takú taktiku, ktorá bude viesť k víťazstvu.
Takže sa zhodujeme. Vektor rozvoja predsa vidíme približne obaja rovnako, líšime sa možno trochu len v miere krokov, ktoré by sme k nemu mali urobiť. A samozrejme, preto som písal o osvete, že nemám ružové okuliare vo vzťahu k dnešnej situácii. Preto som písal o tom, že ľudia nemajú vzťah k zemi, a že je to beh na dlhú trať, pričom na jednej strane si musíme pomáhať technokraticky a druhou ale musíme ťahať k ľudskej koncepcii života. Z druhej strany situácia nie je až taká bezútešná, pretože veci sa postupne obrodzujú ale predtým je nutné prejsť krízovými situáciami. Napríklad 2020 - 2023 boli roky nutné na to, aby ľudia pochopili, že keď sa neosamostatnia, budú žrať svrčkov a hmyz a k tomu zajedať chlebom z ukrajinskej "múky". T. j. faktor motivácie sme dostali, otázne je zatiaľ to, koľkí z nás ho správne využijú, aby vyrástli.
 
Jednou z podmienok je zohľadňovanie 2. priority ZPR/VV - chronológie. A to chronológie dostatočne dlhodobej. Nestačí sa ohľadom Slovenska podrobne hrabať v chronológii a faktológii len posledných storočí, tu treba ísť súvisle do hĺbky minimálne do dôb Svätopluka a Veľkej Maravy, podrobne prejsť dejiny Uhorska a ich začlenenie do celoeurópskeho diania.
V marci 2021 som napísal na oracle911blogu článok k 700. výročiu smrti Matúša Čáka Trenčianskeho. Nasledovala návšteva jeho sídla - Trenčianskeho hradu a do rúk sa mi dostalo dielo V. Paulíny-Tótha “Trenčiansky Matúš”, druhé vydanie, 1935. Jeho úvod je veľmi zaujímavý, pretože prevracia úplne na ruby oficiálny historický mýtus o dobytí Veľkej Moravy staroMaďarmi a vzniku Uhorska. A tak začalo moje vŕtanie sa v dejinách a postupne vznikala séria článkov “Matúš Čák Trenčiansky“ v duchu: ak chceš pochopiť Matúša Čáka, musíš pochopiť arpádovske Uhorsko, ak chceš pochopiť Uhorsko, musíš pochopiť Veľkú Maravu (nie Moravu, ale Maravu) a postavenie Slovenska (Nitrianskeho kniežatstva v nich) , ak chceš pochopiť Veľkú Maravu, musíš pochopiť vznik a dejiny Rímskeho impéria, a to všetko ako jeden globalizačný proces. Bol to ponor do minulosti až do 3. storočia pred Kristom a následne sledovanie globalizačného procesu v rámci Európy až do 19. storočia a následný návrat do prelomu 10. a 11. storočia do doby vzniku Uhorska za čias Štefana I. Tá séria článkov nie je dokončená a aj jej posledná časť je vo fáze prepracovania (dúfam, že si nájdem čas to dokončiť). Tak sfalšovanú a prekrútenú minulosť ako majú Slováci/Sloveni a Uhorsko snáď okrem Rusov nemá nikto.
A ako to súvisí s témou J.Tiso, Slovenská republika a SNP? Do rúk sa mi dostalo aj prvé vydanie poviedky “Trenčiansky Matúš” z roku 1868, a to malo úplne iný predslov, než druhé vydanie. Kým Predslov prvého vydania z roku 1868, z obdobia maďarizácie!!! bol o pradávnej predveľkomaravskej minulosti našich predkov, tak predslov druhého vydania z roku 1935 bol už zmenený. Zmizla pradávna minulosť našich predkov a objavil sa obraz V.Paulíny-Tótha ako štúrovského rojka idealizujúceho Matúša Čáka Trenčianskeho. To čo mohlo vyjsť v Uhorsku za maďarizácie, to už nemohlo uzrieť svetlo sveta v ČSR za čechoslovakizmu.
A aj celá diskusia k prvej Slovenskej republike je v tomto duchu. Môžme tu písať stovky príspevkov, dávať odkazy na zdroje, aj tak to vždy skončí nejako takto:

už sa ani nečudujem prerodu A.Hlinku od ”Tu je doba činov. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.” z roku 1906
k “Za tento krátky čas nám násilnícki Česi spôsobili viac trápenia, ako Maďari za tisíc rokov. Teraz vieme, že Extra Hungariam non est vita (mimo Uhorska niet pre nás života). Pamätajte si tieto slová, čas ukáže ich správnosť!” z roku 1924.
A už vidím, ako opäť to bude o tom, že Popolvár propaguje obnovu Rakúsko-Uhorska, a nie o tom, že poukazuje na nemožnosť spoločnej existencie, pokiaľ obyvateľstvo Českej republiky bude pod zhubným zotročujúcim vplyvom okultného egregoru pragocentrizmu…
A kde je viac KSB pri posudzovaní a zohľadňovaní procesov v tejto téme?
Tu: Slováci rozbili ČSR, národ sformovaný na fašistickej ideológii, deportácie židov - vinný, vinný, syp si popol na hlavu… ?
alebo tu: odsúdenie vypovedania vojny Sovietskemu zväzu, poukázanie na možné dôvody v kontexte doby a okolitého diania a dopady na slovenskú štátnosť, odsúdenie deportácií židov ako takých, v súvislosti s deportáciami poukázanie aj na osobnú skúsenosť J.Tisa s parazitizmom ich súkmeňovcov, poukázanie na ich úlohy v spoločnosti skrze archetypy Farlafa a Nainy, poukázanie na chronológiu, faktológiu a podmienky vzniku SR, poukázanie na možné dôvody oficiálneho nepodporenia SNP J.Tisom pre sabotáže prípravy SNP čsl. exilovou vládou pod vplyvom plánov Londýna, a aj poukázaním na povstania v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a ich dopady. ?
To nech si každý zodpovie sám.
Pritom mantinely celého diania ohľadom vzniku ČSR, jej určenia, fungovania, rozbitia a následného vzniku a charakteru SR dopredu vytýčil “tatíček” Masaryk ako vysokopostavený slobodomurár presadením a úpravou Pittsburgskej dohody a presadzovaním idey čechoslovakizmu namiesto dohodnutej národnej autonómie Slovenska v rámci ČSR, a to všetko pre potreby nastupujúceho fašizmu v novom Drang nach Osten.
Celá Európa bola od polovice tridsiatych rokoch skryte či zjavne fašistická a v Sovietskom zväze v šialených čistkách (to nebol tiež prejav fašizmu?) zvádzali medzi sebou boj boľševici a trockisti. A nebyť umierneného J.Tisa a ľudí okolo neho, tak Slovenskú republiku by do podoby radikálneho fašizmu Mussolinniho Talianska, či Hitlerovho Nemecka strhli fanatici ako bol Vojtech Tuka a jemu podobní…
Tu neide o adoráciu J.Tisa a idealizovanie SR, či popieranie prejavov klérofašizmu v nej. Tu ide o spravodlivosť a objektívne pravdivé zhodnotenie daného obdobia našej minulosti.
To si mnohí neuvedomujú, naopak, pozerajú sa na to cez prizmu ľudí ZSSR zabitých nacistami. A to sa netýka len Tisa. Pričom tí istí obhajujú Vladimira Putina (správne), že nemohol urobiť hneď všetko, čo má v pláne, keďže najprv k tomu treba vytvoriť podmienky, čo okamžite nie možné kvôli vplyvu istých skupín.
 
Naspäť
Top Bottom