Popolvár
Člen
Aj preto sa nepridal na stranu SNP, o ktorom vopred vedel, že bude potlačené, ale sa rozhodol zostať pri moci, t.j. prezidentom. Zostať pri moci v čase, keď už všetkým bolo jasné, že Nemci nie sú schopní zastaviť postup ČA.Tiso je presvedčený o svojom poslaní a o nevyhnutnosti obete pre myšlienky, pre ktoré žil. Videl som v tom akýsi mesianizmus, ktorý neprejavil zaváhanie, ani strach pred smrťou, aspoň nie navonok.
…a v čase, keď Varšavské povstanie už malo za sebou 29 dní bojov. Povstanie, ktoré “nemalo nádej na dlhodobý úspešný boj bez pomoci zvonka, pretože povstalecké sily nemali dosť ľudí ani vybavenie”, povstanie, kde “Podzemný štát nekonzultoval svoje prípravy so sovietskou stranou, na druhej strane ju oficiálne informoval” (paralela so SNP: dvakrát odsabotovaný odlet vyslancov Vojenského ústredia k Sovietom, úspešný až v réžii ministra obrany SR F.Čatloša na poslednú chvíľu). Tiso možno mal obavu, že aj SNP ostane bez pomoci zvonka, pretože tak, jak v prípade Varšavského povstania bola jeho organizátorom strana bojujúca proti Sovietom, tak aj SR bola vo vojnovom stave so Sovietskym zväzom, ktorý mal zmluvu o spolupráci s čsl. exilovou vládou v Londýne a “Rokovania povstaleckých zástupcov kapitána Ferjenčíka a Karola Šmidkeho v Moskve, ktoré sa začali 4. augusta 1944 prebiehali bez vedomia Benešovej exilovej vlády v Londýne, ktorá vyslala svojho zmocnenca do Moskvy až 25. augusta. Príprava povstania, tak nebola v súlade s koncepciou československej exilovej vlády” (tento odsek som minule na wiki buď nepostrehol, alebo tam nebol, posledná úprava textu je z 31.3.2024, no je v súlade s tým, na čo som v diskusii poukazoval), s koncepciou oslobodenia území ČSR západnými spojencami, čo bolo v súlade s plánmi Londýna udržať boľševizmus v hraniciach Sovietskeho zväzu. Pozorne si prečítajte stránku o Varšavskom povstaní https://sk.wikipedia.org/wiki/Varšavské_povstanie a dajte to do súvisu s dátumami vylodenia v Normandii (6.6.), Stauffenbergovym sprisahaním proti Hitlerovi (20.7) a dátumami vypuknutia povstaní v Rumunsku (23.8.), Poľsku (1.8.) a udalosťami v Bulharsku (Dňa 1. júna 1944 ho nahradil agrárnik Ivan Bagrjanov. Nová vláda sa snažila upokojiť vzťahy vnútri opozície, vzťahy so Sovietskym zväzom a tiež o prímerie s USA a Veľkou Britániou. Dňa 26. augusta 1944 Bulharsko vyhlásilo úplnú neutralitu a nemecké vojská boli nútené z krajiny odísť. Sovietsky zväz však bol nespokojný s krokmi Bagrjanovovej vlády, preto bol jej premiér nútený odstúpiť. Nasledujúca – agrárna – vláda na čele s Konstantinom Muravievom začala vládnuť od 2. septembra 1944. Svojou vládou chcela získať plnú kontrolu na Bulharskom. Tri dni po jej nástupe (5. september 1944) jej ZSSR vyhlásil vojnu).
J.Tisovi bola osobne bližšia myšlienka obnovy ČSR, než budúcnosť Slovenska ako súčasť Sovietskeho zväzu (dalo podnet k úvahám, že už vtedy KSS a Stalin chceli Slovensko začleniť medzi zväzové republiky Sovietskeho zväzu ako tzv. Sovietske Slovensko), preto F.Čatloša presvedčil prečítať protipovstalecký prejav Tida Gašpara… Ak by J.Tiso ako prezident SR oficiálne podporil SNP, tak s vysokou pravdepodobnosťou by Slovensko vrátane územia Podkarpatskej Rusi bolo sovietskou zväzovou republikou.
@rony, vďaka za tento príspevok, ja už mám ucelený pohľad na J.Tisa a dianie v súvislosti so vznikom Slovenskej republiky vojnového obdobia.
a oponentom odporúčam poštudovať niečo ohľadom A.Hlinku, ktorého J.Tiso bol aj ohľadom autonómnych požiadaviek Slovenska v rámci ČSR umierneným nasledovníkom a zamyslieť sa v súvislosti s rozbitím ČSR nad týmto: “Po neúspechu komárňanských rokovaní 9 – 13. októbra 1938 sa Tiso pokúsil intervenovať v prospech slovenských záujmov u Ribbentropa. K Ribbentropovým náznakom, že Nemecko by privítalo podľa možností "veľkú samostatnosť Slovenska" sa však (na rozdiel od separatistu Ďurčanského) postavil pomerne chladne a deklaroval, že uprednostňuje autonómiu v rámci Česko-Slovenska. Tiso, ktorý sa v zahraničnej politike neorientoval, uveril, že získal Ribbentropa na svoju stranu. Avšak výsledkom prvej viedenskej arbitráže (2. novembra 1938) bolo, že Slovensko stratilo svoje južné územia s rozlohou viac ako 10 tisíc km2 s 850 tisíc obyvateľmi…”