Polemika k téme Tiso a 1. Slovenský štát

Jardobe, byl bych rád, kdybys byl konkrétnější. Tahle tvoje interpretace řečeného mi nesedí.
Sám se domnívám, že na všechny vaše "šachy" jsem poskytl logické odpovědi.
S čím konkrétně nesouhlasíš. Rád ti to dovysvětlím nebo přiznám chybu.
Asi nemá význam to celé opakovať, lebo šlo o primitívne technikálie, nie o hlbkovú pravdu. Skrátka Um má zvyk dávať otázky na telo. Napr. ja mu poviem "Narazil som na necenzúrovanú Umelú inteligenciu, ktorá síce nie je tej úrovne ako GPT-4, ale nie je naprogramovaná na politkorektnosť" a on mi na to "A na čo ti to je?!" A mal pravdu. Ja som sa nadchol iba tým, že niekto buduje UI bez politkorektnosti, ale reálne to neviem v praxi nijako užitočne využiť. Je mi to nanič. Dobré by to bolo, keby som to vedel využiť v profesii alebo inak ku svojmu prospechu.

Skrátka aj tu to bolo o tom, že ten príklad bol príliš všeobecný a nepresne zadaný. Preto ti dal takú odpoveď a ja tiež.

Ja by som len chcel vedieť, prečo nepripúšťaš možnosť, že to vyslanie vojakov na východný front, mohla byť taktika, ktorá sa dá vnímať ako prípustná v rámci vojenskej taktiky, ak by tým chcel Tiso pred Hitlerom a možno aj lokálnymi fašistami vo vláde demonštrovať pseudooddanosť, pričom by tajne organizoval povstanie... V tej dobe si myslím, že neboli medzi ČSR a Ruskom také vrúcne vzťahy, aké sme si vybudovali za socíku. Bola tu silná antiboľševická propaganda a tiež protižidovská. A v Ruských výboroch bol samý Žid, o to ľahšie tomu ľudia mohli uveriť, že bojujú proti židovskému zlu, ktoré ovládlo Rusko. Mohli naletieť tejto Hitlerovskej propagande, až kým neuvideli fašistické zverstvá. Pritom politici vo vláde mali určite viac informácii, než ľud, a vyznali sa trocha v politike a trendoch.

Skrátka, prečo to vidíš tak čisto čierne? Nie je v tom ruský patriotizmus a odsudzovanie všetkého, čo by Rusku uškodilo?
 
Inak v tejto diskusii medzi bratmi a nami vidím dosť nezdravé emócie.

Jedna strana by mohla pochopiť, že sa tu (dúfam) nikto nesnaží prepisovať históriu? Snaha je hĺbkovo lepšie pochopiť, prečo sa matrica 1938 - 1945 opakuje v našich dejinách, a tak sa posudzujú a uvažujú aj tie varianty, o ktorých už bol spravený záver skorej s cieľom dôkladnejšie preveriť, kde mohlo prípadne dôjsť k nepozornostiam alebo aj úmyselným skresleniam.

Druhá strana zas to, že opierať sa so všetkým iba na Rusko a posudzovať veci výhradne z hľadiska Ruska je nezdravé, i keď otvorene priznám, že aj mne to vonia, no považujem za nutné, že by sme mali ako národy vziať osud do svojich rúk a prestať čakať na akýkoľvek (to znamená aj konceptuálny či ideologický) druh záchrany z východu. Nakoniec, náradie na to sme stade už dostali.

Žiada sa mi dodať, že keď sa obzriem spätne hlbšie do histórie, tak Nemci, Česi, Slováci, Poliaci, Balti, Srbi .... slovom Juho a Západoslovania stáli vždy ako prví na rane expanzii jednak rímskej ríše z juhu a západu, tá sa neskôr preliala z 6. priority do priority 3. - ideologickej a valcovala naše územia i ľudí kresťanstvom. Zabudnutých obetí, krvi a odporu (otvoreného i skrytého) tu bolo viac než dosť. Je na čo byť hrdý. Akurát to nie sú príbehy hrdinského odporu celého národa ako u Rusov, skôr to po čiastočnom úspechu novej ideológie boli príbehy menších skupín a jednotlivcov, ktoré prirodzene nikto nepotreboval, aby sa dochovali do dnešných čias. A hovorím to práve kvôli Rusku a jeho dejinnej úlohe. V žiadnom prípade ju nechcem zmenšovať. No naša úloha a zásluhy našich predkov nie sú o nič menšie. A to si treba naplno uvedomiť. A samozrejme, tento boj spolu s ideologickou porobou priniesol aj určité plody ... Preto budeme ťažko mať tak ľahko ako Rusi jasno v tom, kto je priateľ a kto nepriateľ.

 
Inak, z čisto historického hľadiska. Rád by som vedel, či Tiso vedel o tom, že posiela vysídlených Židov na istú smrť, alebo nie. To by prilialo trochu viac svetla. Ale to, že v tej vláde boli dve frakcie: jedna ktorá v rámci svojho chápania sa snažila manévrovať v danej situácii a vyzískať čo najviac pre Slovenský národ a štát; a druhá, ktorou boli otvorení fašisti - fanatici.

Vyzerá to tak, že Kotlebovci sa vydali cestou tých druhých. Snažia sa nadviazať na tradíciu prvého Slovenského štátu, kde Tisa berú len ako figúrku, no sú ideovými pokračovateľmi skutočných fašistov. Kotleba to dal jasne najavo aj propagovaním fašistickej symboliky.

A myslím, že aj SHO na čele so Švecom je pokračovateľom tej druhej frakcie, len skrytejší. Sledoval som veľkú prezidentskú diskusiu na RTVS (tú 3,5 hodinovú). A hoci sa Švec k mnohým veciam vyjadroval ako vlastenec, ale prezradila ho odpoveď k menovaniu Pavla Gašpara do čela SIS. On povedal, že by ho nevymenova, a nevysvetlil prečo. Ale myslím, že je za tým klasická nenávisť fašistov ku komunistom a sociálnym demokratom. Tak ako KDH nenávidí komunistov a sociálnych demokratov, tak fašisti tiež. A toto bol dôvod, prečo Švec nechcel podporiť Smer.

Pritom je jasné, že každá vláda, každý premiér si musí na čelo Tajnej služby dať človeka, ktorému dôveruje. Nemôže predsa dopustiť, aby v tajnej službe vznikla nejaká paralelná tajná služba, ktorá bude sabotovať samotnú vládu (ako sa to stalo za Mečiara, hoci Mečiar mal na čele tajných svojho človeka. Ale asi nie dosť kompetentného, keď si neustriehol svoj úrad pod kontrolou). Veď je to ako s tou televíziou, ktorá sa tvári ako nezávislá, no keď nad ňou nemá štát kontrolu, potom nad ňou získa kontrolu nepriateľ. A dnes je RTVS hlasnou trúbou progresívcov. Podobne ako Česká TV.

Z toho dôvodu Švec moje sympatie a podporu nemá, lebo je to skrytý fašista. Mimochodom aj ten jeho účes. A nielen jeho, ale aj niektorých jeho straníkov je veľavravný. Vojenský gestapácky strih.
View attachment 3079
Robert Švec SHO
View attachment 3080
Štefan Poliačik SHO
Tiso to vedel od samého začiatku....takže nepodsúvať teóriu, že on o ničom nevedel
 
Inak v tejto diskusii medzi bratmi a nami vidím dosť nezdravé emócie.

Jedna strana by mohla pochopiť, že sa tu (dúfam) nikto nesnaží prepisovať históriu? Snaha je hĺbkovo lepšie pochopiť, prečo sa matrica 1938 - 1945 opakuje v našich dejinách, a tak sa posudzujú a uvažujú aj tie varianty, o ktorých už bol spravený záver skorej s cieľom dôkladnejšie preveriť, kde mohlo prípadne dôjsť k nepozornostiam alebo aj úmyselným skresleniam.

Druhá strana zas to, že opierať sa so všetkým iba na Rusko a posudzovať veci výhradne z hľadiska Ruska je nezdravé, i keď otvorene priznám, že aj mne to vonia, no považujem za nutné, že by sme mali ako národy vziať osud do svojich rúk a prestať čakať na akýkoľvek (to znamená aj konceptuálny či ideologický) druh záchrany z východu. Nakoniec, náradie na to sme stade už dostali.

Žiada sa mi dodať, že keď sa obzriem spätne hlbšie do histórie, tak Nemci, Česi, Slováci, Poliaci, Balti, Srbi .... slovom Juho a Západoslovania stáli vždy ako prví na rane expanzii jednak rímskej ríše z juhu a západu, tá sa neskôr preliala z 6. priority do priority 3. - ideologickej a valcovala naše územia i ľudí kresťanstvom. Zabudnutých obetí, krvi a odporu (otvoreného i skrytého) tu bolo viac než dosť. Je na čo byť hrdý. Akurát to nie sú príbehy hrdinského odporu celého národa ako u Rusov, skôr to po čiastočnom úspechu novej ideológie boli príbehy menších skupín a jednotlivcov, ktoré prirodzene nikto nepotreboval, aby sa dochovali do dnešných čias. A hovorím to práve kvôli Rusku a jeho dejinnej úlohe. V žiadnom prípade ju nechcem zmenšovať. No naša úloha a zásluhy našich predkov nie sú o nič menšie. A to si treba naplno uvedomiť. A samozrejme, tento boj spolu s ideologickou porobou priniesol aj určité plody ... Preto budeme ťažko mať tak ľahko ako Rusi jasno v tom, kto je priateľ a kto nepriateľ.

Súhlas, netreba si nikoho idealizovať. Ani ľudí, ani štát. Červená armáda bola skutočne hrdinská, ale kým sa takou stala, tak si prešla tiež svojou hanbou. V prvom roku vojny bolo gigantické množstvo dezercií, utekania, vzdávania sa nepriateľovi. Sú o tom presné čísla. Preto musel Stalin urobiť opatrenia, aby sa táto situácia zmenila. To sa týkalo pozemnej armády.
Rusko a Putin je pre mňa nádej na lepšiu budúcnosť. Ale treba sa vedieť zmieriť aj s tým, že nikto nie je dokonalý a prijať to.
 
K tématu:
ÚLOHA POLSKA PŘI VZNIKU 2. SV. VÁLKY
Polsko bylo první zemí, se kterou nový německý kancléř Adolf Hitler podepsal 26. ledna 1934 10-letý pakt o neútočení. Po něm následovalo mnoho dalších dvoustranných jednání, jejichž součástí byla i diskuse o SPOLEČNÉ AKCI proti Sovětskému svazu.

Z historie Polska:
Polský stát vznikl 11. listopadu 1918. Právě 11. listopadu 1918 v 11 hod. německá delegace podepsala v lesíku Compiegne příměří se státy Dohody ( tzv. Příměří z Compiègne ). Poláci za podpory vítězů vyhlásili nezávislost země. Británie, Francie a Spojené státy oficiálně uznaly Polsko nedlouho poté. Faktickou hlavou státu se stal Jozef Pilsudski.
Pilsudski chtěl Polsko vybudovat jako ústřední mocnost mezi Baltským a Černým mořem, jako Velkopolsko. Podařilo se mu získat území na účet všech sousedů.
Vybudování mocnosti vyžadovalo zrekvírování části Ruska, a proto neměli nouzi o pomocníky a sponzory. Američané se ujali úkolu plně vybavit polskou armádu.
Výsledkem polsko-sovětské války (únor 1919 – březen 1921) bylo získání pro Polsko veliké části Ukrajiny a Běloruska.

V říjnu 1920, při porušení Suvalské dohody, se polské jednotky zmocnily Wilna (Vilniusu) a vilniuského regionu nově nezávislé Litvy. O sedm měsíců později začalo Polsko s invazí do Německa, které upadlo do anarchie a chaosu. Cílem invaze bylo zmocnění se Horního Slezska, které bylo bohaté na průmysl a uhlí. Na mírové konferenci ve Versailles bylo rozhodnuto vyřešit německo-polský spor mírovou cestou – prostřednictvím referenda. V referendu vyhráli ti, kteří podporovali začlenění do Německa.

Po prohraném plebiscitu vedlo Polsko povstání ve Slezsku, podpořené invazí polské armády 3. května 1921. Británie, Francie a USA této agresi napomáhaly a daly příkaz výmarské vládě, aby nedovolila německé armádě postavit se Polákům. Pokud by se do toho Reichswehr zapojil, spojenci by intervenovali na straně Polska. Takže německá armáda neudělala nic a proti Polákům bojovaly jen jednotky německých dobrovolníků („Freikorps“). V důsledku toho byli Němci vytlačeni a část provincie byla obsazena. V říjnu 1921 Konference velvyslanců hlavních spojenců a přidružených mocností, za ignorování výsledků hlasování, polskou anexi legitimizovala a rozhodla převést 30% Horního Slezska Polsku (na těchto 30% se nacházelo 95% zásob uhlí této oblasti).

Jakmile se v Německu dostal k moci Adolf Hitler, navzdory konfliktu kvůli Slezsku, rozvinuly Německo a Polsko velmi vřelé vztahy. Polsko bylo první zemí, se kterou nový německý kancléř podepsal Pakt o neútočení ( Pakt Piłsudski-Hitler ). Po jeho podepsání západní tisk informoval o tom, že deklarace má tajný dodatek o spojenectví obou zemí.

V Polsku vznikly pro-nacistické organizace etnických Němců, jako Svaz Němců v Polsku a strana Mladých Němců v Polsku. Obě organizace byly financovány a řízeny z Německa a dokonce vysílaly zástupce do polského Sejmu. Nacistické ideje byly aktivně zveřejňovány a propagovány mezi místními Němci. V r. 1937 bylo v Polsku vydáváno přibližně 150 německých novin a časopisů a asi 20 z nich byly deníky. Převážná většina těchto periodik byla sledována říšským ministerstvem propagandy, vedeným Josephem Goebbelsem.
V lednu 1938 Oberst-Gruppenführer SS Kurt Daluege přijel do Varšavy a o dva měsíce později se vydal do Vídně organizovat „referendum“.
Německo-polská spolupráce byla tak úzká, že Kordian Zamorski dostal pozvání na výroční sjezd nacistické strany v Norimberku (!). Tam se setkal osobně s Hitlerem. Není pochyb, že cizinci byli zváni na sjezd NSDAP velmi ojediněle, a ještě méně jich bylo poctěno osobní rozpravou s Führerem.
O měsíc později, 7. října 1938, navštívil Kordian Zamorski Kurta Daluege v Berlíně, na své cestě do Říma na stranický sjezd italské fašistické strany.
V prosinci 1938 navštívil Varšavu německý ministr spravedlnosti Hermann Frank, a 18. února 1939 přijel dokonce i Reichsführer-SS Heinrich Himmler.
Hitler se primárně soustředil na dvě záležitosti týkající se jeho vztahů s Varšavou: návrat Říši pozemků, o které přišlo ve prospěch Polska po první světové válce, a vojenskou podporou polské armádě během jejího budoucího útoku na Sovětský svaz. Protože druhý bod byl pro Hitlera extrémně významný, zmiňoval první záležitost jen v tichosti a diplomaticky. ...

Ze série článků na Zvědavci
1711136395008.png
 
Tiso to vedel od samého začiatku....takže nepodsúvať teóriu, že on o ničom nevedel
Takto sa nediskutuje, že sem vhodíš niečo bez odkazu, bez podkladu a ešte obviníš ostatných, že niečo podsúvajú.
Tu sa snažíme cez existujúce listinné doklady a analytiku dopátrať sa k čo najpresnejšej interpretácii dejín. Žiadna viera, žiadne presvedčenie a propaganda. Iba fakty a analytika.
 
Červená armáda bola skutočne hrdinská, ale kým sa takou stala, tak si prešla tiež svojou hanbou. V prvom roku vojny bolo gigantické množstvo dezercií, utekania, vzdávania sa nepriateľovi. Sú o tom presné čísla. Preto musel Stalin urobiť opatrenia, aby sa táto situácia zmenila.
Mnoho tu ale stálo na zradcovských generáloch a ťahoch, ktoré používali ešte tesne pred 22. 6. 1941, ako aj na neplnení Stalinových rozkazov. Otázka je, či chceš brať zradcov z národa ruského za členov Červenej armády, alebo iba za prezlečených kabátnikov. To isté je aj z opačnej strany, keďže kolaborantov s hitlerovským nemeckom bolo v Slovakštáte proste neúrekom, v armáde a generalite tak isto. A týchto budeme pokladať za členov nášho národa? Či ktorého? ... alebo zas len za pomýlených kabátnikov? To je tiež dilema, ktorú by bolo treba vyriešiť, pretože aj keď rodom sú to naši ľudia, pracovali proti nám. Medzi nami samotnými chodia naši spoluobčania, ktorí sú dnes ich potomkami, mnohí sú ešte ticho na nich dokonca hrdí.
 
Naposledy upravené:
Mnoho tu ale stálo na zradcovských generáloch a ťahoch, ktoré používali ešte tesne pred 22. 6. 1941, ako aj na neplnení Stalinových rozkazov. Otázka je, či chceš brať zradcov z národa ruského za členov Červenej armády, alebo iba za prezlečených kabátnikov. To isté je aj z opačnej strany, keďže kolaborantov s hitlerovským nemeckom bolo v Slovakštáte proste neúrekom, v armáde a generalite tak isto. A týchto budeme pokladať za členov nášho národa? Či ktorého? ... alebo zas len za pomýlených kabátnikov? To je tiež dilema, ktorú by bolo treba vyriešiť, pretože aj keď rodom sú to naši ľudia, pracovali proti nám. Medzi nami samotnými chodia naši spoluobčania, ktorí sú dnes ich potomkami, mnohí sú ešte ticho na nich dokonca hrdí.
Nehovorím o generalite. Tá je jasná.
Pri preklade knihy "Od korporatívnosti pod rúškom ideí k subornosti v Božom kráľovstve" som v prvej prílohe narazil na tieto informácie, z ktorých som bol chvíľu vykoľajený, lebo som o tom nevedel. O tom sa skrátka moc nehovorí, lebo je to zahanbujúce. Ale je to, zdá sa historický fakt, keď sám VP ZSSR to nijako nespochybňuje a ešte to dáva do svojej knihy. Dám sem úryvok:
...v tom, že 1,5 milióna ľudí počas prvých dní vojny prešlo na stranu nacizmu aj so zbraňou v ruke; 2 milióny ľudí sa dobrovoľne nechalo zajať, odhodiac zbrane; 1 milión ľudí dezertovalo (z nich 657 354 bolo chytených a 10 200 popravených, aby ostatných prešla chuť…). Vďaka tomu, že týchto 4,5 milióna vojakov sa zachovalo ako nezodpovedný dobytok, tak približne 1 milión vojakov nedokázalo udržať bojové pozície, rozpŕchli sa po lesoch, a tí z nich, ktorí sa zachránili, sa nakoniec pripojili k partizánskemu hnutiu; 500 000 ľudí bolo počas bojov zajatých wehrmachtom; a okolo milióna bolo súčasťou jednotiek, ktoré zachovali bojové pozície a ustupovali na Východ.

V pohraničných bojoch boli straty ZSSR (zranení a mŕtvi) okolo 800 tisíc vojakov. A to všetko v podmienkach, že na odrazenie potenciálnej agresie Nemecka bolo v západných vojenských okruhoch sústredené vojenské zoskupenie, v ktorom len najnovších tankov T-34 bolo (podľa niektorých publikácií) viac, než tankov v celom hitlerovskom wehrmachte, a to tam ešte boli aj ťažké tanky KV, na boj s ktorými wehrmacht v r. 1941 nemal žiadne efektívne zbrane; toto zoskupenie prevyšovalo wehrmacht aj počtom aj technicky. K jeho rozbitiu došlo následkom straty velenia nad vojskami, ktorá bola spôsobená sabotážou (zo strany najvyšších generálov ZSSR: niekto z hlúposti a niekto zo zlého úmyslu) opatrení zameraných na nasýtenie vojsk efektívnymi prostriedkami rádiového spojenia, a táto organizovaná sabotáž pokračovala dokonca aj po tom, čo koncom 1930-tych rokov boli odsúdení „maršáli“, ktorí prepadli politikárčeniu a tiež majú svoj podiel viny na neschopnosti vojsk efektívne čeliť nepriateľovi 22. júna 1941[1]. Podľa nemeckých zdrojov vo februári 1942 slúžilo vo wehrmachte 1,1 milióna Rusov (všetky údaje v tomto odseku o počte strát podľa rôznych kategórií, vrátane slúžiacich vo wehrmachte, sme čerpali z knihy I. L. Buniča „Operácia «Búrka»“, 2. zv.).

Práve vďaka tomuto nezodpovednému, paraziticko-konzumnému postoju k udalostiam na Planéte bolo umožnené toto barbarstvo na nacistami okupovaných územiach. Musa Džalil sám padol do zajatia ako zranený vojak počas bojov v roku 1942 a zahynul v nacistických mučiarňach, pretože slúžil Sovietskemu zväzu, chrániac budúcnosť ľudstva pred barbarstvom, a to aj napriek službe v tatarskej légii, za čo ho v ZSSR spočiatku zaraďovali medzi zradcov, až kým nebol doručený do Vlasti jeho „Moabitský zošit“ a nebola odhalená pravda o jeho skutočnej odbojovej činnosti v zajatí.
Celý text prílohy je tu: https://kob-forum.eu/2022/08/14/od-korporativnosti-k-subornosti-24/
 
Nehovorím o generalite. Tá je jasná.
Pri preklade knihy "Od korporatívnosti pod rúškom ideí k subornosti v Božom kráľovstve" som v prvej prílohe narazil na tieto informácie, z ktorých som bol chvíľu vykoľajený, lebo som o tom nevedel. O tom sa skrátka moc nehovorí, lebo je to zahanbujúce. Ale je to, zdá sa historický fakt, keď sám VP ZSSR to nijako nespochybňuje a ešte to dáva do svojej knihy. Dám sem úryvok:





Celý text prílohy je tu: https://kob-forum.eu/2022/08/14/od-korporativnosti-k-subornosti-24/
V tomto nie som až tak hĺbkovo podkutý, aby som vyvracal, prípadne inak interpretoval tam napísaný text. Každopádne by to vyžadovalo detailnejší rozbor, zdroje a vyjasnenie. Všimol som si, že Taurus sa dosť vyzná v tejto problematike. @TauRus môžem ťa poprosiť o pomoc/objasnenie k tomu, čo tu vložil @jardob. Máš v zálohe nejaký materiál, ktorý by pomohol objasniť spomínané prvé dni realizácie plánu Barbarossa z hľadiska ZSSR?
 
Oni o to ani nemaju zaujem.Otazka co tu robia a preco?
Treba si uvedomiť, že žiadni "oni" nie sú. Sme tu celok. Pokiaľ sa tu trieštime v názoroch, treba aby sme spolupracovali a nie spolu navzájom bojovali. K tomu treba čo najviac nezaujate a jasne vykladať svoje myšlienky. Navrhujem vrátiť sa k spolupráci miesto boja.
 
Jardob
Tiso nevedel co sa so zidmi deje, ale toto ca sa tu deje sa blizi k posadnutosti. Takto sa robi propaganda a nema to nic spolocne nejakym historickym hladanim pravdy. Oni o to ani nemaju zaujem.Otazka co tu robia a preco?
Aj teba poprosím, vedel by si to nejako zdôvodniť, podložiť? (Toho Tisa a Židov)
 
Naposledy upravené:
Skrátka Tisova vláda mala nejaký taktický dôvod
Tým dôvodom bola neustála hrozba od Maďarska, ktoré okupovalo časti južného a východného Slovenska a bolo stopnuté v ďalšej expanzii Hitlerom. “Ak sa možných akcií na východe zúčastní Maďarsko aj Rumunsko, aj my chceme.” (lebo, ak by sme nechceli, tak možno by Hitler prestal držať Maďarov na uzde…) - toto je ten taktický dôvod.
 
Inak táto zaujímavá a užitočná diskusia sa začína rozbíjať. Komentáre, ktoré nie sú k danej historickej téme presúvam do bútľavej vŕby.
 
Z rozhovoru Petra Mikuleckého s košickým rabínom Jossim Steinerom ( s rodiči utekli v r. 1942 před transportem ):

...Chcel by som spomenúť dnes často diskutovanú postavu – prezidenta tzv. Slovenského štátu Dr. Jozefa Tisu. Na Slovensku sa v súčasnosti nájde veľa historikov, ktorí sa snažia urobiť z neho akéhosi slovenského martýra, „otca národa“, ktorý obetoval svoj život za záchranu Slovákov v čase 2. svetovej vojny. Niektorí zachádzajú až tak ďaleko, že vyzdvihujú jeho tzv. prezidentské výnimky, ktorými sa vraj snažil zachrániť väčšie množstvo slovenských Židov. Skutočnosť je však taká, že tento človek 16. augusta 1942 predniesol v Holíči prejav, ktorý bol uverejnený v dobovej tlači: „Vraj, či je kresťanské, čo sa robí so Židmi. Je to ľudské? Nie je to rabovka? ... Ja sa pýtam, je to kresťanské, keď sa národ chce zbaviť svojho večného nepriateľa? .... že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom nikoho netreba presviedčať. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich včas očistili. A urobili sme to tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“ ... Toto sú slová katolíckeho kňaza.
Ako vnímaš túto zvláštnu historickú postavu?

- 30. júla 2004 ma navštívil Milan S. Ďurica ( poznámka: při hledání, kdo je Ďurica, na mě vyskočil titulek: Ďurica - kňaz a historik, ktorý budoval Tisov kult ). Samozrejme sme spolu nesúhlasili. On nepočul, tak som mu písal tieto ceduľky... Tak u mňa, ako u človeka, ktorý je Žid v prvom rade, ktorý sa už naučil v priebehu tých sedemdesiatich rokov, ako orgány pracujú, aj tajné služby (nie som člen Mosadu), ale viem, ako tieto služby fungujú. Nie je možné, že jeden prezident, ktorý jedná s Hitlerom, ktorý pozná Göringa, ktorý je veliteľom jednej armády (on bol veliteľom armády Slovenského štátu), ktorý navštevuje slovenskú Rýchlu divíziu, ktorá bola vyslaná proti Poľsku a neskôr v operácii Barbarossa proti ZSSR; jeden prezident, veliteľ armády, ktorý jedným gombíkom môže si zavolať šéfa informačných služieb, povedať mu: „Pozri sa sem, dostala sa do parlamentu otázka, čo sa deje s našimi občanmi!“ Takže toto všetko sú fakty, ktoré sa dostali do Slovenskému snemu, tak sa volal ten parlament. Takže jeden farár, kresťan, katolík, ktorý má tieto možnosti, a mal by mať aj ľudské svedomie ... nie je možné, že on nevedel, čo sa deje v Auschwitzu. A keď tento človek toto vedel, a posiela ešte v roku 1945 gratuláciu (2. mája) Dönitzovi, to sú udalosti, ktoré vlastne hovoria všetko. Ten človek vyznamenal nemeckých vojakov niekoľko mesiacov predtým preto, lebo oni vypálili dediny, vešali partizánov a nechali ich vyvesených. ...
 
Naposledy upravené:
Inak, @jardob a všetci ostatní, toto z druhého vlákna, sa presne vzťahuje aj na diskusiu o Slovenskom štáte a osobe Jozefa Tisu:
Tiež ma svojho času prekvapilo, keď Jefimov prišiel s týmto názorom. Na jednej strane, každý má právo na svoj názor, ale predsa len je trochu iné, keď s tým vyšiel na verejnosť. Tam vždy treba zvažovať, aký dosah bude mať to slovo na spoločnosť a či pomôže alebo uškodí historickému procesu jeho Vlasti. Tým skôr, ak to podal len ako hypotézu a nepodložil aj serióznejšími faktami.

Ja ťa @TauRus v tomto chápem, záleží ti hlavne na tom, aby takéto informácie nepáchali škodu v ruskom informačnom poli, keďže už podobné chýry šíria nepriatelia Ruska. Na takéto hypotézy vôbec nie je vhodná doba, Rusko je vo vojne, mnoho skrytých hitlerovcov je rozlezených na vplyvných miestach v Rusku, a médiá (ovládnuté tiež nepatriotickými individuami) sa snažia škodiť v miere, akej je im dovolené. V čase ohrozenia štátu by si ľudia mali dávať pozor na jazyk a myslieť na dopady.

Možno teraz niekto ľahšie pochopí, prečo je pre niektorých Slovákov citlivé, keď sa Pjakin občas nezodpovedne vyjadruje o Slovensku (najmä v prípadoch, keď tie slová sú úplne mimo realitu). A obzvlášť v dnešnej veľmi napätej politickej situácii. A tu žiadna výhovorka neobstojí. Nie je v tom rozdiel: ak niekto niečo nevidí, tak to ešte neznamená, že tie veci neexistujú, a tí čo to vidia fantazírujú. (ak si krtko povie, že on očami nič zásadné nevidí, neznamená to, že aj ostatné zvieratá sú slabozraké). A plané obvinenia Vlasti bolia, a človek má oprávnený strach, ako tieto reči budú formovať miestne informačné pole, uprostred tejto kombinovanej vojny, v ktorej sa nachádzame. Nikto nemôže od nás chcieť, aby sme boli janičiarmi, aby sme nemysleli aj na záujmy svojej vlasti a obyvateľstva, len na záujmy Ruska. To by bolo choré.
Je to z diskusie o Vlasovovi. Vo vťahu k Tisovi je to presne ten istý princíp, ktorý jardob opísal, resp. sú tam jasné paralely. Pozor!!! Nemýliť si to zo zastávaním sa/rehabilitáciou. Ide čisto o skúmanie a tak treba s tým, čo kto napíše narábať citlivo ako som písal tu:
- zachraňovať národ dnes neprichodí šabľou, ale informáciou, treba s ňou narábať citlivo,
S ohľadom na to je vhodné, neurážať sa, pokiaľ niekto na možnú hypotézu predostrie oficiálnu verziu, ktorá je nemenej hodnotná, resp. iné vysvetlenie a ako celok zapadá do mozajky. Netreba si myslieť (to tu dúfam nikto nerobí), že len preto, že je niečo proti oficiálnemu historickému stanovisku, tak to musí byť pravda (lebo to podporuje jeho presvedčenie). A preto v tak citlivej veci pokladám za vhodné dokladať to. Hádať a mlátiť sa kýblikmi a lopatkami po hlavách, to môžeme ísť aj na pieskovisko.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom