-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
Prečo rozumieť riadeniu nestačí - existencia ďalších typov zásahov
- Thread starter Asen21
- Start date
V jednej diskusii diskutujúci napísal, že ak vidí vektor cieľov politika, že môže rozhodnúť, či politik je pre neho ok alebo nieje ok, a potom si takého politika zvoliť.
Moja argumentácia bola, že vidieť výstup politika (to čo dáva na vonok) neznamená vidieť aj skutočný vektor cieľov. Bez rozpoznania tohoto slovného "chytáku", ktorý býva plný diskusií o riadení, žije človek v ilúzii - na prvý pohľad sa síce zdá, že človek vidí vektor cieľov politika, ale pri bližšom pohľade z hľadiska riadenia je to inak.
Ak "vidíme" vektor cieľov politikov, tu ešte treba rozlišovať indentifikovaný vektor cieľov (ktorý sme my zistili) a objektívny vektor cieľov, teda ten, ktorý skutočne je nezávisle na nás. Veľa vecí nieje riadených tak, ako si ľudia predstavujú.
Ak sa niekto rozhodne niečo zmeniť, tak urobí nejaký zásah. Rovina takého zásahu sa deje mimo to, čo je ukazované na verejnosti. Ak prebieha práve tento jav, tento jav sa už nedá nazývať riadenie. Je potrebné a nutné taký jav pomenovať, ja používam názov usmerňovanie.
Všetko čo nespadá do riadenia, spadne mimo rovinu riadenia - do usmerňovania.
Toto je mimoriadne dôležité, pretože ak človek hľadá riadenie tam kde nieje, hľadá niečo čo neexistuje. A toto jedna z obrovských chýb konceptuálne nadšených ľudí, ktorí potom píšu rôzne analýzy, alebo aj majú aj vlastnú snahu vytvoriť nové konceptuálne projekty.
Bohužiaľ, ak si niesú nadšenci vedomí toho čo sa v prostredí reálne deje, projekty operujú práve len na rovinách, ktoré sú najnižšie. Preto projekty zostávajú iba na papieri. Zostane len súbor osobných názorov autora, jeho náhľadu, ako by mohol svet fungovať, keby sa svet riadil tak ako si autor predstavuje.
Ale poďme k veci:
Usmerňovanie nezasahuje to, čo viem opísať, ale to, čo neviem vykonať, deklaratívna znalosť pred ním nikoho neochráni.
Čo to znamená?
1. „Usmerňovanie nezasahuje to, čo viem opísať, ale to, čo neviem vykonať."
Usmerňovanie funguje tak, že ti niekto vpisuje vektor cieľov bez toho, aby si to vedel korigovať.
Aby si to korigoval, musíš vedieť zasiahnuť do procesu:
- určiť cieľ,
- poznať mechanizmus,
- urobiť audit a na základe toho konať.
To všetko sú vykonávacie úkony, nie opisné.
Keď vieš proces IBA opísať (deklaratívna znalosť), môžeš dokonale vidieť, že ťa usmerňujú, vieš to pomenovať, vieš o tom napísať traktát, a aj tak nemáš čím zasiahnuť.
Usmerňovanie ti nesiaha na schopnosť opisu. Necháva ti ju celú.
Siaha na to druhé — na schopnosť reálne vstúpiť do procesu a zmeniť jeho smer. A tú práve nemáš, lebo opis ju nedodáva.
Inými slovami: usmerňovanie ti pokojne nechá vedieť, čo sa deje. Berie ti len možnosť s tým niečo urobiť. Vezme ti páku presne tam, kde deklaratívna znalosť žiadnu páku nedáva.
2. „Preto ma deklaratívna znalosť pred usmerňovaním neochráni."
Z toho plynie dôsledok:
keďže obrana proti usmerňovaniu je vykonávací akt (zasiahnuť, korigovať), a deklaratívna znalosť dodáva len opis, tak čítanie ťa nechráni.
Čítanie ti dá vedomie problému, nie nástroj proti nemu.
Môžeš presne vedieť, ako ťa usmerňujú, a byť pritom rovnako bezbranný ako ten, kto o usmerňovaní nikdy nepočul — možno len s lepším slovníkom na opis vlastnej bezmoci.
(To je zároveň aj úder do Pjakinovo „obranu si budujem čítaním": čítanie buduje opis, usmerňovanie útočí mimo opisu, takže obrana sa míňa cieľu.)
Obsah príspevku treba zapamätať v jednej vete:
usmerňovanie ti neberie schopnosť vidieť — berie ti schopnosť zasiahnuť, a tú ti žiadne čítanie nedodá.
A tu máte jeden z dôvodov, prečo sa celé roky nedarilo v tomto smere pohnúť zo situáciou. Nutnú podmienku - deklaratívnu znalosť splnilo, myslím si že veľmi veľa ľudí, ale ešte je potrebný ďalší krok - vidiet a zažiť si tú exekutívnu časť.
3. Iste vznikne otázka, čo s tým robiť
Zasiahnuť je nutné nie inde ako presne tam, kde usmerňovanie drží svoju páku.
Tú má práve v jednej z troch chýbajúcich položiek:
- cieľ,
- mechanizmus,
- audit.
Usmerňovaný si dovtedy, kým ti aspoň jedna vec chýba; exekutívny zásah znamená doplniť ju tak, aby si reálne vstúpil do procesu, nielen ho opísal.
(Preto som mnohokrát v minulosti upozornil že treba vedieť rozdiel medzi štruktúrnym a neštruktúrnym riadením...)
Konkrétne to vyzerá takto:
Pri cieli nestačí tušiť, že politik sleduje niečo iné — treba odkryť skutočný cieľ za výstupom (komu nemocnica slúži, čí plán implementuje), a to sa nedá vyčítať, dá sa len odsledovať z opakovaného konania a jeho dôsledkov.
Pri mechanizme nestačí vedieť, že existuje — treba identifikovať konkrétnu páku (kto rozhoduje, cez aký kanál, čím sa to dá zastaviť alebo presmerovať) a tú páku reálne uchopiť.
Pri audite nestačí mať pocit, že „to nejde dobre" — treba zaviesť overiteľný ukazovateľ, ktorý ti povie, či sa vec hýbe tým smerom, a podľa neho korigovať.
Spoločný menovateľ:
každá z tých troch sa získava výlučne vykonávaním s následkami, ktoré ťa korigujú.
Deklaratívne ich máš všetky tri opísané v knihe a aj tak nemáš ani jednu v ruke.
Exekutívna spôsobilosť je práve ten rozdiel - preklopiť „viem, že tam má byť cieľ/mechanizmus/audit" na „mám ich a viem podľa nich zasiahnuť". A pokiaľ ich nemáš v ruke, každá reč o riadení politika je stále len opis z pozície usmerňovaného.
Tu vidíte historicky prvý článok, ktorý vám presne opisuje ...
Pre zvedavých, budem trocha predbiehať: okrem riadenia a usmerňovania existuje ešte formovanie, ale to je iná rovina.
Riadenie a usmerňovanie sa pýta, ako môžem zasiahnuť do behu. Formovanie sa pýta, kto nastavil to, čím vôbec som, keď do behu vstupujem.
Formovanie je, keď ti niekto neupravuje jeden výstup, ale prestavuje funkciu, ktorá ti tie výstupy generuje. V dôsledku si svoj vektor cieľov vyrobíš „sám" — ale z dispozície, ktorú ti niekto iný nastavil. Kto formuje, nemusí usmerňovať každý jednotlivý krok. Formuje systém, systém potom produkuje žiadané výstupy sám od seba.
Preto je formovanie z pozície občana ešte ťažšie zachytiteľné než usmerňovanie. Pri usmerňovaní aspoň vidíš akciu — niečo na teba pôsobí teraz. Pri formovaní vidíš len to, že „si taký". Prostredie bolo prestavené a ty berieš to, aký si, ako vlastné.
Prečo sa toto dá vidieť skôr v staršej verzii DVTR než v novšej. (Čo bolo odstránené v neskorších vydaniach, to nechám na samostatný príspevok.)
Práve tu sa otvára aj jediná reálna možnosť mať na to dosah: vidieť, čím vás prostredie urobilo, a začať to rozlišovať od toho, čo ste sami.
Dôležitá poznamká: aby som bol férový voči čitateľom, toto rozdelenie na riadenie vs usmerňovanie a naznačenie formovania (bude upresnené neskôr) nie je z DVTR ani z KSB. Je to na základe mojej práce v oblasti kybernetiky a riadenia. Vychádzal som z pôvodných prác z kybernetiky, tak ako autori DVTR v.1. Pôvodná kybernetika umožňuje rozlíšiť rozdiel medzi DVTR v.1 a DVTR v.2 a hlboké dôsledky, ktoré z toho plynú.
V DVTR ako takej, je niečo z toho je len naznačené, niečo tam nieje vôbec.
Naposledy upravené:
Irena Aneri
Známy člen
Já nesouhlasím, samozřejmě, že vědět ještě neznamená mít sílu něco změnit, jenže pokud nevíš, nemáš ani snahu něco změnit. Řízení je proces informační. Naznačovat lidem, že čtení jim v ničem nepomůže, je velice nebezpečné. Je jasné, že každý člověk má v sobě už nějaký informační základ, proto jednomu takové čtení jen doplní mozaiku, jiný to uchopí úplně za špatný konec, naváže na nějaký střípek ze svého kaleidoskopu a obvykle se potom drží zuby nehty této své kaleidoskopické překroucené "pravdy", než někde uvidí jiný pěkný obrázek po otočení kaleidoskopu a zas je všechno jinak a zas usilovně bojuje za svou novou "pravdu". U někoho je to stav beznadějný, jiný si nakonec přece jen dokáže časem postupně vytvořit základ, který bude už mozaikou. Jestliže však nebude číst informace, které mu tu kostru napomohou vytvořit, bude dál jen přeskakovat z jednoho střípku na druhý a GP ho utáhne na vařené nudli. Jestliže se naopak tyto informace šíří, má to efekt mrtvé vody. Když se to dostane ke kritickému bodu, míře ve které už je jednání lidí ovlivněno dostatečně, přestane to řízení, které dříve bylo "nepřemožitelné", najednou mít svou účinnost a zajde na úbytě. V praktické rovině to tak trochu popsal Vidlák v jednom svém článku, viz níže. Takže i to šíření informací, které zdánlivě dlouhou dobu nemá efekt, si v konečném důsledku svou daň vybere. K tomu je tu navíc i účinek Zákonu času... https://web.litterate.cz/uz-to-neni-nase-zalezitost/ I v tom posledním videu se Zaznobinem z roku 2010 byla vyslovena myšlenka, že to vše padne potom nečekaně najednou. Mohl se mýlit v načasování, ale ne v podstatě věci. Ostatně takto nás připravili o socialismus, stále statisticky plnili lidi mylnými informacemi, napomáhali tomu praktickými kroky, a nakonec jim jen stačilo do toho strčit, natvrdo jim nainstalovat kapitalismus a ti lidé byli v dané chvíli bezmocní, nedokázali se tomu ubránit. Jenže časem každá lež vyjde najevo, protože má krátké nohy. Teď zase za tu kratší slámku tahají oni a dobře to vědí.
Naposledy upravené:
Atom
Známy člen
Platí "čím se ví více, tím dříve se najde způsob, jak dosáhnout cíle se zdroji, které jsou k dispozici". A dále platí, "čím méně zdrojů, tím je doba dosažení cíle delší".
Naposledy upravené:
@Asen21 , tu si to zbytočne skomplikoval. Ak by som nevedel, že pod usmerňovaním myslíš "bezštruktúrne riadenie" tak by som mal z tohto tvojho opisu v hlave guláš.
Skús to radšej opísať na konkrétnom jednoduchom príklade "Jankovi Mrkvičkovi sa deje to a to, vie to a to, a jeho možnosti sú také a také...". Menej inžinierskeho a viac jednoducho-praktického vyjadrovania.
Otázky registrujem, odpoviem až keď budem mať k tomu čas a okolnosti.
jardob, nič nebolo zbytočne. nemôžem znižovať jednoznačnosť v prospech čitateľnosti, aspoň nie u odborných textov. Zjednodušovanie je možné hľadať potom. Až keď je presne položený význam. Text bol robený s ohľadom do budúcna.
Kto nemá záujem o štúdijné čítanie, nikoho predsa článok čítať nenútim.
Áno, musí si nad text sadnúť v kľude, a namáhať sa ho pochopiť.
Bez úsilia to nepôjde, sú to nové veci.
jardob, nič nebolo zbytočne. nemôžem znižovať jednoznačnosť v prospech čitateľnosti, aspoň nie u odborných textov. Zjednodušovanie je možné hľadať potom. Až keď je presne položený význam. Text bol robený s ohľadom do budúcna.
Kto nemá záujem o štúdijné čítanie, nikoho predsa článok čítať nenútim.
Áno, musí si nad text sadnúť v kľude, a namáhať sa ho pochopiť.
Bez úsilia to nepôjde, sú to nové veci.
To nikde ale napísané nieje. Toto je opäť zmena referenčnej bázy, bude vysvetlené neskôr.
Aj toto napríklad hlboko súvisí s článkom, nad formovaním je ešte jeden typ riadiaceho zásahu - ten rozhoduje, či informácia je alebo nieje prijatá.
V tomto prípade, nad rovinou formovania je aktivovaná rovina, ktorá pôsobí ako filter, vstupná brána pre informácie. Došlo k neprijatiu, preto text bol vyložený v inom význame, voči inej referencii, ako pôvodne bol. Ak bude možné, opíšem aj tento mechanizmus, ako presne k tomu dochádza.
Je to ten istý jav, ako bol vo vlákne globálny prediktor. Skrz neskoršie podanie DVTR, tieto veci človek nemá žiadnu šancu odhaliť, vidí že sa niečo zmenilo, aj keď slovník zostal rovnaký, myšlienkové postupy zostali rovnaké, ale výsledok myšlienkového procesu je iný.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa dvaja priaznivci KSB nemôžu dohodnúť, unikajú im práve roviny, ktoré nemajú v dohľade.
Otázka na zamyslenie:
Aký presný algoritmus to je? Aké kroky zahrnuje, čo sa pri ňom deje. Kompletne celý proces sa dá opísať, rozkryť, krokovať. Za akých podmienok nové informácie prijíma, za akých ich neprijíma. Rozumieť informačnému riadeniu znamená rozumieť okrem iného aj sebe vo vzťahu k prostrediu. Vtedy človek rozumie, čo sa deje v informačnej rovine a stáva sa tým, kto je riadený vedome (riadený čím konkrétne... )
A tu znova pripomínam Strýca Teremtete - Proč se zabývám modely řízení.
Píše "zaoberám sa modelmi", nie modelom. To je dôležitá poznámka.
Moja skúsenosť je taká - jeden model riadenia je dobrý vo vzťahu k jednej veci, druhý model je dobrý vo vzťahu k inej veci. Majú to byť pomôcky pre nás.
Ak zoberieme nejaké dva funkčné modely, vieme ich porovnať z rôznych hľadísk, porovnanie rozdielov a spoločných vecí nad viacerými modelmi nás môže tiež poučiť.
Je to ako mať model fyziky, a model ekonomiky. Obidva sú podobné, v niečom si môžu protirečiť, ale vo vzťahu k tomu, k čomu sú určené, sú platné. Rovina jedného rámca je akoby riadenie len vo vzťahu k tomu, čo rieši daný rámec.
Ak dokáže človek prejsť na úroveň vyššie, kde sa už bavíme o rovine rovín, o rámci dvoch rámcov, meta rovine. Na tejto úrovni prebieha iný typ zásahu, ako bežne ľudia podľa DVTR chápu.
Načo to je dobré poznať metarovinu - rovinu rovín?
Z meta roviny je potom možné vidieť roviny, rámce rôznych ľudí, a začať ich zjednocovať.
(za predpokladu snahy a ochoty zo strany zúčastnených)
Viem, číta sa to veľmi tažko. Nieje to bežné čítanie, núti človeka tvoriť nový obraz. Človek musí preskupovať vzťahy, ktoré doteraz namapoval, a usporiadať ich v inom poradí.
Píše "zaoberám sa modelmi", nie modelom. To je dôležitá poznámka.
Moja skúsenosť je taká - jeden model riadenia je dobrý vo vzťahu k jednej veci, druhý model je dobrý vo vzťahu k inej veci. Majú to byť pomôcky pre nás.
Ak zoberieme nejaké dva funkčné modely, vieme ich porovnať z rôznych hľadísk, porovnanie rozdielov a spoločných vecí nad viacerými modelmi nás môže tiež poučiť.
Je to ako mať model fyziky, a model ekonomiky. Obidva sú podobné, v niečom si môžu protirečiť, ale vo vzťahu k tomu, k čomu sú určené, sú platné. Rovina jedného rámca je akoby riadenie len vo vzťahu k tomu, čo rieši daný rámec.
Ak dokáže človek prejsť na úroveň vyššie, kde sa už bavíme o rovine rovín, o rámci dvoch rámcov, meta rovine. Na tejto úrovni prebieha iný typ zásahu, ako bežne ľudia podľa DVTR chápu.
Načo to je dobré poznať metarovinu - rovinu rovín?
Z meta roviny je potom možné vidieť roviny, rámce rôznych ľudí, a začať ich zjednocovať.
(za predpokladu snahy a ochoty zo strany zúčastnených)
Viem, číta sa to veľmi tažko. Nieje to bežné čítanie, núti človeka tvoriť nový obraz. Človek musí preskupovať vzťahy, ktoré doteraz namapoval, a usporiadať ich v inom poradí.
Irena Aneri
Známy člen
Cituji: "keďže obrana proti usmerňovaniu je vykonávací akt (zasiahnuť, korigovať), a deklaratívna znalosť dodáva len opis, tak čítanie ťa nechráni.
Čítanie ti dá vedomie problému, nie nástroj proti nemu."
To je to, co jsem psala, že s tím nesouhlasím. Vědomí problému dává i nástroje proti němu, to že někdy nejsou dost silné, třeba dokud si to neuvědomí více lidí je věc druhá. To jsem psala v tom příspěvku.
Jinak to usměrňování, to není nic jiného než vložení procesů řízení popsané v DVTŘ, tj. není to žádné usměrňování, ale nadřazený proces řízení.
To, že někdo něco jiného říká a něco jiného realizuje, je také řízení a lidé se to musí naučit rozpoznávat podle "plodů" řízení.
A největší problém je právě rozpoznávání - uvědomění si problému a jeho rozsah. A dalším krokem je porovnávání, a to jak v současnosti, tak i v minulosti, jak se podobné procesy rozvíjely a proč. Například v té Horké půdě od Drdy je jasně popsáno, že jak v Chile, tak i v Brazílii bylo zdrojů dost (přinejmenším pro zmírnění problémů s nedostkem potravin pro populaci stoprocentně). V Chile bylo třeba řešením pomoci těm lidem získat lodě, aby si potravu obstarávali sami pro sebe i pro jiné. Nastavit peněžní mechanismy tak, aby zemědělci prodali vše, co vypěstují, tam se totiž stávalo, že to nemohli prodat kvůli tomu, že prostě lidé neměli peníze si to od nich koupit a tak umírali hlady a zemědělci krachovali a stávali se z nich bezprávní peoni. To jsou absolutně opakující se algoritmy. V Brazílii velké plochy půdy nechávané ležet ladem. (pěstování kávy místo pšenice a nemožnost si za kávu tu pšenici za slušné ceny koupit /machinace s cenami na burze/ - to už je zase zásah nadnárodního řízení, ne jen v rámci státu). To je jasně o "chybně" nastaveném ekonomickém řízení. To je jedna rovina, druhou rovinou si je uvědomit, že problémem není chamtivost jedněch, která je jen využívána pro odůvodnění, proč to "nejde" řešit. Takové ty řeči: "To je lidská přirozenost, jinak to prostě fungovat nemůže. Zkuste to změnit a uvidíte, jak je to těžké." Jak napsal London: "Hlad a nedostatek přístřeší, s nimiž jsem se setkal (v Londýně v roce 1902), tvoří chronický stav bídy, který není nikde vykořeněn - ani v dobách největšího bohatství." Napsal to v roce 1903 v předmluvě ke knize Lidé z propasti. Faktem je, že držet ty lidi o hladu vždy BYLO CÍLEM ŘÍZENÍ. To bylo před VŘSR, po které bolševici ukázali, že to vykořenit jde, stačí narovnat ekonomiku. To proto jsou tak ostrakizováni. A ta laťka, kterou zvedli vysoko už neumožňuje beztrestně nechávat umírat lidi hladem, a tak se přešlo na jiné metody - na páté prioritě - zdravotnictví, znehodnocené potraviny...
Jakmile si to uvědomí dostatečný počet lidí, přestane to fungovat. Už teď jsou lidé například při návštěvě lékařů opatrnější a už neberou šmahem všechno, co jim navrhnou. A to zase viz ten Vidlákův článek, jednou to řízení prostě najednou přestane fungovat, protože už prostě lidi neutáhnou na vařené nudli. Samozřejmě tomu napomáhá i Zákon času.
Naposledy upravené:
strýc Teremtete
Člen
Metodika evolučního navrhování – abstrakt
Metodika vychází z předpokladu, že návrh i řízení jsou odvozeny od organizace procesu poznávání. Soustředím se proto na to, jak tým systém čte – jaké vztahy považuje za podstatné a jaké modely při jeho poznávání používá.
K tomu využívám dvě epistemická instrumentária: triádu Pole–Struktura–Forma jako tři způsoby čtení systému a triádu Materie–Informace–Míra jako kategorie organizující obsah tohoto čtení.
Vlastní návrhový proces probíhá v opakujícím se cyklu Poznávání – Konceptualizace – Jednání. Kvalita návrhu ani řízení není dána především správností výsledné odpovědi, ale kvalitou organizace procesu poznávání, z něhož tato odpověď vzniká.
Metarovinou metodiky je organizace poznávání, ze které teprve vzniká koncept, návrh a řízení odpovědné intervence do systému.
Technická poznámka.
Zajímám se o kvantovou fyziku a astronomii a kdysi jsem četl článek o nějakém vědci, který řekl jednu věc a to mně zasáhlo a používám to dodnes.
"Pokud někdo neumí vysvětlit nějakou odbornou věc člověku neznalému (laikovi), tak tomu, co hlásá, skutečně nerozumí".
Tento výrok má obrovský dopad a snažím se tím řídit. Ukazuje to na mnoho věcí např.:
- když se baví dva odborníci a někdo třetí je poslouchá a nerozumí jim, tak to je počátek rozdělení lidí na ty co rozumí a na ty co ne (pastýři/ovce)
- nebo je to pro někoho tak složité, že se tím od počátku zamítne zabývat
- nebo si každý kdo to čte vytvoří rozdílné symboly na stejnou věc a to dále brání porozumění mezi nimi
- není potřeba vytvářet odborné texty, ale vytvářet srozumitelné texty (většině)
- i texty od VP SSSR vyzní mnohokrát odborně, ale snaží se pokaždé svými poznámkami pod čarou (vysvětlivkama nebo příklady) učinit ten odborný text čtivějším., aby to bylo jasné
apod.
To, co mně naučily knihy od VP SSSR se snažím předávat dále lidem a to znamená najít pro ně co nejjednodušší text, aby tomu rozuměla naprostá většina lidí, ale s tím, aby se neztratily nosné informace. Odborné texty jsou protikladem tomuto úsilí. Takto se jinak vytváří hermetizace (vytvoří se úzký okruh lidí, kteří tomu rozumí a zbytek se může jít klouzat) a zase/opět tam vzniká možnost korupce (tak jak to známe z dějin). Za mne je odborných textů už dostatek, není potřeba vytvářet další.
PS: Protože teď nemám moc času, tak se snažím většinu příspěvků tady na fóru přečíst a až teď mi došlo, že nesouhlasím ani se samotným názvem diskuze. Za mne porozumění řízení stačí pro většinu lidí (je to základ), nestačí to jen pro ty, co se snaží něco v řízení změnit. Takže bych změnil název vlákna na: Když chcete cokoliv v řízení měnit, tak nestačí prosté porozumění řízení.
Naposledy upravené:
Mám dojem, že tu niekto zámerne vstupuje do informačného poľa záujemcov o DVTR a zámerne mätie pojmy, vyrába určité novotvary a štiepi pojem riadenie na riadenie a usmerňovanie, hoci ide stále o riadenie na rôznych úrovniach.
To mi připomnělo jednu anekdotu:
“Vysvětluji poprvé - ten tupec nechápe.
Vysvětluji podruhé - sám jsem pochopil - a ten tupec furt nechápe.
Vysvětluji potřetí - konečně pochopil.”
Ano, za účelem hermetizace vědomostí byl dokonce vytvořen umělý jazyk zvaný “Latina”.
Vydrželo jim to dosti dlouho.
A dodnes si tento jazyk nějaké “pozice” dokázal udržet, i když už to není to, co kdysi.
Atom
Známy člen
Teď už to řeknu "na plnou pusu". Ten nadpis je zcela chybný, protože rozumět řízení je to podstatné, ten klíč. Když řízení nefunguje a navržené řídící mechanismy nezabírají znamená to, že není dost informací o všech vlivech na řízený proces, nezbývá než to zjistit a prozkoumat. Takže ten, kdo rozumí řízení, nebude dokola opakovat stejnou chybu, ale bude se snažit objevit všechny souvislosti, aby měl k řízení dostatek informací.
Naposledy upravené:
Dvaadvacet
Člen
Pravdu díš! Posledních několik měsíců pozoruji, že se tu vyrojilo pár takových postmoderních "kyberfarizejů". LLM jim dost pomáhá v masturbaci ega, ale to je tak asi vše. Všechno rozeberou na částice a pak se v tom nípou. Texty tvoří dlouhé, což by nevadilo, protože to kultivuje intelekt, ale pokud je syntéza stále v nedohlednu, tak je to jen prosté blábolení. Pokud je to přetrvávající blábolení prokládané neustálým přesvědčováním, tak je to sofismus. A v případě, že je sofismus pořád vnucován, tak to začíná smrdět psychickým trockistou.
Docela by mne zajímalo, zda jsou dotyční schopni takové neutuchající mentální gymnastiky i v reálném rozhovoru. A nebo raději ne. Já jsem totiž člověk velmi jednoduchý a po zhruba čtvrthodince takové bezcílné slovní konfrontace bych mohl zcela bezděčně z nenadání přejít k fyzické manifestaci své prudké povahy.
Toto je mimoriadne hrubý omyl.
Práve z toho chybného náhľadu vychádza mnoho chýb u čitateľov.
Ja bohužiaľ nemám dostatok času a priestoru adekvátne reagovať.
Toto by vyžadovalo tiež rozviesť.
Ale práve tento chybný náhľad je tiež zdrojom obrovského množstva nedorozumení.
To je ako Pjakinovo nesprávne doporučenie, že čítať knihy znamená získať informačnú obranu. Tam by museli byť splnené predpoklady, ktoré v súčanosti KSB splnené nemá.
Inak je to rovnaké tvrdenie, ako tvrdiť, že sa z človeka stane šofér auta čítaním kníh. Stačí mu prečítať knihy o riadení auta a vieme riadiť. Táto zámena by napríklad v prípade letu lietadla viedla ku katastrofe, však? Lenže toto isté prebieha aj v informačnom riadení, ale tam bohužiaľ (obrazne) letí v lietadle 5miliónov ľudí, a to sa skupina dosadených politikov ešte preťahuje o riadenie. To si málo kto uvedomuje.
Ak by sme povedali, že riadiť auto alebo lietadlo sa naučíme čítaním kníh, asi by si normálny človek klepal na čelo, však?
Ale to isté platí aj u riadenia informácií. Čítať knihy nestačí.
Vedieť riadiť - to sa získava ničím iným len praxou.
LEN PRAXOU SA ČLOVEK NAUČÍ RIADIŤ.
Pričom je jedno, či ide o traktor, auto, lietadlo, informácie.
(a tu ja ešte dodávam vlastný poznatok - aj riadenie s chybami je lepšie, ako riadenie žiadne...)
(pozn. nepliesť si riadenie s manipuláciou, ktorú praktikuje väčšina managerov voči svojim podriadeným, toto "managerovanie" sa začalo považovať za "riadenie ľudí")
Ja sa znova opakujem - to že viem, že existuje problém - prečítal som si knihu o riadení auta, ešte neznamená že som sa to riadenie aj naučil.
Čítaním neviem získať praktickú vlastnú skúsenosť, zistiť napríklad v akých časových intervaloch musí byť presné časovanie, akú zotrvačnosť má auto a kedy treba brzdiť, v akej rýchlosti môžem prejsť akú zákrutu, aká je brzdná dráha auta atď...
Presne toto isté ohľadom riadenia sa týka aj u riadenia informačného, riadenia informácií
(kto napríklad vie, aký je rozdiel medzi štruktúrnym a neštruktúrnym riadením vo vzťahu k algoritmu riadenia a vie prakticky túto vec sám korigovať???)
Sú veci, ktoré človek musí sám zažiť. Musí sám získať vlastnú skúsenosť z opakovaného (iterovaného) riadenia informácií. Riadenie môže riadiť len pohyb, preto informačné riadenie býva často niečo úplne iné ako je pravdepodobne bežná predstava väčšiny ľudí. Koľko ľudí si pletie riadenie ľudí s riadením informácií pre týchto ľudí, nedokáže tieto dva javy ani len rozlíšiť..
Ak riadim auto, riadim alebo usmerňujem pohyb auta z miesta A do miesta B.
Ak riadim informáciu, usmerňujem alebo riadim jej pohyb z miesta A do miesta B.
Mám vedomie o tom, že informácia môže putovať alebo putuje z miesta A do miesta B, čítal som o tom.
Informácia riadená z miesta A do miesta B mení rozloženie áut (napríklad semafor).
Neznalosť riadenia informácií sa dá rozpoznať okamžite - stačí položiť čitateľovi jednu jednoduchú otázku:
Dokážeš presne odrokovať, ako prebieha riadenie informácií?
Tu je najsmutnejšie, že na túto otázku často nevedia zodpovedať ani ľudia priamo z oboru kybernetiky, automatizácie. Sú vyškolení hlavne aplikovať už existujúce postupy a prinášať zisk. Ale nie rozumieť podstate ako takej. Vedia riadiť deje, fyziku. Ale informáciu? (niektorí si možno aspoň spomenú, že existuje nespojité riadenie, posiela sa jedničkový signál... )
Vo všetkej úcte a bez akéhokoľvek zosmiešňovania - asi sa nebudem mýliť, keď napíšem, že podľa KSB neviete riadiť informáciu 99,9 čitateľov, pokiaľ vôbec niekto? (dôležité je nestratiť ten detail - bavíme sa o riadení/usmernení informácie) Ak je to inak, veľmi rád sa nechám vyviesť z omylu.
A ak bude daný človek vedieť, bude to človek, ktorý mimoriadne veľké množstvo voľného času venoval práve okolnostiam vydania DVTR. Zisťoval čo sa vtedy používalo v riadení, má zmapované, čo všetko bolo zahrnuté do problematiky riadenia u DVTR, a o čom nieje DVTR spomenuté, pretože autori písali len o nových veciach. Ale koľko takých ľudí reálne je, v ČR, v SR.
Kto napríklad dneska dokáže použiť metódu dynamického programovania, aké sú výhody, nevýhody, načo sa napríklad metóda nedá použiť? A dokáže to ukázať druhým?
Je to celé na zamyslenie. Ilúzie a predstavy je potrebné už dávať stranou.
Držme sa len tvrdo reality, len toho čo naozaj je.
Prečo keď dám otázku, ako prebieha riadenie, nevie v súčasnej dobe z čitateľov KSB na túto otázku odpovedať nikto? Majú to načítané, ale naozaj ta informácia tam je? Človek by povedal, že to komunita bude mať vyčítané z DVTR, však? Ale prečo to všetko vyzerá, že ju nemá? Ak sa mi to len zdá, je to naozaj len moja intepretácia, že ostatní sa v problematike strácajú? A komu sa hodí, keď čitateľ zostáva v predstave, že on vlastne riadiť vie, lebo si o tom čítal...
Ja viem človeku ukázať aj fyzicky, ako dokážem obísť všetky človeku s KSB jeho bezpečnostné mechanizmy. Ukázať aj v praxi, že to čo píšete, nesúhlasí. Aj napriek tomu že človek predomnou vidí čo robím, jeho odozva bude nulová. Čo je naprosto v rozpore s tým, čo píšete. Postavíte sa predomňa, aj napriek tomu že uvidíte moje konanie, reakcia bude nulová. Bude v situácii, že vedomie problému je, ale neviete ani len zareagovať...
Vedomie problému neznamená mať aj riešenie problému.
Naposledy upravené:
1. Výstup nie je cieľ
Predajca ojazdeného auta. Vidíš, čo hovorí: „skvelý stav, jazdilo sa s ním len do práce." Vidíš jeho výstup. Jeho skutočný cieľ — predať práve toto auto práve dnes, lebo ho má na dvore tretí mesiac — nevidíš. Nie preto, že klame, ale preto, že cieľ z výstupu jednoducho nesvieti. Zistíš ho až z toho, čo robí opakovane: ako reaguje, keď mu ponúkneš menej, čo zamlčí, čo urýchli.
Kolega, ktorý ťa chváli na porade. Výstup: pochvala. Možné ciele: naozaj ťa oceňuje / potrebuje, aby si zobral jeho úlohu / potrebuje, aby vedúci videl, že on je ten, kto vidí talenty. Všetky tri vyzerajú na povrchu rovnako. Rozlíšiť sa dajú až podľa toho, čo sa deje o dva týždne.
Rozdiel, ktorý si veľa ľudí neuvedomí: to, čo si o cieli myslíš ty, a to, čo je cieľom naozaj, sú dve rôzne veci. Prvé máš vždy. Druhé možno nikdy.
2. Riadenie verzus usmerňovanie — na bežných veciach
Riadenie — kúriš doma. Chceš 22 stupňov. Máš termostat. Vidíš teplomer. Keď je chladno, pridáš a o hodinu to overíš. Vieš čo chceš, máš čím zasiahnuť, a vieš skontrolovať, či to zabralo.
Usmerňovanie — ideš do supermarketu. Nikto ti nič neprikázal, nikto ťa neoslovil menom. Len mlieko je úplne vzadu, sladkosti pri pokladni a to, čo má najvyššiu maržu, je vo výške očí. Odídeš s vecami, ktoré si „sám chcel". A tu je pointa: aj keď to celé presne vieš — a mnohí to vedia — aj tak prejdeš celý obchod, lebo mlieko potrebuješ. Vedomosť ti nepresunula regál.
Ďalšie usmerňovanie okolo teba:
- Jedálny lístok. Vyberáš si slobodne. Zo šiestich jedál, ktoré vybral niekto iný. Tvoja sloboda je vnútri jeho výberu.
- Obchádzka. Cesta je zavretá, ideš inokade. Nikto ti neprikázal trasu, len ti zúžil možnosti tak, že si „sám" zvolil tú jednu.
- Otváracie hodiny úradu. Nikto ti nezakázal ísť. Len je otvorené v čase, keď si v práci.
- Voľby. Vyberáš si z mien na lístku. Kto vybral tie mená, si nevyberal.
Rozdiel je jednoduchý: pri riadení máš v ruke kohútik. Pri usmerňovaní ti niekto prestaví, čo je vôbec v ponuke — a nechá ťa slobodne si vybrať.
3. Prečo ti čítanie nepomôže
Komentátor a tréner. Komentátor vidí zápas lepšie ako ktokoľvek v hľadisku. Presne pomenuje, prečo mužstvo prehráva, aká je chyba v obrane, koho treba stiahnuť. Nemá striedací lístok. Za deväťdesiat minút nezmení ani jedno postavenie. Tréner vidí možno menej — ale strieda.
Návod verzus ruka. Prečítaš tri knihy o plávaní. Vieš vysvetliť dýchanie, záber, polohu tela. Hodia ťa do vody a ide o to isté, ako keby si nečítal nič.
Diéta. Vieš, koľko cukru je v tom, čo ješ. Vieš to lepšie ako výživový poradca. A napriek tomu to ješ. Vedomosť nie je čin.
Nájomník. Presne rozumieš, prečo ti majiteľ zdvihol nájom, akú má kalkuláciu, čo ho k tomu tlačí. Zaplatíš. Rozumel si tomu celý čas.
Kto číta, získa slovník na presný opis vlastnej bezmocnosti. To je celé.
Bezmocnosť to nezmenší, len ju lepšie pomenuje.
4. Tri veci, bez ktorých nemáš páku
Cieľ — komu to naozaj slúži.V obci sa ruší škola. Oficiálne: „málo detí." Vidno až z toho, čo sa deje potom — komu sa budova predala, kto na tom zarobil, či sa deti naozaj presunuli inam alebo len rodiny odišli. Cieľ sa nedá vyčítať z vyhlásenia. Dá sa odsledovať z toho, čo sa opakuje a čo z toho vzíde.
Mechanizmus — kde je vypínač. Chceš prechod pre chodcov pri škole. Nestačí vedieť, že „to je na obci". Treba vedieť: rozhoduje starosta, alebo cestný správny orgán? Ide to cez uznesenie zastupiteľstva alebo cez správu ciest? Kedy zasadá? Kto podpisuje? Kto to môže zastaviť? Kým to nevieš, môžeš roky nadávať na obec a ani raz sa nedotkneš miesta, kde sa to naozaj láme.
Audit — podľa čoho spoznáš, či to ide. „Zdravotníctvo sa zhoršuje" je pocit. Podľa pocitu sa nedá korigovať. „V okrese ubudli za dva roky štyria pediatri a čakanie na termín je 40 dní namiesto 12" je ukazovateľ. Podľa neho vieš o rok povedať, či tvoj zásah niečo urobil, alebo si len minul rok.
Tieto tri veci sa nedajú prečítať. Získajú sa jedine tak, že niečo urobíš a znášaš následok, ktorý ťa opraví. Ten, kto raz zorganizoval petíciu a zistil, že podpisy nikoho nezaujímajú, ale jedno stretnutie so správnym úradníkom pohlo vecou, sa naučil viac než ten, kto o riadení prečítal tisíc strán.
5. Formovanie — o poschodie nižšie
Deti a peniaze. Vyrastieš v rodine, kde sa dlh berie ako normálna vec — vždy tu bol, vždy sa splácal, nikdy sa o ňom nehovorilo ako o probléme. O dvadsať rokov si sám berieš úver a je to tvoje slobodné rozhodnutie. Nikto ťa nenútil. Len ti dávno predtým niekto nastavil, čo je pre teba normálne.
Jazyk. Rozmýšľaš v slovách, ktoré si si nevybral. Rozlišuješ to, na čo tvoj jazyk má mená. Pre čo nemá meno, to obvykle prehliadneš.
Škola. Nezapamätáš si väčšinu obsahu. Zostane ti však návyk, že správna odpoveď existuje, že ju vie niekto iný a že tvojou úlohou je ju trafiť. To ti zostane na celý život a budeš to považovať za svoju povahu.
Telefón. Nikto ťa práve teraz nenúti pozerať na displej. Len si sa za desať rokov stal človekom, ktorý ho vytiahne v každej pauze. Nie je to zásah — je to to, čím si.
Rozdiel oproti usmerňovaniu: pri usmerňovaní ešte cítiš, že na teba niečo tlačí teraz. Pri formovaní necítiš nič, lebo ten, kto by mal tlak cítiť, je už z tej formy vyrobený. Preto sa dá zachytiť len jedným spôsobom — rozlíšiť, čo z teba je tvoje a čo do teba vložilo prostredie.
Irena Aneri
Známy člen
Podívejte, nebudu číst celou tu litanii. Ale zase jste jen něco vytrhl z kontextu, a zapadlo vám to někam úplně mimo. To, že si člověk problém uvědomí znamená, že začne hledat cesty, jak jej vyřešit. To je to, co mu potom dává nástroje do ruky, a protože jsme jaksi živočich kolektivní, je třeba je hledat kolektivně. Já umím to a ten zas tohle. Pokud si ten problém ale vůbec neuvědomujeme, jako například nyní lidi, že směřujeme k fašismu, tak ani nehledají cesty, jak to řešit. Což je cílem globalistů, aby lidé ani hledat nezačali, protože jak hledat začnou, tak je najdou, stejně jako je našli bolševici...
Irena, skúsim to inak — a použijem na to práve našu vlastnú diskusiu ako názorný príklad.
Napísali ste, že si so mnou nesúhlasíte. Tvrdíte, že uvedomenie problému dáva aj nástroje. Ja som napísal, že čítanie nechráni. Vyzerá to ako spor. Ale keď sa na to pozrieme presnejšie, zistíme, že tam žiaden spor nie je, pozrime sa na to.
1. Hovoríme o dvoch rôznych veciach pod jedným slovom
Keď ja píšem „nástroj", myslím tým konkrétnu páku v procese: viem, komu vec reálne slúži, viem, kto o nej rozhoduje a cez aký kanál, a mám ukazovateľ, podľa ktorého spoznám, či sa vec pohla. To sú tri veci, ktoré mám alebo nemám v ruke — a buď mám, alebo nemám.
Keď vy píšete „nástroj", myslíte tým niečo iné: že si človek problém uvedomí, začne hľadať a v kolektíve nájde niekoho, kto tú páku má.
To sú dve rôzne veci. Vaše je to, čo je pred zásahom. Moje je sám zásah. Obe sú potrebné. Ale nie sú to tie isté.
A tu je ten dôležitý bod: pokiaľ toto rozlíšenie neurobíme, môžeme sa hádať do konca sveta, pretože každý budeme obhajovať niečo iné a myslieť si, že vyvraciame toho druhého.
2. Časť viny je moja — formuloval som to tak, že sa to dá pochopiť dvoma spôsobmi
Priznávam, urobil som chybum, v príspevku som na jednom mieste napísal, že deklaratívna znalosť je nutná podmienka — teda že je potrebná, len sama nestačí. To je presne to, čo hovoríte aj vy.
Ale do zhrnutia som dal vetu „čítanie ťa nechráni". Veta znie tak, akoby čítanie bolo zbytočné. To som nemyslel a nikde som to netvrdil — ale je pravda, že veta to pripúšťa. Čitateľ si prirodzene vyberie tú silnejšiu verziu...
Takže: vy ste reagovali na tvrdenie, ktoré som síce nemyslel, ale ktoré môj vlastný text umožnil prečítať. To je moja chyba v podaní, nie vaša chyba v čítaní.
3. Každý hovoríme o inej mierke
Vy hovoríte o celku a o dlhom čase: keď sa informácia rozšíri medzi dostatočný počet ľudí, riadenie, ktoré predtým fungovalo, prestane fungovať. Efekt mŕtvej vody. Vidlák, Zaznobin, zákon času.
Ja hovorím o jednom človeku a o dnešku: má tento konkrétny človek dnes v ruke páku, alebo ju nemá?
Toto sú dve rôzne otázky. A — toto je podstatné — obidve odpovede môžu byť pravdivé súčasne. Áno, jednotlivec sa čítaním nenaučí riadiť. A áno, šírenie informácií v masovom meradle po čase mení účinnosť riadenia. Jedno druhé nevyvracia. Sú to výroky o inej veci.
4. A teraz to, prečo som to celé napísal
Táto naša výmena je presne ten jav, o ktorom celý čas píšem.
Ani jeden z nás nepovedal nič nepravdivé. Ani jeden z nás nemal zlý úmysel. Obaja sme čítali tie isté texty. A napriek tomu sme sa dve kolá míňali, pretože:
- to isté slovo („nástroj") sme používali pre dve rôzne veci,
- pýtali sme sa na dve rôzne otázky (jednotlivec teraz / celok za desaťročia),
- a ani jeden z nás si to na začiatku nevšimol.
Presne toto je dôvod, prečo sa dvaja ľudia, ktorí obaja čítali KSB, nedokážu dohodnúť. Nie preto, že jeden z nich nečítal dosť. Ale preto, že si nevyjasnili, o čom vlastne hovoria — a slovník mali pritom rovnaký, takže obaja boli presvedčení, že sa rozumejú.
Všimnite si ešte jednu vec: toto sa nedalo vyriešiť ďalším čítaním. Ani vy, ani ja by sme sa k tomu nedostali tým, že si prečítame ešte jednu knihu. Muselo sa to urobiť — niekto musel vziať tú výmenu, rozobrať ju a ukázať, kde presne sa rozišla. To je ten rozdiel medzi opisom a vykonaním, o ktorom hovorím.
Zhrnutie
Nemyslím si, že sa mýlite. Myslím si, že hovoríte o inej vrstve toho istého procesu ako ja, a že obe vrstvy tam sú.
To, s čím naozaj nesúhlasím, je jediná vec: že uvedomenie problému automaticky dáva aj nástroje. Nedáva. Dáva motiváciu ich hľadať — a to je veľa, to nespochybňujem. Ale medzi „viem, že mi berú vodu" a „mám v ruke kohútik" je krok, ktorý sa musí urobiť, a ten sa neurobí čítaním. Urobí sa tak, že človek do niečoho zasiahne, udeje sa to, a to ho opraví.
Preto som napísal, že sa to učí praxou. Nie preto, že by čítanie bolo zbytočné — ale preto, že samo o sebe nikoho nepreklopí cez ten krok.