jardob, regál naozaj je bezštruktúrne riadenie — obchodník má cieľ, mení prostredie, meria tržby, preskladá. Slučka je tam celá.
Ale keď to už tu je, nechajme to, je na tom vidieť presne to, čo som chcel povedať.
U toho regálu sú totiž dve rôzne otázky:
Prvá: prečo je mlieko vzadu? Odpoveď je tvoja a je správna — niekto to tak chcel, meria to a upravuje. Bezštruktúrne riadenie, presne podľa DVTR.
Druhá: prečo prejdeš celý obchod aj vtedy, keď o tom všetko vieš? Vieš, že mlieko je vzadu naschvál. Vieš, prečo sú sladkosti pri pokladni. Vieš, čo je vo výške očí a prečo. A aj tak prejdeš celý obchod, lebo to mlieko potrebuješ.
Na túto druhú otázku prvá odpoveď neodpovedá. Vieš, kto riadi a ako. A regál sa nepohol.
A tu je ten rozdiel:
DVTR triedi zásahy podľa toho, ako to robí ten, kto riadi — cez štruktúru, alebo cez dav.
To je pohľad zhora, z miesta riadiaceho.
Ja triedim to isté podľa toho, čo to robí s tým, na koho to dopadá — či mi to berie výber, alebo možnosť do toho vôbec vstúpiť. To je pohľad zdola, z miesta toho kto v tom obchode stojí.
Sú to dve mapy tej istej krajiny. Jedna hovorí, kade vedú cesty. Druhá, kde ti dochádza benzín. Ani jedna tú druhú nevyvracia.
A obe potrebuješ. Lebo z prvej mapy sa dozvieš, že ťa riadia. Z druhej to, či s tým môžeš niečo urobiť — a v tom obchode zistíš, že nie, aj keď máš prvú mapu dokonalú.
To ostatné, čo som písal, stojí presne na tomto. Nie na tom, že by DVTR triedila zle, ale na tom, že triedi z inej strany, než odkiaľ sa na to pozerá občan. Kto má len prvú mapu, vie presne pomenovať, čo sa s ním deje. Kohútik tým ešte nemá.
.
