• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
  • Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.

Riadenie vo firmách

Treba tomu parazitovi reportovať, že ste úžasne produktívny, atď. Ak si kontrolovaný pracovník vlastne sám robí kontrolu, treba to využiť. Vo vedľajšej firme majú hordu manažérov, ktorí vôbec nerozumejú výrobe ani odbytu a firmu vlastne riadia majstri výroby (najnižší manažment) so staršími kvalifikovanými robotníkmi, kt. rozumejú výrobe a systèmu. Z vyššieho riadenia je "v obraze" iba riaditeľ, bývalý komunistický káder a zároveň privatizér. Pod ním je tlupa rádoby manažérov - absolventov dnešných univerzít, ktorí sú "úplne mimo" (podľa slov zamestnancov). Tí berú astronomické platy a čokoľvek podniknú, vedie ku skaze. Sú arogantní, egocentrickí a nesebakritickí. Berú 5-7 tis eur mesačne (4-5 násobok platu bežného zamestnanca) a jediné, čo sa od nich očakáva, je, že sa nebudú starieť do ničoho, aby to neposrali. Sú povinnou výbavou (záťažou) firmy. Kamarát im to na porade povedal do očí a pred vyhadzovom ho zachránilo jedine to, že je výborný technológ za kt. nemajú náhradu (kto by tú pakáž živil). Toť riadiaca koncepcia dnešnej stredne veľkej firmy.
 
Toť riadiaca koncepcia dnešnej stredne veľkej firmy.
Potvrzuji také v několika případech (jakmile se firma vybuduje staré zkušené vyhází a nasadí mladé pyšné neumětele), ale nechápu jak k tomu mechanismu dochází. A to navíc kolikrát je majitel se starým týmem v přátelském vztahu (nějaký egregoriální mechanismus skrze pýchu - zažil jsem přímo na začátku dospělosti, se starými se majitel pohádal a vyšší řízení asi navíc nějak ponouká k náboru mladých). Není to poprvé co se to zde probíralo, děje se to všude, skoro podle pravidla čím méně umíš tím vyšší funkci obdržíš.

V podstatě se to děje od nepaměti, GP vždy bez-strukturně ničil znalosti v sociálním super systému zneužitím nové na zkušenosti jalové mladé generace, využívaje touhu mladých se prosadit spojenou s netrpělivostí mladí. Stavěl vždy generace proti sobě. Teď při vyšších technologiích má GP problém, že staré potřebuje, ale možná by to chtěl řešit algoritmickou inteligencí (návrat do středověku se zatím nedaří, ale snahy zůstávají). Možná se GP snaží o středověk řízený algoritmickou inteligencí (v noosféře, čili v kultuře už takové vize jsou).
 
Naposledy upravené:
Potvrzuji také v několika případech (jakmile se firma vybuduje staré zkušené vyhází a nasadí mladé pyšné neumětele), ale nechápu jak k tomu mechanismu dochází. A to navíc kolikrát je majitel se starým týmem v přátelském vztahu (nějaký egregoriální mechanismus skrze pýchu - zažil jsem přímo na začátku dospělosti, se starými se majitel pohádal a vyšší řízení asi navíc nějak ponouká k náboru mladých). Není to poprvé co se to zde probíralo, děje se to všude, skoro podle pravidla čím méně umíš tím vyšší funkci obdržíš.

V podstatě se to děje od nepaměti, GP vždy bez-strukturně ničil znalosti v sociálním super systému zneužitím nové na zkušenosti jalové mladé generace, využívaje touhu mladých se prosadit spojenou s netrpělivostí mladí. Stavěl vždy generace proti sobě. Teď při vyšších technologiích má GP problém, že staré potřebuje, ale možná by to chtěl řešit algoritmickou inteligencí (návrat do středověku se zatím nedaří, ale snahy zůstávají). Možná se GP snaží o středověk řízený algoritmickou inteligencí (v noosféře, čili v kultuře už takové vize jsou).
"Škola managementu" posledných 30 rokov bola zámerne koncipovaná tak, aby produkovala škodlivých, neschopných a nepoužiteľných i***tov s veľkým egom. Ich vzdelanie je kontaminované nezmyslami a chybnými konceptami. Keďže absentuje prax, korekcia je nemožná. Staré (post)komunistické kádre majú ešte dôveru vo vzdelávací systém (sabotáž pri príprave kádrov nepredpokladajú a majú dôveru v "západné" - "lepšie" koncepcie riadenia). V minulosti sa bazírovalo na praktickom výcviku - doladení znalostí na rôznych postoch. Neskôr schopný riadiaci pracovník začal prekážať mafiám v pozadí firmy - "zavadzal" odborný pohľad a svedomie. Tak im vyhovovala priblblá nafúkaná bábka. Poznám prípad (Žos Vrútky), keď podobný koník vďačne vykonal špinavú robotu a potom ho vykopli. Skončil v blázinci - ego skolabovalo. V susedstve našej firmy je drevospracujúca firma v nemeckých rukách. Nemci sem chodia pár krát do roka, vedenie má v rukách slovenský kolektív - tlupa zločincov a chrapúňov, ktorí okrádajú aj svojich pánov v Nemecku. Nemci sú nevzdelaní príslušníci rodiny vlastníkov, majú však praktické skúsenosti a štipku zdravého rozumu. Morálne sú o kúsok vyššie ako slovenský manažment, preto si ich ľudia vážia viac ako ten hnus, čo je nad nimi. Ja robím v štátnej firme, to by bolo na samostatnú kapitolu.
 
Naposledy upravené:
Pravdupovediac som znechutený kvalitou riadenia manažérov.
Ja mám vo svojom tíme cca 14 inžinierov, ktorých som ešte pred pár mesiacmi vôbec nepoznal, čo znamená, že som nemal potuchy o tom ako budú pracovať (dokonca ani ja som po nástupe do novej práce nevedel, čo bude moja úloha), takže som s neznámymi ľuďmi za veľmi krátky čas musel prísť na to čo robiť a ako robiť, lebo zákazník očakáva výsledky... Projekty, na ktorých pracujú, sú prideľované inými osobami, takže som nemal prístup ani k ich pracovnej náplni. V takom prípade som zvolil reportovanie. Akurát je nutné zvoliť správnu:
- mieru reportovania, ja som zvolil raz týždenne
- formu reportovania, v mojom prípade nechcem žiadne formuláre ani nič podobné. Vyžadujem osobný kontakt so všetkými inžiniermi naraz. Je to preto, aby som vedel, čo každý z nich robí a ako robí, a zároveň chcem, aby sa jeden od druhého učili. Niekedy stačí polhodina a niekedy to inžinierov tak chytí, že najradšej by ani nešli domov. Malá odbočka - reportovanie nie je nič iné ako praktická realizácia jednej z etáp (kontrola) úplnej funkcie riadenia a je teda nevyhnutné riadiť aj pomocou reportovania alebo inej formy kontroly, inak si koledujeme o problém.
Z DVTR vieme aj to, že ideálna forma riadenia je taká, pri ktorej dochádza k samoriadeniu. Takže aj ja sa snažím, aby boli všetci moji kolegovia samostatní, aby vedeli čo robiť. Avšak raz za čas im treba dať pocítiť, že niekto na nich dozerá, lebo bez toho sa ten systém zvlčí. Snáď aj tvoji "mannažéri" budú raz takto uvažovať, prípadne im podsuň túto myšlienku.
 
Malá odbočka - reportovanie nie je nič iné ako praktická realizácia jednej z etáp (kontrola) úplnej funkcie riadenia a je teda nevyhnutné riadiť aj pomocou reportovania alebo inej formy kontroly, inak si koledujeme o problém.
Je to aj vnútorná spätná väzba v systéme. Bez spätných väzieb ide systém ako kôň s klapkami na očiach, čo ohrozuje efektivitu.
 
Z DVTR vieme aj to, že ideálna forma riadenia je taká, pri ktorej dochádza k samoriadeniu. Takže aj ja sa snažím, aby boli všetci moji kolegovia samostatní, aby vedeli čo robiť. Avšak raz za čas im treba dať pocítiť, že niekto na nich dozerá, lebo bez toho sa ten systém zvlčí.
Súhlas, osobná skúsenosť z mojej riadiacej praxe.
 
Z mojich praktických skúseností s prácou s ISO, potvrdzujem strnulosť tohto riadiaceho systému. V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že aj v socializme sme pracovali podĺa riadiacich systémov, ktoré boli rozpracované zo zákonov a z noriem. Veĺmi zjednodušene, tie normy a zákony sa na rozpracovávali do smerníc, pre každú úroveń riadenia. (Tí ktorí boli v armáde si určite pamätajú Zákl.1/1, kde bola rozpracovaná a opísaná metodika pre každú činnosť či už vojaka, podôstojnika alebo dôstojníka (a jeho funkčné zaradenie). Smernice a organizačné pokyny boli vypracované pre každú činnosť (nehodnotím ich efektívnosť, uvádzanie a používanie v praxi). Od poľnohospodárstva po zdravotníctvo, stavbárstvo atď. Všetko to sa po roku 1989 zrušilo! Kto v praxi používal socialistický systém, ten sa vedel veľmi rýchlo preorientovať na ISO. Je to v základe ten istý systém riadenia (myslím tým strojárenský podnik), len podstatne strnulejší a podstatne viac previazaný na byrokraciu. Všetko treba vydokladovať, všetko treba mať podpísané a schválené(od objednávacieho návrhu až po otvorenie kohútika s vodou). Jeden príklad z praxe . pracovník vezie material na ďalšie spracovani. Cestou dostane defekt. Roztrhne sa vonkajší plášť a aj tzv.duša. Kým pracovník nájde svojho nadriadeného, ktorému to ohlási, ten vypíše objednávací návrh, ten musí schváliť niektorý vedúci apotom sa posunie na zásobovanie. V lepšom prípade netreba komponenty nakúpiť, ale uvoľniť zo skladu. Treba vypísať výdajku, schváliť ju, ísť do skladu, predložiť a dostať potrebný material.(ešte viacero činností neopisujem). V socializme išiel pracovník priamo do skladu vymeni pokazený komponent, kus za kus. skladník pokazený material odložil bokom potom po týždni keď sa toho nazbieralo viac , škodová komisia vyriešila či sa jedná o normálne opotrebenie, alebo sa nástroj znehodnotil iným spôsobom. Takže pokiaĺ sa dnes postupuje podľa ISO, je to nárast byrokracie, stráca sa kompetentnosť a operatívna schopnosť riadiaceho pracovníka atď. Pre byrokratov je to však nebíčko v papuľke. Zjednodušene, idete z jednej kancelárie do druhej a stále ste nič nevyriešil, ale pritom si každý plní vzorne svoje pracovné povinnosti.
Po prevrate potentáti nového režimu sľubovali odstránenie byrokracie, ale v skutočnosti ju znásobili. Čím ďalej, tým viac presadzujú ďalšiu byrokraciu, akoby posadnutí snahou úplnú " dokonalosť" . Každým rokom rastie nová byrokracia, priam hrozivým tempom. Prirovnal by som to ku démonovi Molochovi. Navyše sa to snúbi s posadnutosťou digitalizáciou. GP zrejme chce dosiahnúť úplnú paralýzu systému, preto tak horlivo "priťahuje skrutky". Debilné zombie "elity" následne realizujú program v praxi. Pozoruhodným príkladom je nový stavebný zákon. Deklarujú, že má zjednodušiť konanie, no všetci, ktorí s tým majú niečo do činenia, opisujú digitálno- papierový horor. A rádový narast poplatkov ich usvedčuje zo zámeru udusiť stavebnú činnosť.
 
A rádový narast poplatkov ich usvedčuje zo zámeru udusiť stavebnú činnosť.
Už by bolo načase. Nie je už tej zastavanej plochy priveľa? Demograficky nerastieme, realitou je opak. Tak prečo potom neustále rozširovať intravilány miest a obcí?
Je nemysliteľné, aby sa obce skrze developérske projekty rozrastali do polí a lúk a stred obce “zdobili” neobývané polozrúcaniny. Prijať zákon, že majiteľ ich musí nielen zobydliť, ale že aj musia byť obývané. Buď tam býva majiteľ, alebo to musí byť prenajaté. Inak to musí predať.
 
Už by bolo načase. Nie je už tej zastavanej plochy priveľa? Demograficky nerastieme, realitou je opak. Tak prečo potom neustále rozširovať intravilány miest a obcí?
Je nemysliteľné, aby sa obce skrze developérske projekty rozrastali do polí a lúk a stred obce “zdobili” neobývané polozrúcaniny. Prijať zákon, že majiteľ ich musí nielen zobydliť, ale že aj musia byť obývané. Buď tam býva majiteľ, alebo to musí byť prenajaté. Inak to musí predať.
Mafie sviniace krajinu svojimi "projektami" zasiahne zákon najmenej. Keďže obmedzuje právomoci miestnych stavebných úradov a presúva ich do Bratislavy, nerobím si najmenšie ilúzie o spravodlivosti rozhodovania. Zasiahne najmä bežných ľudí, samosprávy a miestnu ekonomiku. Predĺži, skomplikuje, predraží...
 
"Prijať zákon, že majiteľ ich musí nielen zobydliť, ale že aj musia byť obývané. Buď tam býva majiteľ, alebo to musí byť prenajaté. Inak to musí predať." Množstvo nehnuteľností majú ľudia vo vlastníctve z dedičstva po rodičoch, starých rodičoch... "Zobytniť" ich znamená investovať desatisíce eur, ktorè nie každý má. Predať komu? Realitným mafiám napojeným na zahraničný kapitál? Pretože tí preplatia každého. Už od puču 89 západniarov mrzí, že Slovaci bývajú prevaž. vo vlastnom. Otrok nemá právo vlastniť strechu nad hlavou, ale má byť zdieraný na nájomnom a v obave z vyhodenia na ulicu je oveľa krotkejší. Tak ako vo väčšine sveta.
 
Naposledy upravené:
Takže je lepšie keď to chátra a realitno-developerské mafie likvidujú doteraz nezastavanú pôdu?
Ak sa zjednotí jazyk, zjednotí sa aj reč. A keď sa zjednotí reč, vzniká pole spoločnej vôle. Len čo zladíme jazyk konceptuálneho riadenia s jazykom praxe, budeme mysľou prítomní všade tam, kde treba – aj keď fyzicky nie vždy môžeme.


Možno je čas na celoslovenskú iniciatívu, ktorá by cez jazyk a vedomie spájala ostré miesta odporu v jeden organizmus.


Predstavy bez veterníkov? Predstavme si rovno celé Slovensko. Spolu, v zjednotenom poli.


Ak máš skúsenosť, premeň ju na obraz. Ak máš obraz, vlož ho do textu. A ak máš text, pošli ho ďalej.


Slovensko môže byť zrkadlom zmeny. Stačí ho začať leštiť
 
Ak sa zjednotí jazyk, zjednotí sa aj reč. A keď sa zjednotí reč, vzniká pole spoločnej vôle. Len čo zladíme jazyk konceptuálneho riadenia s jazykom praxe, budeme mysľou prítomní všade tam, kde treba – aj keď fyzicky nie vždy môžeme.


Možno je čas na celoslovenskú iniciatívu, ktorá by cez jazyk a vedomie spájala ostré miesta odporu v jeden organizmus.


Predstavy bez veterníkov? Predstavme si rovno celé Slovensko. Spolu, v zjednotenom poli.


Ak máš skúsenosť, premeň ju na obraz. Ak máš obraz, vlož ho do textu. A ak máš text, pošli ho ďalej.


Slovensko môže byť zrkadlom zmeny. Stačí ho začať leštiť
Vidím, že väčšina z vás chápe úplnú funkciu riadenia (ÚFR), chápe škodlivosť byrokraticko-korporátneho modelu a aj to, že GP pracuje bezštruktúrne. Ale čo s tým konkrétne v našom prostredí, v tejto krajine, v tejto dobe?


Navrhujem urobiť malý krok, ktorý môže spustiť veľkú zmenu – vytvoriť spoločnú platformu pre zavádzanie samoriadenia a spätných väzieb do slovenských firiem, miest, občianskych skupín alebo školských tímov.


Ako na to:​


  1. Zmapuj svoje prostredie. Kde si? V akej firme, obci, škole, samospráve, OZ? Koho poznáš, kto počúva?
  2. Zavedieme základné prvky živého riadenia:
    • Spätná väzba odspodu nahor (reportovanie = nie bonzovanie, ale zdravá výmena informácií),
    • Viditeľnosť rozhodnutí – prečo, načo, s kým,
    • Samoriadenie – jasné pravidlá, ktoré sú tvorené spolu, nie direktívne zhora,
    • Cielený rozvoj ľudí – nie len KPI (Key Performance Indicator – teda kľúčový ukazovateľ výkonnosti), ale rozvoj človeka ako subjektu riadenia.
  3. Vytvorme živý kruh (Telegram, mailová skupina, osobné stretnutie?), kde si budeme navzájom:
    • posúvať skúsenosti, čo funguje a čo nie,
    • prekladať teóriu DVTR do praxe (napr. ako zorganizovať spätnú väzbu vo firme bez obáv zamestnancov),
    • zdieľať konkrétne formuláre, nástroje, príklady,
    • a hlavne: tvoriť novú firemnú kultúru zdola – cez vedomie, nie cez korporátny software.

Tí, čo vedia, nech vedú. Tí, čo chcú, nech sa učia. A tí, čo sú teraz mimo, možno raz pochopia. Ale my začnime tu a teraz, malým projektom, ktorý bude živý.


Ak to niekoho zaujíma, môžem pripraviť aj ukážkový vzor samoriadiaceho tímu na báze ÚFR.
Lebo revolúcia vedomia nie je v kriku, ale v jemnej zmene smeru.
 

Prílohy

  • DVTR_riadenie_bez_buzeracie.docx
    DVTR_riadenie_bez_buzeracie.docx
    27.2 KB · Zobrazenia: 5
  • Vzorka_samoriadiacej_bunky_COPEA.docx
    Vzorka_samoriadiacej_bunky_COPEA.docx
    27.1 KB · Zobrazenia: 5
Takže je lepšie keď to chátra a realitno-developerské mafie likvidujú doteraz nezastavanú pôdu?
Neobávam sa, že by nový stavebný zákon ohrozil záujmy developersko realitných mafií. Za to je jasné, že ak chcete na pozemku po dedovi postaviť malý domček pre dvoju rodinku, alebo opraviť zvršok cesty postavenej v r. 1984 (príklad zo života našej firmy), tak si to "užijete". Malé pozitíva prináša zákon vo definícii drobnej stavby, jej výmery a pod. (zrejme s úmyslom opiť "luzu" rožkom).
 
Ak sa zjednotí jazyk, zjednotí sa aj reč. A keď sa zjednotí reč, vzniká pole spoločnej vôle. Len čo zladíme jazyk konceptuálneho riadenia s jazykom praxe, budeme mysľou prítomní všade tam, kde treba – aj keď fyzicky nie vždy môžeme.


Možno je čas na celoslovenskú iniciatívu, ktorá by cez jazyk a vedomie spájala ostré miesta odporu v jeden organizmus.


Predstavy bez veterníkov? Predstavme si rovno celé Slovensko. Spolu, v zjednotenom poli.


Ak máš skúsenosť, premeň ju na obraz. Ak máš obraz, vlož ho do textu. A ak máš text, pošli ho ďalej.


Slovensko môže byť zrkadlom zmeny. Stačí ho začať leštiť
Leštiť "magické zrkadlo" si vyžaduje znalosti ako na to. Človek sa naučí, ako na to, ak chce. Dnešná doba je síce zlá, ale znalosti chtivým celkom praje. A vieme, že dav na to z vysoka kašle. 60% obyvateľstva zrejme nikdy ten záujem neprejaví. Živočíšne vegetovanie ich uspokojuje - až do chvíle, kým im "bača" nepodreže gágor.
 
Naposledy upravené:
Vidím, že väčšina z vás chápe úplnú funkciu riadenia (ÚFR), chápe škodlivosť byrokraticko-korporátneho modelu a aj to, že GP pracuje bezštruktúrne. Ale čo s tým konkrétne v našom prostredí, v tejto krajine, v tejto dobe?


Navrhujem urobiť malý krok, ktorý môže spustiť veľkú zmenu – vytvoriť spoločnú platformu pre zavádzanie samoriadenia a spätných väzieb do slovenských firiem, miest, občianskych skupín alebo školských tímov.


Ako na to:​


  1. Zmapuj svoje prostredie. Kde si? V akej firme, obci, škole, samospráve, OZ? Koho poznáš, kto počúva?
  2. Zavedieme základné prvky živého riadenia:
    • Spätná väzba odspodu nahor (reportovanie = nie bonzovanie, ale zdravá výmena informácií),
    • Viditeľnosť rozhodnutí – prečo, načo, s kým,
    • Samoriadenie – jasné pravidlá, ktoré sú tvorené spolu, nie direktívne zhora,
    • Cielený rozvoj ľudí – nie len KPI (Key Performance Indicator – teda kľúčový ukazovateľ výkonnosti), ale rozvoj človeka ako subjektu riadenia.
  3. Vytvorme živý kruh(Telegram, mailová skupina, osobné stretnutie?), kde si budeme navzájom:
    • posúvať skúsenosti, čo funguje a čo nie,
    • prekladať teóriu DVTR do praxe (napr. ako zorganizovať spätnú väzbu vo firme bez obáv zamestnancov),
    • zdieľať konkrétne formuláre, nástroje, príklady,
    • a hlavne: tvoriť novú firemnú kultúru zdola – cez vedomie, nie cez korporátny software.

Tí, čo vedia, nech vedú. Tí, čo chcú, nech sa učia. A tí, čo sú teraz mimo, možno raz pochopia. Ale my začnime tu a teraz, malým projektom, ktorý bude živý.


Ak to niekoho zaujíma, môžem pripraviť aj ukážkový vzor samoriadiaceho tímu na báze ÚFR.
Lebo revolúcia vedomia nie je v kriku, ale v jemnej zmene smeru.
Váš návrh je konštruktívny a sympatický. Na margo tvorby legislatívy (mnou spomenutý stavebný zakon) len pripomínam, že v minulosti prechádzali povinným pripomienkovaním, vďaka čomu sa darilo vyladiť obsah a predísť kope nezmyslov ešte pred nadobudnutím účinnosti. Tiež by sa mnohé "zlepšováky" implementované mafiami nemohli do právnych predpisov dostať.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom