Z mojich praktických skúseností s prácou s ISO, potvrdzujem strnulosť tohto riadiaceho systému. V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že aj v socializme sme pracovali podĺa riadiacich systémov, ktoré boli rozpracované zo zákonov a z noriem. Veĺmi zjednodušene, tie normy a zákony sa na rozpracovávali do smerníc, pre každú úroveń riadenia. (Tí ktorí boli v armáde si určite pamätajú Zákl.1/1, kde bola rozpracovaná a opísaná metodika pre každú činnosť či už vojaka, podôstojnika alebo dôstojníka (a jeho funkčné zaradenie). Smernice a organizačné pokyny boli vypracované pre každú činnosť (nehodnotím ich efektívnosť, uvádzanie a používanie v praxi). Od poľnohospodárstva po zdravotníctvo, stavbárstvo atď. Všetko to sa po roku 1989 zrušilo! Kto v praxi používal socialistický systém, ten sa vedel veľmi rýchlo preorientovať na ISO. Je to v základe ten istý systém riadenia (myslím tým strojárenský podnik), len podstatne strnulejší a podstatne viac previazaný na byrokraciu. Všetko treba vydokladovať, všetko treba mať podpísané a schválené(od objednávacieho návrhu až po otvorenie kohútika s vodou). Jeden príklad z praxe . pracovník vezie material na ďalšie spracovani. Cestou dostane defekt. Roztrhne sa vonkajší plášť a aj tzv.duša. Kým pracovník nájde svojho nadriadeného, ktorému to ohlási, ten vypíše objednávací návrh, ten musí schváliť niektorý vedúci apotom sa posunie na zásobovanie. V lepšom prípade netreba komponenty nakúpiť, ale uvoľniť zo skladu. Treba vypísať výdajku, schváliť ju, ísť do skladu, predložiť a dostať potrebný material.(ešte viacero činností neopisujem). V socializme išiel pracovník priamo do skladu vymeni pokazený komponent, kus za kus. skladník pokazený material odložil bokom potom po týždni keď sa toho nazbieralo viac , škodová komisia vyriešila či sa jedná o normálne opotrebenie, alebo sa nástroj znehodnotil iným spôsobom. Takže pokiaĺ sa dnes postupuje podľa ISO, je to nárast byrokracie, stráca sa kompetentnosť a operatívna schopnosť riadiaceho pracovníka atď. Pre byrokratov je to však nebíčko v papuľke. Zjednodušene, idete z jednej kancelárie do druhej a stále ste nič nevyriešil, ale pritom si každý plní vzorne svoje pracovné povinnosti.