Rozhovory o DVTR - 2. kapitola

@jardob Děkuji za vysvětlení, chápu to tedy tak, že podle DVTR jsou procesy probíhající v celém Vesmíru řízeny podle hierarchického principu, tj. každý probíhající proces je součástí nadřazeného objemnějšího procesu řízeného z vyšší úrovně, až po úroveň nejvyšší (Boha). Já to nevidím takhle jednoznačně (jsou jiné, nikterak méněcenné myšlenkové systémy, které se bez hierarchického uspořádání objektivní reality obejdou), ale není mým úmyslem tady prezentovat jiná pojetí, důležité je zde porozumět nástrojům, které nám poskytuje probíraná teorie.

K plné funkci řízení bych se ráda zeptala, zda se její uplatnění vztahuje jen na procesy nebo projekty, nebo zda může být (s nezbytnými modifikacemi) realizována u všech typů objektů řízení, zejména lidských kolektivů.
Myslím, že PFR je univerzálna, a slúži nielen na opísanie existujúcich riadených/samoriadených procesov, ale samozrejme aj na riadenie kolektívov.

Veď prvý bod je uvedomiť si všeobecné zadanie. Do čoho ako manažér vlastne idem.
(Mám sa napr. stať vedúcim v novej pobočke firmy)

Druhý bod je nazbierať dostatok informácii o problematike.
(čo všetko obnáša byť vedúcim, povinnosti práva, ako to všetko funguje?)

Tretí bod je zadať si ciele, ktoré chceš dosiahnuť.
(Tu si treba vymenovať všetky priority/ciele, o ktoré sa má vedúci pri riadení snažiť. Na čo budem klásť dôraz? Aké hodnoty sú pre mňa pri riadení dôležitejšie a ktoré menej dôležité. Ide mi len o zisk firmy, alebo aj o ľudí? - to sú strategické dlhodobé ciele)

Štvrtý bod je vymyslieť plán, ako tieto dlhodobé ciele dosiahnuť.
(súčasťou plánov môže byť nejaký časový rozpis taktických/prechodných cieľov, pomocou ktorých sa časom dopracujem k tým strategickým cieľom)
(okrem toho vedúci má aj nejaký denný režim, každodenné povinnosti. Nejakú rutinu. Ale nesmie zostať len pri nej. Musí myslieť aj na dlhodobejšie ciele. Niekam tú pobočku viesť.)

A zvyšné body sú už o samotnej realizácii v praxi, keď do toho zapojíš ľudí.
(je na tebe, ako si zorganizuješ kolektív, aby všetko efektívne fungovalo. Je na tebe, koľko príjmeš ľudí, do akých skupín ich rozdelíš, koho kam pridelíš.)

Veď ak chceš, skús uviesť príklad, a môžeme si to rozobrať.
 
Tretí bod je zadať si ciele, ktoré chceš dosiahnuť.
(Tu si treba vymenovať všetky priority/ciele, o ktoré sa má vedúci pri riadení snažiť. Na čo budem klásť dôraz? Aké hodnoty sú pre mňa pri riadení dôležitejšie a ktoré menej dôležité. Ide mi len o zisk firmy, alebo aj o ľudí? - to sú strategické dlhodobé ciele)
pred týmto je ešte jeden a to hodne dôležitý bod. A to je téma koncepcie, ktorou na tie informácie budes nahliadať na to, aby si vzniknutý tlak prostredia vedel zaintegrovať do nového rovnovážneho scenára.
Pretp je v zovseobecnenych prioritach riadenia ta prvá s nazvom svetonázorová.

Lebo firmu môžeš riadiť pomocou prizmy napr:
- totalneho zisku pre majiteľa bezbohľadu na zamestnancov (holy kapitalizmus)
- výhod len pre zamestnancov (demonický socializmus, teda kto neokrada štát, okrada svoju rodinu)
- ESG idiotizmus (vidina globálnych megatrendov riadi všetky procesy nadradene zaujmom majiteľa či zamestnancov)
- realizmus typu zisk pre všetkých, odložit na investicie a podpora celého reťazca, aby všetci mali..... atď

až následne po výbere cesty, sa na tejto určujú ciele. a sme pri tych vektoroch
 
@jardob Díky, výborné vysvětleni. Původní odborný výklad totiž spíše vyvolává představu, že v řízení na základě PFR jde vždy o odstranění nějaké nerovnováhy, která "tlačí na psychiku" subjektu, a to v nějakém časovém rámci, jinak řečeno, že předmětem řízení je vždy nějaký v čase probíhající děj, projekt či cílený proces, směřující k odstranění problému (naplnění ledničky, zvládnutí epidemie). To ovšem úplně nesedí například na řízení samotných systémů (třeba lidských společenství), v jejichž rámci procesy probíhají - něco jiného je řízení hasičského sboru a něco jiného řízení požární akce. Ale vidím, že už zase předbíhám, počkám tedy spořádaně na supersystemy a 10. kapitolu 🙂
 
Naposledy upravené:
To ovšem úplně nesedí například na řízení samotných systémů (třeba lidských společenství), v jejichž rámci procesy probíhají - něco jiného je řízení hasičského sboru a něco jiného řízení požární akce.
Michaela zložitost systému /procesu je kľúčová ku konkretnemu rieseniu, no pravidla sú vseobecné. A platia vždy pre urcitý druh supersystému:
priklad Božieho supersystému:
- Sliepka
- Koza
- Človek
Na základnej molekulárnej urovni sa spravaju rovnako, tam olatia rovnaké pravidlá aj ked maju inu stavbu a zlozenie. Cize vo vseobecnosti platí oxidacno redukčna poučka u každého rovnako.
No líšia sa okrem iného aj veľkostou mozgu, ktora implikuje dalšie ine vlastnosti a teda v detailoch sa pristup kozy a rieseniu jej problémov, bude odlišovať od vnimania a riesení problemov človeka.
Preto niektore supersystemy su nadradene inym, pretoze širka vnimania.komplexity supersystémov ako takych dava nasledovne ine riesenia.

Dam priklad zo zakladov sociológie:

- rusi lietali na pozvukovych stihackach v 1 sv. vojne
- v druhej vyvinuli stihacku, ktora sa priblížila.rychlosti zvuku
- pri test9vacom lete havar9vala a testovaci pilot sa zabil

Pre.novu stihacku platili nové a zlozitejsie pravidlá obtekania vzduchu a preto aj systém okolo nej, či tvar kridel, materialy, atď zlozitosťou prevyšovali ten predchadzajuci.

Preto je dôležite chapať . Vas priklad, kazdy šéf hasicov musí najskôr zvladnuť v praxi riadenie požiarnej akcie, ak sa chce stat dobrým riadiacim kadrom hasičského zboru.
No každy dobrý hasič nemusí automaticky zvládať povinnosti šefa zboru.

Každý z procesov ma iný súbor nutnych znalostí a cieľov, ktore je potrebné zvládnuť. Ale vždy ide v prvom rade o zovseobecnwny cieľ: Hasit požiare, vyucovat 0revenciu požiarov, zachrana životov a druhorada majetku a ochrana spolocenstva a prírody
 
pred týmto je ešte jeden a to hodne dôležitý bod. A to je téma koncepcie, ktorou na tie informácie budes nahliadať na to, aby si vzniknutý tlak prostredia vedel zaintegrovať do nového rovnovážneho scenára.
Pretp je v zovseobecnenych prioritach riadenia ta prvá s nazvom svetonázorová.

Lebo firmu môžeš riadiť pomocou prizmy napr:
- totalneho zisku pre majiteľa bezbohľadu na zamestnancov (holy kapitalizmus)
- výhod len pre zamestnancov (demonický socializmus, teda kto neokrada štát, okrada svoju rodinu)
- ESG idiotizmus (vidina globálnych megatrendov riadi všetky procesy nadradene zaujmom majiteľa či zamestnancov)
- realizmus typu zisk pre všetkých, odložit na investicie a podpora celého reťazca, aby všetci mali..... atď

až následne po výbere cesty, sa na tejto určujú ciele. a sme pri tych vektoroch
To vychádza z mravnosti a svedomia človeka. Démon pri riešení rovnakej úlohy bude mať inak usporiadaný zoznam cieľov, iné priority. A človek bude mať tiež inak usporiadaný vektor cieľov. Pritom jednotlivé položky v tom zozname môžu mať aj rovnaké, len iné veci budú na prvom, a iné na poslednom mieste.

Preto aj všetky koncepcie môžeme rozdeliť na dva druhy: 1. spravodlivá a 2. nespravodlivá.
Človek do každého svojho riadenia sa snaží vnášať spravodlivosť a démon naopak nespravodlivosť.
 
@jardob Díky, výborné vysvětleni. Původní odborný výklad totiž spíše vyvolává představu, že v řízení na základě PFR jde vždy o odstranění nějaké nerovnováhy, která "tlačí na psychiku" subjektu, a to v nějakém časovém rámci, jinak řečeno, že předmětem řízení je vždy nějaký v čase probíhající děj, projekt či cílený proces, směřující k odstranění problému (naplnění ledničky, zvládnutí epidemie). To ovšem úplně nesedí například na řízení samotných systémů (třeba lidských společenství), v jejichž rámci procesy probíhají - něco jiného je řízení hasičského sboru a něco jiného řízení požární akce. Ale vidím, že už zase předbíhám, počkám tedy spořádaně na supersystemy a 10. kapitolu 🙂
Jasné. Nemusí ísť vždy o problém. Veď riadenie je aj to, keď sa snažíš udržať dobre vyladený proces, efektívne pracujúci kolektív. Toto tiež môžeš vnímať ako riadiacu úlohu.
Udržovanie niečoho, čo dobre funguje je vždy lepšie, ako hasiť situáciu, keď sa veci pokazia. A problémom sa dá predsa predchádzať.

Ono v tej knihe sa niekedy vyjadrujú príliš komplikovane. Tiež som spočiatku všetko hneď nepochopil. Až keď som sa tým zaoberal dlhšie a pozeral sa na to zo všetkých strán.

"tlačenie na psychiku", to je výraz, ktorý netreba vnímať ako nejaký problém, prúser. Môže to byť skrátka hocičo, čo ťa zaujme, a máš záujem to riadiť. Je to vlastne len potreba, ale skrátka "chuť" niečo riadiť, ovpluvňovať. Ten tlak na psychiku môže mať podobu "pocitu zodpovednosti", "entuziazmu" atď. Môžu to byť príjemné pohnútky, ale aj rozhorčenie a snaha niečo zmeniť, zachrániť. Môže to byť aj čistá zvedavosť.
 
Naspäť
Top Bottom