Ferry
Člen
Tiež som z oboru programovania tak môžem k tomu prihodiť nejaké tie informácie. V práci mám tu česť pracovať s programátormi rôzneho rangu, od tých najlepších najšikovnejších, po tých najhorších nejlenivejších.Jeden z nich urobil program pre lisovaciu formu tak, že posunul os o 3mm = pokazený kus. Ten druhý šiel programovať výrobu inej súčiastky - prototypu, ktorý sme pred časom odhadli pri naceňovaní na výrobný čas medzi 4-10 minútami. On ho vyrobil za 100 minút...
Keď som študoval na TUKE, tak som videl čo to tam vychovávajú. Na výške sa proste chľastalo. Málo bolo takých, čo sa ešte počas výšky prebrali a riadne začali uvažovať o svojej budúcnosti. Raz sme s kamarátmi zavítali do školskej knižnice. Dali sa tam kúpiť knihy. Vtedy som si kúpil knihu o programovní grafiky. Ďalší kamarát niečo o JAVE. Ďalší nejaký python či čo. Pointa bola v tom, že som im nadhodil myšlineku začať so sebou dačo robiť a oni sa chytili. Dneska všetci pracujeme práve v odbore, čo sme si zvolili v tej nižnici. Nie v odbore čo nás učila škola. Škola nás učila 80 % vecí čo nám netrebalo. Pravdupovediac, niektoé veci, čo nás vtedy učili na škole som pochopil až teraz ... 7 rokov po škole. Samozrejme, že všetci sme tam dostali titul - Informatik. Každý z nás vyštudovaných, asi 150 jedincov, by mal vedieť sa postaviť k počítaču a dačo tam zbaštiť. Samozrejme, boli medzi nami aj tupelá, čo proste nevedeli nič, a z výšky si odnášali alkoholickú závislosť. To asi tak 10 % ľudí. Povedal by som, že z nás vyštudovaných to bola klasická gausova krivka. 60 % primerných 20 % nepoužiteľných a 20 % veľmi dobrých. Po škole išli niektorí pracovať ako programátori, niektorí ako testeri, niektorí sa "nenašli" v odbore, tak šli robiť niekde do kauflandu. Boli aj takí čo skončili ako riadiaci pracovníci - MANAžer , ako hovorím, kto nemá na to byť riadnym pracovníkom, toho posunú vyššie namažéra, lebo tam jeho chyby budú žehliť iní.
Po škole prichádza realita. A tam nastáva problém. Ako sme sa aj s bratom minule bavili dnešní ĽUDIA SÚ LENIVÍ, fyzicky nezdatní, kaliky čo v živote riadne nepracovali. A aj keď jedinec bol veľmi dobrý na výške, tak to ešte neznamená, že bude dobrý pracovník, pretože v práci sa ukáže koľko pracoval jedinec v mladosti. Ak nerobil, tak pracovné výkony podávať NEBUDE. On nevie ako pracovať, ako sa sústrediť, ako si sadnúť na zadok a dačomu sa venovať. A tu by mal šéf firmy pochopiť, že usilovný trojkár zo školy je lepší ako lenivý jednotkár.
Mám kolegu čo mal červený diplom na škole a ako sa mu darí v práci? No na figu. Nevie sa donútiť vstať ráno pred 7:00. Vstane tak o 9 - 10 doobeda. Potom pracuje do 18 00 večera. Potom sa cíti unavený .... ponocuje das do polnoci a potom zase ráno nevie vstať. Začarovný kruh. A stále hovorí, že je unavený. Ďalší kamarát, jednoducho nechce pracovať. Kým nemal priateľku, ženu, tak chodil pol roka do nemecka na turnusy a potom sa cítil jak PÁN kráľ, tak ostal pol roka doma. Povedal si "mám dosť peňazí na pol roka, tak nemusím do práce." Na budúcnoť myslieť netreba že tak? Také niečo ako sporiť na dom, byt, auto .... ani náhodou.... Ďalší kolega kým nemal priateľku, tak robil deň a noc. Vkuse. Jediný cieľ života - práca. Keď prišla priateľka, tak už nebolo ho možné nijako skontaktovať. Niečo také ako zodpovednosť za tím, za prácu u neho zmizla. Asi priateľka ju ukradla alebo čo. Ďalší kolega, čo robil asi polku z toho čo som robil ja, tak odišiel do inej firmy, pretože tam mu dali 2X toľko peňazí a pracuje už len tretinu z toho čo ja. Úspech! (asi pre neho) Už si kúpil nové BMW. Si to môže dovoliť. A pritom robí dokopy nič !
Potom čínani. To je kapitola sama o sebe. Rozmýšľajú úplne inak ako my. Niektorí z nich sú veľmi dobrí, aj komunikovať sa s nimmi dá. Ale niektorí sú katastrofální. Najviac ma na nich vytáča, že s neobvyklou drzosťou pristupujú k ostatným. Akoby boli niečo viac. Štatisticky sa medzi nimi nachádza viac arogantných a egositických kusov.
Indiáni to sú kapitola sama o sebe. Vlastne ešte som nemal česť pracovať s indiánom, čo by za dačo stál. Ich myslenie je katastrofálne. Všetci by chceli byť manažérmi a ich reálne schopnosti sú na veľmi nízkej úrovni.
Američani .... tu nastala zaujímavá udalosť ... američania ako programátori vymierajú. Starí borci už odchádzajú do dôchodku a nový NIE SÚ. Všetci by chceli byť bankármi, manažérmi, odžubovakmi ale riadne si sadnuť na riť a vypotiť niečo osožné pre spoločnosť, to ani náhodou. V práci často krát naháňam jedného mexikánca, čo teraz prijali v office v USA. Je to naničhodník. Darebák. A samozrejme ignorant ... veď všetci na planéte sú viac ako nejakí európania.
Z týchto príkladov jednoznačne vyplýva, že jedinci nemali možnosť poriadne pracovať v mladosti a tak nemajú pracovné návyky. Technika nahradila ľudí a tak ľudia doslova sa stali kalikami. Už nie je potrebných 100 traktoristov ako v minulosti, teraz ich treba len 10 a spravia tú istú prácu. A čo by mali robiť ostatní? Odpoveď je jasná - STAŤ sa ČLOVEKOM. Lenže kultúra dnešná ani nevie čo to je človek, aké má vlastnosti. Tak jedinci leniví, kyľaví, neschopní, len akosi prežívajú. Nežijú, len prežívajú, živoria.
Medzi programátormi sa dajú nájsť ľudia všelijakí. Aj zdatný fyzicky, psychicky. Aj kaliky. Samozrejme, si netreba myslieť, že progrmátar vám na prvý šup napíše výborný program. Chyba sa stále nájde. Aj mne sa občas stane, že niečo pokazím. Napríkladu nás bola doba zaškolenia 2 mesiace. Po 2 mesiacoch som dačo vypotil. Hlavné je to, či človek chce .... ak chce, tak sa z neho dá vytvoriť výborný pracovník.
Tu sa dostávam k ďalšej kapitole .... a to je učenie po škole. Tak ako to vidím na mojich rodičoch a ostatných okolo - všetci si myslia, že učenie v živote končí školou ... a potom človek robí to čo sa naučil. Lenže život je jedná veľká škola. To potrebujeme vštiepiť do kultúry, aby každý si bol vedomý toho, že sa musí učiť celý život. Za čias ZSSR boli obyvatelia ZSSR najviac sčítaným ľudom na planéte. Dneska skúste podarovať knihu nikomu .... bude na vás pozerať ako na debila. Poznám jedincov, čo majú 60 rokov a pritom majú charakter 15 ročného nečloveka. Veľmi to úspešný výtvor dnešnej nekultúry, dokázal sa prestať učiť v 15 rokoch! BOREC!
Čo ďalej? Jednoznačne revízia miest. Rodiny s deťmi nemajú jediný dôvod pre obývanie miest. To dieťa v meste nemá priestor pre rozvoj. Tu zavadzia dôchodcom. Tu zavadzia pracovníkom. Tu zavadzia na ulici. Tu zavadzia .... vlastným rodičom doma čo chcú odýchnuť po práci.... a kde sa má realizovať to dieťa? A to už začína byť aj problém dedín. Podobné na nič hodní jedinci tam vyrastajú. Na dedine už sa nechodí s kravami, už sa ručne nekosia polia, už sa neopravujú traktory a vetriesky. Aj na dediny prišla móda mať dom a umelý trávnik aby ho nebolo potrebné kosiť. Ľudia sa utopili v materializme a lenivosti. Takto sa pestujú tí pracovníci, čo nedokážu pracovať ani 8 hodín v práci. Ľudia si mysleli, že keď k nám príde kaufland, lidl, západný konzum, tak už budú mať všetko čo chcú a nebudú musieť pohnúť ani prstom .... no áno, lenže ten čo sa nehýbe, ten nežije, ten umiera. .... Možno to je tá apokalypsa ... jedinci, čo si neuvedomili koncepciu života jednoducho zomrú, buď od nudy, alebo od kyľavosti, alebo od ničnerobenia. Pritom tých čo nevedia robiť je viac a viac, každým rokom. Buď nastane skoková zmena koncepcie spoločnosti, niečo ako KSB. Alebo ... asi každý vie čo bude ďalej.
Je potrebné prestavať celú spoločnsoť na formu občiny. Každá občina samoriadením si drží určitú úroveň. Všetci jej členovia buď snahou alebo zotrvačnosťou udržujú svoje kvality. Takto vznikne veľké množstvo rôznych občín, malých spoločností, - pre každého človek na planéte sa nájde občina. A v občine sa bude môcť vyvíjať jednotlivec. Nadobúdať schopnosti, zručnosti, znalosti. Nie ako dneska, kedy sa ani ľudia v bytovke nepoznajú.