Stručne som ho zhrnul v tých 4 bodoch. To riešenie nemá inú alternatívu zatiaľ. Ľudia si nevedia predstaviť život bez peňazí = "s málom", resp. ani nieže s málom. To som zle vyjadril. Lepšie je povedať nie s nadbytkom = s dostatkom. A to, že si to nevedia predstaviť, im značne obmedzuje rozhľad. Ale pritom to je cesta, ako nenechať na sebe ani orať a ako si vytvoriť dostatok času aby mohli rozvíjať svoj potenciál. Základ je, aby ťa to, čo robíš, bavilo. Pokiaľ ťa to nebaví a robíš to nasilu, je to nahovno život a okrem toho si zakladáš o zdravotné problémy.
A samozrejme, "do vankúša odkladať" to som nemyslel tak, že všetko napereš do vankúša. Treba mať ale nejakú železnú rezervu stále. Keby niečo. Aj napriek inflácii. Samozrejme, investovať nadbytočné peniaze treba predovšetkým do pôdy a do sebavzdelania, ale takého ozajstného (nie klobáskové humanitné vedy na VŠ). A potom na tej pôde pracovať, vytvárať hodnoty, zlepšovať prostredie, ukazovať aj ostatným, ako to ide. Keď naši pra-pra dokázali obrábať všetko len na koňoch-voloch-kravách a všetko bolo vykosené, obrobené, vypasené, existovali sady ... o čo jednoduchšiu úlohu máme my dnes s drobnou technikou a s možnosťami, ktoré oni nemali?
Píšem o prebytkoch? Tak veľa ľudí tu začne nariekať, že "nie sa" a že snívam. Len to je predmetom posúdenia v bode č. 1 hore. Človek nie je bohatý preto, že má veľa, ale preto, že potrebuje málo:
- nepotrebujem kupovať pálené,
- nepotrebujem kupovať cigarety,
Už tu má človek ročnú úsporu od 1000 do 2000 E,
- nepotrebujem ísť na dovolenku, môžem si ju spraviť doma, (sumy sa líšia, dajme tomu že v priemere aj ďalších 500 - 1000 E)
- nepotrebujem stále nové topánky, keď tie staré sú ešte dobré, a nepotrebujem ich 10 rôznych druhov,
- nepotrebujem sa všade voziť autom, načo mám nohy/bicykel?,
- nepotrebujeme v rodine 2 autá, boli doby, keď sme nemali ani 1 a žili sme (tu ani nejdem písať, koľko peňazí to stojí, a ceny, spolu s tlakom na vzdanie sa áut budú len rásť),
- každú chvíľu nové handry? A načo? Tie staré sa tak chytro derú?,
- mobil/paušál - potrebujem všade a toľko volať? Potrebujem všade internet?,
- televízia? - načo mi je, keď tam nič nedávajú? Nestačí mi internet, kde si ja vyberám čo chcem vidieť?,
- kúrenie - pamätám si časy, keď sme v dome kúrili na 20 °C plyn bol MEGAlacnejší ako dnes ale nikto z nás nechodil v trenírkach v zimnom období po dome. Svetre a hrubé košele patrili k bežnej výbave,
...
Spomenul som len niekoľko vecí, ktoré sa mi zdajú byť najkrikľavejšie u ľudí, ktorým sa máli, furt plačú, že nemajú a že ako sú na tom zle v porovnaní so Švajcom/Rakúšanmi/Nemcami, ale tak akosi zabúdajú, že sa majú ešte stále ako prasce v žite (mnohí, nehovorím, že nie sú aj naozaj sociálne prípady!).
Všetky spomínané veci majú okrem iného aj zdravotný aspekt, t. j. okrem toho, že ušetríš nie malú sumu peňazí, ktoré môžeš smerovať inam (trebárs do projektu dôchodok - nákup pôdy atď...), môžeš viesť zdravší život, a to je predsa obrovský bonus.
Takže ako sa hovorí: "Kto chce hľadá spôsob, a kto nechce dôvod." ... alebo aj obľúbenými slovami mojej strynej: "Kto nemá chuti, ľahko vykrúti."
Keď si človek zráta tie položky len za rok, naozaj to nie je malá suma, a to som to prebehol len tak letom-svetom. Si predstav, že od začiatku pracovného veku, t. j. +/- 20-25 rokov do cca 65 rokov máš približne 40 rokov. Keď si ten ročný stav vynásobíš len polovičkou (20timi) je to málo na to, aby človek investoval napríklad do pôdy a do práce s ňou, ktorá mu následne vydá na starobu svoje ovocie také, že bude potrebovať ozaj minimum peňazí, aby si pokúpil to, čo doma nemá?
denik.to
www.noviny.sk
www.parlamentnilisty.cz
