OK, ale potom je to myslené trochu v inom zmysle, než keď je reč o schéme riadenia prediktor-korektor.
Takto. KSB hovorí, že hlavnou otázkou filozofie je schopnosť predvídať. To znamená, schopnosť robiť presné predikcie. A to preto, lebo je to najdokonalejší spôsob riadenia, ak sú predikcie presné. Dokáže tak riadiť v predstihu, bez oneskorenia. Bez toho, aby sa negatívne odklony stihli prejaviť.
Schéma prediktor-korektor je pomenovaná po matematickom programe, ktorý fungoval tak, že sa snažil urobiť predikciu, a potom hodnotil, nakoľko bola presná. Pokiaľ bola nepresná, tak podprogram "korektor" sa snažil vylepšiť algoritmus robenia predikcie. To znamená, že korektor sa vždy staral o to, aby čo najlepšie zdokonaľoval schopnosť predvídať, robiť korekcie. Nemal na starosti nič iné, len vylepšovanie schopnosti predvídať.
Úlohou korektora je hľadať rôzne vzory udalostí, zákonitosti, podľa ktorých sa riadia. Hľadá záchytné body, na základe ktorých možno vypracovať metódu predikcie.
To znamená, že každý, kto chce robiť predikcie, musí mať v sebe aj algoritmus korekcie, akúsi metodológiu zdokonaľovania schopnosti a metódy predvídania. Predvídanie nie je predsa len o intuícii, ale aj o hlbkovej analýze objektu riadenia, prostredia a procesu. Takže je tam čo zdokonaľovať.
Ak sa bavíme o korekcii procesov, ktoré sa odchyľujú od toho, čo sme si naplánovali, tak to je už trochu iné... Je to iný druh "korekcie". Nie je to o schéme "prediktor-korektor". Je to na oveľa nižšej hierarchickej úrovni riadenia.
