Tiež si myslím, že je to chabý pokus. Dnes už zďaleka nie sú ľudia tak nábožní ako za cárskeho Ruska. Pravoslávna viera ich len ťažko dokáže spojiť.
Čo je zaujímavé. Za Stalinových čias, keď Hitler napadol ZSSR, tiež ľudí nespájalo náboženstvo, veď komunisti šírili ateizmus. A dokonca na začiatku vojny sa v krajine ukázalo aj obrovské množstvo dezertérov, masy ľudí si mysleli, že sa im zajatie prepečie tak ľahko, ako za 1. svetovej vojny, keď cisárske Nemecko zaobchádzalo s väzňami relatívne dobre, že mnohí väzni sa zdraví vrátili po vojne domov. No pri Hitlerovi sa prerátali, ten davy väzňov používal ako odminovače (väzni pochodovalia ako predvoj a keď stúpili na mínu, tak vybuchovali).
Tu dezertéri čoskoro pochopili, že v tejto vojne tadiaľto cesta nevedie.
Stalin tiež musel použiť "zagrad oddiely" (vojakov na konci, ktorí strieľali tých, čo ustupovali). Takže dezertérstvo sa začalo prísne trestať. Ale nakoniec sa ľudová armáda predsa len vschopila a začala poriadne a hrdinsky bojovať. Až potom sa z nej stala hrdinská červená armáda. No na začiatku bolo zaváhanie.
Ľudia uvideli, že niet úniku, niet ľahšej cesty, že nikto sa s nimi maznať nebude: ani nepriateľ, ani vlasť. "Niet kam ustupovať, za nami je Moskva". Vojna nie je hra a nepriateľ prišiel Rusko zničiť a Rusov vyhladiť. Ak si Rusko nezachránime sami, nikto iný to za nás neurobí. A tak sa zrodil hrdinský duch. Ľud sa zjednotil a fungoval ako jeden mechanizmus. Prebudil v nich tie najlepšie hodnoty.
PS: ak som to pochopil správne, tak tie problémy so slabým duchom a dezertérstvom boli len v pozemnej armáde, nie v námorníctve. Je dosť možné, že to úmyselne spôsobili generáli a dôstojníci, ktorí úmyselne podporovali v armáde slabého ducha. Zradná generalita nielenže sama zradila a nepripravila vojská na boj, ale aj oslabovala vojská po psychickej/morálnej stránke. No našťastie sa tento problém postupne podarilo zvrátiť.
„To bylo v roce 1954 a také v roce 2000 během návštěvy Clintona. Oba případy jsme dostali odmítnutí, a to hned na začátku,“ uvedl prezident.
