že aj po štvrťstoročí pri moci sme stále schopní hovoriť tú istú vec o tom, že Putin má zviazané ruky... (aspoň tu na fóre). Nie nemá, len si zvolil taktiku boja so zviazanými rukami až do konca...
Vnímam potrebu napraviť mylný názor: "Putin má zviazané ruky.". Tu by som to však jemne upresnil. Súhlasím s tým, že ich zviazané nemá. Ale možnosť manévra má v niektorých vážnych veciach dosť obmedzenú. Treba si uvedomiť, že už verejne na videu sú natočené niektoré jeho "dialógy", ako ten-ktorý činovník zdržiaval, odmietal vykonať príkaz a zahováral. Za čo ho on ostro pokáral. Čo to znamená vo vzťahu k danej téme? Znamená to to, že si zároveň súbežne s tým, čo si osvetlil o zviazaných rukách pre členov, ktorí nechcú vidieť reálny stav veci nezohľadnil faktor, že Putin sa k moci dostal ako obetný baran načež aby sa ním nestal (nielen preto!) začal ladiť vzťahy medzi jednotlivými klanovo-korporatívnymi skupinami a oligarchami, ktorí boli pripravení rozparcelovať Rusko na štátečky tak, ako to chceli "stranoviki". Čiže už východzia pozícia bola veľmi ťažká. Ale nie o tom chcem. Chcel by dodať, že na základe toho mal Putin (a spol.) na výber. Buď pôjdu revolučnou cestou (ako v 1917) a urobia silný manéver s tým, že nebude jasné, ako to skončí (a pravdepodobnosť, že by do toho zasiahol západ a dokončil dielo s roztrhaním Ruska na kusy bola nieže obrovská, ale 100 %-ná), pričom to bude stáť po tisíckach obetí 90-tych rokov ďalšie státisíce životov, ALEBO na to pôjdu sériou slabých manévrov, doma sa bude "zošívať vlajka" (navodzovať aká-taká stabilita, zjednocovať/nútiť klany v práci na Rusko a využívať objektívne okolnosti na dosahovanie subjektívnych cieľov) a evolučnou cestou "podľa možnosti" schodok po schodku sa bude stúpať hore a vybíjať z chrbta kliny nepriateľov. To, že Putin postopoval(i) správnou cestou (Putin: púťou = Puťom) dokladá práve to, čo sa deje dnes. Keby boli uskutočnili silný manéver, zomlelo by ich to. Porovnanie s r. 1917 s vývodom: "A veď vznikol ZSSR a otvorila sa iná perspektíva." je tuná nemiestne z toho titulu, že už tam to viselo na vlásku, pričom možnosti prípadných interventov neboli zďaleka také pestré a široké, ako v r. 2000.
Takže späť k "zviazaným rukám". Máme tu 3 skupiny ľudí:
1. Putin má zviazané ruky, nemôže nič robiť.
2. Putin robí málo, ruky má rozviazané.
3. Putin nemá zviazané ruky, robí toľko, koľko bezpečne môže a my nečakajme a pomáhajme mu v tom.
Osobne sa snažím byť v tej 3-tej. Slabé manévre, ktoré Putin používa sa z pohľadu ľudí prislúchajúcich k skupine č. 2. zdajú byť ako nečinnosť a z pohľadu ľudí zo skupiny 1. zas ako vernopoddanstvo a nekritické zbožňovanie. Pričom ľudia z 2. sa na nich pozerajú ako na odovzdaných fatalistov, a áno uznávam, že to sem môže skĺznuť a často to skĺzava u 1. až k tomu, že veď: "Nechajme to na Putina, on to za nás zariadi." ... a my sa len pozerajme, jedzme popkorn a čakajme na výsledky. Naproti tomu 2jka nevníma tak isto celý obraz v tom zmysle, že aj keď vnímajú nesprávnosť postoja 1tky, vec vyhodnocujú ako neodôvodnenú stagnáciu, a často padajú do potreby požadovať rýchlejší vývoj, takmer akoby revolúciu - nejaký silný/silnejší manéver, ktorý by ale znamenal v skutočnosti prepad vzhľadom na nepripravenosť drvivej väčšiny ľudí useknutím jeho existencie opustiť súčasný systém a nastúpiť novú cestu vývoja (čo by znamenalo občiansku vojnu a vrátilo by nás to na začiatok našej cesty). A komu by sa to najviac hodilo?
Nakoniec dodávam, že pri hodnotení súčasnej situácie treba mať na vidomoči skutočnosti ako:
- Putin nemôže byť všade,
- úradníci zastávajú posty pridelené im svojimi klanovo-korporatívnymi skupinami = poslúchajú ich a nie Putina (to sa týka aj armády),
- sudcovia a prokurátovi nie sú vlastenci, nedbajú na spravodlivosť, treba ich k tomu nútiť (viď situácia u nás ... je rovnaká ako tam),
- "vremja geroev" je ďalším slabým manévrom, ktorý využíva objektívne oklnosti na dosiahnutie subjektívnych cieľov = vyradiť kádre pretivníka a posilniť tak ovládateľnosť "gosudarstvennoj mašiny",
Pozn.: Keď Wagnerovci s Prigožinom "išli na Moskvu", Putin sa vyjadril, že nepripustí opakovanie roka 1917. Vedel prečo to hovorí. Znamenalo by to koniec 20-ročného úsilia, vyhodenie všetkých výsledkov do koša a víťazstvo západu. Takže trpezlivosť. Lepšie možno povedať: "buďme vytrvalí" ... minimálne teda vytrvalejší ako tí, ktorí proti nám stoja. Evolučná cesta nie je o tom čakať a všetko nechať samé na seba. Je o tom, že kým on tam hore vytvára nejaké podmienky, my všetci sa musíme pripojiť a tu dole tieto vytvorené podmienky správne zužitkovať: "Spása topiaceho sa je v rukách samotného topiaceho sa." Kto čaká, že káder všetko zariadi, ten sa načaká, a nakoniec sa dočká len horších podmienok. Tréner môže urobiť kádrový výber. Môže hokejistov motivovať, môžu odchádzať z kabíny nabudení, ale góly za nich dávať nebude. Ani korčuľovať za nich na ľade. Ani útočiť, ani získavať puky. Vytvára pre všetkých najlepšie možné podmienky (ak je to schopný tréner). Chuť hrať, vyhrávať a zvíťaziť však už je v nich a na nich. Ak tréner vidí, že sú zmorení, slabí a hladní, nemajú dobrú výstroj a nevládzu, nebude ich hnať do forčekingu a útočenia. Bude takticky súpera zdržiavať a vyčerpávať jeho sily, nechá ho útočiť, ale vybuduje dobrú obranu už od červenej. Bude čakať na brejky s možnosťou dať gól, pretože v každom mužstve sú vždy aj niekoľkí ľudia s prebytkom síl a motivácie. A súper sa pomýli, spraví chybu, postupne mu môžeme zobrať iniciatívu. Sem-tam je výsledok, hráčov to povzbudí, zodvvihnú hlavy a sami iniciatívne začnú hrať iný typ hry. Ale až tréner uzná, že majú na to dostatok zdrojov, sil a bezpečne stoja na zemi.
P. S.: Toto sa analogicky vzťahuje aj na SR.
