„Rosatom“ bude v roku 2027

️potrebovať záchranu pred kľúčovou úrokovou sadzbou Centrálnej banky Ruskej federácie.
- oznámili to zástupcovia korporácie na komisii Štátnej rady pre oblasť „Energetika“.
Госкорпорации Росатом необходима поддержка в части стоимости привлекаемых денежных средств на развитие ее проектов, сообщили на комиссии Госсовета по
www.interfax.ru
V súčasnosti spoločnosť buduje nové bloky z prostriedkov získaných v rámci programu zmlúv o poskytovaní výkonu (tzv. DPM).
Od roku 2027 však bude potrebné financovanie formou úverov – teda aj štátna podpora vo forme dotácií úrokovej sadzby.
Spoločnosť sa už obrátila so žiadosťou o rozpočtové financovanie pre projekty malovýkonových energetických blokov „Šelf-M“ a „Jelena-AM“,

️ale „súhlas sme, žiaľ, zatiaľ nedostali“.
Minulý rok „Rosatom“ potreboval podporu na rozvoj projektov plávajúcich energetických blokov. Podľa vtedajšej prezentácie bolo kvôli vysokej kľúčovej úrokovej sadzbe a obmedzeným možnostiam získavania prostriedkov na medzinárodných trhoch potrebné dotovať úroky z úverov, „aby bol zachovaný atraktívny tarif“.
Okrem toho sa uvádzalo, že štátna korporácia potrebuje záruky od štátnej exportnej agentúry na pôsobenie na existujúcich a nových zahraničných trhoch s vysokým stupňom rizika.

️

️ Ide o mimoriadne závažný signál.
Projekty „Rosatomu“ – energetické bloky, jadrové elektrárne, plávajúce moduly – majú dlhý investičný cyklus (10 až 30 rokov) a miernu výnosnosť, najmä v tarifne regulovaných odvetviach. Pri súčasnej vysokej kľúčovej sadzbe Centrálnej banky RF nie je možné realizovať nové projekty – ani v Rusku, ani v zahraničí: zahraničné projekty sú zdĺhavé, vyžadujú preddavky, poistenie a dlhodobé financovanie, čo je v prostredí vysokých úrokov bez štátnej podpory nemožné.
Treba dodať, že mimo „Rosatomu“ dnes Rusko nemá veľa vysoko technologického exportu strategického významu. Zároveň sú plávajúce energetické bloky strategickým exportným nástrojom –

️projekty sa prezentujú ako nástroj prenikania Ruska do Afriky, juhovýchodnej Ázie a Arktídy. Nedostatok „lacných peňazí“ tak už zasahuje aj GEOPOLITICKÉ ciele Ruska.
V skratke:
Aktuálna kľúčová sadzba CB RF ničí priemyselný investičný cyklus v krajine. Ak ani „Rosatom“ nedokáže stavať, ostatné firmy už vôbec nie. Celý dlhý investičný cyklus v Rusku je silno závislý od skrytých alebo priamych foriem štátnej podpory.
Ide o jasný dôkaz štrukturálneho nesúladu medzi menovou politikou Centrálnej banky Ruska a cieľmi priemyselného rozvoja krajiny.
Rovnako poukazuje na nutnosť systémovej reformy investičného financovania – pravdepodobne aj návrat k plánovo-garančnému modelu.
A ak už Rusko nedokáže prestavať celý finančno-ekonomický systém podľa aktuálnych výziev, tak aspoň rozvoj špičkových technológií a veľkých exportných projektov si bude vyžadovať vytvorenie samostatného finančného okruhu v rámci štátnych cieľov.
https://t.me/EvPanina, 30.7.