Fašizmus — je to jeden z typov
kultúry samoriadenia spoločnosti, možný výlučne v davo-«elitárnej» spoločnosti.
Organizačno-politická podstata fašizmu ako takého — nezávisle od toho, aké má mená, akými ideami sa prikrýva, a akými spôsobmi realizuje svoju moc v spoločnosti — spočíva v podpore davom «malých ľudí»
(z ideového presvedčenia ich samotných alebo bezideovosti na základe zvieraco-inštinktívneho správania) systému zneužívania moci «elitárnou» oligarchiou
[1], ktorá:
- nepravdovernosť prezentuje ako pravú „pravdovernosť[2]“, a na tomto základe deformuje ľudské chápanie sveta, všetkou mocou, ktorú má, kultivuje nepravdovernosť v spoločnosti, zabraňujúc tak ľuďom dosiahnuť kvalitu Ľudí[3];
- pod rôznymi zámienkami, všetkou svojou dostupnou mocou potláča všetkých a každého, kto pochybuje o pravdovernosti jej samotnej ako aj politiky, ktorú vykonáva, a rovnako potláča aj tých, ktorých v tom začne podozrievať.
[1] Práve kvôli tomu, že nová oligarchia v RF, ktorá vznikla vo výsledku reforiem, nemá aktívnu podporu zo strany spoločnosti, RF našich dní nie je fašistickým štátom, hoci sa v nej nachádzajú skupiny a spoločenské hnutia, ktoré snívajú o svojom príchode k moci a o zriadení stabilného (v nadväznosti pokolení) fašistického režimu.
[2] Pravdovernosť = Spravodlivosť, objektívna etika (vo filozofickom zmysle) presahujúca hranice ľudskej spoločnosti. – pozn. prekl.
[3] Dosiahnuť dospelosť nielen telom, ale aj duchom (zavŕšiť psychický vývoj na úrovni svojho geneticky predurčeného potenciálu). – pozn. prekl.