DAV nemá nástroje iba verejnú mienku, ktorá ak bude dostatočne veľká, tak sa to vo vláde bude musieť riešiť
Nástrojom davu sú voľby a referendum. Všetky ostatné aktivity ako napríklad demonšrácie sú predsa vodou na mlyn tým, ktorí sledujú svoje vlastné ciele, nie ciele davu, a to môže viesť všelikam. Ostatné nástroje, už sú nástroje jednotlivcov a nie davu ako celku. A jednotlivci sa môžu zapojiť do riadiaceho procesu predsa. A môžu to robiť či už pozitívne, alebo negatívne s ohľadom na to, čo treba riešiť. DAV ti predsa nepríde povedať: "Vieš čo Robo? Toto je nahovno, sprav to inak. A ak to nespravíš, tak dostaneš!" Vždy príde jednotlivec, a ten zastupuje buď len seba, alebo menšiu či väčšiu skupinu, poťažne aj ten dav, lenže nie celý, ale iba jeho časť. A potom okrem tohoto:
potom podľa Tvojho tvrdenia sa nedá naozaj robiť vôbec nič
... si prišiel iba na to, že je nevyhnutné nerobiť nič, lebo moje tvrdenie o ničom inom nie je? Kdeže. Každý jednak sám za seba môže prispieť už napríklad sebazmenou do spoločnej veľkej zmeny. Lenže toto je nástroj pomalý a tam, kde treba niečo rýchlo riešiť, by sme sa načakali. Treba robiť niečo samozrejme aj okamžite, ale väčšina z nás nemá iné nástroje na to, ako to spraviť, okrem infopoľa. A toto nie je slabý nástroj, ALE! má to jeden háčik, a o tom práve celý čas píšem. Neustále dupať do niekoho kritikou, ak to neprináša výsledky a tlačiť mu tú spätnú väzbu všade kam ide aj doma do postele a na hajzel ad absurdum ak aj tak to neprináša výsledky, je riešenie? "Robiť neustále dokola to isté, a čakať pritom zmenu je šialenstvo." (Albert Einstein). To infopole je nielen tvoj a môj nástroj. Je to nástroj aj tých, ktorí ťa doňho zahrnú, ty si myslíš, že robíš niečo dobré pre seba, a pritom si režeš pod sebou konár. Viď Majdan na Ukrajine. Alebo dlhoročná "leboFICO" kampaň. Všetci si mysleli, že veď to treba kritizovať, pretože to je predsa očividné také, aké to je, a je to strašne zlé. Akí boli všetci prekvapení, keď zistili, že to vie byť ešte ďaleko horšie. Kritika šla zľava sprava, od celej opozície a aj od "patriotov", prakticky od každého. A všetci si mysleli, že to infopole, ktoré tvoria, prispeje k tomu, aby to bolo lepšie. A ako to nakoniec dopadlo?
Preto moje otázky nesmerujú k tomu, čo si uviedol, teda "že sa nedá robiť vôbec nič". Ale k tomu, že musím UVÁŽIŤ, ČI TO ČO ROBÍM, JE VOBEC NEJAKÁ PRÁCA V PROSPECH NIEČOHO NAOZAJ LEPŠIEHO, ALEBO JE TO LEN MOJA ILÚZIA, ŽE NIEČO DOBRÉ ROBÍM a pritom mi na pozadí beží nutkavý zombie program: "Niečo treba robiť, niečo treba robiť, niečo treba robiť, niečo treba robiť ..." a ja sa nezamyslím nad dôsledkami toho, čo robím, a či správne to infopole modulujem, ako doňho prispievam, a aké to bude mať reálne dôsledky a iba vykazujem "nejakú prácu", pričom ten, kto tento program zvonku číta, ľahko ho zapojí do plnenia svojich vlastných cieľov a v rámci toho, že vie rozlíšiť faktor prostredia a jednotlivé vplyvy lepšie ako ten, kto iba "niečo robí" (nasilu tlačí niečo, čo už je 100x pretlačené a nedáva to želaný výsledok), a tak ten, kto iba "niečo robí" nakoniec dostane výsledok podľa poučky: "Kto vie
(pracovať s infopoľom), pracuje na seba a svoje ciele. Kto nevie
(pracovať s infopoľom), pracuje na toho kto vie
(pracovať s infopoľom) a chápe viac
(dokáže zapojiť toho kto nevie na plnenie svojich cieľov, a ten o tom nemusí ani len tušiť, pričom sa to dozvie až keď už je postavený pred hotovú vec, alebo sa to nakoniec ani nedozvie vôbec, iba vykoná to, čo sa od neho chcelo, aj keď to znamenalo, že si sám pod sebou podreže konár, na ktorom sedí)."
stabilita riadenia sa môže zvýšiť aj tým, že sa tieto problémy začnú riešiť
konkrétne rozhodnutia môže robiť iba vláda
"sa" je zvratné zámeno v mojom prípade a nie imaginárna moc
Žiadne problémy sa nezačnú riešiť samé seba sa. Existuje konkrétny subjekt, ktorý ich môže riešiť. Väčšina ľudí ale robí to, že svoju subjektivitu odovzdávajú len na politikov, aby tí vyriešili na kolektívnej úrovni to, čo oni sami za seba na úrovni jednotlivcov riešiť buď odmietajú, alebo nevedia (a dokonca to ešte častejšie aj nevedome sabotujú). Chceš príklad? Najvypuklejší problém posledných 4 rokov je predsa zdravie. Každý deleguje svoje zdravie na doktora a koncept ochrany zdravia na politika. Namiesto toho, aby sám sebe sa snažil byť doktorom a nedovoli do svojho zdravia zasahovať nepovolaným.
napíš TVOJE riešenie problému, pretože pretrvanie tejto skutočnosti je prehra a nie taktika
Riešenie ktorého konkrétneho problému máš na mysli? Druckera a školstvo? OK tu to máš v otázkach:
1. k čomu dnes rodičia vedú od malička deti? Vedú ich k správnemu svetonázoru?
2. tvoria s nimi? Ukazujú im, čo je v živote dôležité a čo nie? Zaraďujú ich do pracovného procesu doma? Učia ich sebestačnosti, samostatnosti ale aj spolupráci?
3. učia ich rozlišovať medzi správnym a nesprávnym?
4. načo im zaisťujú nadmerný materiálny štandard?
5. nezvládnuté technológie smartfóny, počítače, elektronika na úkor pohybu a tvorivosti?
Zhruba tak od tohoto sa odvíja potom to, čo z nich môže byť v škole vykresané a či ich je možné pomýliť/skaziť pomýlenými ideológiami. T. j. ak masovo na mikroúrovni prebieha degradácia, nemôže na makroúrovni prebiehať rozkvet a i upratať tam potom samozrejme je komplikované až to pôsobí že "nemožné", pretože to spúšťa špirálu vychovávania štatisticky pravdepodobnostne predurčene psychotypov, ktoré neskôr obsadia práve to ministerské kreslo a ty budeš v menšine nástojčiť na tom, že ho treba vymeniť a problémy vyriešiť. Je to ale možné, robiť zvrchu, keď zdola máš to, čo máš? Dostávame sa do zacyklenosti a zmena hore odráža zmenu dole.
6. práca s infopoľom - vysvetľovanie ľuďom kompletného faktora prostredia, t. j. kto je za tým, že v školstve sa deje čo sa deje, aké sú ciele, kto má aké možnosti, ako je na tom s možnosťami politik, ktorý to s ľudmi myslí dobre, no treba aby sami na tom pracovali a nečakali, až im to spadne ako pečený holub z neba ... atď.
7. nabádanie ľudí k práci na sebe samom - psychohygiene, poznávaniu a vzdelávaniu sa, pretože, aby rodina odrážala pre vychovávané dieťa stabilitu, musí byť už človek, ktorý ju zakladá dostatočne vedomý (spočítaj si len to, koľko je slobodných matiek, rozvedených manželstiev, kde deti nevidia v otcovi vzor muža a v matke vzor ženy, môže potom rodina poslať do školy dieťa so zdravým koreňom z domu, z ktorého vyrastie neskôr či pedagóg, či minister školstva?)
8. podporovanie alternatívnych škôl, komunitného a domáceho vzdelávania (priama a tichá zmena systému),
A dalo by sa pokračovať, toto je len tak krátko a v kocke. Chcel si návod ako vymeniť Druckera za Putina? Bohužiaľ, taký návod nielenže nemám, ale ani nie je (z princípu nemôže byť) prakticky funkčný pokiaľ sa nevenuje pozornosť mikrosvetu a všetko sa očakáva iba zvonka/zhora a najlepšie aby to zaRIADIL niekto druhý.
Preto objektívne výstupy z Dankovho vystúpenia sú nasledovné:
- zvýšená informovanosť,
- riešenie tým nedosiahne,
- zbytočný nárast tlaku v systéme,
- zužuje Ficovi mediátorský priestor,
- znižuje stabilitu vlády
... ktorá je nateraz alfou a omegou. Keď sa rúbe hora, lietajú triesky. A bohužiaľ, ak chceme, aby nelietali, nemôžeme sa spoliehať na to že niekto prestane rúbať, len preto, že niekoľo z nás chce zmenu. A chce a chce a chce a stoj čo stoj chce!
Čo však je negatívne v jeho správaní, tak to je to, že aj keď už kápol na KSB a celkom určite si dopĺňa svoje vedomosti aj v tejto oblasti, tak stále používa pojem boľševik v nesprávnom kontexte.
