• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Správy zo Slovenska 2025

Status
Nie je možné pridávať ďalšie odpovede.
(ak linky nie su, tak archive.org)

- Na svete neexistuje ani jediná štúdia, ktorá by dokazovala existenciu vírusu osýpok v akejkoľvek vedeckej literatúre.
https://lrbw.juris.de/cgi-bin/laend...df690aba6e4874acafaf45b6&nr=20705&pos=0&anz=1
- Laureát Nobelovy ceny za medicínu a virolog nevědí, co je to izolování viru

Zdroj: https://rumble.com/v1frqxp-lauret-nobelovy-ceny-za-medicnu-a-virolog-nevd-co-je-to-izolovn-viru.html


- Pripravme sa na osýpky. Úrad verejného zdravotníctva: Nie je možné vylúčiť ich zavlečenie na našom území

- Na Slovensku potvrdili prvý prípad osýpok v tomto roku

nech zije 3morie pre skrachovaneho rakuskeho Habsburga
 
Ten mediálny naratív ide z EU - oni sú tam úplne mimo s tými "agendami zdravia"...😶... stratili kontakt s realitou.
A v konečnom dôsledku ide o farmabiznis a kontrolu.
V podstate ide o toto:

V skratke - pod názvom One Health Agenda 2030 sa skrýva plán práce s patogénmi zvierat a ľudí za účelom očkovania, a celé je to zabalené do starostlivosti o zdravie.

"V rámci One Health, je ambíciou ECDC /European Centre for Disease Prevention and Control - Európske Centrum pre Prevenciu a Kontrolu Chorôb/ prepojiť svoje aktivity so záväzkami One Health na úrovni EU, a taktiež podporiť uskutočnenie prístupov One Health na úrovni členských štátov EU.

Príklady výhod tohto prístupu:

- Klimatická zmena a vektorové nákazy:
zvyšujúce sa teploty uľahčujú rozširovanie sa invazívnych komárov potenciálne prenášajúcich patogény zapríčiňujúce nákazy, ako napr.dengue a chikingunya ďalej do Európy
- Nákazy z jedla a vody:
baktérie ako Campylobacter, Yersinia, E. coli, a Listeria môžu kontaminovať potravinový reťazec. Konzumácia kontaminovaného jedla alebo pitie vody môže zapríčiniť nákazy.
- Antimikrobiálna odolnosť: odolné baktérie môžu byť prenášané medzi ľuďmi a zvieratami, zotrvávajúc a vyvýjajúc sa v danom prostredí, čím stažujú liečenie infekcií.

***


"Through its One Health Framework, ECDC’s ambition is to link its activities with One Health commitments at the EU level, as well as support the implementation of One Health approaches in the Member States.

Examples of issues benefiting from a One Health approach include:
  • Climate change and vector-borne diseases: increasing temperatures can favour the spread of invasive mosquitos potentially carrying pathogens causing diseases, such as dengue and chikungunya, further into Europe.
  • Food- and waterborne diseases: bacteria such as Campylobacter, Yersinia, E. coli, and Listeria can contaminate the food chain. Consuming contaminated food or drinking water can make people sick.
  • Antimicrobial resistance: resistant germs can be transmitted between animals and people, persisting and evolving within the environment, making it more difficult to treat infections"

Čiže ide o lobbing na vakcináciu akéhokoľvek druhu /aj zvierat,aj ľudí/, na odber patogénov a následne na kontrolu populácie /a teda aj diverznú ekonomickú činnosť @tondo /.

Nepodarenou WHO zmluvou to ani zďaleka neskončilo, tieto vakcinačné programy sú naďalej pretláčané akýmikoľvek možnými spôsobmi - účinná mediálna masáž je jeden z nich /stále budú správy o nejakej nákaze v Afrike,alebo nejakom hmyze z Afriky alebo Ázie v Európe, o prípade osýpok, kiahní, nádchy ...a podobne.../.


Tu sú linky na ECDC a One Health 2030,je to tam rozpísané celé.
/Možno za zmienku stojí,že za Slovensko je v ECDC Martin Sojka a Lucia Paulíková. Mne tie mená nič nehovoria,ale niekomu možno áno - alebo o nich ešte budeme počuť/




A link na danú agendu z webu EU parlamentu:
 
Naposledy upravené:
A tým, že EU legislatíva je nadradená nad legislatívu členských štátov /okrem toho sporného znenia čo bolo spomenuté v príspevku nižšie - keď Fico riešil ústavu s McGrathom/, sú členské štáty povinné tieto nariadenia do určitej miery aplikovať.

Do akej presne, to neviem, a taktiež neviem či je možné to neaplikovať vôbec resp.niečo z toho vyčleniť.

Odborne zdatnejší právnici by vedeli odpoveď.

Príspevok v téme 'Správy zo Slovenska 2025' https://ksb-csr.net/threads/spravy-zo-slovenska-2025.2205/post-45894
"Formálne však nie sú ani priamy účinok, a ani nadradenosť práva EU nikde v samotnom práve EU explicitne ustanovené. Jedinou zmienkou je v tomto ohľade len Vyhlásenie č.17 o prednosti, nachádzajúce sa v nezáväznej časti zakladajúcich zmlúv."
 
Naposledy upravené:
"Formálne však nie sú ani priamy účinok, a ani nadradenosť práva EU nikde v samotnom práve EU explicitne ustanovené. Jedinou zmienkou je v tomto ohľade len Vyhlásenie č.17 o prednosti, nachádzajúce sa v nezáväznej časti zakladajúcich zmlúv."
Aj z tohto dôvodu sa v prípade SLAK postupuje inak, než v roku 1972. Všetko so všetkým súvisí…
Prečítajte s porozumením toto:
Zdroj: https://t.me/investigativnyblogSK/77953

Čo ťa nezabije, to ťa posilní a aj SLAK môže, paradoxne, viesť k potravinovej bezpečnosti Slovenska a vágne prehlásenie v Programovom vyhlásení vlády o potravinovej bezpečnosti a sebestaçnosti vyústiť do reälnych systémových riešení.
Strata bezSLAKového statusu SR vedie k odmietavej reakcii okolia na našu potravinovú produkciu, viď. aktuálne odmietnutie slovenského pasterizovaného mlieka Poľskom.
A tak, dúfam, už nebudeme naše kvalitné exportovať na zahraničné trhy a spätne importovať podradnú kvalitu.
 
A tak, dúfam, už nebudeme naše kvalitné exportovať na zahraničné trhy a spätne importovať podradnú kvalitu.
Čo vonku nechcú, treba "zjesť" doma. A to je výborný impulz/stimul pre to, aby sa pokúsili svoje výrobky umiestniť u nás doma na trhu. Či už prostredníctvom krmelcov (hoc aj pod cenu, časom sa to zmení), alebo vytváraním svojich vlastných predajní. Presne ako píšeš. V každom "zle" sa práve skrýva príležitosť zmeniť kopu vecí. Pokiaľ sa človek prestane brániť. Pretože vtedy len reaguje a jeho tvorivé schopnosti sú kvázi "zablokované". Ak začne premýšľať a aktívne konať, potom mu jeho tvorivosť umožní nepriaznivé okolnosti premeniť vo svoj prospech. Viď sankcie západu voči Rusku.
 
Niekde som zaregistroval, že EÚ poskytne pomoc okolo 20 miliónov Eur. Nuž, zatiaľ nevieme, koľko toho všetkého vybijeme, lebo máme už vyhlásenú krízovú situáciu na celom území SR a je dosť možné, že asi aj všetok hovädzí dobytok a k tomu pre "istotu" aj nejaké ošípané a iné druhy zvierat. Tých 20 mio nás má spasiť? V čase konsolidácie? To nemyslia vážne. Malo sa začať s opatreniami skôr a vybabrať s nimi tak, že by sme nemuseli vybiť ani jednu kravu. Len bolo potrebné začať 7.3. a hermeticky uzavrieť oblasť s rádiusom 50 km od tej dediny v Maďarsku a na ostatnom území prijať adekvátne opatrenia. Mohli sme kľudne konštatovať, že my sme sa tomu ubránili. A teraz nižšie pridám niečo, čo sa odohralo v Anglicku v 70. rokoch 20. stor. a závery nech si urobí každý sám, že či SR v čase konsolidácií zvládne naštartovanie potravinovej sebestačnosti. Umelá inteligencia je dobrá vec. :-)
ako nahradili briti výpadok hovädzieho mäsa po slintačke a krívačke?

ChatGPT povedal:​

Po epidémiách slintačky a krívačky (Foot-and-Mouth Disease – FMD) a choroby šialených kráv (BSE) v 90. rokoch a na začiatku 2000-tych rokov došlo v Británii k masívnemu výpadku hovädzieho mäsa. Briti tento problém riešili niekoľkými spôsobmi:

1. Zvýšenie importu hovädzieho mäsa

  • Dovoz z Argentíny, Brazílie, Írska a ďalších krajín – Británia začala viac nakupovať hovädzie mäso zo zahraničia, najmä z krajín, kde bola výroba menej zasiahnutá.
  • Prísnejšie kontroly – dovážané mäso podliehalo prísnejším testom a certifikáciám.

2. Zvýšenie spotreby hydiny a bravčového mäsa

  • Kuracie mäso sa stalo populárnejšou alternatívou – veľké reštauračné siete a supermarkety začali propagovať kuracie a bravčové mäso namiesto hovädzieho.
  • Rozvoj farmárskej produkcie iných druhov mäsa – podpora produkcie morčacieho a jahňacieho mäsa.

3. Podpora vegetariánskych a alternatívnych produktov

  • V tomto období sa zrýchlil nárast vegetariánskeho a vegánskeho stravovania v Británii.
  • Mäso z alternatívnych zdrojov – začali sa propagovať produkty na báze sóje, tofu a iné rastlinné alternatívy.

4. Štátna podpora pre britských farmárov

  • Vláda poskytla kompenzácie farmárom, ktorých chovy boli zničené.
  • Podporili chov nových plemien a zlepšenie zdravotných štandardov.
Británia sa po týchto epidémiách postupne zotavila a obnova domácej produkcie trvala niekoľko rokov. Po kríze sa však zmenili stravovacie návyky a dovoz zostal dôležitou súčasťou britského trhu s mäsom.

Zaujíma ťa niečo konkrétne? Napríklad, ako to ovplyvnilo britský trh dlhodobo?

4o

Tvoje slová:​

mám na mysli v 70. rokoch 20. storočia

ChatGPT povedal:​

V 70. rokoch 20. storočia došlo vo Veľkej Británii k veľkému výpadku hovädzieho mäsa po epidémiách slintačky a krívačky (Foot-and-Mouth Disease, FMD), ktoré zasiahli farmársky sektor. Briti tento problém riešili niekoľkými spôsobmi:

1. Masívny dovoz hovädzieho mäsa

  • Zvýšený dovoz z Argentíny, Austrálie a Nového Zélandu – tieto krajiny boli v tom čase hlavnými exportérmi hovädzieho mäsa do Británie.
  • Írsko sa tiež stalo dôležitým dodávateľom, keďže malo silnú chovateľskú tradíciu a blízkosť k Británii umožňovala rýchle dodávky.

2. Prechod na iné druhy mäsa

  • Bravčové mäso – Briti začali vo veľkom konzumovať bravčovinu, keďže chov ošípaných nebol epidémiou zasiahnutý.
  • Kuracie mäso – hydina začala byť populárnejšia ako lacnejšia a bezpečnejšia alternatíva.
  • Jahňacie mäso – britskí spotrebitelia boli tradične zvyknutí na baraninu a jahňacinu, takže táto časť trhu sa tiež posilnila.

3. Výrazné štátne zásahy a regulácie

  • Podpora domáceho chovu – britská vláda podporila farmárov pri obnove chovov hovädzieho dobytka.
  • Zavedenie prísnejších veterinárnych opatrení – aby sa predišlo ďalším epidémiám, prijali sa prísnejšie pravidlá kontroly pohybu zvierat a dezinfekcie fariem.

4. Rast cien mäsa a hospodárske dôsledky

  • Ceny hovädzieho mäsa prudko vzrástli, čo ovplyvnilo aj infláciu a životné náklady.
  • Mnohé britské domácnosti začali šetriť na mäse, čo viedlo k väčšej konzumácii lacnejších jedál, ako boli fazuľa, syry či mäsové konzervy.
Táto kríza bola jedným z faktorov, ktoré viedli k väčšej diverzifikácii britskej stravy a nárastu dopytu po rôznych druhoch mäsa aj alternatívnych potravinách. Máš na mysli nejaký konkrétny aspekt tejto situácie?

4o

Tvoje slová:​

pred tým briti mäso aj vyvážali?

ChatGPT povedal:​

Áno, pred epidémiou slintačky a krívačky v 70. rokoch 20. storočia Británia vyvážala hovädzie mäso, aj keď nepatrila medzi najväčších exportérov.

Situácia pred epidémiou:

  • Británia mala veľké stáda hovädzieho dobytka, ktoré slúžili nielen na domáci trh, ale aj na export.
  • Vyvážala predovšetkým do Európy, najmä do Francúzska, Belgicka a Holandska.
  • Írsko a Spojené kráľovstvo boli vtedy kľúčovými hráčmi v európskom mäsovom priemysle – Írsko dodávalo veľa hovädzieho mäsa do Británie a Británia zase vyvážala do kontinentálnej Európy.
  • Kvalitné britské hovädzie bolo žiadané v reštauráciách a u spracovateľov mäsa, najmä prémiové kusy ako anglická sviečková.

Ako epidémia ovplyvnila export?

  • Po prepuknutí slintačky a krívačky v Británii v 70. rokoch boli britské vývozy hovädzieho mäsa prakticky zastavené, keďže krajiny zaviedli embargá na britské mäso.
  • Obchodní partneri (najmä v Európe) prestali britské mäso nakupovať zo zdravotných dôvodov.
  • Británia sa tak z exportéra mäsa stala dovozcom, aby pokryla výpadok na domácom trhu.
Tento šokový prechod z vývozcu na dovozcu mal dlhodobé dôsledky. Británia sa už nikdy nevrátila k veľkému vývozu hovädzieho mäsa a v nasledujúcich desaťročiach sa ešte viac spoliehala na dovoz – najmä z Írska, Argentíny a Brazílie.

Chceš vedieť, ako to ovplyvnilo britský poľnohospodársky sektor dlhodobo?

4o

Tvoje slová:​

áno

ChatGPT povedal:​

Po epidémiách slintačky a krívačky v 70. rokoch 20. storočia a následnom poklese exportu hovädzieho mäsa mala Británia zásadný problém s udržaním svojej poľnohospodárskej produkcie a exportu, čo malo dlhodobé ekonomické a sociálne dôsledky.

Dlhodobé dôsledky pre britský poľnohospodársky sektor:

1.​

  • Zastavenie exportu hovädzieho mäsa a iných poľnohospodárskych produktov viedlo k strate významného príjmu z exportu poľnohospodárskych komodít.
  • Británia sa stala viac závislá na dovoze hovädzieho mäsa, čo malo dopad na miestnych farmárov, ktorí predtým vyvážali svoje produkty na trhy v Európe.
  • Vysoké dovozné náklady – rastúce ceny a potreba zabezpečiť dostatok mäsa pre domácich spotrebiteľov viedli k vyšším cenám dovozu, ktoré zasa ovplyvnili ceny na domácom trhu.

2.​

  • Zvýšený dovoz hovädzieho mäsa z krajín ako Argentína, Brazília a Írsko spôsobil, že britskí spotrebitelia si zvykli na produkty zo zahraničia.
  • Zmena v stravovacích návykoch – aj keď Briti stále konzumovali hovädzie mäso, spotreba sa postupne presunula na lacnejšie druhy mäsa, ako sú kuracie a bravčové.
  • Vegetariánska a vegánska strava sa začala stávať populárnejšou, čím sa otvoril trh pre alternatívne produkty na báze sóje a ďalších rastlinných proteínov.

3.​

  • Zvýšená regulácia a prísnejšie kontroly zdravia zvierat – vláda zaviedla prísnejšie veterinárne normy a hygienické štandardy, aby zabránila ďalším epidémiám, ale tieto opatrenia zvýšili náklady na chov.
  • Subvencie a podpora farmárov – britská vláda začala poskytovať viac subvencií a podporu farmárom, ktorí prežili ekonomické problémy a ktorí museli investovať do modernizácie svojich fariem, aby dodržiavali nové hygienické normy.
  • Počiatkom 90. rokov bola tiež posilnená politika bezpečnosti potravín, ktorá mala zaručiť, že britské mäso je bezpečné a podlieha prísnym kontrolám.

4.​

  • Pokles v chove hovädzieho dobytka – v dôsledku týchto zmien sa počet britských farmárov, ktorí sa rozhodli pokračovať v chove hovädzieho dobytka, znížil.
  • Zostávajúce farmy sa museli prispôsobiť novým trhovým podmienkam a niektorí farmári sa presunuli na iné druhy chovu, ako sú ovce alebo ošípané, ktoré neboli tak zraniteľné voči tejto chorobe.

5.​

  • Po týchto epidémiách sa vo Veľkej Británii začala rozsiahla modernizácia poľnohospodárskej výroby.
  • Zvýšený dôraz na zdravie zvierat a kontrolu – britské farmy museli investovať do nových technológií a infraštruktúry na zabezpečenie kvality a hygieny, čo prinieslo zvýšené náklady na výrobu.

6.​

  • Klesajúca domáca produkcia hovädzieho mäsa sa stala dôvodom, prečo Británia už nebola schopná uspokojiť svoj trh výhradne domácou produkciou a musela sa viac spoliehať na dovoz z iných krajín.

7.​

  • Poľnohospodárstvo sa stalo dôležitým politickým problémom – problémy s výrobou hovädzieho mäsa a následné ekonomické straty mali politický dopad. Vláda bola pod tlakom, aby zabezpečila stabilitu poľnohospodárskeho sektora, ktorý zohrával kľúčovú úlohu v ekonomike.

Zhrnutie: Po veľkej kríze v 70. rokoch 20. storočia Británia nebola schopná obnoviť svoju pozíciu významného exportéra hovädzieho mäsa. Mnohé farmy zanikli, spotreba mäsa sa presunula na iné druhy, a krajina sa stala viac závislá na dovozoch. Tento proces bol sprevádzaný zmenami v poľnohospodárskej politike, modernizáciou fariem a rastúcim záujmom o bezpečnosť potravín.
Inými slovami som chcel naznačiť, že na riešenie problému treba najmenej miliardu a nie 20 miliónov. Otázkou však zostáva, že kde na to vziať? Kamenický sa už teraz trápi, ako zostaví nasledujúci štátny rozpočet. Alebo, žeby si papaláši utrhli od úst a nebodaj Eštok by začal už aj niečo robiť? - science fiction.
 
Výsledky analýzy vakcín proti Covid-19 od Kotlára: Reakcia vlády

Vláda zobrala na vedomie ústnu informáciu splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 Petra Kotlára o výsledkoch analýzy retenčných šarží vakcín proti koronavírusu. Odobrila aj doplnenie štatútu splnomocnenca. Urobila tak na stredajšom rokovaní.

Kabinet zároveň uložil ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) zriadiť pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného centra zdravotníckych informácií, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a Slovenskej akadémie vied (SAV).

Tá má vypracovať odborné stanovisko a preskúmať možnosti potenciálnych opatrení v súvislosti s informáciou splnomocnenca o výsledkoch analýzy retenčných šarží vakcín proti ochoreniu Covid-19. Urobiť tak má do 31. júla a materiál má predložiť na rokovanie vlády. Kotlár má podľa uznesenia počas prípravy odborného stanoviska poskytovať pracovnej skupine plnú súčinnosť.
Vláda takisto schválila doplnenie štatútu splnomocnenca. Novelizovaný dokument obsahuje jeho právomoci pri implementácii opatrení slúžiacich na ochranu dát spojených s pandemickými opatreniami, analýzou retenčných šarží vakcín proti ochoreniu Covid-19.

Rovnako má „odborne spolupôsobiť pri procesoch spojených s nákupom hromadne používaných vakcín, ktoré sú realizované priamo Ministerstvom zdravotníctva SR, tak, aby boli vopred negociované aj náklady za likvidáciu nespotrebovaných vakcín výrobcom“. Rezortu zdravotníctva má poskytnúť súčinnosť pri príprave novely zákona o ochrane zdravia s cieľom spresniť definíciu pandémie.

Kotlár má takisto spolupracovať na návrhu znenia poslednej revízie textu Medzinárodných zdravotných predpisov a na procesoch súvisiacich s preskúmaním odborných a právnych aspektov odmietnutia týchto predpisov s dôrazom na vyhodnotenie rizík pre Slovenskú republiku. Splnomocnencovi doplnený štatút dáva právomoc zúčastňovať sa na príprave zákona o Fonde na odškodnenie obetí očkovania na Covid-19. V súčinnosti s Ministerstvom hospodárstva SR sa má podieľať aj na preverení pripravenosti zásob Správy štátnych hmotných rezerv SR pre prípad ďalšej epidémie/pandémie.

„Chytré riešenie z môjho pohľadu, predseda vlády nechal prostredníctvom uznesenia schváliť komisiu, ktorá bude zložená zo zástupcov ÚVZ, SAV a ďalších renomovaných odborníkov, ktorí sa budú veľmi vecne a dopodrobna zaoberať touto správou,“ poznamenal minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý). Podľa vlastných slov je naučený dôverovať slovenským vedcom a verí, že dajú stanovisko aj k tejto kontroverznej téme. Z jeho pohľadu nie je v poriadku, ak splnomocnenec hovorí ľuďom, že vakcíny nie sú bezpečné. Migaľa taktiež viac zaujíma manažovanie pandémie, ktoré podľa neho nebolo kóšer.




Zdroj: https://youtu.be/vIROuFZpDmI


 
Naposledy upravené:
A už sa ozvalo aj Ministerstvo zdravotníctva, ktoré chce Kotlárovu správu zdiskreditovať.

Zdroj: https://t.me/investigativnyblogSK/77981
Ak vytvoria pracovnú skupinu z inštitúcii, ktorí boli počas Kovidu spolupáchateľmi zločinu, tak výsledok nemôže byť dobrý a objektívny.

Vždy, keď sa má vytvoriť nejaká "pracovná" skupina alebo "komisia", tak to ide do stratena alebo do "vyhovujúcich" parametrov. Nuž, uvidíme.
 

Stretnutie Blahu a šéfa ruských tajných chcela opozícia riešiť​

na výbore SIS, ktorý sa neotvoril​

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v stredu (26. marca.) neotvoril mimoriadne rokovanie na tému stretnutia europoslanca za Smer-SD Ľuboša Blahu so šéfom Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie Sergejom Naryškinom. Informuje portál televízie ta3
Poslanci za Smer-SD tvrdia, že by sa výbor takýmito témami zaoberať nemal. Opoziční členovia výboru majú iný názor.

„Výbor na kontrolu činnosti SIS, čiže náš výbor, kontroluje činnosť SIS, nie Ľuboša Blahu,“ uviedol poslanec NR SR Marián Saloň (Smer-SD). „Mali zavolať páni kolegovia pána Blahu, aby im o tom asi povedal viac,“ dodal podpredseda výboru Peter Šuca (Smer-SD).

Presah na tajné služby

Opozičný poslanec Martin Dubéci (PS) sa bráni, že aj takáto diskusia na pôdu výboru patrí, pretože návšteva Blahu v Moskve má presah aj na tajné služby.

„Je zrejmé, že pán Blaha vedel, s kým sa stretáva,“ vyhlásil. Nie je podľa neho relevantné, že sa Blaha s Naryškinom nestretol ako s riaditeľom tajnej služby. Schôdzku považuje za bezpečnostné riziko.

Poslanec KDH František Majerský, ktorý rokovanie výboru inicioval, označil neochotu rokovať o tejto téme za scestnú. Avizoval, že na štvrtkovom (27. 3.) riadnom zasadnutí výboru sa pokúsi tému opätovne otvoriť.

Riaditeľ SIS Pavol Gašpar odmietol, že by bolo stretnutie Blahu bezpečnostnou hrozbou.
„Nešlo o stretnutie europoslanca a šéfa tajnej služby, myslím si, že sa tam išlo o nejaký historický spolok, ktorý pôsobí v rámci Ruskej federácie už od roku 2012,“ uviedol Gašpar.
9. 3. 2025 Blaha: Opozícia panikári, bojí sa pravdy, ktorú pozná Naryškin!
Čo všetko sa môže odhaliť?
Europoslanec Ľuboš Blaha rázne odmieta obvinenia opozície, ktorá jeho stretnutie
so Sergejom Naryškinom označuje za kontroverzné.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=u5ns7qILRq8
 
Status
Nie je možné pridávať ďalšie odpovede.
Naspäť
Top Bottom