Pretože:
- pre odpadlíkov z HLASu, a neochotných voliť SMER, bude alternatíva,
- pre odpadlíkov od SMERu, bude alternatíva,
a ďalej,
- pre voličov nekonečne rečniacich Uhríkovcov, ktorí nič nedokázali, bude alternatíva,
- pre voličov nekonečne rečniacich Harabínovcov, ktorí nič nedokázali, bude alternatíva,
- pre večne so všetkými nespokojných, bude NOVÁ alternatíva,
Jednoducho v SMERe ostanú len tí, ktorí budú chápať, ale to zďaleka neznamená, že SMER zaniká a Fico odchádza do zabudnutia. A my by sme sa mali pričiniť o to, aby tých, čo chápu (a nemusí to byť vždy čisto len skrz RACIO), bolo čo najviac. Ale na to musíme i my sami prestať všetko vešať na triko Ficovi a SMERu. Krásny ružový ideál nikdy nebol, nie je a nebude. To treba pochopiť ako prvé. A potom začať vnímať realitu skrz to, kam (do akej riti) sme sa mohli dostať, a kde momentálne sme.
Zrovna dnes ráno som mal taký zážitok. Bolo popršané. Chlapík si objednal doviezť 30 t piesku frakcie 0/63. Po spevnenej ceste cúvať kus do kopca, a potom po rovine po nespevnenej ceste kus k jeho chate. Bolo to po noci ráno také celkom osliznuté. ale pre V3S nič extrémne ťažké, a po čítal som aj s tým, že počasie sa malo zlepšovať, takže bude osúšať a postupne sa to aj vybehá. Najhoršie bolo, že to tam bolo celkom úzke, nado mnou medza, podo mnou medza. Naložených 5,4 t, cúval som pomaly na redukovanej - krokom, motor šiel prakticky na voľnobeh, zapnutý predný náhon, pritláčal som sa k hornému stienku zadnými kolesami. I keď ma jemne ťahalo dole, šlo to, nič strašné, bolo to prakticky po rovine - v svahu zakopanej nespevnenej ceste veľmi jemne naklonenej. Dostal som sa však pred koncom trasy na odkrytú pôdu, kde potreboval materiálom spevniť cestu. Nevšimol som si, že na spodnej strane už som kolesami takmer na hrane. V3S má šírku zhruba 2300 mm a šírka cesty mohla byť tak asi 2500 - 2600 mm. Jemne som sa od horného stienku pravým bokom vzdialil , čo som zaregistroval za asi meter cúvania. Reku popravím sa vpred kúštik a cúvnem znova a ešte ďalej, lebo si želal, že čo najďalej aby som to vysypal. Na redukovanej 1. som pomaly zabral. Ako som zabral, kolesá sa dostali do bočného šmyku a zarval som aj s nákladom jednou stranou auta pod medzu a druhou som bol hore na ceste. Zachytil ma starý plot. Ostal som ako obarený. Vyhrabať som sa stade nemohol nijako. Iba to, že V3S ustojí takmer všetko mi vlastne ale zachránilo život a že som sa nezačal kotúľať dole úbočím. V bočnom náklone tak zhruba 30 - 35° som ostal stáť. Ručne som zhádal polovicu nákladu zo spodnej strany. Privolali sme traktor a ten ma navijákom vytiahol, prakticky bez škody. Škrabanec na blatníku a dverách od betónového stĺpika plota nerátam a ohnutú zadnú zásteru tiež nie, to ľahko napravím. Okamžite po tom ale, čo sa mi to stalo a ešte viac po tom, čo ma prakticky bez škody vytiahol traktor von, som vnútri seba poďakoval prozreteľnosti, že napriek všetkému som živý a zdravý, i keď som byť už nemusel. Ani jedno a ani druhé. A ešte k tomu prakticky bez škody vyviazol aj stroj. A nakoniec som to ešte točil 7x na to isté miesto, ale len potiaľ, pokiaľ to bolo úplne bezpečné a nehrozil podobný prípad. Takže som ešte aj zarobil. A prečo to všetko píšem. Zďaleka nie iba pre teba. Pointa je v tom, že vďaku, za to, čo mám, ktorú som pocítil, mnoho z nás v sebe ignoruje. Máme za čo byť vďační. Mohli sme sa prevrátiť, skotúľať, mohli sme byť dolámaní, pomliaždení, bez nôh alebo aj mŕtvi. Ale ešte stále sme v tomto štáte v relatívne dobrej kondícii. Nie je tu vojna, žijeme si tu prakticky nad pomer. Oslavujeme, tešíme sa, žijeme si svoje životy ... je nám tu dobre. A napriek tomu nie sme vďační za nič z toho. Furt sme nespokojní a furt je niečo len a len výhradne zle. Nie, nejde o to, aby sme nevideli to, čo nie je dobre. Ale treba si plne pri tom, keď to vidíme, uvedomiť aj to, čo dobre je. Aké máme možnosti a čo robiť ďalej. Čo všetko máme, a čo nám je každý deň dávané. ZA ČO stáť. A prestať stále na všetko len frfľať, nadávať, aj keď reálne môžeme byť šťastní a vytešení, že všetko, čo ešte pred 2 rokmi tak zasrate škaredo vyzeralo, a dnes je úplne inak. Aj keď nie ideálne.
akw.sk
