Jen upřesním - jde o Youngův plán (Owen D. Young, přední reprezentant Dawesova plánu)
Valentin Katasonov
- Thread starter Vargis
- Start date
Vargis
Člen
Ďakujem za upozornenie.Moja chyba pri preklade.
Vargis
Člen
O vojenskej a ekonomickej pripravenosti Ruska na vojnu na začiatku minulého storočia
K 110. výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny
Tento rok si pripomíname 110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. Je to dobrá príležitosť pripomenúť si niektoré z jej ponaučení pre Rusko. V tomto článku by som sa chcel dotknúť otázky, ako bolo Rusko na túto vojnu pripravené z vojenského a hospodárskeho hľadiska. Musíme úprimne priznať, že pripravenosť bola, mierne povedané, nízka. A to si, mimochodom, uvedomovali aj niektorí štátnici v Petrohrade. Z nejakého dôvodu však existovali ilúzie, že vojna je ešte ďaleko a v každom prípade nebude trvať dlho. A určite bude víťazná, vzhľadom na to, že spojenci Ruska sú krajiny s dobrým vojenským a ekonomickým potenciálom.
Pripravenosť nebola vysoká vzhľadom na všeobecnú hospodársku slabosť Ruska. Áno, od roku 1909 začalo Rusko po hospodárskej kríze v rokoch 1899 - 1903 a hospodárskej stagnácii v nasledujúcich šiestich rokoch pomerne rýchlo hospodársky rásť. Tempo rastu Ruska v niekoľkých rokoch pred vojnou bolo vyššie ako v hlavných imperialistických krajinách. V období rokov 1909 - 1913 sa tak priemerné ročné tempo rastu národného dôchodku v Spojených štátoch rovnalo 4,4 %, v Nemecku 4,7 % a v Rusku 6,0 %. V umiestnení Ruska v rebríčku popredných krajín sveta však nedošlo k žiadnej radikálnej zmene. Vo väčšine druhov priemyselných výrobkov Rusko stále obsadzovalo 4. - 5. - 6. miesto, pričom na prvých miestach boli také krajiny ako USA, Nemecko a Veľká Británia. Podľa niektorých priemyselných ukazovateľov Rusko predbehlo Francúzsko. Na pochopenie „váhových“ kategórií jednotlivých ekonomík si zoberme ukazovateľ národného dôchodku. V Spojených štátoch to bolo v roku 1913 35,5 miliardy dolárov, v Nemecku 12 miliárd dolárov (49,5 miliardy nemeckých mariek) a v Rusku 11 miliárd dolárov (21,5 miliardy rubľov). Zaostávanie Ruska za západnými krajinami je ešte pôsobivejšie, ak prejdeme na ukazovatele na obyvateľa. Rovnaký národný dôchodok na obyvateľa v USA v roku 1913 predstavoval 365 USD, v Nemecku 179 USD a v Rusku len 66 USD (5,5-krát menej ako v USA a 2,7-krát menej ako v Nemecku). (Puškarev S. G. Rusko 1801 - 1917: Moc a spoločnosť. - Moskva: Posev, 2001, s. 439)
Celý článok v prílohe:
K 110. výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny
Tento rok si pripomíname 110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. Je to dobrá príležitosť pripomenúť si niektoré z jej ponaučení pre Rusko. V tomto článku by som sa chcel dotknúť otázky, ako bolo Rusko na túto vojnu pripravené z vojenského a hospodárskeho hľadiska. Musíme úprimne priznať, že pripravenosť bola, mierne povedané, nízka. A to si, mimochodom, uvedomovali aj niektorí štátnici v Petrohrade. Z nejakého dôvodu však existovali ilúzie, že vojna je ešte ďaleko a v každom prípade nebude trvať dlho. A určite bude víťazná, vzhľadom na to, že spojenci Ruska sú krajiny s dobrým vojenským a ekonomickým potenciálom.
Pripravenosť nebola vysoká vzhľadom na všeobecnú hospodársku slabosť Ruska. Áno, od roku 1909 začalo Rusko po hospodárskej kríze v rokoch 1899 - 1903 a hospodárskej stagnácii v nasledujúcich šiestich rokoch pomerne rýchlo hospodársky rásť. Tempo rastu Ruska v niekoľkých rokoch pred vojnou bolo vyššie ako v hlavných imperialistických krajinách. V období rokov 1909 - 1913 sa tak priemerné ročné tempo rastu národného dôchodku v Spojených štátoch rovnalo 4,4 %, v Nemecku 4,7 % a v Rusku 6,0 %. V umiestnení Ruska v rebríčku popredných krajín sveta však nedošlo k žiadnej radikálnej zmene. Vo väčšine druhov priemyselných výrobkov Rusko stále obsadzovalo 4. - 5. - 6. miesto, pričom na prvých miestach boli také krajiny ako USA, Nemecko a Veľká Británia. Podľa niektorých priemyselných ukazovateľov Rusko predbehlo Francúzsko. Na pochopenie „váhových“ kategórií jednotlivých ekonomík si zoberme ukazovateľ národného dôchodku. V Spojených štátoch to bolo v roku 1913 35,5 miliardy dolárov, v Nemecku 12 miliárd dolárov (49,5 miliardy nemeckých mariek) a v Rusku 11 miliárd dolárov (21,5 miliardy rubľov). Zaostávanie Ruska za západnými krajinami je ešte pôsobivejšie, ak prejdeme na ukazovatele na obyvateľa. Rovnaký národný dôchodok na obyvateľa v USA v roku 1913 predstavoval 365 USD, v Nemecku 179 USD a v Rusku len 66 USD (5,5-krát menej ako v USA a 2,7-krát menej ako v Nemecku). (Puškarev S. G. Rusko 1801 - 1917: Moc a spoločnosť. - Moskva: Posev, 2001, s. 439)
Celý článok v prílohe:
Vargis
Člen
Veľké víťazstvo v roku 1945: Dve svetové vojny - dva rôzne výsledky pre
Rusko
Reparácie, hospodárske straty, územné zisky, rozpad koloniálnych ríš
Predvčerom si Rusko a ďalšie krajiny pripomenuli 79. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu vo
Veľkej vlasteneckej vojne v roku 1945. V tom istom vzdialenom roku, o necelé štyri mesiace
neskôr (2. septembra 1945), bola položená posledná bodka v druhej svetovej vojne.
Napriek tomu, že sa zdá, že o druhej svetovej vojne a úlohe Sovietskeho zväzu v nej už bolo
povedané a napísané všetko, stojí za to pozrieť sa na vojnu a našu krajinu v tejto vojne ešte raz a
zvoliť si na tento účel trochu neštandardný uhol pohľadu. A síce porovnať druhú svetovú vojnu s
prvou svetovou vojnou, aby sme posúdili, nakoľko podobné alebo, naopak, nakoľko odlišné boli
tieto vojny pre našu krajinu (ktorá sa najprv nazývala Ruské impérium, potom RSFSR a ešte
neskôr ZSSR).
Vonkajšia podobnosť oboch svetových vojen spočíva v tom, že v oboch prípadoch boli jadrom
súperiacich strán približne rovnaké štáty: Nemecko proti Veľkej Británii, Francúzsku a Rusku. V
oboch vojnách boli Nemecko a jeho spojenci porazení. Medzi víťazov v oboch vojnách patrili
Británia a Francúzsko. Na druhej strane Rusko zvíťazilo len v druhej svetovej vojne. A v zozname
víťazov prvej svetovej vojny sa nenachádza. Viac o tom budem hovoriť nižšie.
Pre Rusko sú obe vojny podobné z toho hľadiska, že v oboch prípadoch významne prispelo k
víťazstvu nad nepriateľom (Nemeckom a jeho spojencami). Dokazujú to mnohé štatistické
údaje. V prvej svetovej vojne bolo do vojenskej služby zmobilizovaných 15 miliónov ľudí. A tu sú
údaje o počte zmobilizovaných v spojeneckých krajinách Ruska v bloku Antanty (v miliónoch
ľudí): Británia - 7,4; Francúzsko - 9,0. Rusko malo takmer toľko mobilizovaných ľudí ako
Francúzsko a Británia dohromady. Na rozdiel od Francúzska a Veľkej Británie, kde väčšina
mobilizovaných bola len v zálohe a priamo sa nezúčastňovala na bojových operáciách, väčšina
mobilizovaných v Rusku bola v zákopoch na frontovej línii.
Celý článok v prílohe:
Rusko
Reparácie, hospodárske straty, územné zisky, rozpad koloniálnych ríš
Predvčerom si Rusko a ďalšie krajiny pripomenuli 79. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu vo
Veľkej vlasteneckej vojne v roku 1945. V tom istom vzdialenom roku, o necelé štyri mesiace
neskôr (2. septembra 1945), bola položená posledná bodka v druhej svetovej vojne.
Napriek tomu, že sa zdá, že o druhej svetovej vojne a úlohe Sovietskeho zväzu v nej už bolo
povedané a napísané všetko, stojí za to pozrieť sa na vojnu a našu krajinu v tejto vojne ešte raz a
zvoliť si na tento účel trochu neštandardný uhol pohľadu. A síce porovnať druhú svetovú vojnu s
prvou svetovou vojnou, aby sme posúdili, nakoľko podobné alebo, naopak, nakoľko odlišné boli
tieto vojny pre našu krajinu (ktorá sa najprv nazývala Ruské impérium, potom RSFSR a ešte
neskôr ZSSR).
Vonkajšia podobnosť oboch svetových vojen spočíva v tom, že v oboch prípadoch boli jadrom
súperiacich strán približne rovnaké štáty: Nemecko proti Veľkej Británii, Francúzsku a Rusku. V
oboch vojnách boli Nemecko a jeho spojenci porazení. Medzi víťazov v oboch vojnách patrili
Británia a Francúzsko. Na druhej strane Rusko zvíťazilo len v druhej svetovej vojne. A v zozname
víťazov prvej svetovej vojny sa nenachádza. Viac o tom budem hovoriť nižšie.
Pre Rusko sú obe vojny podobné z toho hľadiska, že v oboch prípadoch významne prispelo k
víťazstvu nad nepriateľom (Nemeckom a jeho spojencami). Dokazujú to mnohé štatistické
údaje. V prvej svetovej vojne bolo do vojenskej služby zmobilizovaných 15 miliónov ľudí. A tu sú
údaje o počte zmobilizovaných v spojeneckých krajinách Ruska v bloku Antanty (v miliónoch
ľudí): Británia - 7,4; Francúzsko - 9,0. Rusko malo takmer toľko mobilizovaných ľudí ako
Francúzsko a Británia dohromady. Na rozdiel od Francúzska a Veľkej Británie, kde väčšina
mobilizovaných bola len v zálohe a priamo sa nezúčastňovala na bojových operáciách, väčšina
mobilizovaných v Rusku bola v zákopoch na frontovej línii.
Celý článok v prílohe:
Vargis
Člen
Víťazstvo ZSSR v druhej svetovej vojne bolo zabezpečené vďaka
bezprecedentne vysoko mobilizovanej ekonomike
Zabezpečilo prevahu nad Európskou ríšou vo výrobe väčšiny druhov zbraní
a munície
Každá vojna si vyžaduje hospodársku mobilizáciu. Do druhej svetovej vojny (1939-1945) sa
zapojilo celkovo 72 štátov, ktoré v tom čase existovali (80 % svetovej populácie). Išlo o vojenskú
konfrontáciu medzi krajinami Osi (jadro aliancie tvorili Nemecko, Taliansko a Japonsko) a
protihitlerovskou koalíciou (jej jadro tvorili Veľká Británia, ZSSR a USA). Miera hospodárskej
mobilizácie v krajinách zapojených do vojny bola veľmi rozdielna.
Niet pochýb o tom, že k víťazstvu nad krajinami „osi“, t. j. nad fašizmom, prispel najmä Sovietsky
zväz. Vo väčšine prác o dejinách druhej svetovej vojny (nielen domácich, ale aj zahraničných) sa
uznáva, že 70 až 80 % všetkých strát ozbrojených síl Nemecka a jeho spojencov vzniklo na
východnom fronte, t. j. na strane Sovietskeho zväzu. Ale v knihe Valentina Falina „Druhý front.
Protihitlerovská koalícia: konflikt záujmov“ (2000) sa uvádza, že tento podiel je ešte vyšší - 93 %.
Podľa jeho údajov na východnom fronte stratili nemecké vojská 507 divízií a vojská spojencov
Nemecka ďalších 100 divízií.
Celý článok v prílohe:
bezprecedentne vysoko mobilizovanej ekonomike
Zabezpečilo prevahu nad Európskou ríšou vo výrobe väčšiny druhov zbraní
a munície
Každá vojna si vyžaduje hospodársku mobilizáciu. Do druhej svetovej vojny (1939-1945) sa
zapojilo celkovo 72 štátov, ktoré v tom čase existovali (80 % svetovej populácie). Išlo o vojenskú
konfrontáciu medzi krajinami Osi (jadro aliancie tvorili Nemecko, Taliansko a Japonsko) a
protihitlerovskou koalíciou (jej jadro tvorili Veľká Británia, ZSSR a USA). Miera hospodárskej
mobilizácie v krajinách zapojených do vojny bola veľmi rozdielna.
Niet pochýb o tom, že k víťazstvu nad krajinami „osi“, t. j. nad fašizmom, prispel najmä Sovietsky
zväz. Vo väčšine prác o dejinách druhej svetovej vojny (nielen domácich, ale aj zahraničných) sa
uznáva, že 70 až 80 % všetkých strát ozbrojených síl Nemecka a jeho spojencov vzniklo na
východnom fronte, t. j. na strane Sovietskeho zväzu. Ale v knihe Valentina Falina „Druhý front.
Protihitlerovská koalícia: konflikt záujmov“ (2000) sa uvádza, že tento podiel je ešte vyšší - 93 %.
Podľa jeho údajov na východnom fronte stratili nemecké vojská 507 divízií a vojská spojencov
Nemecka ďalších 100 divízií.
Celý článok v prílohe: