Jen upřesním - jde o Youngův plán (Owen D. Young, přední reprezentant Dawesova plánu)
-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
-
Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.
Valentin Katasonov
- Thread starter Vargis
- Start date
Vargis
Známy člen
Ďakujem za upozornenie.Moja chyba pri preklade.
Vargis
Známy člen
O vojenskej a ekonomickej pripravenosti Ruska na vojnu na začiatku minulého storočia
K 110. výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny
Tento rok si pripomíname 110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. Je to dobrá príležitosť pripomenúť si niektoré z jej ponaučení pre Rusko. V tomto článku by som sa chcel dotknúť otázky, ako bolo Rusko na túto vojnu pripravené z vojenského a hospodárskeho hľadiska. Musíme úprimne priznať, že pripravenosť bola, mierne povedané, nízka. A to si, mimochodom, uvedomovali aj niektorí štátnici v Petrohrade. Z nejakého dôvodu však existovali ilúzie, že vojna je ešte ďaleko a v každom prípade nebude trvať dlho. A určite bude víťazná, vzhľadom na to, že spojenci Ruska sú krajiny s dobrým vojenským a ekonomickým potenciálom.
Pripravenosť nebola vysoká vzhľadom na všeobecnú hospodársku slabosť Ruska. Áno, od roku 1909 začalo Rusko po hospodárskej kríze v rokoch 1899 - 1903 a hospodárskej stagnácii v nasledujúcich šiestich rokoch pomerne rýchlo hospodársky rásť. Tempo rastu Ruska v niekoľkých rokoch pred vojnou bolo vyššie ako v hlavných imperialistických krajinách. V období rokov 1909 - 1913 sa tak priemerné ročné tempo rastu národného dôchodku v Spojených štátoch rovnalo 4,4 %, v Nemecku 4,7 % a v Rusku 6,0 %. V umiestnení Ruska v rebríčku popredných krajín sveta však nedošlo k žiadnej radikálnej zmene. Vo väčšine druhov priemyselných výrobkov Rusko stále obsadzovalo 4. - 5. - 6. miesto, pričom na prvých miestach boli také krajiny ako USA, Nemecko a Veľká Británia. Podľa niektorých priemyselných ukazovateľov Rusko predbehlo Francúzsko. Na pochopenie „váhových“ kategórií jednotlivých ekonomík si zoberme ukazovateľ národného dôchodku. V Spojených štátoch to bolo v roku 1913 35,5 miliardy dolárov, v Nemecku 12 miliárd dolárov (49,5 miliardy nemeckých mariek) a v Rusku 11 miliárd dolárov (21,5 miliardy rubľov). Zaostávanie Ruska za západnými krajinami je ešte pôsobivejšie, ak prejdeme na ukazovatele na obyvateľa. Rovnaký národný dôchodok na obyvateľa v USA v roku 1913 predstavoval 365 USD, v Nemecku 179 USD a v Rusku len 66 USD (5,5-krát menej ako v USA a 2,7-krát menej ako v Nemecku). (Puškarev S. G. Rusko 1801 - 1917: Moc a spoločnosť. - Moskva: Posev, 2001, s. 439)
Celý článok v prílohe:
K 110. výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny
Tento rok si pripomíname 110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. Je to dobrá príležitosť pripomenúť si niektoré z jej ponaučení pre Rusko. V tomto článku by som sa chcel dotknúť otázky, ako bolo Rusko na túto vojnu pripravené z vojenského a hospodárskeho hľadiska. Musíme úprimne priznať, že pripravenosť bola, mierne povedané, nízka. A to si, mimochodom, uvedomovali aj niektorí štátnici v Petrohrade. Z nejakého dôvodu však existovali ilúzie, že vojna je ešte ďaleko a v každom prípade nebude trvať dlho. A určite bude víťazná, vzhľadom na to, že spojenci Ruska sú krajiny s dobrým vojenským a ekonomickým potenciálom.
Pripravenosť nebola vysoká vzhľadom na všeobecnú hospodársku slabosť Ruska. Áno, od roku 1909 začalo Rusko po hospodárskej kríze v rokoch 1899 - 1903 a hospodárskej stagnácii v nasledujúcich šiestich rokoch pomerne rýchlo hospodársky rásť. Tempo rastu Ruska v niekoľkých rokoch pred vojnou bolo vyššie ako v hlavných imperialistických krajinách. V období rokov 1909 - 1913 sa tak priemerné ročné tempo rastu národného dôchodku v Spojených štátoch rovnalo 4,4 %, v Nemecku 4,7 % a v Rusku 6,0 %. V umiestnení Ruska v rebríčku popredných krajín sveta však nedošlo k žiadnej radikálnej zmene. Vo väčšine druhov priemyselných výrobkov Rusko stále obsadzovalo 4. - 5. - 6. miesto, pričom na prvých miestach boli také krajiny ako USA, Nemecko a Veľká Británia. Podľa niektorých priemyselných ukazovateľov Rusko predbehlo Francúzsko. Na pochopenie „váhových“ kategórií jednotlivých ekonomík si zoberme ukazovateľ národného dôchodku. V Spojených štátoch to bolo v roku 1913 35,5 miliardy dolárov, v Nemecku 12 miliárd dolárov (49,5 miliardy nemeckých mariek) a v Rusku 11 miliárd dolárov (21,5 miliardy rubľov). Zaostávanie Ruska za západnými krajinami je ešte pôsobivejšie, ak prejdeme na ukazovatele na obyvateľa. Rovnaký národný dôchodok na obyvateľa v USA v roku 1913 predstavoval 365 USD, v Nemecku 179 USD a v Rusku len 66 USD (5,5-krát menej ako v USA a 2,7-krát menej ako v Nemecku). (Puškarev S. G. Rusko 1801 - 1917: Moc a spoločnosť. - Moskva: Posev, 2001, s. 439)
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Veľké víťazstvo v roku 1945: Dve svetové vojny - dva rôzne výsledky pre
Rusko
Reparácie, hospodárske straty, územné zisky, rozpad koloniálnych ríš
Predvčerom si Rusko a ďalšie krajiny pripomenuli 79. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu vo
Veľkej vlasteneckej vojne v roku 1945. V tom istom vzdialenom roku, o necelé štyri mesiace
neskôr (2. septembra 1945), bola položená posledná bodka v druhej svetovej vojne.
Napriek tomu, že sa zdá, že o druhej svetovej vojne a úlohe Sovietskeho zväzu v nej už bolo
povedané a napísané všetko, stojí za to pozrieť sa na vojnu a našu krajinu v tejto vojne ešte raz a
zvoliť si na tento účel trochu neštandardný uhol pohľadu. A síce porovnať druhú svetovú vojnu s
prvou svetovou vojnou, aby sme posúdili, nakoľko podobné alebo, naopak, nakoľko odlišné boli
tieto vojny pre našu krajinu (ktorá sa najprv nazývala Ruské impérium, potom RSFSR a ešte
neskôr ZSSR).
Vonkajšia podobnosť oboch svetových vojen spočíva v tom, že v oboch prípadoch boli jadrom
súperiacich strán približne rovnaké štáty: Nemecko proti Veľkej Británii, Francúzsku a Rusku. V
oboch vojnách boli Nemecko a jeho spojenci porazení. Medzi víťazov v oboch vojnách patrili
Británia a Francúzsko. Na druhej strane Rusko zvíťazilo len v druhej svetovej vojne. A v zozname
víťazov prvej svetovej vojny sa nenachádza. Viac o tom budem hovoriť nižšie.
Pre Rusko sú obe vojny podobné z toho hľadiska, že v oboch prípadoch významne prispelo k
víťazstvu nad nepriateľom (Nemeckom a jeho spojencami). Dokazujú to mnohé štatistické
údaje. V prvej svetovej vojne bolo do vojenskej služby zmobilizovaných 15 miliónov ľudí. A tu sú
údaje o počte zmobilizovaných v spojeneckých krajinách Ruska v bloku Antanty (v miliónoch
ľudí): Británia - 7,4; Francúzsko - 9,0. Rusko malo takmer toľko mobilizovaných ľudí ako
Francúzsko a Británia dohromady. Na rozdiel od Francúzska a Veľkej Británie, kde väčšina
mobilizovaných bola len v zálohe a priamo sa nezúčastňovala na bojových operáciách, väčšina
mobilizovaných v Rusku bola v zákopoch na frontovej línii.
Celý článok v prílohe:
Rusko
Reparácie, hospodárske straty, územné zisky, rozpad koloniálnych ríš
Predvčerom si Rusko a ďalšie krajiny pripomenuli 79. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu vo
Veľkej vlasteneckej vojne v roku 1945. V tom istom vzdialenom roku, o necelé štyri mesiace
neskôr (2. septembra 1945), bola položená posledná bodka v druhej svetovej vojne.
Napriek tomu, že sa zdá, že o druhej svetovej vojne a úlohe Sovietskeho zväzu v nej už bolo
povedané a napísané všetko, stojí za to pozrieť sa na vojnu a našu krajinu v tejto vojne ešte raz a
zvoliť si na tento účel trochu neštandardný uhol pohľadu. A síce porovnať druhú svetovú vojnu s
prvou svetovou vojnou, aby sme posúdili, nakoľko podobné alebo, naopak, nakoľko odlišné boli
tieto vojny pre našu krajinu (ktorá sa najprv nazývala Ruské impérium, potom RSFSR a ešte
neskôr ZSSR).
Vonkajšia podobnosť oboch svetových vojen spočíva v tom, že v oboch prípadoch boli jadrom
súperiacich strán približne rovnaké štáty: Nemecko proti Veľkej Británii, Francúzsku a Rusku. V
oboch vojnách boli Nemecko a jeho spojenci porazení. Medzi víťazov v oboch vojnách patrili
Británia a Francúzsko. Na druhej strane Rusko zvíťazilo len v druhej svetovej vojne. A v zozname
víťazov prvej svetovej vojny sa nenachádza. Viac o tom budem hovoriť nižšie.
Pre Rusko sú obe vojny podobné z toho hľadiska, že v oboch prípadoch významne prispelo k
víťazstvu nad nepriateľom (Nemeckom a jeho spojencami). Dokazujú to mnohé štatistické
údaje. V prvej svetovej vojne bolo do vojenskej služby zmobilizovaných 15 miliónov ľudí. A tu sú
údaje o počte zmobilizovaných v spojeneckých krajinách Ruska v bloku Antanty (v miliónoch
ľudí): Británia - 7,4; Francúzsko - 9,0. Rusko malo takmer toľko mobilizovaných ľudí ako
Francúzsko a Británia dohromady. Na rozdiel od Francúzska a Veľkej Británie, kde väčšina
mobilizovaných bola len v zálohe a priamo sa nezúčastňovala na bojových operáciách, väčšina
mobilizovaných v Rusku bola v zákopoch na frontovej línii.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Víťazstvo ZSSR v druhej svetovej vojne bolo zabezpečené vďaka
bezprecedentne vysoko mobilizovanej ekonomike
Zabezpečilo prevahu nad Európskou ríšou vo výrobe väčšiny druhov zbraní
a munície
Každá vojna si vyžaduje hospodársku mobilizáciu. Do druhej svetovej vojny (1939-1945) sa
zapojilo celkovo 72 štátov, ktoré v tom čase existovali (80 % svetovej populácie). Išlo o vojenskú
konfrontáciu medzi krajinami Osi (jadro aliancie tvorili Nemecko, Taliansko a Japonsko) a
protihitlerovskou koalíciou (jej jadro tvorili Veľká Británia, ZSSR a USA). Miera hospodárskej
mobilizácie v krajinách zapojených do vojny bola veľmi rozdielna.
Niet pochýb o tom, že k víťazstvu nad krajinami „osi“, t. j. nad fašizmom, prispel najmä Sovietsky
zväz. Vo väčšine prác o dejinách druhej svetovej vojny (nielen domácich, ale aj zahraničných) sa
uznáva, že 70 až 80 % všetkých strát ozbrojených síl Nemecka a jeho spojencov vzniklo na
východnom fronte, t. j. na strane Sovietskeho zväzu. Ale v knihe Valentina Falina „Druhý front.
Protihitlerovská koalícia: konflikt záujmov“ (2000) sa uvádza, že tento podiel je ešte vyšší - 93 %.
Podľa jeho údajov na východnom fronte stratili nemecké vojská 507 divízií a vojská spojencov
Nemecka ďalších 100 divízií.
Celý článok v prílohe:
bezprecedentne vysoko mobilizovanej ekonomike
Zabezpečilo prevahu nad Európskou ríšou vo výrobe väčšiny druhov zbraní
a munície
Každá vojna si vyžaduje hospodársku mobilizáciu. Do druhej svetovej vojny (1939-1945) sa
zapojilo celkovo 72 štátov, ktoré v tom čase existovali (80 % svetovej populácie). Išlo o vojenskú
konfrontáciu medzi krajinami Osi (jadro aliancie tvorili Nemecko, Taliansko a Japonsko) a
protihitlerovskou koalíciou (jej jadro tvorili Veľká Británia, ZSSR a USA). Miera hospodárskej
mobilizácie v krajinách zapojených do vojny bola veľmi rozdielna.
Niet pochýb o tom, že k víťazstvu nad krajinami „osi“, t. j. nad fašizmom, prispel najmä Sovietsky
zväz. Vo väčšine prác o dejinách druhej svetovej vojny (nielen domácich, ale aj zahraničných) sa
uznáva, že 70 až 80 % všetkých strát ozbrojených síl Nemecka a jeho spojencov vzniklo na
východnom fronte, t. j. na strane Sovietskeho zväzu. Ale v knihe Valentina Falina „Druhý front.
Protihitlerovská koalícia: konflikt záujmov“ (2000) sa uvádza, že tento podiel je ešte vyšší - 93 %.
Podľa jeho údajov na východnom fronte stratili nemecké vojská 507 divízií a vojská spojencov
Nemecka ďalších 100 divízií.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Tlak na americký Federálny rezervný systém sa zvyšuje
Myšlienka zrušenia súkromnej centrálnej banky si pomaly razí cestu systémom
Americká centrálna banka vznikla pred 110 rokmi a dostala názov Federálny rezervný systém
USA. Bol to prelomový moment v dejinách Spojených štátov. Tá nezávislosť Nového sveta, ktorú
v roku 1776 vyhlásili otcovia zakladatelia, sa vytvorením FED-u stratila. Kontrola nad Amerikou
prešla do rúk bankárov alebo „pánov peňazí“.
Woodrow Wilson, ktorý ako prezident Spojených štátov koncom roka 1913 podpísal zákon o
zriadení FED-u, si po mnohých rokoch plne uvedomil, čo urobil: „Som veľmi nešťastný človek.
Nevedomky som zničil svoju krajinu...“
Počas svojej viac ako storočnej histórie bol Federálny rezervný systém USA mnohokrát
kritizovaný; „volení predstavitelia“ amerického Kongresu, niektorí americkí prezidenti a
najodvážnejší politici sa pokúšali Federálny rezervný systém nejakým spôsobom obmedziť.
Zmenou zákona o Federálnom rezervnom systéme, vymenovaním manažérov centrálnej banky
lojálnych prezidentovi, požiadavkou auditu FED-u, organizovaním vypočutí v Kongrese, kritikou
Federálneho rezervného systému v tlači atď. Ale džina, ktorý bol vypustený z fľaše pred 110
rokmi, nebolo možné vyhnať späť. Bez preháňania možno povedať, že od roku 1914 Amerike
nevládne prezident, Kongres ani vláda, ale Federálny rezervný systém, súkromná korporácia, za
ktorej fasádou sa skrývali a skrývajú „páni peňazí“ (hlavní akcionári). Na túto tému sa už veľa
povedalo a napísalo. Jednou z najnovších kníh na túto tému je Ron Paul. Koniec FEDu. Preklad z
angličtiny - Petrohrad: Piter, 2014.
Celý článok v prílohe:
Myšlienka zrušenia súkromnej centrálnej banky si pomaly razí cestu systémom
Americká centrálna banka vznikla pred 110 rokmi a dostala názov Federálny rezervný systém
USA. Bol to prelomový moment v dejinách Spojených štátov. Tá nezávislosť Nového sveta, ktorú
v roku 1776 vyhlásili otcovia zakladatelia, sa vytvorením FED-u stratila. Kontrola nad Amerikou
prešla do rúk bankárov alebo „pánov peňazí“.
Woodrow Wilson, ktorý ako prezident Spojených štátov koncom roka 1913 podpísal zákon o
zriadení FED-u, si po mnohých rokoch plne uvedomil, čo urobil: „Som veľmi nešťastný človek.
Nevedomky som zničil svoju krajinu...“
Počas svojej viac ako storočnej histórie bol Federálny rezervný systém USA mnohokrát
kritizovaný; „volení predstavitelia“ amerického Kongresu, niektorí americkí prezidenti a
najodvážnejší politici sa pokúšali Federálny rezervný systém nejakým spôsobom obmedziť.
Zmenou zákona o Federálnom rezervnom systéme, vymenovaním manažérov centrálnej banky
lojálnych prezidentovi, požiadavkou auditu FED-u, organizovaním vypočutí v Kongrese, kritikou
Federálneho rezervného systému v tlači atď. Ale džina, ktorý bol vypustený z fľaše pred 110
rokmi, nebolo možné vyhnať späť. Bez preháňania možno povedať, že od roku 1914 Amerike
nevládne prezident, Kongres ani vláda, ale Federálny rezervný systém, súkromná korporácia, za
ktorej fasádou sa skrývali a skrývajú „páni peňazí“ (hlavní akcionári). Na túto tému sa už veľa
povedalo a napísalo. Jednou z najnovších kníh na túto tému je Ron Paul. Koniec FEDu. Preklad z
angličtiny - Petrohrad: Piter, 2014.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Pred 80 rokmi sa otvoril druhý front druhej svetovej vojny
Moskva naň čakala takmer tri roky
Od začiatku druhej svetovej vojny (t. j. od 1. septembra 1939) sa začala formovať protihitlerovská
koalícia. Spočiatku ju tvorili Poľsko, Francúzsko a Veľká Británia. Po zradnom napadnutí ZSSR 22.
júna 1941 sa k protihitlerovskej koalícii okamžite pridal aj Sovietsky zväz. V dôsledku
japonského útoku na Spojené štáty 7. decembra 1941 (vojenská základňa Pearl Harbor) sa
Spojené štáty stali plnohodnotným členom koalície.
Postupne sa počet krajín, ktoré boli členmi protihitlerovskej koalície, zvyšoval (na konci vojny už
zahŕňala 54 štátov). Za jadro koalície sa však považovali štyri štáty - Veľká Británia, Francúzsko,
Sovietsky zväz a Spojené štáty. Dňa 12. júla 1941 bola podpísaná spoločná sovietsko-britská
dohoda o spoločnom boji proti Nemecku. Už 18. júla 1941 napísal Stalin Churchillovi list, v
ktorom ho žiadal o otvorenie druhého frontu: "Vojenská situácia Sovietskeho zväzu, ako aj Veľkej
Británie by sa výrazne zlepšila, keby sa vytvoril front proti Hitlerovi na západe (severné
Francúzsko) a na severe (Arktída)." Churchill odpovedal rýchlym odmietnutím, jeho list dostali v
Moskve už 21. júla: "... náčelníci štábov nevidia možnosť urobiť niečo v takom rozsahu, aby to
mohlo byť pre vás čo i len trochu prospešné".
Celý článok v prílohe:
Moskva naň čakala takmer tri roky
Od začiatku druhej svetovej vojny (t. j. od 1. septembra 1939) sa začala formovať protihitlerovská
koalícia. Spočiatku ju tvorili Poľsko, Francúzsko a Veľká Británia. Po zradnom napadnutí ZSSR 22.
júna 1941 sa k protihitlerovskej koalícii okamžite pridal aj Sovietsky zväz. V dôsledku
japonského útoku na Spojené štáty 7. decembra 1941 (vojenská základňa Pearl Harbor) sa
Spojené štáty stali plnohodnotným členom koalície.
Postupne sa počet krajín, ktoré boli členmi protihitlerovskej koalície, zvyšoval (na konci vojny už
zahŕňala 54 štátov). Za jadro koalície sa však považovali štyri štáty - Veľká Británia, Francúzsko,
Sovietsky zväz a Spojené štáty. Dňa 12. júla 1941 bola podpísaná spoločná sovietsko-britská
dohoda o spoločnom boji proti Nemecku. Už 18. júla 1941 napísal Stalin Churchillovi list, v
ktorom ho žiadal o otvorenie druhého frontu: "Vojenská situácia Sovietskeho zväzu, ako aj Veľkej
Británie by sa výrazne zlepšila, keby sa vytvoril front proti Hitlerovi na západe (severné
Francúzsko) a na severe (Arktída)." Churchill odpovedal rýchlym odmietnutím, jeho list dostali v
Moskve už 21. júla: "... náčelníci štábov nevidia možnosť urobiť niečo v takom rozsahu, aby to
mohlo byť pre vás čo i len trochu prospešné".
Celý článok v prílohe:
Prílohy
dasa
Známy člen
V. Katasonov: JEDINEČNOST CENTRÁLNÍCH BANK ČÍNY, VIETNAMU A SEVERNÍ KOREJE
a celém světě jsou pouze tři centrální banky organicky začleněny do systému řízení státu bez jakýchkoli výhrad a napětí.Podle údajů Banky pro mezinárodní platby a Mezinárodního měnového fondu je dnes na světě 157 centrálních bank. Vydávají měny, které používají přibližně dvě stovky států a jurisdikcí. Některé státy a jurisdikce vlastní měnu nemají a používají měny vytvořené centrálními bankami jiných zemí.
Je pozoruhodné, že počet měn na světě je menší než počet centrálních bank. Faktem je, že v eurozóně, kde obíhá měna zvaná „euro“ (a žádná jiná oficiální měna), je 20 států a každý stát má svou vlastní centrální banku. Největší z nich jsou Bundesbank, Bank of France a Bank of Italy. Kromě národních centrálních bank má eurozóna také Evropskou centrální banku (ECB). V eurozóně je tedy pouze 21 centrálních bank a jedna oficiální měna.
Svět centrálních bank je velmi pestrý. Mám na mysli velké rozdíly v organizačním a právním postavení centrálních bank, v souboru jejich operací, v jejich významu pro národní a světovou ekonomiku a v jejich místě v systému vlády. . .
Zde jsou údaje MMF o peněžní zásobě (peněžní agregát „M2“ – objem hotovostních a bezhotovostních peněz) ke konci roku 2000, resp. ke konci roku 2023 pro jednotlivé země a skupiny zemí (v miliardách dolarů):
USA – 4 930 a 20 870 mil.
Eurozóna – 4 690 a 19 550
Japonsko – 8 670 a 11 090
Ostatní ekonomicky vyspělé země – 2 370 a 17 850.
Za 23 let se tedy peněžní zásoba v USA zvýšila 4,23krát; v eurozóně – 4,25krát; v Japonsku – 1,28krát; v ostatních ekonomicky vyspělých zemích – 7,53krát. Jak vidíme, „nezávislý“ status centrální banky nijak nebrání růstu peněžní zásoby a inflace. Nicméně dosud nebyla přijata žádná opatření, která by zavedla přísnou státní kontrolu nad centrální bankou.
V řadě zemí se samozřejmě prezidenti a premiéři snaží zavést neformální kontrolu nad centrálními bankami. Především pomocí takové metody, jako je prosazování „svých“ lidí do funkce guvernéra centrální banky. Například turecký prezident Erdogan se již řadu let snaží omezit centrální banku tím, že do jejího čela jmenuje jemu loajální úředníky a bankéře. Od roku 2014, kdy se Erdogan ujal prezidentského úřadu, vyměnil již čtyři guvernéry centrální banky; od února letošního roku povýšil na post guvernéra centrální banky již pátou osobu. Tento způsob ovládání Centrální banky však není příliš efektivní. Psal jsem o tom již mnohokrát.
Na začátku minulého desetiletí se maďarský premiér Viktor Orbán pokusil dostat centrální banku země pod státní kontrolu. To však vyvolalo velmi ostrou reakci Bruselu (vedení Evropské unie) a maďarský premiér musel ustoupit. Více se o tom dočtete v mém článku „Viktor Orbán se opět střetl s maďarskou centrální bankou“.
V SSSR a dalších socialistických zemích neměly centrální banky status instituce „nezávislé“ na státu. Patřily do výkonné složky státní moci a byly podřízeny vládám. Šéfové centrálních bank byli členy Rady ministrů. Toto postavení centrálních bank bylo jasně stanoveno v ústavách a zákonech. V Sovětském svazu byla Gosbanka SSSR vyňata z podřízenosti Radě ministrů SSSR až na konci roku 1990 (rok před rozpadem Sovětského svazu).
Ze 157 centrálních bank na světě dnes existují pouze tři centrální banky, které jsou organicky začleněny do systému řízení státu bez jakýchkoli výhrad a napětí, tj. jsou součástí výkonné moci a podřízeny vládě. Všechny se nacházejí v Asii, na východ od Ruské federace. Jsou to centrální banky Čínské lidové republiky, Vietnamské socialistické republiky a Korejské lidově demokratické republiky (Severní Koreje).
Zákon o Čínské lidové bance (přijatý na 3. zasedání 8. sjezdu Všečínského shromáždění lidových zástupců 18. března 1995) stanoví, že NBK je podřízena Státní radě (nejvyššímu státnímu výkonnému orgánu Čínské lidové republiky). Ve Vietnamu je stejné postavení centrální banky definováno v zákoně o Státní bance Vietnamu z roku 2010. Pokud jde o centrální banku Severní Koreje, vzhledem k velké uzavřenosti KLDR před světem o ní mnoho nevíme. Několik zdrojů však potvrzuje, že centrální banka je součástí výkonné moci. Článek „Central Bank of the Democratic People’s Republic of Korea“ ve Wikipedii uvádí: „Centrální banka Korejské lidově demokratické republiky: „Banka je podřízena kabinetu ministrů Severní Koreje“. A v článku „Kabinet ministrů Severní Koreje“ vidíme v seznamu členů vlády prezidenta centrální banky Baek Min Gwana.
Se všemi třemi výše uvedenými asijskými zeměmi již probíhá nebo se plánuje úzká obchodní, hospodářská a finanční spolupráce. O severokorejské ekonomice toho zatím víme velmi málo. Víme pouze, že se jí podařilo přežít navzdory přísným mezinárodním sankcím.
Naproti tomu o ekonomikách Číny a Vietnamu je dobře známo, že se velmi dynamicky rozvíjejí. Míra jejich hospodářského růstu je mnohem vyšší než světový průměr. V souladu s tím jejich pozice ve světové ekonomice rok od roku roste. Důvodů je několik. A jedním z nich je podle mého názoru to, že centrální banky těchto zemí jsou organicky začleněny do systému řízení státu. Domnívám se, že spolupráce Ruska s ČLR, Vietnamem a KLDR by měla navíc zahrnovat studium zkušeností našich asijských partnerů, pokud jde o činnost jejich centrálních bank.
Vargis
Známy člen
Pred 75 rokmi urobil Sovietsky zväz zásadný krok k vytvoreniu jadrovej
parity so Spojenými štátmi
Dňa 29. augusta 1949 sa na testovacom polygóne v Semipalatinsku uskutočnili skúšky
jadrových zbraní.
O studenej vojne, ktorú Spojené štáty začali proti ZSSR po smrti amerického prezidenta
Franklina Roosevelta, som už viackrát písal. Studená vojna sa viedla na viacerých frontoch.
Najvyššou prioritou však bolo vytvorenie a budovanie jadrového potenciálu. V tomto smere mal
Washington najväčšiu výhodu. Už v roku 1942 USA spustili program vývoja jadrových zbraní pod
krycím názvom „Manhattan“. Na programe sa podieľali vedci zo Spojených štátov, Veľkej
Británie, Nemecka a Kanady. V rámci projektu boli vytvorené tri atómové bomby: plutóniová
Gadget (vybuchla počas prvého jadrového testu 16. júla 1945), uránová Little Boy (zhodená na
Hirošimu 6. augusta 1945) a plutóniová Fat Man (zhodená na Nagasaki 9. augusta 1945).
Celý článok v prílohe:
parity so Spojenými štátmi
Dňa 29. augusta 1949 sa na testovacom polygóne v Semipalatinsku uskutočnili skúšky
jadrových zbraní.
O studenej vojne, ktorú Spojené štáty začali proti ZSSR po smrti amerického prezidenta
Franklina Roosevelta, som už viackrát písal. Studená vojna sa viedla na viacerých frontoch.
Najvyššou prioritou však bolo vytvorenie a budovanie jadrového potenciálu. V tomto smere mal
Washington najväčšiu výhodu. Už v roku 1942 USA spustili program vývoja jadrových zbraní pod
krycím názvom „Manhattan“. Na programe sa podieľali vedci zo Spojených štátov, Veľkej
Británie, Nemecka a Kanady. V rámci projektu boli vytvorené tri atómové bomby: plutóniová
Gadget (vybuchla počas prvého jadrového testu 16. júla 1945), uránová Little Boy (zhodená na
Hirošimu 6. augusta 1945) a plutóniová Fat Man (zhodená na Nagasaki 9. augusta 1945).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Rímsky klub naďalej slúži globálnej kabale: „Globálna výzva k akcii
Plány na dobrovoľné zníženie počtu obyvateľov a ďalšie opatrenia
„Rímsky klub je medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá bola založená už v roku 1968.
Podľa vlastných vyhlásení združuje najautoritatívnejších predstaviteľov politickej, finančnej,
kultúrnej a vedeckej elity rôznych krajín sveta. Rímsky klub deklaroval, že jeho cieľom je riešiť
globálne problémy, ktoré ohrozujú blahobyt a dokonca existenciu ľudstva. Ako napríklad
znečistenie životného prostredia, zmena klímy, rast populácie, ničenie biodiverzity, vyčerpanie
prírodných zdrojov, nedostatok potravín a iné. Predpokladá sa, že zakladateľmi Rímskeho klubu
boli taliansky priemyselník Aurelio Peccei (ktorý sa stal jeho prvým predsedom) a Alexander
King, generálny riaditeľ pre vedu v OECD.
Tieto postavy však boli len zástenou, skutočným iniciátorom Rímskeho klubu bol miliardár David
Rockefeller, ktorý neviditeľne riadil činnosť tejto organizácie. Pravou rukou miliardára v tejto
organizácii bol známy politik Zbigniew Brzezinski. Rímsky klub pravidelne pripravoval správy.
Zdalo sa, že obsahujú návrhy na riešenie globálnych problémov ľudstva. V skutočnosti však išlo
o kamufláž, ktorá zakrývala plány na reštrukturalizáciu svetového poriadku v záujme malej
skupiny oligarchov (David Rockefeller a jemu podobní).
Celý článok v prílohe:
Plány na dobrovoľné zníženie počtu obyvateľov a ďalšie opatrenia
„Rímsky klub je medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá bola založená už v roku 1968.
Podľa vlastných vyhlásení združuje najautoritatívnejších predstaviteľov politickej, finančnej,
kultúrnej a vedeckej elity rôznych krajín sveta. Rímsky klub deklaroval, že jeho cieľom je riešiť
globálne problémy, ktoré ohrozujú blahobyt a dokonca existenciu ľudstva. Ako napríklad
znečistenie životného prostredia, zmena klímy, rast populácie, ničenie biodiverzity, vyčerpanie
prírodných zdrojov, nedostatok potravín a iné. Predpokladá sa, že zakladateľmi Rímskeho klubu
boli taliansky priemyselník Aurelio Peccei (ktorý sa stal jeho prvým predsedom) a Alexander
King, generálny riaditeľ pre vedu v OECD.
Tieto postavy však boli len zástenou, skutočným iniciátorom Rímskeho klubu bol miliardár David
Rockefeller, ktorý neviditeľne riadil činnosť tejto organizácie. Pravou rukou miliardára v tejto
organizácii bol známy politik Zbigniew Brzezinski. Rímsky klub pravidelne pripravoval správy.
Zdalo sa, že obsahujú návrhy na riešenie globálnych problémov ľudstva. V skutočnosti však išlo
o kamufláž, ktorá zakrývala plány na reštrukturalizáciu svetového poriadku v záujme malej
skupiny oligarchov (David Rockefeller a jemu podobní).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Pred 85 rokmi sa začala druhá svetová vojna. „Civilizovaná“ Európa na
ňu nebola pripravená
Po 1. septembri 1939 sa výrazne zvýšil mobilizačný charakter sovietskeho hospodárstva
1. septembra tohto roku si pripomíname 85. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá
trvala do 2. septembra 1945, t. j. presne šesť rokov. Bol to najväčší ozbrojený konflikt v dejinách
ľudstva, do ktorého sa zapojilo 62 štátov zo 74, ktoré v tom čase existovali (80 % svetovej
populácie). Boje prebiehali na území Európy, Ázie a Afriky, ako aj v morskej oblasti všetkých
oceánov. Bol to jediný konflikt, v ktorom boli použité jadrové zbrane. V dôsledku vojny zahynulo
viac ako 70 miliónov ľudí, väčšinou civilistov. Má zmysel zamyslieť sa nad príčinami tohto
obrovského masakru, ako aj nad úlohou jednotlivých krajín vo vojne a nad dôvodmi, prečo bol
výsledok vojny taký, ako ho poznáme (pričom mohli byť aj iné scenáre a iné výsledky).
Za začiatok druhej svetovej vojny sa považuje 1. september 1939, keď nacistické Nemecko
napadlo Poľsko. Po tom nasledovalo 3. septembra vyhlásenie vojny Nemecku zo strany Veľkej
Británie a Francúzska.
Až do konca roku 1941 bolo nacistické Nemecko a jeho spojenci vo vojenských záležitostiach
úspešní. Víťazstvá sa fašistom udeľovali ľahko, dôsledne a rýchlo získavali ďalšie a ďalšie
územia. Niekedy aj bez jediného výstrelu. Až na jeseň 1941 Nemecko a jeho spojenci niekoľko
mesiacov po zradnom vpáde do ZSSR prvýkrát narazili na tvrdý odpor sovietskych vojakov a v
decembri toho istého roku pri Moskve utrpeli prvú veľkú porážku.
ňu nebola pripravená
Po 1. septembri 1939 sa výrazne zvýšil mobilizačný charakter sovietskeho hospodárstva
1. septembra tohto roku si pripomíname 85. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá
trvala do 2. septembra 1945, t. j. presne šesť rokov. Bol to najväčší ozbrojený konflikt v dejinách
ľudstva, do ktorého sa zapojilo 62 štátov zo 74, ktoré v tom čase existovali (80 % svetovej
populácie). Boje prebiehali na území Európy, Ázie a Afriky, ako aj v morskej oblasti všetkých
oceánov. Bol to jediný konflikt, v ktorom boli použité jadrové zbrane. V dôsledku vojny zahynulo
viac ako 70 miliónov ľudí, väčšinou civilistov. Má zmysel zamyslieť sa nad príčinami tohto
obrovského masakru, ako aj nad úlohou jednotlivých krajín vo vojne a nad dôvodmi, prečo bol
výsledok vojny taký, ako ho poznáme (pričom mohli byť aj iné scenáre a iné výsledky).
Za začiatok druhej svetovej vojny sa považuje 1. september 1939, keď nacistické Nemecko
napadlo Poľsko. Po tom nasledovalo 3. septembra vyhlásenie vojny Nemecku zo strany Veľkej
Británie a Francúzska.
Až do konca roku 1941 bolo nacistické Nemecko a jeho spojenci vo vojenských záležitostiach
úspešní. Víťazstvá sa fašistom udeľovali ľahko, dôsledne a rýchlo získavali ďalšie a ďalšie
územia. Niekedy aj bez jediného výstrelu. Až na jeseň 1941 Nemecko a jeho spojenci niekoľko
mesiacov po zradnom vpáde do ZSSR prvýkrát narazili na tvrdý odpor sovietskych vojakov a v
decembri toho istého roku pri Moskve utrpeli prvú veľkú porážku.
Prílohy
Vargis
Známy člen
Vyhýbanie sa sankciám: barter je „našou odpoveďou Chamberlainovi“
Priama zahraničná obchodná výmena a iné formy spolupráce majú významné perspektívy
Počas sovietskej éry bola veľmi populárna fráza „naša odpoveď Chamberlainovi“. Takto
Sovietsky zväz reagoval na všetky hrozby, ktoré mu boli adresované zo Západu, pričom zakaždým
spresnil, aká je to odpoveď. História tejto frázy siaha do roku 1927, keď britská vláda (na čele s
Chamberlainom) poslala vedeniu ZSSR nótu. Londýn žiadal, aby Moskva prestala vojensky a
politicky podporovať čínsku prokomunistickú vládu. Moskva ultimátum Londýna odmietla, v
dôsledku čoho došlo k prerušeniu diplomatických vzťahov s Veľkou Britániou. Dnes si musíme
spomenúť na túto okrídlenú vetu spred takmer sto rokov a pripraviť si „odpovede“ súčasným
„Chamberlainom“, teda Západu.
Už viac ako desať rokov vedú Spojené štáty a ich spojenci sankčnú vojnu proti Ruskej federácii.
Začala sa od okamihu, keď sa Krym stal súčasťou Ruskej federácie. Po 24. februári 2024 sa
začala ďalšia séria protiruských sankcií kolektívneho Západu. Do začiatku tohto roka ich celkový
počet dosiahol 19 000. Väčšina týchto sankcií má ekonomický charakter a ich cieľom je
zablokovať obchod medzi Ruskou federáciou a zvyškom sveta. Účinnosť opatrení kolektívneho
Západu na blokovanie ruského obchodu a hospodárstva nebola vysoká.
Celý článok v prílohe:
Priama zahraničná obchodná výmena a iné formy spolupráce majú významné perspektívy
Počas sovietskej éry bola veľmi populárna fráza „naša odpoveď Chamberlainovi“. Takto
Sovietsky zväz reagoval na všetky hrozby, ktoré mu boli adresované zo Západu, pričom zakaždým
spresnil, aká je to odpoveď. História tejto frázy siaha do roku 1927, keď britská vláda (na čele s
Chamberlainom) poslala vedeniu ZSSR nótu. Londýn žiadal, aby Moskva prestala vojensky a
politicky podporovať čínsku prokomunistickú vládu. Moskva ultimátum Londýna odmietla, v
dôsledku čoho došlo k prerušeniu diplomatických vzťahov s Veľkou Britániou. Dnes si musíme
spomenúť na túto okrídlenú vetu spred takmer sto rokov a pripraviť si „odpovede“ súčasným
„Chamberlainom“, teda Západu.
Už viac ako desať rokov vedú Spojené štáty a ich spojenci sankčnú vojnu proti Ruskej federácii.
Začala sa od okamihu, keď sa Krym stal súčasťou Ruskej federácie. Po 24. februári 2024 sa
začala ďalšia séria protiruských sankcií kolektívneho Západu. Do začiatku tohto roka ich celkový
počet dosiahol 19 000. Väčšina týchto sankcií má ekonomický charakter a ich cieľom je
zablokovať obchod medzi Ruskou federáciou a zvyškom sveta. Účinnosť opatrení kolektívneho
Západu na blokovanie ruského obchodu a hospodárstva nebola vysoká.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Naposledy upravené:
Vargis
Známy člen
Ešte raz o „proroctve“ Henryho Kissingera o Izraeli
Je veľkou otázkou, či židovský štát prežije súčasnú eskaláciu
V roku 2012 Henry Kissinger, patriarcha svetovej geopolitiky, vyslovil šokujúci výrok: „O 10 rokov
nebude existovať Izrael. Bolo to veľmi krátke, bez akéhokoľvek komentára tohto geopolitika.
Vyhlásenie bolo o to šokujúcejšie, že pochádzalo od politika, ktorý je židovskej národnosti. A
zdalo by sa, že Kissinger ako Žid by mal urobiť všetko možné aj nemožné, aby Izrael nielen prežil,
ale aj naďalej silnel. Je pozoruhodné, že vyhlásenie politického patriarchu bolo vášnivé.
Pripomínalo vyhlásenie nejakého astronóma, že niektorá hviezda vo vesmíre do desiatich rokov
zhorí. Kissingerova bezočivosť sa vyčítala jeho diplomatickej schopnosti skrývať svoje pocity.
Počas desiatich rokov od Kissingerovho odhalenia sa odborníci a geopolitici rôzneho zamerania
snažili pochopiť a vysvetliť, čo mal americký politický guru na mysli. Niektorí si však s touto
otázkou zvlášť nelámali hlavu a domnievali sa, že „patriarcha“ začal upadať do senilného
marazmu (v roku 2012 mal už deväťdesiat rokov). Táto verzia sa stala ešte presvedčivejšou po
tom, čo v roku 2022 uplynulo desaťročné obdobie od vyhlásenia „proroctva“ a Izrael ešte stále
stál. A prostredie v Izraeli a jeho okolí neveštilo pre židovský štát žiadne mimoriadne hrozby.
Ale jedenásť rokov po Kissingerovom rezonujúcom vyhlásení sa začala vojna medzi Izraelom a
Palestínčanmi. Väčšina médií najprv prezentovala udalosti, ktoré sa začali na Blízkom východe
7. októbra 2023, ako „nešťastnú náhodu“, ako lokálny teroristický čin zo strany Hamasu, ako
„nedbalosť“ špeciálnych služieb a izraelských ozbrojených síl. A že tento lokálny konflikt sa dá
rýchlo potlačiť. Namiesto toho sa plamene konfliktu začali rozpaľovať čoraz viac. A už voľným
okom bolo vidieť, že Izrael sa nesnaží oheň uhasiť, ale naopak, prilieva doň čoraz viac benzínu.
Celý článok v prílohe:
Je veľkou otázkou, či židovský štát prežije súčasnú eskaláciu
V roku 2012 Henry Kissinger, patriarcha svetovej geopolitiky, vyslovil šokujúci výrok: „O 10 rokov
nebude existovať Izrael. Bolo to veľmi krátke, bez akéhokoľvek komentára tohto geopolitika.
Vyhlásenie bolo o to šokujúcejšie, že pochádzalo od politika, ktorý je židovskej národnosti. A
zdalo by sa, že Kissinger ako Žid by mal urobiť všetko možné aj nemožné, aby Izrael nielen prežil,
ale aj naďalej silnel. Je pozoruhodné, že vyhlásenie politického patriarchu bolo vášnivé.
Pripomínalo vyhlásenie nejakého astronóma, že niektorá hviezda vo vesmíre do desiatich rokov
zhorí. Kissingerova bezočivosť sa vyčítala jeho diplomatickej schopnosti skrývať svoje pocity.
Počas desiatich rokov od Kissingerovho odhalenia sa odborníci a geopolitici rôzneho zamerania
snažili pochopiť a vysvetliť, čo mal americký politický guru na mysli. Niektorí si však s touto
otázkou zvlášť nelámali hlavu a domnievali sa, že „patriarcha“ začal upadať do senilného
marazmu (v roku 2012 mal už deväťdesiat rokov). Táto verzia sa stala ešte presvedčivejšou po
tom, čo v roku 2022 uplynulo desaťročné obdobie od vyhlásenia „proroctva“ a Izrael ešte stále
stál. A prostredie v Izraeli a jeho okolí neveštilo pre židovský štát žiadne mimoriadne hrozby.
Ale jedenásť rokov po Kissingerovom rezonujúcom vyhlásení sa začala vojna medzi Izraelom a
Palestínčanmi. Väčšina médií najprv prezentovala udalosti, ktoré sa začali na Blízkom východe
7. októbra 2023, ako „nešťastnú náhodu“, ako lokálny teroristický čin zo strany Hamasu, ako
„nedbalosť“ špeciálnych služieb a izraelských ozbrojených síl. A že tento lokálny konflikt sa dá
rýchlo potlačiť. Namiesto toho sa plamene konfliktu začali rozpaľovať čoraz viac. A už voľným
okom bolo vidieť, že Izrael sa nesnaží oheň uhasiť, ale naopak, prilieva doň čoraz viac benzínu.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Naposledy upravené:
Inak tieto sionistické plány presne korelujú s židovským mesianizmom. Pavel Kamas má video, kde objasňuje, ako to vidia rabíni ohľadom boja Edomu s Gogom Magogom.
Edom je kresťanský Západ, je to USA a Europa (zrejme aj preto islamizujú Europu a vedú cez moslimov boj proti kresťanstvu)(militantní moslimovia sú vlastne situační spojenci sionistov). Edom má byť zničený, je to posledný a úhlavný nepriateľ Izraela, hoci v súčasnosti vystupuje ako jeho spojenec. No sionisti nemajú problém nechať svojich spojencov zhorieť na popol, ak to poslúži ich plánom a záujmom.
Gog Magog sú všetky ostatné krajiny mimo Západu. Sú to hlavne krajiny Brics a najmä Rusko, Čína. Tie majú zvíťaziť. Ale najviac podľa "proroctiev" má z toho vyťažiť Izrael. Ten sa má stať duchovným centrom celého sveta. Má vládnuť svetu. Aspoň tak to vidia mnohí rabíni.
Preto Izrael privoláva apokalypsu - provokuje veľkú vojnu, privoláva 3. svetovú, ktorá má byť strašnejšia než 2. svetová. A v podstate zodpovedá tomu, čo opisuje Ján v apokalypse. Problém je, keď sa to šialenci sionizmu snažia rozpútať úmyselne.
Tu je to video:
Zdroj: https://youtu.be/h40R6WZ7xUY
PS: v tomto zmysle sa boj demokratov a republikánov zdá byť naozaj hrou nanajských chlapcov.
Najprv sa demokrati posnažia o to, aby USA zaplavili migranti; poštvú černochov proti bielym (BLM), spôsobia v štáte rozkol a nechajú tieto znepriatelené skupiny robiť v štáte bordel.
Potom sú tu republikáni (Trump), ktorý naoko bojuje proti demokratom a snaží sa zastaviť migráciu, buduje stenu (keď je to už celkom zbytočné, lebo migrácia a vnútorný rozkol spoločnosti už zašiel pridaleko), no na druhej strane sa stáva veľkou oporou pre Izrael v jeho imperialistických snahách. Dokonca chce sa stiahnuť z Ukrajiny, aby o to viac mohol pomáhať Izraelu. No ďakujem pekne, ak Netanjahu dostane zelenú, bude na BV poprask. Oveľa väčší ako doteraz.
Ono to vyzerá, že demokrati a republikáni bojujú proti sebe. No z pohľadu vyšších plánov sa krásne doplňajú. "Ten robí to a ten zas tohle, a spolu dohromady udělají moc..."
Najlepšie to povedal Larry Fink (šéf Blackrocku), že jemu je jedno kto v USA vyhrá, lebo oni spolupracujú s oboma stranami.
Podľa mňa to, že to Trump a jeho tím nemyslel s voličmi celkom úprimne bolo aj to, že generál M. Flynn aj samotný Trump namotávali ľudí na to, že majú niečo s hnutím Quannon. Flynn provokoval s Quannon hrnčekom, a Trump používal počas prezidentovania symboliku čísla 17 (čo je poradové číslo písmena Q). Pritom Quanon je podvod. Iba odkláňali pozornosť divákov do slepej uličky. Naťahovali napätie pri zmene administrácie z Trumpa na Bidena, ako gumu v trenkách. Republikáni aj demokrati hrajú spolu krásne divadlo v réžii GP.
Naposledy upravené:
Ezechiel, kap. 38 a 39 (https://www.obohu.cz/bible/index.php?styl=CSP&k=Ez&kap=38), kde je to proroctví, resp. program poslední bitvy s Gogem a Magogem zapsán, píše jasně, že Jahve zničí vojsko Goga a Magoga. Stejně tak to má i Zjevení, kap. 20 (https://www.obohu.cz/bible/index.php?styl=CSP&kap=20&k=Zj). Takže všichni uctívači knihy jsou naprogramováni tak, že ve své genocidní nenávisti realizované na všech šesti prioritách řízení mohou a musí jít až do konce, protože mají Jahvem přislíbeno, že jim nakonec pomůže zvítězit. Uctívači si neuvědomují, že jsou to sliby vraha, lháře a otce lži, jak je to jasně sděleno dokonce i v knize, konkrétně v evangeliu podle Jana 8, 44 (https://www.obohu.cz/bible/index.php?styl=CSP&kap=8&k=J).
Takže podle toho biblického programu Gog a Magog rozhodně nemají zvítězit, naopak mají být poraženi.
Nevím, co k tomu má rabínská tradice. Ale je jasné, že ty řídící kruhy, které používají židovstvo jako svůj nástroj řízení, skutečně velmi dobře vědí, že to bude naopak Izrael, kdo v té poslední bitvě bude poražen a rozprášen, a opravdu počítají s tím, že vnutí lidstvu pocit viny za nový holokaust a sami se postaví do role nedotknutelných tak jako po druhé světové válce, ale v mnohem drastičtější míře. V tomto smyslu naprosto s Jardobem souhlasím, že z toho střetu a zániku rasistického Izraele má nejvíc vytěžit "duchovní Izrael", jak o tom mluví i Ezechiel.
Ale je to jenom JEJICH program. My máme svůj program a zákon času hraje pro nás.
Naposledy upravené:
Vypočul som si to video ešte raz, a máš pravdu, tam ide o to poštvať proti sebe GogMagoga a Edom, t.j. vyvolať svetovú vojnu, aby sa svet vyčistil a rabíni akože mohli vytvoriť nový svetový poriadok podľa novej morálky...
Takže v podstate aj teraz Izrael provokuje Irán a okolité štáty, aby začali vojnu, ktorá by sa preliala do veľkej vojny Východu proti Západu.
Na to slúži sionistom ten ich plán na veľký Izrael, ako syr na pastičke. A mesianistickým rabínom zase ich učenie v Tanachu, tak ako si ho vysvetľujú...
No výsledok môže byť úplne iný... Izrael môže byť zničený; židia - ako doterajšia svetová "elita" odstavení; a svet môže byť rozdelení úplne inak. GP židov mohol využiť ako nástroj "naslepo", len ich zneužiť a potom si nimi vytrieť zadok.
Pretože očividne tá koncepcia GP speje k tomu, že jedna polovica sveta by mala byť riadená Čínou a druhá moslimským svetom. Nie nadarmo sa podporuje migrácia celého arabského sveta do Európy. A keby Izrael naozaj začal expandovať (rásť na Veľký Izrael), tak by sa stalo to, že ľudia z okolitých arabských krajín by utekali, valili sa do Európy, ktorú by úplne preformátovali.
Kým bude riadená Amerika, nie je celkom jasné. Ale časom ju zaplavia latinos, ktorých bude možno ešte viac, ako černochov. Z USA už veľmoc nebude. Speje k rozštiepeniu na menšie celky.
Inak zaujímavé je, že viaceré náboženské koncepty sú nastavené tak, že práve v tejto dobe sa snažia vybudovať Zlatý vek.
Platí to napríklad:
- pre indické védy, višnuistov. Oni hovoria, že v tejto Kalijuge bude krátke obdobie zlatého veku (10 000 rokov) po tom bude Kali juga pokračovať. Zlatý vek podľa nich už začal narodením Prabhupádu. Ten bol poverený preložením védických dokumentov do angličtiny a šírením ich po svete. Založil hnutie Krišna, ktoré má pokračovať v jeho misii a pomôcť nastoliť Zlatý vek. Zatiaľ zlatý vek nevidno, ale prešlo len jeho prvých 100 rokov. Tak možno neskôr.
- judaizmus. ako bolo zrejmé z rečí rabínov na tom videu vyššie, tak sa snažia vyprovokovať biblickú apokalypsu, zničiť západnú aj východnú civilizáciu, aby na jej troskách mohli obnoviť vládu ich židovského boha. T.j. chcú vybudovať Božie kráľovstvo podľa ich videnia.
- kresťanstvo tiež spočiatku hovorilo o tisícročnom kráľovstve. A v Jánovej apokalypse sa to opisuje tak, že príde koniec sveta (apokalypsa), keď mŕtvi vstanú, satan bude spútaný a bude tisíc rokov zlatého veku. Počas tejto doby bude prebiehať súd nad živými a mŕtvymi. A potom bude tento svet definitívne zničený a vytvorený nový svet bez zla.
- KSB sa tiež práve v tejto dobe snaží o vybudovanie Božieho kráľovstva na Zemi.
- a to už nehovorím o drobných projektoch snažiacich sa o lepšiu podobu budúcnosti, ako projekt Venus, alebo projekt Asgardia.
Čiže žijeme v dobe, keď je GP vyhlásená vojna a ľudia sa snažia vytvoriť hnutia o nastolenie spravodlivosti na Zemi. Pričom judaizmus môže byť IPČ zo strany GP.
No aby mohlo reálne vzniknúť Božie kráľovstvo na zemi, tak je nutný jeden neodmysliteľný predpoklad: ľudia k tomuto budovaniu musia zaujať aktívny postoj. Lebo ak budú pasívni a budú to nechávať na druhých, tak potom ich ani zákon času nezachráni. Utečie im vlak a sami ostanú v tomto biblickom očistci.
Naposledy upravené:
Vargis
Známy člen
FATF ako sankčný nástroj Západu utrpel vážnu trhlinu
Aj bez účasti Ruska v tejto organizácii už Washington a jeho spojenci nie sú schopní prijímať
rozhodnutia, ktoré potrebujú
Jednou z najvýznamnejších správ v ruských médiách na konci tohto týždňa bola správa o
plenárnom zasadnutí Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktoré sa konalo 23. - 25. októbra v Paríži
(plenárne zasadnutia tejto organizácie sa konajú trikrát ročne).
Mimoriadny záujem ruských médií o toto podujatie bol spôsobený tým, že v tretí deň zasadnutí
sa rozhodovalo o otázke postavenia Ruskej federácie z hľadiska jej účasti na praní špinavých
peňazí. Všetky krajiny sveta z tohto hľadiska FATF rozdeľuje do troch skupín (niekedy sa takéto
rozdelenie nazýva „rating FATF“):
1) krajiny, ktoré účinne bojujú proti praniu špinavých peňazí; sú zaradené do tzv. bieleho
zoznamu;
2) krajiny, ktoré nebojujú proti praniu špinavých peňazí alebo ho dokonca uľahčujú; sú zaradené
na „čierny“ zoznam;
3) krajiny, ktoré zaujímajú prechodné postavenie medzi prvou a druhou skupinou; sú zaradené
do tzv. šedého zoznamu.
Celý článok v prílohe:
Aj bez účasti Ruska v tejto organizácii už Washington a jeho spojenci nie sú schopní prijímať
rozhodnutia, ktoré potrebujú
Jednou z najvýznamnejších správ v ruských médiách na konci tohto týždňa bola správa o
plenárnom zasadnutí Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktoré sa konalo 23. - 25. októbra v Paríži
(plenárne zasadnutia tejto organizácie sa konajú trikrát ročne).
Mimoriadny záujem ruských médií o toto podujatie bol spôsobený tým, že v tretí deň zasadnutí
sa rozhodovalo o otázke postavenia Ruskej federácie z hľadiska jej účasti na praní špinavých
peňazí. Všetky krajiny sveta z tohto hľadiska FATF rozdeľuje do troch skupín (niekedy sa takéto
rozdelenie nazýva „rating FATF“):
1) krajiny, ktoré účinne bojujú proti praniu špinavých peňazí; sú zaradené do tzv. bieleho
zoznamu;
2) krajiny, ktoré nebojujú proti praniu špinavých peňazí alebo ho dokonca uľahčujú; sú zaradené
na „čierny“ zoznam;
3) krajiny, ktoré zaujímajú prechodné postavenie medzi prvou a druhou skupinou; sú zaradené
do tzv. šedého zoznamu.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Izrael a USA: kde je pes a kde je chvost?
Neochvejná podpora židovského štátu nezávisí od stranícko-politického zafarbenia hostiteľa
Bieleho domu
O úzkych a neformálnych vzťahoch medzi USA a Izraelom vie každý, dokonca aj ľudia vzdialení
politike. A tí odborníci a politológovia, ktorí sú ponorení do štúdia týchto vzťahov, sa delia na dve
skupiny. Jedni sa domnievajú, že Amerika zohráva v americko-izraelskom spojenectve
dominantnú úlohu, určuje smerovanie židovského štátu a poskytuje mu všetku možnú
hospodársku a vojenskú pomoc. Iní sú naopak presvedčení, že je to Izrael, kto v tomto
spojenectve dominuje.
Ak porovnáme USA a Izrael pomocou obvyklých ukazovateľov, prvý z nich je väčší ako druhý o rád
alebo dokonca o dva rády. Napríklad v roku 2023 bude podľa MMF podiel USA na svetovom HDP
v parite kúpnej sily (PPP) približne 15 %. Podiel Izraela je menej ako 0,3 %. Tieto krajiny majú
345,4 milióna obyvateľov a 9,34 milióna obyvateľov. Ich rozloha je 9 833,5 tisíc, resp. 22,1 tisíc
kilometrov štvorcových.
Odborníci a novinári pri porovnávaní týchto a ďalších ukazovateľov často používajú obraz psa a
jeho chvosta. Pes sú Spojené štáty, jeho chvost je Izrael. A tí, ktorí sú presvedčení, že v
americko-izraelskom spojenectve dominujú USA, hovoria, že „pes“ krúti „chvostom“. Dnes sa
však čoraz väčšia časť politikov a odborníkov prikláňa k tomu, že „chvost“ krúti „psa“. Tu je
napríklad článok známeho rusko-izraelského publicistu Israela Šamira z 2. marca 2015, ktorý má
názov: „Chvost krúti psom: Netanjahu vo Washingtone“. Bez obalu v ňom píše: „Odveký spor
‚pes krúti chvostom alebo chvost krúti psom‘, t. j. ‚kto vládne v tandeme USA - Izrael‘, je blízko
svojho rozuzlenia. Izraelský premiér Bibi Netanjahu sa chystá ponížiť amerického prezidenta v
jeho vlastnom hlavnom meste, verejne a celonárodne. Jeho plány sú grandiózne: Netanjahu sa
snaží rozpútať vojnu medzi USA a Iránom, ukázať Obamovi, kto je tu pánom, vyhrať blížiace sa
izraelské voľby a rozbiť ďalšie riady.“
Celý článok v prílohe:
Neochvejná podpora židovského štátu nezávisí od stranícko-politického zafarbenia hostiteľa
Bieleho domu
O úzkych a neformálnych vzťahoch medzi USA a Izraelom vie každý, dokonca aj ľudia vzdialení
politike. A tí odborníci a politológovia, ktorí sú ponorení do štúdia týchto vzťahov, sa delia na dve
skupiny. Jedni sa domnievajú, že Amerika zohráva v americko-izraelskom spojenectve
dominantnú úlohu, určuje smerovanie židovského štátu a poskytuje mu všetku možnú
hospodársku a vojenskú pomoc. Iní sú naopak presvedčení, že je to Izrael, kto v tomto
spojenectve dominuje.
Ak porovnáme USA a Izrael pomocou obvyklých ukazovateľov, prvý z nich je väčší ako druhý o rád
alebo dokonca o dva rády. Napríklad v roku 2023 bude podľa MMF podiel USA na svetovom HDP
v parite kúpnej sily (PPP) približne 15 %. Podiel Izraela je menej ako 0,3 %. Tieto krajiny majú
345,4 milióna obyvateľov a 9,34 milióna obyvateľov. Ich rozloha je 9 833,5 tisíc, resp. 22,1 tisíc
kilometrov štvorcových.
Odborníci a novinári pri porovnávaní týchto a ďalších ukazovateľov často používajú obraz psa a
jeho chvosta. Pes sú Spojené štáty, jeho chvost je Izrael. A tí, ktorí sú presvedčení, že v
americko-izraelskom spojenectve dominujú USA, hovoria, že „pes“ krúti „chvostom“. Dnes sa
však čoraz väčšia časť politikov a odborníkov prikláňa k tomu, že „chvost“ krúti „psa“. Tu je
napríklad článok známeho rusko-izraelského publicistu Israela Šamira z 2. marca 2015, ktorý má
názov: „Chvost krúti psom: Netanjahu vo Washingtone“. Bez obalu v ňom píše: „Odveký spor
‚pes krúti chvostom alebo chvost krúti psom‘, t. j. ‚kto vládne v tandeme USA - Izrael‘, je blízko
svojho rozuzlenia. Izraelský premiér Bibi Netanjahu sa chystá ponížiť amerického prezidenta v
jeho vlastnom hlavnom meste, verejne a celonárodne. Jeho plány sú grandiózne: Netanjahu sa
snaží rozpútať vojnu medzi USA a Iránom, ukázať Obamovi, kto je tu pánom, vyhrať blížiace sa
izraelské voľby a rozbiť ďalšie riady.“
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
USA a Izrael: „pes“ a „chvost“. Kto je „pánom psa“?
Prečo FED, hoci vládne Amerike a mnohým ďalším krajinám sveta, tlačí na to, aby podporovali
Izrael?
Môj predchádzajúci článok mal názov „Izrael a USA: kde je ‚pes‘ a kde ‚chvost‘?“ Článok sa
končil týmto postskriptom: „Alegória ‚psa a chvosta‘, ktorá vysvetľuje vzťahy medzi USA a
Izraelom, by sa mala doplniť o tretí prvok - ‚pána psa‘. Teda tí, ktorí riadia Ameriku, aby slúžili
záujmom Izraela...“ Práve o „pánovi psa“ by sme chceli hovoriť. Teda pokúsiť sa pochopiť, kto v
konečnom dôsledku riadi Ameriku. Dnes sa najčastejšie hovorí, že Ameriku neriadi Kongres USA
a ani americký prezident, ale „ deep state“. Rôzni autori opisujú zloženie „ deep state“ rôznymi
spôsobmi.
Pritom sa spravidla na prvé miesto (alebo na jedno z prvých miest) kladie taký prvok „deep
state“, akým je Federálny rezervný systém USA. Aj ja považujem Federálny rezervný systém USA
za súčasť „deep state“, a to za najdôležitejšiu. Navyše, budovanie „deep state“ sa začalo práve s
Federálnym rezervným systémom. Amerika prestala byť suverénnym štátom práve vtedy, keď bol
v decembri 1913 založený americký FED. Všetky ostatné prvky „deep state“ začali vznikať neskôr
(napríklad založenie nadnárodných štruktúr, ako je Bilderbergský klub alebo Trilaterálna
komisia).
Po tom, čo sa v roku 1944 na medzinárodnej menovej a finančnej konferencii v Bretton Woods
(USA) rozhodlo o udelení štatútu svetovej meny americkému doláru, začal FED spolu s rôznymi
„nadnárodnými“ „tieňovými“ štruktúrami kontrolovať nielen Spojené štáty, ale aj väčšinu krajín
sveta.
Celý článok v prílohe:
Prečo FED, hoci vládne Amerike a mnohým ďalším krajinám sveta, tlačí na to, aby podporovali
Izrael?
Môj predchádzajúci článok mal názov „Izrael a USA: kde je ‚pes‘ a kde ‚chvost‘?“ Článok sa
končil týmto postskriptom: „Alegória ‚psa a chvosta‘, ktorá vysvetľuje vzťahy medzi USA a
Izraelom, by sa mala doplniť o tretí prvok - ‚pána psa‘. Teda tí, ktorí riadia Ameriku, aby slúžili
záujmom Izraela...“ Práve o „pánovi psa“ by sme chceli hovoriť. Teda pokúsiť sa pochopiť, kto v
konečnom dôsledku riadi Ameriku. Dnes sa najčastejšie hovorí, že Ameriku neriadi Kongres USA
a ani americký prezident, ale „ deep state“. Rôzni autori opisujú zloženie „ deep state“ rôznymi
spôsobmi.
Pritom sa spravidla na prvé miesto (alebo na jedno z prvých miest) kladie taký prvok „deep
state“, akým je Federálny rezervný systém USA. Aj ja považujem Federálny rezervný systém USA
za súčasť „deep state“, a to za najdôležitejšiu. Navyše, budovanie „deep state“ sa začalo práve s
Federálnym rezervným systémom. Amerika prestala byť suverénnym štátom práve vtedy, keď bol
v decembri 1913 založený americký FED. Všetky ostatné prvky „deep state“ začali vznikať neskôr
(napríklad založenie nadnárodných štruktúr, ako je Bilderbergský klub alebo Trilaterálna
komisia).
Po tom, čo sa v roku 1944 na medzinárodnej menovej a finančnej konferencii v Bretton Woods
(USA) rozhodlo o udelení štatútu svetovej meny americkému doláru, začal FED spolu s rôznymi
„nadnárodnými“ „tieňovými“ štruktúrami kontrolovať nielen Spojené štáty, ale aj väčšinu krajín
sveta.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Môže byť teroristický štát členom OSN?
Existuje mnoho predpovedí, že nová svetová vojna sa začne na Blízkom východe
Nedávno som sa vrátil z Turecka. Tam som sa bližšie zoznámil s postojom tejto krajiny a jej
prezidenta Erdogana k otázke Izraela a jeho úlohe v súčasnej vojne na Blízkom východe.
Tu sú charakteristiky štátu Izrael, ktoré mu turecký prezident dával a dáva: „teroristický“,
„fašistický“, „lúpežný“, „rasistický“, „sionistický“ atď. Ešte v roku 2018, keď Knesset (izraelský
parlament) schválil zákon o židovskom charaktere štátu Izrael, Erdogan povedal: „Izrael je
najsionistickejšia, najfašistickejšia a najrasistickejšia krajina“.
Erdogan priamo prirovnal Izrael k Tretej ríši: v židovskom štáte „duch Hitlera opäť vstal z hrobov“.
Turecký líder spresňuje: „Medzi posadnutosťou Adolfa Hitlera árijskou rasou a mentalitou Izraela
nie je žiadny rozdiel.“ Po tom, ako sa 7. októbra minulého roka začalo nové kolo vojny na Blízkom
východe, Erdogan vyhlásil Izrael za „vojnového zločinca“ a vyzval na vytvorenie medzinárodného
tribunálu, ktorý by súdil izraelského premiéra Netanjahua a jeho prisluhovačov. Zrejme podľa
vzoru tribunálu zriadeného v Norimbergu v roku 1945, ktorý súdil nacistov. Koncom júla tohto
roku turecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo: „Koniec genocídneho Netanjahua bude
rovnaký ako koniec genocídneho Hitlera. Tí, ktorí sa snažia zničiť Palestínčanov, sa budú za svoje
činy zodpovedať rovnako ako genocídni nacisti.“
Celý článok v prílohe:
Existuje mnoho predpovedí, že nová svetová vojna sa začne na Blízkom východe
Nedávno som sa vrátil z Turecka. Tam som sa bližšie zoznámil s postojom tejto krajiny a jej
prezidenta Erdogana k otázke Izraela a jeho úlohe v súčasnej vojne na Blízkom východe.
Tu sú charakteristiky štátu Izrael, ktoré mu turecký prezident dával a dáva: „teroristický“,
„fašistický“, „lúpežný“, „rasistický“, „sionistický“ atď. Ešte v roku 2018, keď Knesset (izraelský
parlament) schválil zákon o židovskom charaktere štátu Izrael, Erdogan povedal: „Izrael je
najsionistickejšia, najfašistickejšia a najrasistickejšia krajina“.
Erdogan priamo prirovnal Izrael k Tretej ríši: v židovskom štáte „duch Hitlera opäť vstal z hrobov“.
Turecký líder spresňuje: „Medzi posadnutosťou Adolfa Hitlera árijskou rasou a mentalitou Izraela
nie je žiadny rozdiel.“ Po tom, ako sa 7. októbra minulého roka začalo nové kolo vojny na Blízkom
východe, Erdogan vyhlásil Izrael za „vojnového zločinca“ a vyzval na vytvorenie medzinárodného
tribunálu, ktorý by súdil izraelského premiéra Netanjahua a jeho prisluhovačov. Zrejme podľa
vzoru tribunálu zriadeného v Norimbergu v roku 1945, ktorý súdil nacistov. Koncom júla tohto
roku turecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo: „Koniec genocídneho Netanjahua bude
rovnaký ako koniec genocídneho Hitlera. Tí, ktorí sa snažia zničiť Palestínčanov, sa budú za svoje
činy zodpovedať rovnako ako genocídni nacisti.“
Celý článok v prílohe: