Vladimír Kornilov

[Buran]

Británia prozaicky vyhlásila Rusku vojnu
Briti vyhlásili Rusku vojnu. A urobili to nejako prozaicky, bez veľkých diskusií a bubnovania.
Minulú sobotu vyšiel denník The Guardian s pútavým titulkom na titulnej strane: „Rusko je s
nami vo vojne.“ Na webovej stránke novín sa vysvetľuje, že to „nás“ sa vzťahuje na Britániu, nie
na kolektívny Západ ako celok, keďže na Ameriku Donalda Trumpa sa už nedá spoľahnúť.
A oba titulky identifikujú zdroj tohto agresívneho vyhlásenia: povestná Fiona Hillová, ktorá
pracovala ako špeciálna poradkyňa Donalda Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia a
potom sa sebavedome obrátila proti svojmu bývalému šéfovi v kauze impeachmentu. Takže by
sa dalo toto vyhlásenie odpísať ako neadekvátnosť nejakého súkromníka, a to dokonca s
americkým pasom. Faktom však je, že Hillová je rodená britská občianka a len nedávno bola
jednou z troch spoluautorov správy britskej vlády o obrane, ktorú osobne prezentoval premiér
Keir Starmer.
Áno, áno, otvorená odporkyňa Ruska Fiona Hillová spolu s bývalým generálnym tajomníkom
NATO lordom Georgeom Robertsonom a generálom vo výslužbe Richardom Barronsom, ktorý
nedávno viedol strategické velenie britskej armády, boli oficiálnym Londýnom poverení
vypracovaním 144-stranovej správy, v ktorej sa Rusko spomína ako hlavná hrozba takmer na
každej strane. Fiona Hillová preto v posledných dňoch poskytla rozhovor ako poradkyňa najatá
britskou vládou, a nie len ako jedna zo súkromných rusofóbov, ktorí zapĺňajú stránky britskej
tlače.
Z toho pramení množstvo odkazov na tento rozhovor. „Rusko je už vo vojne s Britániou“, ‚Británia
je vo vojne s Ruskom‘ boli titulky nasledujúcich publikácií iných londýnskych novín.
Celý článok v prílohe:

Bohužel, Británie (a obávám se, že i USA - Trump pouze hraje hodného policajta/mírotvůrce) provokují Rusko k tomu, aby učinilo "preventivní" jaderný úder nebo cokoliv podobně silného, čím by vyargumentovali evropskému obyvatelstvu (a zvlášť střední a východní Evropě) nutnost přímého zapojení do války s Ruskem. Je to stejný vzorec jako byl použit v případě Ukrajiny - vyprovokovat reakci a pak Rusko obvinit z neodůvodněné agresivity/útočnosti/rozpínavosti - tj. ze svých vlastních chyb. Snaží se navodit obraz zla, se kterým je nutné bojovat, nedát jiné východisko.

Na koci článku je věta:
Za provokácie voči Rusku sa budú musieť zodpovedať všetci zúčastnení, nielen páchatelia vpodobe ukrajinského dobrodružného režimu.

Bude těžké toho dosáhnout, ale je to nutné pro budoucnost.

 

[Atom]

Bohužel, Británie (a obávám se, že i USA - Trump pouze hraje hodného policajta/mírotvůrce) provokují Rusko k tomu, aby učinilo "preventivní" jaderný úder nebo cokoliv podobně silného, čím by vyargumentovali evropskému obyvatelstvu (a zvlášť střední a východní Evropě) nutnost přímého zapojení do války s Ruskem.

Naše výhoda je, že hodný a zlý policajt se perou mezi sebou, boj mezi GP a státní elitou nikam nezmizel a naopak začíná gradovat, ale samozřejmě GP by se hodilo maximálně v informačním poli poškodit Rusko, to souhlas a elity proto to dělají vše, GP tomu nebraní (otázka jestli je toho v strukturním režimu vůbec schopen, navíc mu to hraje do karet).

GP pracuje dlouhodobě, čtu jeho plán takto: rozdělit svět na ekonomické zóny a skrýt se vrstvě, která bude řídit koordinaci mezi těmito zónami (čím slabší bude ekonomická zóna s Ruskem tím pro GP lépe). Teď má GP prioritní problém se stabilitou, jaderný konflikt a ztráta řízení hrozí i samotnému GP. Asi je ve hře ještě algoritmická inteligence, ale zatím to moc rychle nepostupuje (potřebuje stejnou závislost obyvatel na UI jako na mobilech, ale GP má čas). GP ten slavný program-věštbu od Nostradámuse, že se každý dá očipovat, obešel pomocí mobilů (to jenom potvrzuje, že svobodnou vůli nemůže obejít ani mocný GP).

 

[Buran]

Naše výhoda je, že hodný a zlý policajt se perou mezi sebou, boj mezi GP a státní elitou nikam nezmizel a naopak začíná gradovat, ale samozřejmě GP by se hodilo maximálně v informačním poli poškodit Rusko, to souhlas a elity proto to dělají vše, GP tomu nebraní (otázka jestli je toho v strukturním režimu vůbec schopen, navíc mu to hraje do karet).

GP pracuje dlouhodobě, čtu jeho plán takto: rozdělit svět na ekonomické zóny a skrýt se vrstvě, která bude řídit koordinaci mezi těmito zónami (čím slabší bude ekonomická zóna s Ruskem tím pro GP lépe). Teď má GP prioritní problém se stabilitou, jaderný konflikt a ztráta řízení hrozí i samotnému GP. Asi je ve hře ještě algoritmická inteligence, ale zatím to moc rychle nepostupuje (potřebuje stejnou závislost obyvatel na UI jako na mobilech, ale GP má čas). GP ten slavný program-věštbu od Nostradámuse, že se každý dá očipovat, obešel pomocí mobilů (to jenom potvrzuje, že svobodnou vůli nemůže obejít ani mocný GP).

Nemyslím, že to máji globalisti chápající co hrozí, pod kontrolou. K moci bylo puštěno příliš mnoho "opic" (fanatiků neschopných vnímat realitu), kteří teď drží v rukou "granáty". Londýn, ale i někteří šílenci v USA necouvnou dokud nedostanou "přes držku".

Nedávno dal Vidlák docela výstižný článek. Přesně touto psychologií bandy svět řídí "opice":

Existenciální konflikt...​

https://www.vidlakovykydy.cz/clanky/existencialni-konflikt

Svou poslední šikanu jsem zažil v prvním ročníku na střední škole. Bylo mi tehdy čtrnáct let, ještě jsem nedorostl na svou současnou výšku, měl jsem tehdy metr čtyřicet osm a byl jsem suverénně nejmenší ve třídě. Žádný dnešní šarm elektrického úhoře (nebo spíš elektrického úborečka) ze mě tenkrát nesršel, byl jsem v novém kolektivu, počínal jsem si tam neohrabaně a tak se při jednom půldni dílen stalo, že mě jeden spolužák přimáčkl k ozdobným mřížím, posmíval se mi a zval ostatní, že dají společně Dáníkovi do huby.

Já v tu chvíli držel v ruce šroubovák. Ty mříže měly hroty, takže to docela fest bolelo, když mě na ně namáčkl, měl jsem ten den špatnou náladu, asi jsem měl i hlad a samozřejmě jsem měl strach a tak jsem si to vůbec nevyhodnotil jako klukovinu, či nadsázku a nějak se mi srovnalo v hlavě, že jsem doopravdy ohrožený a nemohu utéct. Těch několik desítek vteřin, co mě držel, na tuto úvahu stačilo. Zbytek udělalo tělo samo. Měl jsem v ruce ten šroubovák a použil jsem ho. Bez nadhledu, s pocitem ohrožení života…

Výsledkem bylo, že se mě už nikdo nikdy na střední škole nedotkl. Spolužákovi se nestalo nic vážného, ale mohl jsem ho zabít a v té chvíli jsem ho chtěl zabít. Nikdy by mě nenapadlo, kolik síly a přímočarosti se ve mně našlo. Nemusel jsem umět žádné kung fu a neodzbrojila mě ani půlka třídy. Šroubovák jsem pustil z ruky až pominul ten pocit ohrožení. Několik týdnů se o tom po třídě mluvilo… jak jsem „nevyprokovaně zaútočil,“ vždyť mě „jen“ držel a byla to sranda,ne?

Podobnou příhodu prožil můj pětiletý syn s naším jezevčíkem, který má zlatou povahu. Vždycky si nechal všechno líbit a když dětské dráždění přerůstalo míru, prostě si zalezl někam, kam za nim nemohly. Jednou se ovšem synátorovi podařilo ho překvapit v koutě, odkud on nemohl uhnout. A najednou se v něm projevil vlk. Ne hned. Chvíli se v tom koutě nechal provokovat a jen vrčel. A pak najednou, když neměl jak utéct, tak vyrazil do boje. Obešlo se to roztrženou nohavicí a syna zachránilo, že to nebyl pitbul… Ale od té doby se všechny moje děti chovají k psům s náležitou úctou.

Pavel Šafr a jeho lib****í kamarádi si myslí, že válka na Ukrajině je imperiální. Putin chce obnovit impérium a proto zaútočil na Ukrajinu. Neměl k tomu vůbec žádný důvod, rozšiřování NATO ho nijak neohrožovalo, Amerika ani Evropa nikdy Rusku nechtěly uškodit, jen chtěly přijmout Ukrajinu do své náruče a vůbec – co Západ dělá, to dobře dělá. Takže ať Rusko drží hubu a neplete se do suverénních států. Co je za hranicemi Ruska, to ho nemá co zajímat, i kdyby to byla základna Severoatlantické aliance… My Rusku nic neděláme, jen je to taková demokratická švanda, ne?

My, dezoláti, si naopak myslíme, že Rusko vede válku existenciální. Rozšiřování NATO si nevyhodnotilo jako banalitu. Pozvání Ukrajiny do NATO nepochopilo jako drobnou lapálii. Majdan si vyhodnotilo jako hrozbu. Hrozbou bylo i vypovězení pronájmu Sevastopolu, protože to je jediný plnohodnotný ruský teplomořský přístav. Minské dohody, které byly uzavřeny pro získání času na vyzbrojení Ukrajiny, jak řekla sama Mutti Merkel, Putinovi na klidu také nepřidaly.

Rusko se cítilo být zahnáno do kouta a zareagovalo tak, jak to v podobných případech bývá.

Celkem dobrý příklad, až na to, že v případě Anglosasů nelze spoléhat na nadsázku - pouhé vyhrožování. Historie ukázala jak se chovají k jiným kulturám, pokud si jsou jistí, že zůstanou nepotrestáni. Atomovou bombu už použili a udělají to klidně znovu (prioritě cizíma rukama).

Nacisti jsou nebezpeční především svým fanatismem/nenávistí, která jim zatemňuje mozek (HRN je trestá ztrátou úsudku).
Anglosaské/atlantické elity mají mimořádný talent k manipulaci druhých + absolutní vakuum soucitu s okolím = psychopatie. O co víc jsou bezcitní k druhým, o to víc se bojí sami o sebe a svou nadvládu.

 

[Vargis]

Summit NATO v Haagu sa ocitol bez hostiteľskej krajiny
Samit vedúcich predstaviteľov NATO v Haagu, ktorý sa má konať o necelé dva týždne, začína byť
pre európsky establišment zdrojom oprávnených obáv. Pozvať či nepozvať Zelenského? Čo
očakávať od Trumpa? Ako hasiť zámerne naprogramované škandály? Všetky tieto otázky trápia
organizátorov samitu od samého začiatku. A potom sa pridal ďalší vážny problém: zrazu, práve v
predvečer podujatia, zmizla hostiteľská strana - holandská vláda!
Formálne majú pravdu tí, ktorí sa domnievajú, že vládnucu koalíciu v tejto krajine pochovali tí istí
migranti; to je už bežná vec pre rôzne európske krajiny. V tomto prípade je však správnejšie
povedať, že establishment realizoval pôvodný plán pochovať prvú vládu za účasti nesystémovej
Strany za slobodu (Partij voor de Vrijheid, PVV) Geerta Wildersa.
Voľby v roku 2023 boli ťažkou ranou pre európsky mainstream, keďže na vrchol sa dostala strana,
ktorá bola dlhé roky označovaná za „krajne pravicovú“, „radikálnu pravicu“ a dokonca
„fašistickú“. Pre krajinu, ktorá sa považuje za srdce a oporu liberalizmu, to bol vážny šok.
Nasledovali mesiace mučivých rokovaní o vytvorení koalície. Systémové sily, v rozpore s
tradíciou udeliť post premiéra lídrovi víťaznej strany, zložili svoje kosti, aby zabránili Wildersovi
viesť vládu.
Vôľa voličov bola nakoniec ignorovaná (celkom v duchu modernej Európy) a do čela vlády bol
vymenovaný Dick Schof, nikdy nezvolený a už odvolaný šéf holandskej spravodajskej služby.
Víťazovi volieb, Wildersovi, nebolo ani umožnené vstúpiť do vlády.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Ukrajina je hlavným porazeným vo vojne medzi Iránom a Izraelom
Ukrajina je preč! Jednoducho zmizla! Aspoň takýto záver možno vyvodiť, ak si prelistujeme
západné noviny alebo si vypočujeme spravodajstvo ich hlavných televíznych kanálov. Ukrajinská
téma nielenže zmizla z prvých stránok novín, ale úplne sa vytratila zo svetového programu
uprostred emotívnej diskusie o výmene úderov medzi Izraelom a Iránom.
A je zrejmé, že to veľmi znervózňuje úrady v Kyjeve. Ako prvé začalo biť na poplach ministerstvo
zahraničných vecí, ktoré vydalo osobitné vyhlásenie vyjadrujúce obavy z negatívneho vplyvu
konfliktu na ropné trhy. Všetko ostatné sa podľa ukrajinských diplomatov dostáva do úzadia.
Rovnakú neuveriteľne múdru myšlienku potom rozvinul Vladimír Zelenskyj, ktorý tiež primárne
zdôrazňoval rast cien ropy, a nie ľudské obete a ničenie: "Pre Ukrajinu je to negatívne, pretože
Ruská federácia posilňuje vďaka veľkým príjmom z vývozu ropy. A potom vyjadril aj obavy z
možného zastavenia vojenskej pomoci kyjevskému režimu: "Nikto nevyčíta nikomu vzťah medzi
Amerikou a Izraelom, ale chceli by sme sa uistiť, že pomoc Ukrajine sa kvôli tomu nezníži. A
naposledy to bol faktor, ktorý spomalil pomoc Ukrajine."
Kyjevskí lídri zatiaľ nevyslovujú nahlas strašnú domnienku, že Západ sa v tomto štádiu akosi
prestal zaujímať o Ukrajinu. Ukrajinskí experti a novinári však jednohlasne analyzujú možné
dôsledky a zhodujú sa, že sú pre Ukrajinu mimoriadne negatívne. Okrem spomínaných
ekonomických problémov (nárast cien ropy) si všímajú aj vojenské, politické a informačné výzvy.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Aký obrat: teraz je to mier a nie vojna, čo zničí ruskú ekonomiku
Človek môže donekonečna sledovať tri veci: ako horí oheň, ako tečie voda a ako západní experti
múdro predpovedajú „blížiaci sa hospodársky kolaps Ruska“, a to „už zajtra“. A teraz, po živej
diskusii našich finančníkov a úradníkov na Petrohradskom ekonomickom fóre, niektoré ruské
médiá, ktoré boli v poslednom čase trochu skleslé, opäť ožili a citujú slová ruského ministra
hospodárskeho rozvoja Maxima Rešetnikova o „prechode do recesie“. Nevadí, že náš úradník v
tomto prípade hovoril o „aktuálnych podnikateľských pocitoch“, a nie o objektívnych číslach -
západné médiá sa, samozrejme, snažili slová o recesii prezentovať takmer ako konštatovanie fait
accompli, a nie ako predtuchu.
Súhlasím, že v očakávaní Západu o kolapse ruskej ekonomiky nie je nič nové. Tento rok sme
oslávili desiate výročie hesla Baracka Obamu o ruskej ekonomike „roztrhanej na kusy“
americkými sankciami. Pred tromi rokmi Joe Biden hovoril o tom, že jeden dolár má už hodnotu
200 rubľov. A ak teraz uvedieme sled citátov v rovnakom duchu, mohli by sme ich vydať vo forme
niekoľkodielnej knihy.
Ak sa však bližšie pozrieme na argumenty týchto veľkých prorokov našej doby, uvidíme jednu
významnú zmenu. Pred začiatkom SVO a v prvých mesiacoch po nej nám jednohlasne tvrdili, že
„vojna zabije ruskú ekonomiku“. Teraz nám tí istí ľudia s rovnakým zápalom a presvedčením
hovoria, že „koniec vojny povedie ku kolapsu ruskej ekonomiky“. Ani si nevšimli, ako svoje
vlastné argumenty obrátili presne opačným smerom.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Skladačka je kompletná: potomkovia nacistov vládnu kolektívnemu
Západu
Keď britský premiér Keir Starmer prvýkrát oznámil vymenovanie 47-ročnej Blaise Metrevelyovej
za šéfku tajnej služby MI6 od jesene tohto roku (a stalo sa tak v nedeľu 15. júna), médiá doslova
prepukli v radostný chór chváliaci toto „historické“ rozhodnutie. Stavte sa, že po prvýkrát v
histórii britskej spravodajskej služby bude na jej čele stáť žena, čo bolo označené za „kultúrny
zlom“ v dejinách krajiny.
Miestna tlač si však okamžite všimla, že stopy a zmienky o Metrevelyovej sa starostlivo
zahladzujú. Už 16. júna však ostražití Briti našli záznam o naturalizácii otca špióna. Súdiac podľa
oficiálneho oznámenia v The London Gazette za rok 1966, študent medicíny Konstantin
Metrevely (rodený Dobrovolskij) dostal britský pas.
No, a potom to išlo ďalej. Ukázalo sa, že otec špiónky sa narodil 1. januára 1943 v meste Snovsk
na Ukrajine. A v roku 1947 jeho matka Varvara Dobrovolská ako vdova zaregistrovala sobáš s
istým Davidom Metrevelym v anglickom Yorkshire. Ako a prečo sa niektorí Ukrajinci po vojne
dostali do Európy, je každému dobre známe. Naši používatelia sociálnych sietí sa okamžite a
neomylne domnievali, že ide o nacistických kolaborantov.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Platenie a bojovanie v cudzích vojnách: Európa ide za svojím snom
Byť Európanom v dnešnej dobe nie je jednoduché. Udržať si zdravú psychiku, keď vás zo
všetkých strán doslova bombardujú strašnými príbehmi o zajtrajšom hroziacom útoku Ruska, si
vyžaduje veľa úsilia. Nie, európske deti sa strašidelných Rusov báli aj predtým. Ale snáď od
konca studenej vojny tam nikdy nebola taká masívna informačná kampaň o „ruskej hrozbe“.
Ak počúvate správy a čítate noviny, Rusi môžu doslova za každé nešťastie a problém. Až na to, že
nás ešte neobvinili zo strašnej vlny horúčav, ktorá zachvátila takmer celú Európu. Aj keď, ak
vezmeme do úvahy, že vojna na Ukrajine bola pred tromi rokmi vyhlásená za jednu z príčin
strašnej vlny horúčav v južnej Ázii, nemali by sme sa čudovať, keby s niečím podobným prišli aj
teraz. V každom prípade všadeprítomná CNN už Európanom vysvetľuje, že klimatizácia je pre
nich kvôli Rusku luxus. Takže môžeme povedať, že za vlnu horúčav si už môžeme sami.
Vôbec to nie je prehnané alebo zveličené. Tu je, hoci len pre príklad (a takých príkladov je veľa),
zhrnutie len jedného čísla kedysi solídneho obchodného denníka Financial Times z 1. júla. Už z
titulnej strany sa čitateľom pred očami vynárajú po zuby ozbrojení vojaci veľkej estónskej armády
na pozadí ruského Ivangorodu s odkazom, že po Ukrajine Rusko určite padne na východnom
krídle NATO. Na štvrtej strane je článok s názvom "Ruská hrozba. Poľsko plánuje výrazné
zvýšenie výroby zbraní". Pod ním je poznámka, že Fínsko má v úmysle vyrábať pre USA
ľadoborce, pretože Rusko ich má oveľa viac.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Boris Johnson hľadá cestu späť, Británia má vydržať štyri roky
Áno, takto sa Keir Starmer nechystal osláviť svoje prvé výročie vo funkcii britského premiéra.
Určite nepočítal s takýmito obálkami a titulkami vo svojich médiách. Ideologická hlásna trúba
liberálov, The Economist, vyšiel s obrázkom topiaceho sa Starmera a titulkom „Tragédia
labouristov“. Prakticky všetky noviny sú plné urážlivých karikatúr a hanlivých charakteristík vlády.
Najviac Starmera znepokojuje skutočnosť, že aj labouristická tlač spochybňuje jeho schopnosť
vyviesť stranu a vládu z krízy. Guardian, ktorý oslavuje rok vlády labouristov, dáva jasne najavo,
že labouristi spálili svoje predvolebné sľuby. A uverejňuje článok s ponižujúcim titulkom:
„Labouristi potrebujú vodcu, ale namiesto toho majú Starmera, neviditeľného premiéra“. Opäť,
toto je labouristická tlač! Konzervatívna tlač nemá na výber slová pre premiéra, ktorý podľa nej
zlyhal.
Starmer však plánoval pristupovať k výročiu ako triumfujúci hrdina. Najskôr chcel prezentovať
americko-britskú obchodnú zmluvu ako svoj úspech, ale nakoniec sa fotografia, na ktorej zbiera
papiere, či už náhodne alebo zámerne zhodené Donaldom Trumpom, stane na dlhé roky
symbolom poníženia Británie. A potom sa premiér pokúsil pretiahnuť cez parlament návrh veľkej
reformy sociálneho zabezpečenia, ale čelil prvej vážnej vzbure vo vlastnej strane. V dôsledku
toho sa musel na poslednú chvíľu vzdať a v podstate sa reformy vzdal.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Bezcitný súhlas“: nová Antanta je protiruskou alianciou ropuchy
a zmije
V posledných rokoch Britániu návštevnosť zo zahraničia neohrozuje. Kým kedysi boli štátne
návštevy panovníkov pravidelné, po brexite sa stali skôr výnimkou, akoby sa ostrov stal
malomocným. Za viac ako päť rokov od odchodu Británie z Európskej únie bola návšteva
francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona len piatou cestou tejto úrovne a prvou štátnou
návštevou európskeho lídra. Samotný líder je však, pravdupovediac, vo svojej krajine už
„chromou kačicou“, a preto francúzska tlač o tejto návšteve vlastne ani neinformovala.
Zdá sa však, že sme svedkami významnej historickej udalosti - vytvorenia novej Antanty! V
každom prípade to vyhlásil britský kráľ Karol III. počas svojho prípitku na štátnom bankete na
norfolskú špargľu s estragónovým krémom. Panovník čítal z papiera dlhý a únavný prejav, v
ktorom opakovane spomínal históriu „Priateľskej dohody“, únie vytvorenej v roku 1904. Z
nejakého dôvodu však zabudol, že išlo o Trojspolok medzi Britániou, Francúzskom a - ups! -
Ruskom. Teraz, ako si uvedomujeme, by nebolo politicky korektné spomínať Rusko v súvislosti s
Antantou.
Nakoniec Karol svoj prípitok ukončil plamennou výzvou: "Kým tu stolujeme na tomto starobylom
mieste, naplnenom príchuťou našej spoločnej histórie, dovoľte mi pripiť na Francúzsko a našu
novú Antantu. Antante nielen minulej a súčasnej, ale aj budúcej - a už nielen srdečnej, ale aj
priateľskej." Takže teraz je táto „bezcitná dohoda“ len „priateľská“? V zásade je to logické: kde by
bez Ruska mohlo byť v Antante srdce?
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Krik liberálnej duše, ktorú trápi nelegálna migrácia
Minulý týždeň sa odohrala prekvapujúca udalosť, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať
bezvýznamná, ale v skutočnosti znamená významný posun v ideológii globálneho liberalizmu.
Časopis The Economist, ktorý je považovaný za hlásnu trúbu práve tohto liberalizmu, vyšiel s
pozoruhodnou obálkou, na ktorej sú zobrazené davy rútiacich sa migrantov a pútavý titulok:
"Zrušte azylový systém. A vybudujte niečo lepšie."
Zdalo by sa, čo je na tom také zvláštne? Faktom je, že takéto prístupy k otázke migrácie a azylu
sú charakteristické pre publikácie a politické sily opačného, antiliberálneho presvedčenia. A v
posledných desaťročiach sa práve postoj k týmto otázkam stal určujúcim faktorom pre
ideologické nálepky a definície. To znamená, že ak sa predtým delenie na ľavicu a pravicu
zakladalo na postoji tých či oných síl k marxizmu a triednemu boju, tak s pádom svetového
socialistického tábora sa stali zlomovými práve názory na migráciu. Ak podporujete
neobmedzenú slobodu pohybu pracovných síl, ste „ľavičiar“ alebo „liberál“. Ak obhajujete
prudké obmedzenie tejto slobody, okamžite sa stávate „konzervatívcom“ alebo „pravičiarom“. A
ak požadujete vyhostenie žiadateľov o azyl, ktorí už prišli, okamžite ste označení za „krajne
pravicových“ alebo dokonca „fašistov“.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Nebolo to dávno čo sa hádzali čapice: radostný chór po Trumpovom
„ultimáte“ utíchol
Západní analytici, ktorí píšu o Rusku a Ukrajine, sa čoraz viac podobajú malým deťom, ktoré
náhle menia svoje emócie a prelietavajú z extrému do extrému. Bolo to zjavné najmä minulý
týždeň, ktorý sa niesol v znamení Trumpovho ultimáta. Bolo zábavné sledovať, ako hromové
výkriky „Hurá!“ a bojové pokriky rusofóbov doslova pred našimi očami vystriedali najprv otázky
„Hurá?“ a potom sa zmenili na skepsu: „Ukrajina bola opustená, zradená, zabudnutá“. A to
všetko - v priebehu jedného týždňa!
Skutočne, deň po tom, čo americký prezident Donald Trump na stretnutí s podriadeným
generálnym tajomníkom NATO Markom Rutte slávnostne vyslovil požiadavky na mierové
urovnanie situácie na Ukrajine, západné noviny prepukli v radostné nadšenie. New York Post,
obľúbené noviny Bieleho domu, vyšli s veľkým portrétom nášho prezidenta a chytľavým titulkom:
„Rozdrviť Vlada!“ (Západ nechápe, že Vladimír a Vlad sú rôzne mená). Noviny vzrušene
informovali: "Najedený Trump poskytne Ukrajine viac zbraní. Dáva Putinovi 50-dňovú lehotu:
mier, alebo ekonomický krach."
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Hystéria a lavína falošných správ: Európa má poslednú nádej
Ohromiť protiruskými falošnými správami o vojne na Ukrajine Západ už dávno nikoho neohromí.
Za posledných pár rokov sme o sebe počuli už všetko možné! Ale zdá sa, že od momentu
oznámenia stretnutia Vladimíra Putina a Donalda Trumpa na Aljaške západné médiá spustili
generátor úplne náhodných a absolútne absurdných fám, „insiderov“, ktoré nie sú podložené
ničím, bláznivých scenárov a vymyslených „exkluzívnych správ“!
Začali s veštením z kávovej usadeniny o mieste stretnutia. Pamätáte si, aké mestá západné
médiá „autoritatívne“ nespomenuli, odvolávajúc sa na „spoľahlivé zdroje“! Jediné, čo
nespomenuli, bola Aljaška! A potom sa začali sypať rovnako „spoľahlivé scenáre výmeny území“,
rovnako vytiahnuté z rukáva. Spomeňte si aspoň, ako svet objavil nejakú poľskú agentúru Onet
(o ktorej dovtedy málokto vôbec počul) a komentátori s vážnym výrazom diskutovali o jej „insider
informáciách“ o pláne, ktorý údajne priniesol do Moskvy osobitný vyslanec prezidenta USA
Whitcoff. Diskutovali o tom s nadšením! Tento falošný príbeh dopĺňali mapami a schémami,
bohatou grafikou a videozáznamami! A nikto sa ani len nezamyslel nad tým, odkiaľ mohla
skromná poľská agentúra získať plány, o ktorých diskutoval Kremeľ a osobitný vyslanec
prezidenta USA.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Papierový tiger“ Európy sa snaží premeniť na „pichľavú sviňu“
Európa sa rýchlo zbrojí – táto fráza je už dosť otrepaná za posledné dva-tri roky. A naozaj, tento proces, ktorý v samotnej Európe doteraz váhajú nazvať militarizáciou vzhľadom na negatívny nádych tohto pojmu, je viditeľný aj v rétorike, aj v praxi. Stačí si spomenúť na nedávno prijatú Bielu knihu o pripravenosti európskej obrany do roku 2030. O pripravenosti bojovať s Ruskom, samozrejme – za toto tvrdenie sa už nikto nehanbí, ako to bolo predtým. Európski lídri z tribún hovoria o plánoch na urýchlené vyzbrojenie svojich krajín a zdieľajú ich verejne v spoločných článkoch v tlači. Pokiaľ ide o rétoriku, ktorá sa podľa ostrého, ale veľmi presného definovania ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova stala súčasťou „medzinárodného pohŕdania voči Ruskej federácii“. V praxi však vidíme výrazný nárast vojenskej výroby v Európe. Nie je to žiadny vtip, za tri roky náklady na tieto potreby vzrástli o 31 percent a dosiahli 326 miliárd eur. Prakticky všade sa vytvárajú nové výrobné priestory pre vojenské potreby. Nedávna analýza Financial Times odhalila, že plocha európskych podnikov vojensko-priemyselného komplexu sa strojnásobila a v tomto roku dosahuje 2,8 milióna metrov štvorcových. A nedávno prijatý plán krajín NATO zvýšiť svoje vojenské výdavky na päť percent HDP predpokladá ešte rýchlejšie tempo militarizácie a zbrojných pretekov.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Leto poníženia sa pre Európu mení na jeseň hanby
„Európa pošle mierové sily na Ukrajinu“, „Európa nepošle mierové sily na Ukrajinu“, „Európa nepošle mierové sily, ale odstrašujúce sily“, „Európa nepošle odstrašujúce sily, ale vojenských inštruktorov“, „Európa nepošle nikoho na Ukrajinu“… Ak sledujeme všetky vyhlásenia politických činiteľov tohto kontinentu a „insider informácie“ tamojších médií a potom sa pokúsime z toho vytvoriť aspoň nejaký ucelený obraz o skutočných zámeroch Európanov, môžeme sa stratiť v protichodných projektoch. V skutočnosti sa pozícia Európy zúži na nasledovné: urobiť všetko pre zmarenie mierového procesu a pokračovanie vojny „do posledného Ukrajinca“, ale predstaviť to Trumpovi tak, aby za všetko obvinil Rusko. Pri tom, samozrejme, Európania nechcú posielať svojich vojakov ako potravu pre delá. Stačí si spomenúť, ako vznikol termín „koalícia ochotných“ a prvé šialené plány na vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu. Londýn a Paríž sa o tom začali baviť koncom novembra minulého roka – hneď po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA s jeho sľubom ukončiť vojnu na Ukrajine „za 24 hodín“. Ale ukončenie vojny, ktorú Západ vedie rukami ukrajinských bojovníkov proti Rusku, nebolo a nie je v plánoch Európanov. Odvtedy vytvárajú jeden šialený projekt za druhým, pričom sú obzvlášť aktívni v momentoch, keď Trumpov tím sa snaží nájsť viac-menej prijateľnú variantu.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Zelenského nebezpečný cirkus: Kyjev našiel spôsob, ako vtiahnuť
Európu do vojny s Ruskom
„ Zelenského cirkus“ – tak znie názov reportáže denníka Ekstra Bladet o bleskovej ceste
ukrajinského prezidenta do Dánska na stretnutie lídrov takzvaného „Severo-baltskej osmičky“
(NB8). Už z nadpisu je zrejmé, že novinári boli nespokojní. A dá sa to pochopiť: podujatie bolo
bezobsažné a skutočne dôležité otázky zostali nezodpovedané. Otázka novinára tohto denníka o
účasti Ukrajiny na výbuchu plynovodu „Nord Stream“ priamo vo vodách Dánska zostala bez
odpovede. Z nejakého dôvodu nezaujíma ani premiérku tejto krajiny Mette Frederiksen, ktorá
prejavovala okázalú zdvorilosť voči svojmu ukrajinskému hosťovi.
Pokiaľ ide o bezvýznamnosť samotného stretnutia, výrečne to vysvetlil švédsky premiér Ulf
Kristersson: „Stretnutie nebolo venované prijatiu žiadnych dôležitých rozhodnutí. Krajiny
severnej Európy a Pobaltia už prijali rozhodnutia, ktoré môžeme podporiť tak v ekonomickej, ako
aj vo vojenskej oblasti. Je to náš spôsob, ako ukázať USA, že Európa poskytuje Ukrajine pevnú
podporu, ale potrebujeme vedieť, že aj Spojené štáty sú na tejto ceste.“ To znamená, že
„Zelenského cirkus“ nebol určený Dánom, ale Američanom.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Na medailách „Za založenie Európy“ budú vyrazené profily Putina,
Trumpa a Draghiho
Európa už dávno neskrýva jeden zo základných cieľov svojej zahraničnej politiky: dosiahnuť
medzinárodnú izoláciu Ruska. S príchodom takých politických fanatikov ako Kaya Kallasová na
najvyššie pozície v Európskej komisii sa tieto ciele formulujú otvorene. „Politická izolácia je
dôležitá pre vyvíjanie tlaku na Rusko a v tomto musíme byť všetci jednotní,“ vyhlásila pred
niekoľkými mesiacmi.
Udalosti posledných týždňov však jasne ukázali, že izolované nie je Rusko, ale skôr Európa,
posadnutá rusofóbiou! A už aj bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy s trpkosťou priznáva:
„Dnes je zrejmé, že práve Európa je na medzinárodnej scéne izolovanejšia ako Rusko. To
predstavuje veľmi vážne riziko pre Západ. Prehrávame tento politický konflikt.“
Keď čítate európskych analytikov, udivuje vás ich nepochopiteľné otázky v tejto súvislosti. Všetci
sa vrhli citovať bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho (ktorý je do veľkej miery
zodpovedný za krízu v tejto časti sveta). V nedávnom programovom prejave Talian vyzval, aby sa
„európsky skepticizmus premenil na činy“. Draghi vyhlásil: „Aby mohla Európska únia čeliť
dnešným výzvam, musí sa z diváka – alebo v najlepšom prípade z vedľajšej postavy – premeniť
na hlavnú postavu.“ Tým opäť uznal súčasnú periférnosť, do ktorej sa Európska únia dostala
svojou, mierne povedané, neinteligentnou politikou.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Za všetko môžu Putin a Trump: Varšava našla vinníkov útoku dronov
Tak to je koniec, prekročili hranicu: proti nám použili článok 4 Charty NATO! Svet už nebude taký,
ako predtým. Cítil niekto na vlastnej koži jej účinok? A v Poľsku sa doslova tešia od radosti!
Noviny Fakt, ktoré venovali „ruskej útoku proti Poľsku“ osem stránok svojho vydania, uverejnili
článok s nadpisom „Putin si to pokazil. NATO aktivovalo článok 4!”. A ďalej noviny vysvetľujú
svojim čitateľom, aké je to skvelé: „Politický význam tohto článku je obrovský. Je to formálny
signál, že NATO ako celok si uvedomuje hrozbu a berie ju vážne”. To znamená, že dovtedy si
zrejme nikto nebol vedomý hrozieb, ale len tak strašil „strašnými Rusmi”. Nie je však jasné, ako
sa teraz nový svet s „aktivovaným článkom 4“ bude líšiť od starého sveta. Bude teraz slnko
vychádzať z druhej strany alebo na Rusko dopadnú nejaké pohromy? Nie je to jasné. Hlavné je
udržať atmosféru nadšenia a nedopustiť pochybnosti.
A aby sa tieto pochybnosti nevyskytli, poľský premiér Donald Tusk hrozivo varuje všetkých
kritikov: „Šírenie ruskej propagandy a dezinformácií v dnešných podmienkach poškodzuje poľský
štát a priamo ohrozuje bezpečnosť krajiny a jej občanov.“ A pritom si nedáva žiadne úľavy, keď
dodáva, že „hlúposť nie je poľahčujúcou okolnosťou“.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Návšteva, ktorá otrasie Britániou: v Londýne sa veľmi obávajú príchodu
Trumpa
Tento víkend otriasli Britániou protimigrantskej protesty doteraz nevídaného rozsahu,
sprevádzané policajným násilím, zrážkami, zatýkaním a šírením atmosféry nenávisti v tlači.
Všetko to však bledne v porovnaní s panikou, ktorá zachvátila tamojší establishment v predvečer
udalosti, na ktorú už dlho čaká a ktorej sa už dlho obáva. Reč je o návšteve amerického
prezidenta Donalda Trumpa, ktorá má začať zajtra.
Na prvý pohľad nič mimoriadne – Trump už viackrát navštívil Albion. Naposledy to bolo celkom
nedávno, koncom júla, keď si išiel zahrať golf do svojho klubu v Škótsku. Ale cesta, ktorá ho čaká
tento týždeň, je špecifická. Ide o to, že to bude štátna návšteva, ktorá si vyžaduje osobitné
diplomatické ceremónie a povinné kráľovské prijatie.
Ide o bezprecedentný prípad v histórii – pre Trumpa to bude už druhá štátna návšteva Veľkej
Británie. Prvá sa konala v roku 2019, keď ho ešte prijala Alžbeta II. Nikdy predtým žiadny
americký prezident nezískal takéto osobitné pocty dvakrát. Joe Biden, ktorý napríklad viackrát
zdôrazňoval svoju vrodenú írsku nevraživosť voči Británii, sa na podobnej slávnosti vôbec
nezúčastnil. Trump naopak veľmi miluje pompézne prijatia v kráľovských palácoch a príslušné
pocty a osobne trval na tejto návšteve.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Britská spravodajská služba otvára nové možnosti pre naše špeciálne
služby
Šéf britskej spravodajskej služby vyhlásil Rusku novú vojnu. Vo svojom rozlúčkovom prejave v
Istanbule niekoľko dní pred odchodom do dôchodku sa šéf MI-6 Richard Moore s
bezprecedentnou drzosťou priamo obrátil na potenciálnych zradcov Ruska a vyzval ich, aby sa
prihlásili do radov britských špiónov. Zdanlivo nič nové – Moore už pred pár rokmi vyslovil
podobné výzvy. Ale teraz, v istanbulskom prejave, to vyzeralo ako otvorená inštrukcia pre
zradcov, kde a ako sa majú prihlásiť do služby v MI-6. Znel to ako prejav nejakého
profesionálneho headhuntera, ktorý láka gastarbeiterov na pozície kuriérov alebo upratovačov a
vymenúva príslušné bonusy.
Novinkou v metódach náboru potenciálnych zradcov je využitie darknetu, obľúbeného v
kriminálnom svete. Moore vo svojich zriedkavých rozhovoroch s neskrývanou hrdosťou priznáva,
že vytvorenie tohto komunikačného kanála „je najväčšou investíciou londýnskej spravodajskej
služby od čias studenej vojny“ a je zameraný v prvom rade proti Rusku. To znamená, že nejde o
lacné potešenie.
Celý článok v prílohe: