Zopár analytických poznámok z predošlých dní k Slovenským voľbám – Zlom221

[TARZ]

Boletus, [28. 9. 2023 9:43]
Na okraj razantního zvýšení role Slovenska v těchto dnech a týdnech:

1. platí pravidlo "síla řetězu je limitovaná pevností nejslabšího článku "
2. Slovensko bylo vytipováno globalisty jako nejslabší článek řetězu evropské větve PaXAmericana
3. potvrzeno m.j. silným odporem proti vakcinaci
4. je tu silný řídící kádr RF
5. Je tu přiležitost zvratu - volby
6. je tu silná orientace davu na RF a to je i pro globalisty v dané konstrelaci plus
7. přes slovenské volby poběží dost tvrdý střet přesahující slovenský dvorek

Vlado, [28. 9. 2023 12:58]
Sergej Naryškin, riaditeľ zahraničnej spravodajskej služby RF, vydal dnes vyhlásenie o tom, že majú informácie o zasahovaní Gosdepartmentu SŠA do slovenských volieb.
Toto poverilo niekoľko svojich európskych spojencov, aby spolupracovali s miestnymi politickými a obchodnými zástupcami, aby zabezpečili výsledky hlasovania požadované Američanmi. Na dosiahnutie tohto cieľa je možné použiť akékoľvek prostriedky - "tlak, vydieranie, zastrašovanie, úplatkárstvo".
Podľa výpočtov Washingtonu by mala zvíťaziť Liberálna strana Progresívne Slovensko na čele s podpredsedom Európskeho parlamentu Michailom Šimečkom. Ak bude úspešný, mal by vytvoriť "kabinet úplne lojálny Washingtonu".

СВР: США усилили нажим на Словакию накануне парламентских выборов

В последнее время наблюдается усиление вмешательства администрации Джо Байдена во внутриполитическую ситуацию в Словакии, что связано с ее подготовкой к... РИА Новости, 28.09.2023

ria.ru

Boletus, [28. 9. 2023 13:37]
jen bych zhodnotil pravděpodobnost toho či onoho výsledku. Slovensko je v podobné situaci , v jaké byly američtí voliči v roce 2020 . Jasný vitěz Trump byl administrativně a silou "prohrán" a do procesu byl nainstalován klinický objekt Jóžin s konkrétní vlivovou skupinou za zády. Subjektivní stránka vývoje určila jako lepší variantu perestrojky Hegemon s imbecilem v čele a hlupáky za jeho zády. Vysokofrekvenční prohra vedouví k nízkofrekvenčnímu vítězství. Tohle může proběhnout i na Slovensku, ale jde o adaptabilitu veřejnosti na připadnou masivní manipulaci. Je dobré si uvědomit, že ve volbách proti sobě stohjí kromě Fica a Šimečky i daleko silnější a vlivnější hráči a že nejde o vítěźství ve válce, ale v jedné z bitev. Paradoxně - Rusko může přihlížetúspěšnosti vnitroglobalistického souboje. Samo si prostě počká a k výsledku dojde sice později, ale dojde.

Vlado, [28. 9. 2023 14:20]
Pjakin spomínal, že je plán zatiahnuť do vojny na Ukrajine Poľsko, Rumunsko a Slovensko. U nás to pripadá do úvahy vtedy, keď liberáli budú pokračovať vo vláde. Ak niekto vyhodnotí riešenie takejto vojny v strednej Európy ako lepšie, tak neviem neviem. Tu už nemusí ísť o slovenskú verejnosť dusenú vo vlastnej šťave, skôr by som očakával zatiahnutie ručnej brzdy.

Boletus, [28. 9. 2023 14:24]
Ukrajinu přiúpravovali na Anti-Rusko 150let. Slovensko - bez šance. Stačí zkušenost Slovenského štátu. proto je hysterie tak vysoká. Střetá se tu nf a vf proces a nf vždy vyhraje. Stačí si namalovat křivku a vypočítat integrál pod tou křivkou. V čase řekněme 50let.

Ada M, [28. 9. 2023 14:35]
Simečka je predstavitel libagendy,nejde o osobu ale o proces ktorý by bol cez jeho neschopnosť realizovaný....ano,ludia by videli že "tudy cesta nevede" a o to ide si myslím

Boletus, [28. 9. 2023 14:40]
Ano,protivníkem není Šimečka, ale tvůrci produktu, který on oživuje. Je třeba pochopit, že stojíme tváří v tvář nepříteli a ne partňjoru , se kterým se lze na něem domluvit. On ví, že my nevíme. Prohraje tehdy, až sezná. Bude vědět, že on ví že MY VÍME.

Boletus, [28. 9. 2023 19:07]
Já jen doporučuji extrovertnějším povahám dát si v souvislosti s volbami povinný režim počítání do stovky při každé "vznětlivější" informaci. Myslím, že je dovoleno úplně vše a bude to také využito. Jde o hodně...

Boletus, [28. 9. 2023 20:13]
Ano, geopoliticky je Slovensko důležitým "můstkem" mezi střední Evropou a Okrajinou. Na Okrajině se střetávají zájmy malobritánie a zájmy RSA a ty jsou ještě nehomogenní, z důvodu tozdílných zájmů elit. A do toho zájem globalistů udržet si dostatečný vliv vedle státních elit. Pokud by posílil blok Maďarsko+Slovensko jako dezoláti EÚ i RSA ,znamenalo by to pro anglosaský vliv v Evropě katastrofu. Trochu to připomíná destrukci v Sahelu. Tam to také započalo nenápadně v Mali a Středoafr. republice...

Laco Vargončík, [28. 9. 2023 21:06]
Chcel som hore k Ficovi pridať komentár, ale nejak mi to zblblo… ale odporúčam veľmi dobrá rekapitulácia, zaujali ma knihy na stole od spodu Karvaš- min. financií Tisa, slobodomurár, evanjelik, finančne zabezpečil SNP, potom Peroutkove: Budovaní státu, potom Varování a nakoniec Zvrchovanosť (aj v češtine)… žeby odkaz? Komu?

Boletus, [28. 9. 2023 21:25]
Už fakt, že tam ležely knihy a ne sada telefonů s označením Brusel,Berlín,Londýn a Fašington - je povzbuzující. ještě k Šimečkovi . přepokládám, že to je blízký příbuzný chartisty Milana Šimečky. Na tom jsou vidět klanové rodové linie, podobně jako v ČR máme linii Kolářů anebo Rakušanů..

Laco Vargončík, [28. 9. 2023 21:28]
Áno, to je on… veľa sa o nich teraz u nás popísalo… aký bol dedo fanatik (Kunderov román), potom za Dubčeka a napokon chartista… o otcovi už ani nehovorím…

jardob, [28. 9. 2023 21:50]
Po Klausovi a Zemanovi, zaželal Slovákom vo voľbách vládu Hlasu alebo Smeru aj Babiš.

jardob, [28. 9. 2023 21:50]
Andrej Babiš a jeho odkaz slovenským voličom: "najhoršie čo sa vám môže stať je, že budete mať vo vláde PS"...

marabu 01, [28. 9. 2023 21:56]
Pokial nieco povie clovek jeho formatu, tak by mali vsetci nastrazit usi. A je uplne neppdstatne, co si o nom kto mysli. On nehovori sam za seba.

Boletus, [28. 9. 2023 21:58]
Jasná linka globalistů.

Jana Boberová, [29. 9. 2023 6:30]
Sama som zvedavá, ako naše voľby dopadnú. Slováci pred rokom 2020 (teda pred spustením plandémie) boli iní ako dnes - po troch rokoch, kedy vo vláde sedeli dosadení nevzdelanci, s ktorými si ľudia čosi užili. Výrazne stúpla sledovanosť "konšpiračných" médií, čo znamená, že mnoho ľudí sa začalo naozaj zaoberať vzniknutou situáciou a postupne sa (aj vďaka Vám tu na Zlome) dozvedeli o procesoch riadenia, plánoch globalistov, agendách... Pochopili, o čo tu ide a tak dúfam, že z pohľadu ľudí voľby dopadnú v prospech Smeru - návrat k rozumnému riadeniu v štýle Orbána. Ak vyhrá PS, čo si osobne myslím, že je možné len manipuláciou napr. zo strany ESETu, tak čakám, aká bude reakcia ľudí.


SÚVISIACE ZDROJE:

R. Takáč & 9. T. Gašpar: Máme informácie o pripravovanej VOLEBNEJ KORUPCII V RÓMSKYCH OSADÁCH!

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=1tuyDm-whak


VOLEBNÁ KORUPCIA V OSADÁCH, alebo ako si OĽANO KUPOVALO VOLIČOV

Zdroj: https://t.me/casusbellilive/130501

Kandidát OĽaNO usvedčený z korupcie
Kortešačky europoslanca Petra Polláka sú ich bežnou súčasťou kampane
Kupovanie rómskych hlasov je bežnou súčasťou špinavej kampane.

TERAZ TAKTO: “Žijeme súmrak slobody slova,” myslí si expert na trestné právo Eduard Burda

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=xeKxc5Byrgg


Čo sa nezmestilo do kampane - o dĺžke ponožiek a presilovke 5v1

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=pipqoYBSSNA

 

[TARZ]

Školenie členov okrskových komisií:
Ahojte, včera sme mali školenie, kde okrem iného povedali aj to, že obálka, kde budú hlasovacie lístky, musí byť opečiatkovaná Miestnym úradom, inak bude voľba neplatná. Takže určite to treba pri prevzatí obálky skontrolovať. Povedzte to rodičom alebo keď máte mladých voličov, aby im neprepadol hlas. Že vraj sa to stáva, najmä voči starším občanom. Takže pozor. A radšej treba mať svoje pero. Následne, nepoužité hlasovacie lístky treba roztrhať pred zahodením.

Zdroj: https://t.me/mimisramova/12649


Sumár:

1. Kontrola pečiatky na obálke: obálka, kde budú hlasovacie lístky, musí byť opečiatkovaná Miestnym úradom, inak bude voľba neplatná
2. Vlastné pero: radšej treba mať svoje pero (niektoré perá sa dajú mazať=>
   Zdroj: https://t.me/mimisramova/12459
   
3. nepoužité hlasovacie lístky treba roztrhať pred zahodením.

 

[Popolvár]

Paralelné sčítanie zo zápisníc okrskových komisií. Veľkým tromfom démonkratov sú korešpondenčné volebné hlasy zo zahraničia v rukách Min. vnútra. Ak bude posun vo výsledku v prospech PS, či inej bandy oproti paralelnému sčítaniu viac než 1-2%, tak to Ministerstvo sfalšovalo. Nie všetci, čo sú vonku, sú dementi. Volebný výsledok hlasov zo zohraničia musí zodpovedať u hlavných strán plus/mínus 10% oproti hlasom zo Slovenska, čo sa vzhľadom na podiel hlasov zo zahraničia na celkovom počte hlasov prejaví cca tým posunom o 1-2%. Dá sa to potom aj presne vypočítať.
Veľmi dôležité:
1. aj tí, čo nechcú voliť, by mali ísť voliť a preškrtnúť komplet kandidätnu listinu jednej strany, vložiť do obálky a zvyšok potrhať.
2. prekontrolovať agendu voličských preukazov v prípade voľby mimo bydliska, a to aj podkladov, ktoré pripravili obecné a mestské úrady, či nebolo vydaných viac volebných preukazov, než bolo o ne požiadané. A námatkovo, aj či všetci tí, čo sú vedení na hárkoch o vydaní voličského preukazu aj skutočne oň požiadali. Ak isto viem, že niekto neide voliť, je tu šanca vypísať naňho voličský preukaz.

 

[TARZ]

Komentár nielen k voľbám od bývalého mainstreamového novinára, jedného z tých chápavejších, ktorý včas prebehol do konzervatívneho denníka Štandard.
Z bývalého spolutvorcu dnešného systému na druhý breh. Vina tým zmytá nebola a ani nemôže byť, ale teraz máme spoločné ciele a aspoň sčasti koriguje negatívne dopady svojej bývalej činnosti.
Myslím, že chápe mnohé, ale podstatu globálnych pohybov ešte nevidí:
==============================================================

Dag Daniš:
7 dní v kocke: V kampani 2023 boli najsilnejším politickým hráčom médiá

1. MAJSTRI KAMPANÍ
Začneme dvoma správami, dobrou a zlou. Tou dobrou je, že v stredu o polnoci sa skončila volebná kampaň. Už je zakázané strieľať a manipulovať. Game over. Tou zlou je, že v konečnom dôsledku to veľa neznamená. Najaktívnejším politickým hráčom v kampani boli médiá. Konkrétne progresívne médiá. Ich kampaň sa moratóriom nekončí. Je širšia a voľby sú len jednou z jej epizód.

V modernej histórii Slovenska asi nenájdeme voľby, ktoré by boli v takej extrémnej a nezdravej miere deformované mediálnymi kampaňami. Väčšina médií stratila posledné zábrany a vrhla sa do politického boja. Celkom naplno a s nemalou dávkou hystérie.

Progresívna tlač (Sme, Denník N) emotívne naliehala na čitateľov, aby volili „jej“ stranu, ktorá má vraj blízko k historickému, prelomovému víťazstvu. Volebné modely, ktoré objednávali a platili spomínané médiá, predpovedali (a tým aj privolávali) tesný súboj Šimečku s Ficom.
Vrcholom alarmizmu a manipulácií boli seriály o tom, ako sa vraj mladí ľudia chystajú hromadne emigrovať, ak po voľbách nevznikne progresívna vláda. Útočilo sa na tie najnižšie emócie voličov – na komplex menejcennosti. A na ich pocit hanby. Vykúpenie z komplexov a hanby malo jediné meno. PS.

Politický aktivizmus predvádzali aj televízie a ich moderátori počas volebných debát. Moderátor najsledovanejšej televízie Markíza vo finálnej debate nedovolil ani len okrajovú zmienku o migrácii. Hoci ľudí zaujíma, lebo sa ich dnes priamo týka. Táto téma bola tabu. Neprípustná. Moderátor nedovolil ani jednu dokončenú vetu. Dôvod? Téma nevyhovuje strane, ktorú väčšina médií pretláčala ako svojho favorita.

Tento typ mediálnej politiky pritom nekriví len politickú súťaž a voľby. Čiže základy demokracie. Problém je hlbší. Deformuje aj samotné médiá a ich poslanie. A deformuje spoločnosť, ktorá v čase kríz potrebuje odvážne kritické médiá. Nie jednofarebnú propagandu.

Médiá sa za posledných desať rokov zmenili na nepoznanie. Pôvodne mali byť politicky nezávislé a kritické k stranám a skupinám, ktoré držali moc alebo ktoré sa pokúšali o neprimeraný vplyv. Novinár, ktorý robil propagandu a politické kampane, bol podozrivý.

Dnes je to vo väčšine médií naopak. Moc nekontrolujú. Slúžia jej. A nie, nejde až tak o národnú vládnu moc (národné vlády sú dnes menej podstatné ako kedysi). Slúžia tzv. režimovým stranám. Teda takým, ktoré spoločne s Bruselom a Washingtonom dozerajú na správne smerovanie štátu a na prevýchovu spoločnosti. Konkrétne: slúžia strane, ktorá si robí nárok na vedúce postavenie v spoločnosti.

Novinár, ktorý dnes nerobí propagandu a politické kampane, je podozrivý.

Médiá počas volebnej kampane kričali, že okrem progresívnej prezidentky tu musí byť aj progresívna vláda. Inak vraj hrozí emigrácia, rozvrat a najmä odklon Slovenska od EÚ a NATO (hoci Fico, Danko aj Pellegrini takýto scenár opakovane vylúčili).

Toto už nebola len mediálna kampaň. Boli to primitívne lži. Klamstvá, ktoré majú vystrašiť spoločnosť. A modelovať jej rozhodnutia.

Nové, kampaňové poslanie médií môže mať ničivé následky pre to najdôležitejšie – pre slobodu a suverenitu spoločnosti.

Vymieranie nezávislých a kritických médií oslabuje verejnú moc a verejný záujem. A posilňuje tých, ktorí chcú spoločnosť strašiť a následne kontrolovať prostredníctvom kampaní. Volebných, imigračných, klimatických, pandemických, dúhových…

Predvolebnú kampaň majú progresívne médiá za sebou. S výkonom, aký nemá obdobu. A od nedele sa rozbehnú do ďalšej. Povolebnej.

2. O čo ide
Tí pozornejší si určite všimli, že nejde len o Slovensko či Európu. Podobné nastavenie vidíme takmer vo všetkých západných štátoch. Slobodná spoločnosť – a jej pilier, čiže sloboda slova – sú pod tlakom. Čoraz hlasnejšie sa hovorí o kontrole. Alebo rovno o cenzúre pre tých, ktorí sa proti pokrokovým kampaniam búria (o tom viac v bode 3).

Prituhuje. Ako to v časoch kríz chodí. Hlavné, rámcové motívy „majstrov kampaní“ sú dva.

Prvý je geopolitický. Presadiť sa majú tie strany a skupiny spoločnosti, ktoré bezvýhradne podporujú bezpečnostnú politiku Washingtonu a Londýna (nie EÚ, zabudnime, tá už dnes, chuderka, veľa neznamená). Bezvýhradná podpora sa vyžaduje aj vtedy, ak ide atlantická, čiže americká politika proti národným či európskym záujmom. Napríklad v oblasti voľného obchodu, energetiky, inflačných rizík. Alebo vtedy, keď máme odovzdať národné obranné systémy inej krajine – a bez zabezpečenia vlastnej náhrady na ochranu štátu a jeho obyvateľov.

Druhý motív je hlbší, kultúrno-etický. Zámerom je preformátovať západné štáty a ich spojencov na jeden unifikovaný, progresívny operačný systém. Progresívna ideológia s jej dúhovou agendou sa nemá týkať len jednej z politických strán. Program sa má presadiť celospoločensky. Od športu cez kultúru a školstvo až po vedu a biznis.

Komu sa to nepáči a chce viac slobody a suverenity v bezpečnostnej politike alebo v kultúrno-etických témach, ten je odsudzovaný ako nepriateľ spoločnosti. Končí na čiernych zoznamoch „toxických skupín“, ktoré treba zahnať do kúta. Alebo rovno za mreže, ako to navrhovala Kolíková, keď chcela meniť Trestný zákon a stíhať tých, čo zdieľajú „dezinformácie“. Asi netreba dodávať, že aj o tom, čo je a čo nie je dezinformácia, rozhodujú majstri kampaní.

Je smutné, že tento tlak na geopolitickú a kultúrno-etickú poslušnosť zachádza do extrémov. Až tak, že ničí medziľudské vzťahy. Alebo vzťahy medzi národmi. Dokonca aj medzi takými blízkymi národmi ako sú Česi a Slováci.

Český prezident Pavel – ukážkový atlantický hujer – varuje, že nesprávne volebné rozhodnutie Slovákov môže poškodiť tradične dobré vzťahy Česka a Slovenska.

Dúfajme, že motívy Pavlovych slov boli len politické. A blízke vzťahy Čechov a Slovákov ľudia ako on nerozhodia.

Dobrou správou je, že politické, geopolitické a kultúrno-etické kampane nie sú až také úspešné, ako sa tvária. Proti pokusom o kontrolu a pokrokovú prevýchovu spoločnosti rastie dosť široký odpor. A nielen na Slovensku alebo v Európe. Aj v Spojených štátoch.

Prieskum pre americkú ABC News tvrdí, že vo volebnom súboji exprezidenta s prezidentom by viedol Trump nad Bidenom v pomere 51:42 percent.

Asi za tým nebudú mimoriadne schopnosti Trumpa, ale skôr únava spoločnosti z progresívcov. A z ich otravných „svätých zápasov".

3. O neposlušnom Britovi
O britskom komikovi Russellovi Brandovi ste asi veľa nepočuli. Známy je hlavne v Británii a Spojených štátoch. A nielen to. Je známy a zároveň kritický. A dopláca na to. Médiá zrazu starostlivo skúmajú jeho súkromie a staré aféry. A prácne v nich hľadajú „sexuálne delikty“ (tento pojem je dnes v Británii pomerne elastický).

Brand je jednou z provokačných a kontroverzných postáv verejného priestoru. Takto sa dnes hovorí ľuďom, ktorí neplávajú s hlavným prúdom, ale proti nemu. Odsudzoval pandemický alarmizmus a zásahy štátu do základných práv. Kritizuje politický systém, tvrdí, že dnes nemá priveľký význam voliť, lebo zvolení lídri musia pracovať na predpísanej politike. Ak sa im v tom nedarí a uvažujú príliš samostatne, zrušia ich.

Najnovšie Brand vášnivo bojoval proti novým pravidlám, ktoré štátnemu regulátorovi umožnia kontrolu súkromných správ a súkromných dokumentov používateľov internetu. Vraj v záujme bezpečnosti. Nepáčilo sa mu, že operátori a úrady budú môcť vedieť o každom všetko. Lebo kto má vaše dáta – vrátane súkromných – ten vás kontroluje alebo rovno ovláda.

A hneď sa to aj potvrdilo.

Práve v čase, keď Brand vystupoval proti pokusom vlády o plošnú kontrolu internetu, prišli útoky, ktoré ho umlčali. Viaceré médiá zverejnili jeho staré súkromné aféry, na ktorých vraj usilovne pracovali rok (napriek tomu, že úrady ich nikdy nevyšetrovali ako trestný čin).

Brand zrazu musí vysvetľovať, že mal možno búrlivú mladosť, no nikdy neurobil nič trestné. O jeho minulosť sa už zaujíma aj polícia.

Navyše Youtube (Google) mu zrušil príjmy z reklamných videí. Brand tvrdí, že to isté vyžadovali poniektorí angažovaní poslanci aj od alternatívnej a slobodnejšej platformy Rumble – aby ho odstrihla od príjmov. Len tak. Bez súdu, bez dokazovania. Tak sa to dnes predsa robí. Kto je toxic, toho zrušia. Finančne. Autoritami dnes nie sú úrady, ale vlastníci sietí a ich aktivisti.

V tomto prípade nejde len o Branda, ale skôr o to, akú moc majú vlastníci dát. Digitálna oligarchia. V roku 2021 sa partia oligarchov rozhodla, že vypne a umlčí prezidenta Trumpa a jeho ľudí. Na všetkých platformách. Nijaké súdy či úradné rozhodnutia v zmysle zákona. Len rozhodnutia vlastníkov sietí. Dôvod? Security. Bezpečnosť.

Dnes tá istá mediálna oligarchia odstavuje kohokoľvek, kto je príliš známy a príliš kritický.

Brand patril k šťastlivcom, ktorí boli nezávislí. Žil z podpory publika (cez masovú sledovanosť svojho Youtube profilu a podiel na reklamných príjmoch). Mohol verejne hlásať, čo chcel – a bez obáv, že mu za to niekto oseká výplatu.

Už nemôže.

Zápas o slobodu slova, o ochranu súkromia a o krotenie globálnej oligarchie, bude patriť medzi tie kľúčové. Lebo ak po nezávislých kritických médiách začnú vymierať aj nezávislí kritickí youtuberi, potom sa hra končí. A môžeme akurát tak s čapicami v ruke a s nostalgickým pohľadom vypraviť slobodnú spoločnosť do minulosti.

Asi neprekvapuje, že dnes sú to hlavne západné konzervatívne médiá a konzervatívne strany, ktoré bojujú za to, aby to nezašlo tak ďaleko. Sú síce v hlbokej defenzíve, ale ich podpora čoraz rýchlejšie rastie.


4. O poslušnom Kanaďanovi
Prehľad veľmi stručne uzavrieme čudesným príbehom predsedu kanadskej dolnej snemovne.

Ten patrí, na rozdiel od Branda, medzi tých vzorných a poslušných. No s nadprácou to výdatne prehnal. A letel.

Príbeh sa začal 22. septembra počas návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského v Kanade. A v snemovni. Na akciu pozvali aj 98-ročného prisťahovalca z Ukrajiny a vojnového veterána Jaroslava Hunku.

Predseda snemovne Rota v príhovore ocenil, že Hunka v minulosti hrdinsky bojoval proti Rusom. Hunkovi prítomní prominenti postojačky tlieskali. Medzi nimi aj ukrajinský prezident Zelenskyj a kanadský premiér Trudeau.

Menej dôvodov na jasot mala židovská komunita. S rozhorčením namietala, že sa nepatrí postojačky tlieskať esesákom.

Hunka totiž naozaj bojoval proti Rusom, ale ako príslušník Waffen-SS, ktorá bola zodpovedná za zabitie poľských a židovských civilistov.

Rota sa ospravedlnil a zložil funkciu.

Celý výjav môžeme pokojne označiť za PR katastrofu. Aj pre Kanadu, aj pre ukrajinské vedenie. Incident s chuťou využíva ruská propaganda. Opakuje, že protiruský sentiment Ukrajincov má fašistický pôvod. Čo, samozrejme, nie je pravda. Nacionalizmus nie je fašizmus.

Trápna scéna z kanadského parlamentu je poučná. Ukazuje, že Kanada, ktorá dnes patrí k popredným vojnovým jastrabom v konflikte o Ukrajinu, vie o európskej histórii – a Európanoch – žalostne málo.

Zdroj:

7 dní v kocke: V kampani 2023 boli najsilnejším politickým hráčom médiá

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o tom, ako médiá prepálili koncovku kampane; o geopolitickom zápase, ktorý rozoštváva...

standard.sk

 

[Marián]

Komentár nielen k voľbám od bývalého mainstreamového novinára, jedného z tých chápavejších, ktorý včas prebehol do konzervatívneho denníka Štandard.

Dovolil by som si oponovať. Štandard nie je žiadny druhý breh (opozitum) fejkstrímu a liberálnej demokracie, ale len druhá strana tej istej zátoky (stoky?). Rovnako je to s Dagom Danišom.

PS Dúfam, že to numusím dokazovať hľadaním ukážok. Je ich totiž v "konzervatívnom" denníku Štandard, ako aj v článkoch Daga Daniša (ktorého "chápavosť" chápem ako umenie chopiť sa ďalšej príležitosti ako ostať naďalej medzi škodnou), dosť.
Je mimoriadne výpovedné, že je "chápavého novinára" kritika adorovania fašizmu a fašistov "ruská propaganda".

 

[TARZ]

Dovolil by som si oponovať. Štandard nie je žiadny druhý breh (opozitum) fejkstrímu a liberálnej demokracie, ale len druhá strana tej istej zátoky (stoky?). Rovnako je to s Dagom Danišom.

PS Dúfam, že to numusím dokazovať hľadaním ukážok. Je ich totiž v "konzervatívnom" denníku Štandard, ako aj v článkoch Daga Daniša (ktorého "chápavosť" chápem ako umenie chopiť sa ďalšej príležitosti ako ostať naďalej medzi škodnou), dosť.
Je mimoriadne výpovedné, že je "chápavého novinára" kritika adorovania fašizmu a fašistov "ruská propaganda".

Oponovať nie je voči čomu, ponúkol som pohľad jedného novinára:
Je pravdou, že som svoje slová mohol formulovať presnejšie, ale nemienim na nich nič korigovať.

Druhý breh = nerovná sa pomenovanie alternatívy, nikde v mojom texte to nie je, Daniš nestojí vedľa Vás alebo mňa, alebo kohokoľvek z konceptuálne hľadajúcich ľudí, ale už dávnejšie prešiel do opozície voči liberálom (liberálnemu fašizmu, progresivizmu), zdrhol z potápajúcej sa lode.
Áno, plne obhajuje davoelitarizmus, ale SK voľby majú okrem iného aj špeciálny príznak: zjednotenie sa proti liberalizmu (liberálnemu fašizmu) a progresivizmu.
V tomto máme niektoré ciele podobné.
Pozitívne rozmýšľať je to, čo hlavne v dnešnej dobe tak veľmi treba.
Nehľadajte v mojich slovách negatíva, nepodsúvajte mi niečo, čo som nenapísal.
Osobne Daga Daniša sledujem už veľmi dlhú dobu (nie je to zopár rokov ale viac), preto viem, o čom hovorím.

 

[Marián]

Oponovať nie je voči čomu, ponúkol som pohľad jedného novinára:
Je pravdou, že som svoje slová mohol formulovať presnejšie, ale nemienim na nich nič korigovať.

Mrzí ma, že ste moju reakciu pochopil tak, ako som nezamýšľal. Zrejme som si ju po sebe dosť pozorne znovu neprečítal. To PS tiež nepatrilo Vám ako osobe, slúžilo len na doplnenie mojej (povedzme) kritiky Daniša.
Osobne som vyjadril len čistý nesúhlas s tvrdením uvedeným v citácii môjho príspevku. Nijako som nechcel hodnotiť nikoho, od koho to tvrdenie pochádza, a teda ani Vás, tobôž chcieť, aby ste niečo po sebe korigoval. Tak isto som nehodnotil článok ako taký, naopak, ten je poučný.
Moja hodnotiaca reakcia sa týkala teda čisto mnou označeného tvrdenia cez osobu Daga Daniša, s pre neho typickým "postrehom" v článku, že prešlap(?) oslavy nacistov v kanadskom parlamente je voda na mlyn ruskej propagande. Zrejme, keby si to Rusi nevšimli, bolo by podľa neho všetko v poriadku. On na tom najskôr nič odsúdeniahodné nevidí. Však, ako by aj mohol, keď kope za Vatikán, pardon, za Štandard. (Alebo možno mu len ja krivdím, keď sa na to nepozerám pozitívne.) Netuším teda, čo vlastne na sebe skorigoval prestupom do deníka Štandard ako "druhého brehu" dnešného majnstrímu.
Patrí Vám teda moje ospravedlnenie za moje nezrozumiteľné vyjadrenie sa. Nič z toho, čo som písal (a to ani v tejto reakcii, napriek občasnej irónii) nebolo mierené proti Vám.

 

[Michaela]

Komentár nielen k voľbám od bývalého mainstreamového novinára, jedného z tých chápavejších, ktorý včas prebehol do konzervatívneho denníka Štandard.
Z bývalého spolutvorcu dnešného systému na druhý breh. Vina tým zmytá nebola a ani nemôže byť, ale teraz máme spoločné ciele a aspoň sčasti koriguje negatívne dopady svojej bývalej činnosti.
Myslím, že chápe mnohé, ale podstatu globálnych pohybov ešte nevidí:
==============================================================

Dag Daniš:
7 dní v kocke: V kampani 2023 boli najsilnejším politickým hráčom médiá

1. MAJSTRI KAMPANÍ
Začneme dvoma správami, dobrou a zlou. Tou dobrou je, že v stredu o polnoci sa skončila volebná kampaň. Už je zakázané strieľať a manipulovať. Game over. Tou zlou je, že v konečnom dôsledku to veľa neznamená. Najaktívnejším politickým hráčom v kampani boli médiá. Konkrétne progresívne médiá. Ich kampaň sa moratóriom nekončí. Je širšia a voľby sú len jednou z jej epizód.

V modernej histórii Slovenska asi nenájdeme voľby, ktoré by boli v takej extrémnej a nezdravej miere deformované mediálnymi kampaňami. Väčšina médií stratila posledné zábrany a vrhla sa do politického boja. Celkom naplno a s nemalou dávkou hystérie.

Progresívna tlač (Sme, Denník N) emotívne naliehala na čitateľov, aby volili „jej“ stranu, ktorá má vraj blízko k historickému, prelomovému víťazstvu. Volebné modely, ktoré objednávali a platili spomínané médiá, predpovedali (a tým aj privolávali) tesný súboj Šimečku s Ficom.
Vrcholom alarmizmu a manipulácií boli seriály o tom, ako sa vraj mladí ľudia chystajú hromadne emigrovať, ak po voľbách nevznikne progresívna vláda. Útočilo sa na tie najnižšie emócie voličov – na komplex menejcennosti. A na ich pocit hanby. Vykúpenie z komplexov a hanby malo jediné meno. PS.

Politický aktivizmus predvádzali aj televízie a ich moderátori počas volebných debát. Moderátor najsledovanejšej televízie Markíza vo finálnej debate nedovolil ani len okrajovú zmienku o migrácii. Hoci ľudí zaujíma, lebo sa ich dnes priamo týka. Táto téma bola tabu. Neprípustná. Moderátor nedovolil ani jednu dokončenú vetu. Dôvod? Téma nevyhovuje strane, ktorú väčšina médií pretláčala ako svojho favorita.

Tento typ mediálnej politiky pritom nekriví len politickú súťaž a voľby. Čiže základy demokracie. Problém je hlbší. Deformuje aj samotné médiá a ich poslanie. A deformuje spoločnosť, ktorá v čase kríz potrebuje odvážne kritické médiá. Nie jednofarebnú propagandu.

Médiá sa za posledných desať rokov zmenili na nepoznanie. Pôvodne mali byť politicky nezávislé a kritické k stranám a skupinám, ktoré držali moc alebo ktoré sa pokúšali o neprimeraný vplyv. Novinár, ktorý robil propagandu a politické kampane, bol podozrivý.

Dnes je to vo väčšine médií naopak. Moc nekontrolujú. Slúžia jej. A nie, nejde až tak o národnú vládnu moc (národné vlády sú dnes menej podstatné ako kedysi). Slúžia tzv. režimovým stranám. Teda takým, ktoré spoločne s Bruselom a Washingtonom dozerajú na správne smerovanie štátu a na prevýchovu spoločnosti. Konkrétne: slúžia strane, ktorá si robí nárok na vedúce postavenie v spoločnosti.

Novinár, ktorý dnes nerobí propagandu a politické kampane, je podozrivý.

Médiá počas volebnej kampane kričali, že okrem progresívnej prezidentky tu musí byť aj progresívna vláda. Inak vraj hrozí emigrácia, rozvrat a najmä odklon Slovenska od EÚ a NATO (hoci Fico, Danko aj Pellegrini takýto scenár opakovane vylúčili).

Toto už nebola len mediálna kampaň. Boli to primitívne lži. Klamstvá, ktoré majú vystrašiť spoločnosť. A modelovať jej rozhodnutia.

Nové, kampaňové poslanie médií môže mať ničivé následky pre to najdôležitejšie – pre slobodu a suverenitu spoločnosti.

Vymieranie nezávislých a kritických médií oslabuje verejnú moc a verejný záujem. A posilňuje tých, ktorí chcú spoločnosť strašiť a následne kontrolovať prostredníctvom kampaní. Volebných, imigračných, klimatických, pandemických, dúhových…

Predvolebnú kampaň majú progresívne médiá za sebou. S výkonom, aký nemá obdobu. A od nedele sa rozbehnú do ďalšej. Povolebnej.

2. O čo ide
Tí pozornejší si určite všimli, že nejde len o Slovensko či Európu. Podobné nastavenie vidíme takmer vo všetkých západných štátoch. Slobodná spoločnosť – a jej pilier, čiže sloboda slova – sú pod tlakom. Čoraz hlasnejšie sa hovorí o kontrole. Alebo rovno o cenzúre pre tých, ktorí sa proti pokrokovým kampaniam búria (o tom viac v bode 3).

Prituhuje. Ako to v časoch kríz chodí. Hlavné, rámcové motívy „majstrov kampaní“ sú dva.

Prvý je geopolitický. Presadiť sa majú tie strany a skupiny spoločnosti, ktoré bezvýhradne podporujú bezpečnostnú politiku Washingtonu a Londýna (nie EÚ, zabudnime, tá už dnes, chuderka, veľa neznamená). Bezvýhradná podpora sa vyžaduje aj vtedy, ak ide atlantická, čiže americká politika proti národným či európskym záujmom. Napríklad v oblasti voľného obchodu, energetiky, inflačných rizík. Alebo vtedy, keď máme odovzdať národné obranné systémy inej krajine – a bez zabezpečenia vlastnej náhrady na ochranu štátu a jeho obyvateľov.

Druhý motív je hlbší, kultúrno-etický. Zámerom je preformátovať západné štáty a ich spojencov na jeden unifikovaný, progresívny operačný systém. Progresívna ideológia s jej dúhovou agendou sa nemá týkať len jednej z politických strán. Program sa má presadiť celospoločensky. Od športu cez kultúru a školstvo až po vedu a biznis.

Komu sa to nepáči a chce viac slobody a suverenity v bezpečnostnej politike alebo v kultúrno-etických témach, ten je odsudzovaný ako nepriateľ spoločnosti. Končí na čiernych zoznamoch „toxických skupín“, ktoré treba zahnať do kúta. Alebo rovno za mreže, ako to navrhovala Kolíková, keď chcela meniť Trestný zákon a stíhať tých, čo zdieľajú „dezinformácie“. Asi netreba dodávať, že aj o tom, čo je a čo nie je dezinformácia, rozhodujú majstri kampaní.

Je smutné, že tento tlak na geopolitickú a kultúrno-etickú poslušnosť zachádza do extrémov. Až tak, že ničí medziľudské vzťahy. Alebo vzťahy medzi národmi. Dokonca aj medzi takými blízkymi národmi ako sú Česi a Slováci.

Český prezident Pavel – ukážkový atlantický hujer – varuje, že nesprávne volebné rozhodnutie Slovákov môže poškodiť tradične dobré vzťahy Česka a Slovenska.

Dúfajme, že motívy Pavlovych slov boli len politické. A blízke vzťahy Čechov a Slovákov ľudia ako on nerozhodia.

Dobrou správou je, že politické, geopolitické a kultúrno-etické kampane nie sú až také úspešné, ako sa tvária. Proti pokusom o kontrolu a pokrokovú prevýchovu spoločnosti rastie dosť široký odpor. A nielen na Slovensku alebo v Európe. Aj v Spojených štátoch.

Prieskum pre americkú ABC News tvrdí, že vo volebnom súboji exprezidenta s prezidentom by viedol Trump nad Bidenom v pomere 51:42 percent.

Asi za tým nebudú mimoriadne schopnosti Trumpa, ale skôr únava spoločnosti z progresívcov. A z ich otravných „svätých zápasov".

3. O neposlušnom Britovi
O britskom komikovi Russellovi Brandovi ste asi veľa nepočuli. Známy je hlavne v Británii a Spojených štátoch. A nielen to. Je známy a zároveň kritický. A dopláca na to. Médiá zrazu starostlivo skúmajú jeho súkromie a staré aféry. A prácne v nich hľadajú „sexuálne delikty“ (tento pojem je dnes v Británii pomerne elastický).

Brand je jednou z provokačných a kontroverzných postáv verejného priestoru. Takto sa dnes hovorí ľuďom, ktorí neplávajú s hlavným prúdom, ale proti nemu. Odsudzoval pandemický alarmizmus a zásahy štátu do základných práv. Kritizuje politický systém, tvrdí, že dnes nemá priveľký význam voliť, lebo zvolení lídri musia pracovať na predpísanej politike. Ak sa im v tom nedarí a uvažujú príliš samostatne, zrušia ich.

Najnovšie Brand vášnivo bojoval proti novým pravidlám, ktoré štátnemu regulátorovi umožnia kontrolu súkromných správ a súkromných dokumentov používateľov internetu. Vraj v záujme bezpečnosti. Nepáčilo sa mu, že operátori a úrady budú môcť vedieť o každom všetko. Lebo kto má vaše dáta – vrátane súkromných – ten vás kontroluje alebo rovno ovláda.

A hneď sa to aj potvrdilo.

Práve v čase, keď Brand vystupoval proti pokusom vlády o plošnú kontrolu internetu, prišli útoky, ktoré ho umlčali. Viaceré médiá zverejnili jeho staré súkromné aféry, na ktorých vraj usilovne pracovali rok (napriek tomu, že úrady ich nikdy nevyšetrovali ako trestný čin).

Brand zrazu musí vysvetľovať, že mal možno búrlivú mladosť, no nikdy neurobil nič trestné. O jeho minulosť sa už zaujíma aj polícia.

Navyše Youtube (Google) mu zrušil príjmy z reklamných videí. Brand tvrdí, že to isté vyžadovali poniektorí angažovaní poslanci aj od alternatívnej a slobodnejšej platformy Rumble – aby ho odstrihla od príjmov. Len tak. Bez súdu, bez dokazovania. Tak sa to dnes predsa robí. Kto je toxic, toho zrušia. Finančne. Autoritami dnes nie sú úrady, ale vlastníci sietí a ich aktivisti.

V tomto prípade nejde len o Branda, ale skôr o to, akú moc majú vlastníci dát. Digitálna oligarchia. V roku 2021 sa partia oligarchov rozhodla, že vypne a umlčí prezidenta Trumpa a jeho ľudí. Na všetkých platformách. Nijaké súdy či úradné rozhodnutia v zmysle zákona. Len rozhodnutia vlastníkov sietí. Dôvod? Security. Bezpečnosť.

Dnes tá istá mediálna oligarchia odstavuje kohokoľvek, kto je príliš známy a príliš kritický.

Brand patril k šťastlivcom, ktorí boli nezávislí. Žil z podpory publika (cez masovú sledovanosť svojho Youtube profilu a podiel na reklamných príjmoch). Mohol verejne hlásať, čo chcel – a bez obáv, že mu za to niekto oseká výplatu.

Už nemôže.

Zápas o slobodu slova, o ochranu súkromia a o krotenie globálnej oligarchie, bude patriť medzi tie kľúčové. Lebo ak po nezávislých kritických médiách začnú vymierať aj nezávislí kritickí youtuberi, potom sa hra končí. A môžeme akurát tak s čapicami v ruke a s nostalgickým pohľadom vypraviť slobodnú spoločnosť do minulosti.

Asi neprekvapuje, že dnes sú to hlavne západné konzervatívne médiá a konzervatívne strany, ktoré bojujú za to, aby to nezašlo tak ďaleko. Sú síce v hlbokej defenzíve, ale ich podpora čoraz rýchlejšie rastie.


4. O poslušnom Kanaďanovi
Prehľad veľmi stručne uzavrieme čudesným príbehom predsedu kanadskej dolnej snemovne.

Ten patrí, na rozdiel od Branda, medzi tých vzorných a poslušných. No s nadprácou to výdatne prehnal. A letel.

Príbeh sa začal 22. septembra počas návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského v Kanade. A v snemovni. Na akciu pozvali aj 98-ročného prisťahovalca z Ukrajiny a vojnového veterána Jaroslava Hunku.

Predseda snemovne Rota v príhovore ocenil, že Hunka v minulosti hrdinsky bojoval proti Rusom. Hunkovi prítomní prominenti postojačky tlieskali. Medzi nimi aj ukrajinský prezident Zelenskyj a kanadský premiér Trudeau.

Menej dôvodov na jasot mala židovská komunita. S rozhorčením namietala, že sa nepatrí postojačky tlieskať esesákom.

Hunka totiž naozaj bojoval proti Rusom, ale ako príslušník Waffen-SS, ktorá bola zodpovedná za zabitie poľských a židovských civilistov.

Rota sa ospravedlnil a zložil funkciu.

Celý výjav môžeme pokojne označiť za PR katastrofu. Aj pre Kanadu, aj pre ukrajinské vedenie. Incident s chuťou využíva ruská propaganda. Opakuje, že protiruský sentiment Ukrajincov má fašistický pôvod. Čo, samozrejme, nie je pravda. Nacionalizmus nie je fašizmus.

Trápna scéna z kanadského parlamentu je poučná. Ukazuje, že Kanada, ktorá dnes patrí k popredným vojnovým jastrabom v konflikte o Ukrajinu, vie o európskej histórii – a Európanoch – žalostne málo.

Zdroj:

7 dní v kocke: V kampani 2023 boli najsilnejším politickým hráčom médiá

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o tom, ako médiá prepálili koncovku kampane; o geopolitickom zápase, ktorý rozoštváva...

standard.sk

Na margo "kanadskej aféry". Momentálne sa nachádzam v Kanade. V blízkom okolí funguje "ukrajinská reštaurácia". Pred "predstavením" v parlamente bývalá pomerne plná. Posledné dni zíva prázdnotou. Zvyšujúce sa ceny dostávajú stále väčšie množstvo ľudí do existenčných problémov. Žitie od "výplaty do výplaty" a problémy pre ľudí bez partnerov. K tomu nenapomáha fakt, že bežné vidíte nepracujúcich Ukrajincov, ktorí svojím vizuálom vôbec neprispievajú obrazu "utrápených ľudí". Neskrytá oslava fašistu, narúša naratív a obraz "ukrajinských trpiteľov" a ponúka viac skladačiek do mozaiky aj takým, ktorí knihy a fakty príliš nemusia.