Auto, ktoré zostane cez dovolenku doma, nechajte na bezpečnom mieste
Ak sa po návrate z dovolenky nájde auto s poškodeným zámkom, rozbitým oknom či so zmiznutými vecami, treba zavolať políciu.
www.teraz.sk
Mimo témy článku. Táto správa privádza práve rukolapný dôkaz o "chudobe" na Slovensku.
Máme sa ako prasce v žite. Po materiálnej stránke doslova a dopísmena. Pamätám si 20 rokov nazad. Prišiel som z vojny. Nemal som ani mobilný telefón, ani auto a ani som nesníval, že auto raz budem mať, pretože moja priorita bola zarobiť peniaze na MOŽNO RAZ! vlastné bývanie. Premiestňoval som sa autobusom alebo na bicykli, a aj tento som si kúpil až keď som si čo-to už zarobil.
Otázka toho, kam postaviť auto, sa nikdy predtým na báze verejných správ/rád neriešila. Na dedine to každý parkoval buď u seba v garáži, alebo aspoň v dvore. Sídliská autami ešte zďaleka neboli preplnené a parkovné sa tak silno nevyberalo ani zďaleka, ako je to dnes. Choďte sa pozrieť na dediny. Ľudia si predtým auto vážili, bolo to pre nich niečo dôležité, veľká hodnota. Dnes je to "pár tisíc", veď čo, rýchlo ich zarobím, alebo si požičiam (... no comment). Parkujú to pred dvormi na ceste, hoci dvory majú prázdne. Nechce sa im ani len otvoriť bránu a dať to dnu (už ani nehovorím o tom, ako to zbytočne komplikuje dopravu, tvyšuje riziko nehôd a zvyšuje riziko, že ti to niekto poškodí a máš s tým len starosti = škodu ... a páchateľ môže byť aj neznámy, rovnako ako v prípade krádeže). Ďalší si nechcú pokaziť svoje trávniky neustálym chodením po dvore, veď načo. Obec za to nevyberá (natvrdo by som zaviedol daň za používanie verejného priestranstva! Máš dvor, tak si to parkuj tam!) Nepamätám si, že by trávnik bola tak dôležitá hodnota. Nikdy nebola. A najlepšie na tom je, že už v tlačových správach sa rieši to, čo s druhým autom, keď si na dovolenke (prvým autom). T. j. v sociálnom organizme existuje stav, kedy veľká časť obyvateľov bežne vlastní 2 a (viac áut), chodí na dlhé zahraničné dovolenky svojím automobilom a má pekne vybudovaný dvoreček.
Otázka: "Chce mi niekto vysvetľovať, ako ťažko mu je po materiálnej stránke?" (A teraz pozor!, absolútne nepopieram existenciu sociálnych prípadov! Sledujem štatistiku zdrvujúco väčšiného obyvateľstva!)
To, čo som napísal, je jasným praktickým dennodenným dôkazom, že ľudia si nevážia, čo majú. Stále hovorím o zdrvujúcej väčšine ľudí. Nie sú vďační za to, čo majú. Nevážia si svoju vlastnú energiu a čas, ktorý museli vynaložiť na to, aby niečo získali ... A NAOPAK! Stále požadujú viac! Lepšie! Rýchlejšie! ... existujúci stav neuspokojuje ich nekonečné požadovačné potreby. A slová: "Na Slovensku je bieda. Nedá sa tu vyžiť. Slovensko je ho*no, pozrite sa na Švajc alebo Nemecko, Rakúsko ... ako sa tam blahobytne žije!" považujem za nieže neopodstatnené, ale ešte aj plné závisti a doslova z hľadiska väčšinového obyvateľstva úplne pomätené a mimo misu.
Frajer na záver:
- "Ako to skončí?"
- "Čo opúšťame, keď takto bohapusto nevďačne škemreme po ešte vyššom blahu?"
- "Ktoréžeto blaho nám chýba dnu, keď ho vonku neustále tak vykrmujeme a furt nie je dosť?"
