To co jsi napsal, mi připadá jako náhražka svobodné volby a s tím nemůžu souhlasit. Podle tebe může bůh za to, že chlapi (různé formy psychopatů) mlátí doma své ženské, že jsou děti někdy celoživotně zneužívané, že žoldáci znásilňují a zabíjejí jiné lidi apod. Všichni tihle lidé si podle toho co jsi napsal můžou říct: to ne já, ale bůh to tak chtěl, on mě tak řídil. A to je jen pohled těch co to dělají. A co ten pohled těch lidí, co jsou zneužíváni, týráni a zabíjeni. Ti si taky mají říct, bůh to tak chtěl, abych trpěl? S takovou náhražkou svobodné vůle se nemůžu spokojit. Kdybych si něco takového nainstaloval do svého světonázoru, to bych mohl rovnou umřít, protože nic co bych udělal by pro mne nemělo žádný význam.
Dle mého názoru MUSÍ mít každý skutečnou svobodnou vůli, neomezovanou ani z vnějšku systému, jinak by život NEMĚL žádný význam. Vše co vnímáme jako dobro nebo zlo si způsobujeme sami a jsem přesvědčený, že to co vnímáme jako náhody (řídící prvky) je jen odpověd na naše žádosti o pomoc, když je něco nad naše síly.
Ale nikto ťa predsa nenúti, aby si to bral za svoj svetonázor. Toto, čo som písal vyššie, sa ani nikdy nestane svetonázorom väčšiny. Táto informácia tu nie je kvôli tomu. Je tu len ako kuriozita, pre nazretie do "božej kuchyne". Ale skutočným poslaním ľudí je to, aby boli sami sebou... Aby sa rozvíjali tak, ako pred dozvedením sa tejto informácie. Inak by svet nemal zmysel.
Vrah a tyran nepotrebuje túto informáciu, aby páchal svoje zlo. Jeho k zlu vedie stav jeho psychiky. A obeti táto informácia tiež nijako nepomôže. Sama musí hľadať cestu von z týchto problémov.
Kniha aj s jej postavami, dejom a svetom je sama o sebe mŕtva. Tak ako sú mrtve čísla a rovnice. Jediné, čo knihu oživuje, je myseľ čitateľa. Čas v knihe začne reálne plynúť až vtedy, keď sa do nej ponorí čitateľ.
Tento svet, v ktorom žijeme, tak ako je navrhnutý, jeho matrica, je tiež sama osebe mrtva. A jediné, čo ju uživuje je Božia myseľ, ktorá sa vteľuje do jednotlivých postáv v podobe duší (inkarnovaných a dočasne prebýbajúcich v ilúzii oddelenosti od Boha). To znamená, že všetko čo prežívajú obete tyranov, prežíva aj Boh, keď je jeho myseľ cez dušu inkarnovaná v nejakej postave. Božia myseľ vidí a prežíva aj všetko, čo sa deje v psychike tyrana, keď je v ňom inkarnovaný. Aj preto sa hovorí, že Boh vidí do srdca každému (a nielen vidí, ale aj cíti a prežíva všetky emócie každého srdca). Tak ako čitateľ knihy neovplyvňuje dej, len ho prežíva, tak aj Boh cez dušu prežíva dej postáv v tomto svete.
Ak autori kníh (spisovatelia), v ktorých sú dobré aj zlé postavy, nie sú pre nás vyvrheľmi, hoci oni sú tvorcami týchto knižných svetov, a stvoril v nich aj násilie, nielen lásku. Tak prečo by mal byť Boh zlý, ak stvoril svet, v ktorom je dobro aj zlo, láska aj utrpenie?
Iba ak by niekto stvoril večné utrpenie, večné peklo, jedine ten by bol Vyvrheľom, pretože to je nekonečná nespravodlivosť.
No život človeka je len krátka epizoda v nekonečnom živote vo večnosti. Tak prečo robiť z chvíľkového utrpenia, ktoré sme prežili v tomto živote, nejaký veľký problém? Súdi sa niekto s autorom knihy, po prečítaní ktorej mal nočnú moru? Nie! Človek žije normálne ďalej a dáva si viac pozor na to, čo číta. Veď každá duša (božie vedomie) si sama dobrovoľne vyberá, do akej postavy sa inkarnuje. Tak ako si čitateľ slobodne vyberá knižku, ktorú si prečíta. A najprv si prečíta anotáciu, aby vedel, o čom knižka je, a do čoho sa púšťa. Ak je kniha horor, tak ju môže odmietnuť. No ak si ju prečítať chce, tak to urobí.
Inak musím dodať, že ja sa tu nikoho nesnažím presvedčiť o tomto názore na vec. Ani si neželám, aby sa z tohto stal masový svetonázor, božechráň! To by bolo ako sypať piesok do ložísk božieho stroja. Píšem to len preto, lebo chcem počuť spätnú väzbu, a uistiť sa, či som niekde neurobil nejakú logickú chybu v úvahách.
). Hry majú svoje levely a pokračovania(2,3,...). Pri prvej časti, s povedzme 10 levelmi, sa nastaví prostredie(ktoré sa dá v rámci levelov mierne meniť) a profily hráčov(aké limitované schopnosti môžu dosiahnuť a čo môžu pri tom používať). A tak ideme od 1 až po 10 level. Niečo dáme na prvý pokus a nejaký level si budeme musieť možno zopakovať(stala sa nezvratná chyba). To sa dá urobiť jednoducho(bez velkých zásahov), vrátime sa na začiatok levelu a zmažeme všetky nami nahraté dáta = vymažeme civilizácii pamäť, bez zásahu do prostredia. Ak sme úspešne zvládli prvú časť(hru) = získali zamýšlané poznanie, môžeme pokračovať do druhej hry. Ale cielom tejto druhej je niečo iné ako v prvej, a preto sa(oproti prvej) prenastaví(možno zásadne) prostredie a profily hráčov(nové limity a prostriedky na ich dosiahnutie). To znamená, že sa môže zničiť(nie nutne, iba v potrebnej miere) staré prostredie(Zem) a profily(avatari-ludia) , a vytvoriť podobné alebo úplne odlišné = väčšia či menšia transformačná katastrofa(bez poškodenia "hráčov" - duší). No a ešte k tomu dobru a zlu. Každá hra(aj level) bude asi zameraná na poznanie rôznych aspektov(evolúcie-degradácie, dobra-zla) a teda aj miera ich pôsobenia bude odlišná = žijeme(simulujeme v hmote) to čo chceme(Boh chce) skúmať-spoznávať.
