... som použil na zdôraznenie toho, čo bolo v zamlčaní. Fráza sa používala za panstva cirkvi: "Modli sa a pracuj!" (a v zamlčaní nechali: "A všetko ostatné, kto je Boh, čo od teba chce, politiku a ďalšie veci NIE SÚ! tvoja záležitosť! Ale naša! Takže nám nefušuj do kšeftu! Lebo inak pôjdeš po smrti do pekla!"). A použil som to tak preto, že takýmto spôsobom je výhodné pre niekoho odkázať ľudí na "kvázirozvíjanie" (sústredenie sa na) horných 3 priorít riadenia (alebo ak chceš horných 3 čakier - "duchovno", v istom zmysle je to dosť podobné), pričom organizáciu toho, na čom stoja, teda dolných 3 priorít riadenia (alebo dolných 3 čakier - "materiálno") ponechaj na nás. A dá sa teda normálne žiť, keď namiesto toho, aby ovládal svoje vlastné nohy ich ovláda cirkev, pretože si im uveril "Ora et labora.", že tvojou doménou je poslúchať a ich doménou je panovať - riadiť? Preto som písal o cirkvi aj potom nižšie v súvislosti s tým, čo sme si už zažili a či to nebolo dosť.
Tu sme sa nepochopili. Nejde o teba a ako veci robíš ty. Ide o to, že ľudia nie sú schopní masovo pochopiť veci tak, ako ich vysvetluješ/vysvetľujeme teraz tu my. A bolo to napísané vo vzťahu k tomu, že je nutné prispôsobiť jazyk tak, aby pochopili, čo idú spraviť keď "voľba č. 1" alebo keď "voľba č. 2". Čo sa týka chápania cez utrpenie, to je najzdĺhavejšia cesta zo všetkých, ale keďže energia tečie cestou najmenšieho odporu, v mnohých veciach sa jej proste nevyhneme:
Sám píšeš, že "poväčšine". Ako od seba rozlíšiť momenty, kedy "to tak má byť" a kedy "to tak nemá byť"? Ak nechám všetko "samo na seba" možno následnej prídem na to, že to "tak nemalo byť". Resp. aj to je súčasť učenia, že už teraz viem, že to tak byť nemusí = hľadám možnosti ako to spraviť tak, aby sme chápali aj bez bolesti, tam, kde to ide. A podľa toho z toho, čo je možné vyberám taký spôsob prezentácie toho ľuďom, aby si nemuseli vybiť znova celú hubu, ale pritom aby pochopili, čo sa od nich chce. Ja si myslím, že to kolégium fanúšikov tam hore už je presýtené na dnešný deň pozeraním neustáleho kolobehu krvákov, hororov, thrillerov a celosvetových vojnových zážitkov a drám. Nebaví. Furt to isté kolom-dokola a prakticky bezvýsledne z ohľadom na nejaký dlhodobý vektor kolektívneho vývoja smerom vpred, resp. minimálne niekde aspoň trochu stredom než len neustále od mantinela k mantinelu a z extrému do extrému, len preto, aby som to tu dole "pochopil". Tu dole, je tento druh chápania značne obmedzený. Pokiaľ to má byť takto stále, no tak potom by z toho vychádzalo iba to, že je to "pracovný tábor" - láger na odrábanie si takpovediac "hriechov vlastnej nevedomosti". S týmto sa ja nestotožňujem. Je to, podľa môjho názoru tak iba čiastočne v rámci učenia sa toho, čo sa má naučiť. Zároveň však sem ideme s niečím iným aj. To je druhá časť úlohy = budovanie aj reálne v živote toho "kráľovstva božieho" na Zemi tu priamo v hmote.
Tu, mi nešlo o vyvrátenie toho, že "vyššia moc neexistuje". Šlo o to, že keďže ona sa hrá, a to paradoxne "SAMA SO SEBOU" aj keď prostredníctvom seba samej vo forme "výsadkov" (ako si to trefne nazval), tak musí to dianie mať aj otvorené "konce"/priebeh. Ak by vedeli presne všetko vopred na puntík dokonalo, potom by v tejto hre existovala určitá nevyhnuteľnosť niektorých vecí. A znova sme pri tom, že všetko je predvídané a vopred zariadené takto, takto a takto, a to už zvádza k určitému druhu až "nevývoja" - fatalizmu (nerád to slovo používam). Ak ale ten, kto hrá, hrá sám so sebou, aby tou hrou niečo objavil/zistil, niečo nové našiel, alebo vytvoril niečo celkom z brusu "nečakané", potom hra obsahuje aj predpoklad, že tí "tam hore" nevedia všetko. A pracujú tak isto len na základe svojich predpokladov, aj keď oveľa presnejších, pretože nie sú obmedzení kapacitami mozgu, tela a mysle/psychiky. O toto mi išlo. Pokiaľ im to nie je úplne známe, aký bude výsledok hry ako celku, nemôžem sa spoliehať na to, že oni to vedia 100 %, zas tam je predpoklad toho, že tá hra sa vedie preto, aby sa odkrývali aj nové úrovne toho, čo je nepoznané/nepredpokladané. Otázka teda je, či to, čo nazývame podľa Junga tu dole "nevedomím", je tam hore poznané 100%ne. Alebo to ONO/TO/TAO zabudlo naschvál pred hraním tej svojej hry natoľko, aby tá hra vôbec mala jednak zmysel a jednak aby to nebol len ľahko odhaliteľný súbor pravidiel = nudná hra, ale aby bola zaujímavá natoľko, kedy nevieš, čo je a čo nie je 100%né. Ani tam. A ani tu.
Ja som ani nikde nenapísal, že si to niekde tvrdil. Vnímam však, že často smeruješ veci akoby k tomu, že je všetko zariadené vopred, resp. možno to je len môj subjektívny pocit, a tak to, na čo týmto reaguješ, som napísal tak, ako som napísal.
To som rád, že sa na tom zhodneme.
To nikto nevylučuje. Z určitého druhu pohľadu je Ficovo riadenie iba krátkodobým procesom, takže sa nedá povedať, že za tohoto riadenia veci nejak extrémne významne pokročia niekde závratne vysoko, kor keď to rozoberiem na súčiastky a vyložím ako sú veci so suverenitou, ako sú veci na mikroúrovni (psychiky jednotlivcov) a ako to celé je zapojené v svetovom marazme. Stále však ide vnímať dosť pekne jeho kormidlovanie ako najharmonickejšiu variantu toho, čím musíme prejsť s ohľadom na spomínané (kolektívne nevedomie národa i ľudstva) podľa poučiky: "Všetko sa odohráva najlepším možným spôsobom s ohľadom na reálnu mravnosť všetkých účastníkov ...."
O divákoch to bolo napísané veľmi zjednodušene z toho pohľadu, že aj oni, presne ako píšeš, na nás síce kričia (upzornenia), mávajú "rukami" (ktoré nemajú) z tribúny, ale my ich tu dole nepočujeme, nevšímame si ich, pretože sme, ako tí futbalisti, zabraní do hry, naša pozornosť je inde. Fokus je na loptu, nie na nápovedy od tých, ktorí stoja hore a vidia ako veci vyzerajú zhora.
Čiže zhoda.
Ohľadom baterkrátne je to nie(len - ak to chceš takto) o ficovom zavádzaní, ale o schizofrénii ľudí, ktorí z jednej strany na všetko chcú baterky, z druhej strany sú proti baterkám = schizofrénia. Ako hovorí Bolek v k***ahoši: "Chlap když jde na hajzl, musí sa rozmysle esli toto nebo toto. A Ženská si sedne a uvidí." (na odľahčenie s tým, že aj my kolektívne by sme sa mali rozmyslieť, či chceme baterky, alebo nechceme baterky a či chceme svoju pôdu alebo nechceme svoju pôdu A ROBIŤ NA NEJ - pestovať!, lebo potom to mnohým, nie iba tebe príde, že Fico je vinník toho, prečo sa tu ide stavať baterkáreň a iba to zaobaľuje, kdežto reálne je to výsledok kolektívneho nevedomého konania národa a ľudí). Zrovna dnes aha:
Aktualizované→ V sobotu 13. decembra sa v Skalici konalo historicky prvé miestne…
zahori.sk
Z progresivnej Bratislavy do progresivnej Skalice... skladky odpadu im nevadia, ani veterne parky ale spalovna fuj... konzumovat a produkovat odpad by ale chceli vo velkom.
Aj ja konám neverejne. Objasňujem ľuďom to, že v kolektívnej schizofrénii budú aj schizofrénni politici nútení konať tak, ako konajú, a tí noví (Kotleba) budú zomletí a práve ten kolektívny nevedomý aspekt z nich vyrobí namiesto "záchrancov" vlastne "hrobárov" (a toto by bolo ešte na dlhšie rozobratie).
Lenže toto predpokladá, že on robí výhradne LEN také kroky, ktoré sú v rozpore s tým, čo je dobré pre všetkých. Potom by táto spätná väzba naozaj takto vyzeral. Lenže je to MIX. Sú kroky, ktoré sú prospešné pre dobro všetkých, sú kroky, ktoré sú prospešné pre užší okruh ľudí. Potom aj to, čo on vyvodí z toho ako spätnú väzbu bude mať inú podobu. A NIE NEBUDE ÚPLNÁ ANI DOKONALE PRESNÁ, nie sme v laboratórnych podmienkach, kde si to oni "tam hore" naplánujú. Tu dole je rušenie, šum, strata signálu, celá plejáda toho, čo v hre má byť preto, aby to bola hra. Kto si to vymyslel, nech si znáša následky. Ale ponesieme ich aj my. Samozrejme. No takto "šmahom" všetko hodiť do jedného vreca, že on sa bude pozerať iba na jeden typ toho, čo robí akože "Ja vám zle, a vy mne aj tak dobre!" je, podľa mňa dosť zjednodušené a nastavuje to optiku typu: "Je jedno koho zvolíš, furt to bude rovnako." Dôsledky nerozlišovania budú aké?
Na všetkom je pozitív. Väčší či menší. A vždy je to cesta von z bezvýchodiskovej (zdanlivo) situácie. Zažiť negatív je k tomu, samozrejme kopanec. Negatív sme zažili. Kopanec bol. Myslím si, že aj v národe je dostatok ľudí, ktorí chápu, že pozitív ich povedie bez toho, aby museli znova dostať taký dôrazný negatív, ako dostali nedávno. Len ho netreba nechať prekričať krikľúňmi typu Svedkovia Harabínovi a podobnými apoštolmi apokalypsy. Preto nabádam zapájať sa.
Len predpoklad. Vyhrať voľby je jedna vec. Zostaviť vládu je ďalšia vec. Stále sa venujeme len tomu čo robia/nerobia oni. A tomu, že od toho čo robia oni závisí to, čo budeme robiť my. Pritom sú to spojené nádoby. Nielen to, čo robia oni je dôležité, ale tak isto je dôležité aj to, čo robíme my. Keď si povieme, že to nemá zmysel, lebo furt je to rovnaké (pričom nie je, len treba lepšie zavnímať množstvo vecí, ktoré majú potenciál sa meniť a sú inak, než by boli keby ...), tak už
potom je koniec. Inak všímaš si že ide o paralelu k tomu o čom sa bavíme vyššie? "Oni (politici/vyššia moc) robia toto, toto a toto a oni vedia a my nevieme. A my (občania/výsadky) sa vlastne len vezieme, lebo pravidlá určujú oni." Znova opakujem, nie iba od nich závisí čo tu bude. Sú to spojené nádoby a aké možnosti im my dáme (zďaleka nie iba tie zjavné a materiálne, ale oveľa väčšou mierou nevedomé, ktoré prilievame do spoločného), tak to tu aj pôjde ďalej. Takže hovoriť "oni" je vlastne už vydeľovanie sa nejakým spôsobom. Oddeľovanie sa čo sa týka SPOLUzodpovednosti za všetko, čo sa deje. My to zlé nespôsoboujeme. My to chceme inak. My hento a my toto. Naozaj? A čo nevedomé motívy? Myšlienky? Pocity? Emócie? Egregory? Ktoré plníme, napríklad aj vo vzťahu k "nim"? Žiadna SPOLUzodpovednosť?
SÚHLAS. Znova: "Všetko sa deje najlepším možným spôsobom za účasti všetkých ..."
Preto len pridám čo som napísal nedávno:
Takže:
... ide. Koncept Wu-wei je dôležitý hlavne v tom, že pokiaľ pozorovateľ pozoruje realitu dô
KLADNE tá sa často sama mení spôsobom takým, že akoby "sama odseba" prechádza do iného stavu, napríklad "sa" vynorí niekto, kto zrazu vec vyrieši a problém odpadá bez toho, aby som ju musel riešiť ja. Tu on je paradoxne ten, kto "zasiahne", aj keď wu-wei prepodkladá nezasahovanie, preto to nie je o tom nezasahovať "vôbec". Wu-wei znamená zasahovať správne vtedy, keď treba zasiahnuť. Medzi NEzashovaním a permanentým zasahovaním je celá škála stavov. Prikláňam sa k tomu, že oba sú krajné body. Totálne nezasahovanie znamená postaviť sa mimo hru úplne. To môžem robiť aj tam hore. Ale načo som sem potom šiel, že? Permanentné zasahovanie znamená spadnúť do pasce toho, že sám seba staviam nad všetko a nad ostatných, všetko chcem ovládať a mať pod kontrolou. Zhubné. Dôsledky netreba zoširoka objasňovať. Wu-wei teda reaguje prevažne na notorických permanentných zasahovačov do všetkého, ktorí absolútne neveria, že existuje nejaká vyššia moc, ktorá taktiež veci ovplyvňuje = NEVERIA BOHU. Takže nepropaguje NEzasahovať - nemiešať sa do ničoho ako by niekto z tohoto tábora permanených "vonkukonačov" mohol predpokladať. Wu-wei učí zasahovať citlivo, tam, kde je naozaj treba. Nie iba s ohľadom na to, čo chce vyššia moc. Ale aj s ohľadom an to, čo je možné tu dole momentálne objektívne vykonať tak, tak alebo hentak, inak.
, musím to takto dať, lebo skvelé myšlienkové náhľady a postoje. Aj keď sa ako keby v niečom míňame, ja presne viem, ako to myslíš a rozumiem čo tým "básnik zamýšľa a kam smeruje " ( a vskutku ma to úprimne teší ). Niečo by som ja opäť inak ešte podal, nie kvôli vyvráteniu, ale z hľadiska možnosti pozerať sa na určité udalosti a deje z viacerých uhlov pohľadu.
mrochta