Čo sa týka marxizmu a pojmov ako nadhodnota, nadčas, nadprodukt atď. Tak to naozaj malo význam z politického hladiska, keď bolo potrebné všetkým vysvetliť, ako kapitalisti vykorisťujú pracujúcich.
No v samotnej ekonomike, pri jej riadení tieto politické teorie nestačia. Na riadenie plánovanej ekonomiky sú potrebné seriózne ekonomické metódy a vzorce. A tie ostali v zamlčaní. Určite za Stalina vtedajší ekonomovia mali svoje vedecké metódy, o ktoré sa opierali pri riadení ekonomiky. Ale boli vôbec niekedy niekým zverejnené? Sotva... Veď cieľom davo-"elitárov" muselo byť tieto elitné informácie schovať a dať ľuďom len nejaké pseudoekonomické návody na riadenie makroekonomiky.
Stalin teda oprávnene hovoril, že treba prejsť od týchto marxistických termínov k takým, ktoré budú v socialistickej ekonomike efektívne. V podstate postupne odhaľovať reálne metody riadenia socialistickej makroekonomiky.
V podstate Stalin viedol proces tak, aby sa z Marxizmu nestala dogma, aby ľudia boli nútený premýšľať tvorivo čeliac aktuálnym problémom.
A toto je problém všetkých dôb. Aj tej našej.
Podľa môjho názoru, ZSSR padol predovšetkým preto, lebo boľševikov bolo príliš málo. Strašne veľa ich padlo vo vojne. A po vojne tých najaktívnejších pár bolo (našťastie) v politike na zodpovedných miestach. Väčšina davu bola v stave vernopoddanosti (čo sa týka politiky, plne sa spoliehala na múdrosť strany a vodcu) a ľahostajnosti (bolo im jedno, ak sa systém zmení... skrátka sa prispôsobia. Čo bolo krásne vidieť po 20. zjazde). Tam boľševikov bolo extrémne málo.
Vo vedení bolo aj množstvo trockistov. Stalin zomrel skôr, než stihol zakončiť, čo plánoval. K moci sa dostal trockista Chruščov. Zvyšok boľševikov vo vedení vybili, popravili...
Takže boľševizmus a všetky nádeje, ktoré dával, sa neudržal hlavne preto, lebo boľševikov bolo extrémne málo. Z nejakého dôvodu mu nebolo dané sa v prostredí plnom trockistov a ľahostajného davu rozmnožiť na dostatočný počet, na kritické množstvo.
A rovnaký problém máme dnes. Jednak je tu nebezpečenstvo, že dav si urobí z koncepcie dogmu a nebude mať záujem tvorivo reagovať a čeliť aktuálnym problémom, t.j. živo rozvíjať koncepciu. A jednak aj dnes máme extrémne málo boľševikov. Je nás tak málo, že nás trockisti hravo porážajú bitkou čapicami.
Otázka je, prečo je situácia takáto a ako by bolo možné ju zmeniť. Pretože žiadny z boľševikov sa nemá v úmysle vzdať. Ale riešenie treba nájsť, ako sa úspešne množiť.
No v samotnej ekonomike, pri jej riadení tieto politické teorie nestačia. Na riadenie plánovanej ekonomiky sú potrebné seriózne ekonomické metódy a vzorce. A tie ostali v zamlčaní. Určite za Stalina vtedajší ekonomovia mali svoje vedecké metódy, o ktoré sa opierali pri riadení ekonomiky. Ale boli vôbec niekedy niekým zverejnené? Sotva... Veď cieľom davo-"elitárov" muselo byť tieto elitné informácie schovať a dať ľuďom len nejaké pseudoekonomické návody na riadenie makroekonomiky.
Stalin teda oprávnene hovoril, že treba prejsť od týchto marxistických termínov k takým, ktoré budú v socialistickej ekonomike efektívne. V podstate postupne odhaľovať reálne metody riadenia socialistickej makroekonomiky.
V podstate Stalin viedol proces tak, aby sa z Marxizmu nestala dogma, aby ľudia boli nútený premýšľať tvorivo čeliac aktuálnym problémom.
Tesať do kameňa!!!Jenže problém je, že z marximu už si lidé tehdy udělali něco jako bibli. To potom velice ztěžuje jeho použití "na chléb".
A toto je problém všetkých dôb. Aj tej našej.
Podľa môjho názoru, ZSSR padol predovšetkým preto, lebo boľševikov bolo príliš málo. Strašne veľa ich padlo vo vojne. A po vojne tých najaktívnejších pár bolo (našťastie) v politike na zodpovedných miestach. Väčšina davu bola v stave vernopoddanosti (čo sa týka politiky, plne sa spoliehala na múdrosť strany a vodcu) a ľahostajnosti (bolo im jedno, ak sa systém zmení... skrátka sa prispôsobia. Čo bolo krásne vidieť po 20. zjazde). Tam boľševikov bolo extrémne málo.
Vo vedení bolo aj množstvo trockistov. Stalin zomrel skôr, než stihol zakončiť, čo plánoval. K moci sa dostal trockista Chruščov. Zvyšok boľševikov vo vedení vybili, popravili...
Takže boľševizmus a všetky nádeje, ktoré dával, sa neudržal hlavne preto, lebo boľševikov bolo extrémne málo. Z nejakého dôvodu mu nebolo dané sa v prostredí plnom trockistov a ľahostajného davu rozmnožiť na dostatočný počet, na kritické množstvo.
A rovnaký problém máme dnes. Jednak je tu nebezpečenstvo, že dav si urobí z koncepcie dogmu a nebude mať záujem tvorivo reagovať a čeliť aktuálnym problémom, t.j. živo rozvíjať koncepciu. A jednak aj dnes máme extrémne málo boľševikov. Je nás tak málo, že nás trockisti hravo porážajú bitkou čapicami.
Otázka je, prečo je situácia takáto a ako by bolo možné ju zmeniť. Pretože žiadny z boľševikov sa nemá v úmysle vzdať. Ale riešenie treba nájsť, ako sa úspešne množiť.