Konštatuješ, a s tým ako si to zhrnul nemôžem nič, len súhlasiť. Avšak píšeš tam "našich". Ak je niečo "moje", tak sa o to zaujímam. Problém však je v tom, že tu veľká časť ľudí neprejavuje absolútne žiadny záujem o to, čo sa deje s tými vecami. Pod slovom "záujem" myslím nie lajky pod príspevkami "my sme les!" alebo pridávanie obrázkov na fakbúk ako sa marasuje v poľnohospodárstve či pri ťažbe dreva. To je iba malá časť tohoto záujmu. Myslím tým skutočný záujem podporený činmi = aktívny záujem o to, kde mám pozemok (mnohí ľudia majú svoje súkromné vlastníctvo, netvárme sa, že tu všetko majú miliónári, zatiaľ to tak nie je, ale môže to tak byť, ak sa bude ďalej diať bez záujmu to, čo sa deje = nezáujem), čo sa tam deje, venovať pozornosť zlepšeniu podmienok na ňom (to ide rôzne, nemusím zrovna vyvíjať na tom činnosť, ak na to nemám ihneď podmienky, ale môžem ho aj prenajať niekomu, koho prístup už je iný, lepší, nie priemyselný ... kto chce, cestu si nájde) atď... Kým sa toto nebude diať, tak tí, ktorých spomínaš to tu potichu skúpia. Až potom sa naozaj začne plakať.
To všetko sú zdroje, o ktoré, keby sa prejavoval masový záujem, ako som ho v skratke popísal, tak by tu veci vyzerali inak. Z jednej strany by sme sa chceli podobať na Švajc a Rakúsy. Ale z druhej strany odmietame preto niečo urobiť, aj keď máme pomerne dobré nástroje. Huba otvorená do neba: "Holuby! Zabite sa, po ceste sa sami obarte, ošklbte, osoľte, okoreňte a upečte!"
