Veľmi dobré a podnetné témy, prispejem aj ja:
Mám dlhoročné skúsenosti s meditáciami, študujem duchovne zamerané knihy (nie bibliu apod
), začal som Silvovou metódou voľakedy veľmi dávno, keď tá firma/pani organizovala ešte len druhý kurz v bývalej čs.republike. Týmto smerom ma to ťahalo od detstva, vo veku cca 10 r. som prežil klinickú smrť a odvtedy som sa pravidelne dostával do meditačnej hladiny, v uvoľnenom stave a pri rozostrenom pohľade na les. Vtedy som nevedel, že som v meditačnom stave mysle, vždy som sa po čase strhol a zľakol sa. O trochu neskôr som často myslel na jedno vytúžené povolanie a ono sa mi to splnilo. Ale ešte stále som nevedel, že som vlastne programoval svoju realitu, zistil som to až na kurze silvovky. Tento kurz bol vlastne začiatkom mojej vedomej cesty za poznaním a odvtedy som prešiel hodný kus cesty. Čoraz viac vecí mi vychádzalo.
Od malička som bol dobrák, dobrosrdečný a priamy, niekto by povedal že naivný až hlúpy, vedel som sa vžiť do kože iného človeka, cítil som a prežíval jeho pocity. Rád som pomáhal a dal by som aj posledné, ak to malo obdarovanému priniesť radosť (preto "hlúpy"
). Až prišiel čas keď som stretol istú dievčinu a okrem lásky som prvýkrát v živote zažil nenávisť (samo, ona nebola moja prvá, ale značne rozporuplná osoba). Bol to nový pocit, to nepríjemné pálenie okolo žalúdka, zlosť .... začal som zabúdať na meditácie a išiel som čoraz viac zlým smerom. Ako tu viacerí píšete, život - alebo strážcovia, ako verím ja - nám dávajú viacero výstrah, každá je o niečo silnejšia. Nevšímal som si ich, hoci som ich dobre vnímal, až nakoniec prišla tá hlavná, po ktorej som sa totálne prebral (ďalšia facka by bolo už len stiahnutie z obehu). Vážny úraz, čas v nemocnici na rozmýšľanie o tom množstve chýb, ktoré som urobil.
Opäť som sa vrátil verím, že na správnu cestu a po nejakom čase som išiel zamyslený a uvoľnený len tak po meste a zrazu som zacítil ten známy (pozitívny) pocit v okolí plexu solaris, že sa niečo deje, stane, alebo mám niečo urobiť. Zabočil som do kníhkupectva okolo ktorého som išiel a prvé čo mi padlo do oka, bola séria kníh ktoré mi veľmi pomohli napredovať. Keď som ich x-krát preštudoval odpredu aj odzadu, všimol som si na poslednej, reklamnej strane upútavku na knihy Vadima Zelanda. Ruského autora, kvantového fyzika, knihy sa volajú
Ovplyvňovanie reality a pre mňa osobne je to vrchol (zatiaľ), stalo sa to mojou životnou filozofiou. No a po čase som bol zase "náhodou" navedený na KSB, čo je zase momentálny vrchol v máličko inom smere. Je to fantastický pocit, keď sa Vám niečo, na čo intenzívne myslíte, alebo hoci sa Vám o tom aj sníva, zrazu splní. Stáva sa mi to, niekedy častejšie, niekedy zriedkavejšie, ale zakaždým som milo zaskočený. Napriek mojim skúsenostiam.
Viem, že v mojom živote stretávam len dobrých ľudí (resp. nie vždy, tak na 80%), viem, že všetko je dobre tak, ako sa to práve deje, že Stvoriteľ mi dal strážcov, ktorí ma vedú a usmerňujú moje kroky, že sa mám v živote naučiť čo najviac a že všetko, čo sa mi stalo a čo som zažil/prežil, ma smeruje k tomu hlavnému cieľu. Že všetko so všetkým súvisí.
Často sa mi stáva, že ma zrazu napadne niečo, čo sa o pár sekúnd naozaj stane. Možno to nie je nič výnimočné, ale pre mňa je to taký milý odkaz od strážcov. Niekedy sa stane, že človek stretne "učiteľa" tam, kde to nečaká, napr. žobráka, ktorý Vám po darovaní peňazí povie takú neobyčajne múdru vetu, že o nej premýšľate ešte dlho a zisťujete, akú veľkú pravdu Vám povedal. Podľa Zelandovej teórie mi moji strážcovia dajú vždy vedieť, keď moja vrstva sveta zmení polohu s rámci priestoru variánt
. Znamenia sú rôzne, zrazu sa môže ozvať kukučka, keď ste zamyslený/-á, zbadáte čudného človeka apod. Alebo spomenutý pocit v spodnej časti hrude. Funguje to na 100%.
No a na záver - ak toto dlhé táranie niekto dočítal až sem, prajem mu všetko dobro vesmíru
, nech sa nám darí spoločne aspoň položiť základy inému, spravodlivejšiemu svetu
