N
Najväčšia cnosť rodiča je trpezlivosť.Môže ísť o spolupôsobenie. Procesy sú vzájomne vložené. Vyššie to dobre zhrnul @jan18 , pričom egregoriálna úroveň môže skrývať viacero paralelných dejov a teda s odkazom pre viacero subjektov, ako aj pre jednotlivcov, tak aj pre celé Slovensko. Líšia sa navzájom len úrovňou hĺbky z ktorej korenia.
Ja len dodám, že na takéto niečo pôsobia najväčšou silou deje, ktoré sú najsubtílnejšie, a takmer ich nevidno. Z jednej strany všetci chcú všetko rýchlo a hneď. Z druhej strany "nemá kto", tlak narastá, čo sa dá suplujú digitalizáciou a umelou inteligenciou. Znova na úkor budúcnosti. Dnes som bol na dopravnom inšpektoráte niečo vybavovať. Ale prišiel som pomerne neskoro, takže som počítal s tým, že si to tam odsedím. Ako som tak pozoroval ľudí, zaujali ma ešte 2 prípady okrem mňa. Mne chýbal jeden doklad, nechal som ho v aute. A tak som chcel odísť, lebo daná vec mi nejak extrémne nesúri, ešte mám vyše mesiaca času, tak môžem prísť aj inokedy. Dnes zrovna som k tomu pristúpil tak trošku "zvoľna", ten systém im frčí pomerne rýchlo, tak chvíľu počkám a vybavím sa. Ale nepočítal som s 2. vecami:
- je pondelok = nával je väčší,
- normálne tam pracujú 2 policajtky, do konca novembra tam však bude iba jedna, kvôli OČR inej policajtky.
Pani vo vestibule ma upozornila, že mám vyššie číslo a budem dlho čakať, pýtala sa, či mám všetky doklady, vysvitlo že jeden doklad nemám pri sebe, ale trefne ma naviedla, že šak kľudne si môžem ísť pre ne do auta, že aj tak mám číslo, ktoré hneď nepôjde na radu.
Sedel som a čakal, vravím si, šak keď by to bolo príliš dlho, odbehnem si vybaviť ešte 2 veci medzičasom, uvidím, ako rýchlo to pôjde. Zavolali dnu prvého. Po asi 15 minútach pán vyšiel odtiaľ telefonujúc manželke, že ho poslali preč, pretože auto je napísané na ňu a ona musí byť pri vybavovaní. Rozčúlil sa a osopil na pani vo vestibule, ktorá mu vysvetľovala, že je tam iba jedna policajtka, a on do nej vytočený, že sa nevybavil (kvôli jeho vlastnej nevedomosti) ďalej búšil zvýšeným hlasom, že prečo tam nejde ona, a že šak môže aj ona to robiť, pričom 2x jedlivo poznamenal: "Čo je toto za štát?!?!" Potom odišiel. Ja som odbehol do poisťovne a vrátil som sa, pozerám, ešte išla len 4ka, ja som mal 13tku, znova som vybehol vybrať si peniaze do bankomatu. Všehovšudy to spravilo možno hodinu, čo som bol vonku a nemusel som tam sedieť a čakať. Na rade bola 6tka. Hovorím si, toto tu je nadlho. Prišiel pán, ktorá za mnou ráno čakal v rade. Ešte jak ráno došiel za mňa, spadla mu huba, že koľko tam je ľudí. Vtedy som mu nepovedal nič. Mal 14tku. Teraz tesne po tom jak som znova vošiel dnu, prišiel aj on. Sadol si vedľa mňa. Dali sme sa do reči a rozhorčene mi vysvetľoval, že tam bol minule, a že nebolo zďaleka toľko ľudí. Vravím mu, asi ste neboli v pondelok? Pritakal, že nie. Hovorím iné dni tu taký nával nie je, a pani vysvetľovala, že policajtka je tam teraz iba jedna až do konca novembra. Zamyslel sa. A stíchol. Zrejme to pochopil. Ja som videl, že to je bohužiaľ nadlho, podal som mu svoje číslo a odišiel som domov. Vybavím inokedy.
A takýchto príbehov je denne všade kopu. Keby ľudia nemali ani tak efektívne pracujúci informačný systém (prenesme sa do času cca 10 rokov nazad a viac), kedy sa otváral úrad o 8:00 ako aj dnes, ale na to, aby sa človek vybavil išiel už o 5tej-6tej ráno stáť radu, aby bol medzi prvými a nečakal na vybavenie celý deň. Prečo o tom píšem? Nuž preto, čo som bol spomenul na začiatku. Všetko chceme hneď a okamžite. Ak to nemáme, nastupuje nervozita, hnev a jed. Nadávame na to, ako funguje štát. Niekedy oprávnene, ale veľmi často je to iba tým, že si nie plne uvedomujeme, že my sami tomu nepomáhame. Zaiste, človek nemôže nosiť v hlave všetko. Zbláznil by sa. Z druhej strany však ide aj o to, ako hlboko máme zakorenený odpor voči obmedzeniam, ktoré sa tým nielenže nevyriešia, ale budú sa ešte stupňovať, pretože JŽO sa tak prejavuje vždy, keď človek sám v sebe nesie nezvedomené programy a odpory. Stupňovaní JŽO, kedy sa skupina nespokojných jednotlivcov zväčšuje nakoniec začne tlačiť na jednotlivcov až tak, že znižuje ich schopnosť vykonávať dané funkcie/prácu, ľudia sú preťažení zo všetkých týchto hier, vyhorení, mnohí od toho odskočia pracovať inde a na tých, čo ostali, sa tlak takto ešte viac zvýši, čo znova vedie k skokovitému nárastu pravdepodobnosti zlyhania.
Blízko mňa sedel otec so synom. Malý chlapec mohol mať asi 5 rokov. Pýtal vodu. Otec mu pokojne a trpezlivo vysvetlil, že nemá so sebou vodu. Stále sa nemohol dočkať, kedy už pôjdu na radu. Otec mu trpezlivo vysvetľoval, že už to bude o chvíľu, lebo majú nejaké číslo a na obrazovke svieti už predchádzajúce číslo. Medzitým mu tak zľahka vysvetľoval ako ten systém funguje, aby zabavil jeho pozornosť. Na obrazovke naskočilo ich číslo. Otec naradostene vzal syna za ruku a šli dnu. A ten malý chlapec sa tešil a jasal, že konečne sú na rade, čo si všimli úplne všetci v miestnosti.
kamos riaditel vyroby mi hovori. Stazovali sa ze ich majitel doji. Tak im hovorim, doji Vas ale da Vam nazrat aby Vas mohol dojit. Vy si myslite ze mozete len mlieko brat a Vy nemusite dat nazrat krave? Je to o dohode.