Ekologická domácnosť

Bratislav

Člen
Pokud se mohu zeptat, jaký běžně dostupný prací prostředek doporučuješ?
Mam odskusane lacne a ekologicke pranie, tak pre zaujemcov sa s mojimi skusenostami rad podelim.
Na biele pradlo pouzivam peroxouhlicitan sodny (perkarbonat sodny). Je to zlucenina uhlicitanu sodneho (bezna soda na pranie) a peroxidu vodika (ma dezinfekcne a bieliace ucinky). Uhlicitan sodny zmakci vodu a uz samotna makka voda vyperie menej znecistene pradlo. Peroxid vodika sa rozklada na vodu a aktivny kyslik, ktory pradlo vybieli a dezinfikuje. Takto periem biele pradlo na 90°C (tielka, postelne pradlo, plachty, biele uteraky). Netreba davat avivaz, pradlo je od peroxidu dostatocne svieze. Na viac znecistene biele pradlo pridavam mydlove vlocky. Mydlo v makkej vode (soda z perkarbonatu vodu zmakci) krasne peni a kyslik z peroxidu tiez napomaha mydlovym bublinam. Ak potrebujem prat biele pradlo pri nizsej teplote (60°C, 40°C) tak treba k peroxouhlicitanu pridat TAED, ktory katalizuje jeho rozklad na sodu a peroxid pri nizsich teplotach. Pri 90°C sa rozklada samovolne.
Farebne pradlo periem v mydlovych vlockach a na zmakcenie vody pouzivam krystalicku sodu na pranie, alebo pred pranim nalejem do pracky vodu zo susicky pradla. Kto mate susicku pradla tak v tej nadrzke sa vam zbiera voda, ktora je takmer destilovana cize velmi makka. Ja ju nalejem do bubna do pracky a necham ju tam kludne aj par dni. Destilovana voda cisti spiralu aj bubon od vodneho kamena a potom zmakci aj kohutikovu vodu, ktoru si pracka sama nadavkuje pocas prania. Do pracky nalejem maximalne dve nadrzky zo susicky, lebo pri niektorych pracich programoch si pracka vazi pradlo a keby tam bolo tej naliatej vody viac ovplyvnilo by to proces vazenia pradla (pracka by si myslela, ze je tam viac pradla a nadavkovala by viac vody a predlzila cas prania). Ja mam velmi rad vonu orgovanu tak ako avivaz obcas pouzijem Jelen Serikova avivaz, manzelka pouziva parfemy do prania, co su take male flasticky a davkuje sa to na kvapky. Je to cista esencia voni bez dalsich latok napr. tieto https://www.parfemydoprania.sk/?gcl...MraVvzUI6GddT8oJ25TDuG4ljhbMaT6BoCDr4QAvD_BwE
Peroxokarbonat aj TAED som objednaval od spolocnosti Fichema, ktora ma cesku aj slovensku stranku.
Skondenzovanu vodu zo susicky pradla pouzivame aj do parnej zehlicky aj do parneho mopu.
 
Priatelia rad by som sa podelil so svojou dalsou skusenostou. Uz 6 rokov sa snazim zlepsit podu na nasej zahrade. Okrem mastalenho hnoja, zeolitu, perlitu do nej pridavam aj drevene uhlie. Natrafil som totiz na tento clanok o priaznivych ucinkoch dreveneho uhlia na podu a uspesne som to vyskusal na malom kusku pody. Uhlie som si vyrobil sam z konarov stromov, ktore som v zime orezaval, z odrezkov malin, cernic, klasov z kukurice atd. Najprv som to skusal spalit v plechovom sude ako som si nasiel na tomto videu, ale dost to dymilo, lebo to nemalo dostatok vzduchu. Tento rok som vsetky konare a biomasu naukladal na kopu na pole, nechal poriadne vyschnut (4 mesiace) a potom podpalil. Kopa sa za tie 4 mesiace zmensila na polovicu, lebo konare sa do seba popreplietali a zhorelo to za 10 minut. Skoro vobec to nedymilo. Ked uz ostali len uhliky tak som to poriadne zahasil vodou. Ziskal som uhlie na cca 10 m2. Tam budem pestovat tie najchulostivejsie potraviny napr. cervenu papriku. Rozdrvil som to tak, ze som po tom po zahaseni sliapal v gumakoch a aj pri rotovatorovani sa to este zjemni. Drevene uhlie ma podobny ucinok ako humus, ale na rozdiel od humusu sa takmer vobec nerozklada. Budem v tom pokracovat dalej a kazdy rok z prebytocnej biomasy zurodnim dalsi kusok zeme - spustil som nizkofrekvencny proces na zlepsenie kvality pody a vsetky s tym suvisiace pozitivne efekty.
 
Naposledy upravené:
Na takyto ucel asi postaci aj poliat vodou, ale drevene uhlie sa vzdy vyrabalo zakopanim pod zem, kde hlavny proces premeny prebieha bez pristupu vzduchu - tak trochu alchymia, kedy drevo zakopat aby nezhorelo prilis ale aby prebehol proces zuholnatenia, nasi vrchari robili velke kopy ktore boli zahrabane niekolko dni, aj to museli presne vediet kedy vyhrabat aby im to este netlelo. Z kusu latky sa da v plechovke bez pristupu vzduchu spravit dobry podpalovac ktory chyti na iskru, alebo z brezovej kory ziskat olej na rozne vyuzitie.

Co sa tyka zurodnenia, mozno ti pomoze recept od I.Ljadova
 
Som vegetarián, ale toto bude po tom, čo nás začali kŕmiť svrčkami a larvami ďalšia téma pre tých, ktorí doma ešte stále neuvažujú o sebestačnosti. Genocída jedlom:
Čo presne si predstavuješ pod pojmom sebestačnosť? Napriek tomu, že si vegetarian, predsa len by ma zaujímala tvoja predstava o tom, koľko zeme (koĺko árov, hektárov), aké druhy a koĺko zvierat by si potreboval, aby si uživil sebestačne a celoročne 4-člennú rodinu. V akých zemepisných podmienkach, by si chcel zaisťovať sebestačnosť svojej rodiny, pri lipt. Mikuláši, alebo pri Komárne? Pri všetkej úcte k tebe aj ´dalším kolegom bažiacim po sebestačnosti, mi niekedy tieto sebestačné nápady pripadajú ako systém,, hop na kravu, už je teľa". Každému doprajem aby si to vyskúšal, aby si zohnal kosu na kosenie, pre zvieratá na seno, aby kopal studńu na vodu, aby kopal pivnicu, aby dojil kravu, kozu (najprv ich treba asi kúpiť, akou formou ich zoženieš, výmennou, bartrovou ?), aby si mal mlieko a maslo atď. atď. Pri tej sebestačnosti nesmieš zabudnúť ani na vyriešenie zachytávania semienok(napr:paradajky,papriky, špenát), vysadiť ich, mať planty , presádzať. Ak to máš všetko premyslené a vyriešené, tak mi iné nezostáva iba popriať dobrú chuť pri konzumácii svojich sebestačne dopestovaných potravinách. PS: Dovolím si ešte jednu drobnú pripomienku- ak chceš žiť aj cez zimu, tak aj vtedy niečo musíš jesť !!!
 
Čo presne si predstavuješ pod pojmom sebestačnosť? Napriek tomu, že si vegetarian, predsa len by ma zaujímala tvoja predstava o tom, koľko zeme (koĺko árov, hektárov), aké druhy a koĺko zvierat by si potreboval, aby si uživil sebestačne a celoročne 4-člennú rodinu. V akých zemepisných podmienkach, by si chcel zaisťovať sebestačnosť svojej rodiny, pri lipt. Mikuláši, alebo pri Komárne? Pri všetkej úcte k tebe aj ´dalším kolegom bažiacim po sebestačnosti, mi niekedy tieto sebestačné nápady pripadajú ako systém,, hop na kravu, už je teľa". Každému doprajem aby si to vyskúšal, aby si zohnal kosu na kosenie, pre zvieratá na seno, aby kopal studńu na vodu, aby kopal pivnicu, aby dojil kravu, kozu (najprv ich treba asi kúpiť, akou formou ich zoženieš, výmennou, bartrovou ?), aby si mal mlieko a maslo atď. atď. Pri tej sebestačnosti nesmieš zabudnúť ani na vyriešenie zachytávania semienok(napr:paradajky,papriky, špenát), vysadiť ich, mať planty , presádzať. Ak to máš všetko premyslené a vyriešené, tak mi iné nezostáva iba popriať dobrú chuť pri konzumácii svojich sebestačne dopestovaných potravinách. PS: Dovolím si ešte jednu drobnú pripomienku- ak chceš žiť aj cez zimu, tak aj vtedy niečo musíš jesť !!!
Trošku nechápem tento tvoj príliš kritický tón. Som sedliak odmala. Asi vieš čo to znamená. To za 1. Za 2. sebestačnosť je kombinácia. Bez systému sa v mnohom zatiaľ neobídeš. Niekto je sebestačný v zelenine a ovocí, napriek tomu chodí do obchodu po maslo, mlieko (lebo chovať kvôli tomu kravu/kozu nemá čas vzhľadom na to, čo s tým je spojené). Iný je sebestačný v ovocí, zelenine, mlieku, masle, syroch ... a mäso si chodí kupovať. Ďalší je sebestačný v mäse, mlieko, ovocie si chodí kupovať ... Vždy to je nejakým pomerom. Hovoril som niekde o úplnej sebestačnosti? To je ideál. Možno si to nečítal, ale ideál je predovšetkým "vektor" = smer, ktorým mám ísť, aby bolo niečo zdravé. Prirodzene je to spojené s rôznymi prekážkami. V praxi sa ukáže, v akom pomere dokáže byť sebestačný hocikto z nás.
Za 3. o sebestačnosti píšem hlavne preto, že sebestačnosť je napríklad aj vyrobiť si násadu do motyky, rúčku do kladiva a ďalšia spústa drobností, ktoré si nevyžadujú nič iba chuť - vôľu tak spraviť. Za 4. sebestačnosť je aj to, že namiesto zatelefonovania susedovi/kamarátovi, vstaneš, a prídeš k nemu. Zas to je v rôznej miere.
No a k mojej predstave o tom, koľko zeme ... Hektár ti stačí viac než dosť. A to ho ani celý nepotrebuješ "obhospodarovať" - v zmysle tradičných poľnohospodárskych postupov.
A samozrejme, nič nie je "hop na kozu a už je kozľa". Ale ide to, keď sa chce. Ja som sebestačný v mnohých veciach. Až to často asi v mojom okolí vyvoláva mierne nepochopenie.

Som sebestačný - nemusím platiť
Nemusím platiť- nemusím zarobiť
Nemusím zarobiť - mám voľný čas
Mám voľný čas - môžem sa rozvíjať
Môžem sa rozvíjať - som sebestačný

Asi tak by som v krátkosti zhrnul to, čo je na sebestačnosti najdôležitejšie.
 
Naposledy upravené:
Som vegetarián, ale toto bude po tom, čo nás začali kŕmiť svrčkami a larvami ďalšia téma pre tých, ktorí doma ešte stále neuvažujú o sebestačnosti. Genocída jedlom:
Ja som tento rok, práve naopak, skúšal keto-diétu. Chuťovo to bolo fajn, nebolo by problém to dodržiavať dlhodobo, ale problém sa vyskytol inde. Viedlo to u mňa k superzápche. Tak som ku keto pridal aj väčšie množstvá kefíru, dokonca Psílium (viac, než odporúčali) a nič. Bez preháňadla som sa nevedel vyprázdniť. Tak som to v záujme zdravia ukončil.

Keď som sa vrátil ku chlebu a ostatným jedlám, tak všetko sa pomaly vrátilo do normálu. Bez chleba skrátka neviem normálne tráviť a vylučovať.
 
Trošku nechápem tento tvoj príliš kritický tón. Som sedliak odmala. Asi vieš čo to znamená. To za 1. Za 2. sebestačnosť je kombinácia. Bez systému sa v mnohom zatiaľ neobídeš. Niekto je sebestačný v zelenine a ovocí, napriek tomu chodí do obchodu po maslo, mlieko (lebo chovať kvôli tomu kravu/kozu nemá čas vzhľadom na to, čo s tým je spojené). Iný je sebestačný v ovocí, zelenine, mlieku, masle, syroch ... a mäso si chodí kupovať. Ďalší je sebestačný v mäse, mlieko, ovocie si chodí kupovať ... Vždy to je nejakým pomerom. Hovoril som niekde o úplnej sebestačnosti? To je ideál. Možno si to nečítal, ale ideál je predovšetkým "vektor" = smer, ktorým mám ísť, aby bolo niečo zdravé. Prirodzene je to spojené s rôznymi prekážkami. V praxi sa ukáže, v akom pomere dokáže byť sebestačný hocikto z nás.
Za 3. o sebestačnosti píšem hlavne preto, že sebestačnosť je napríklad aj vyrobiť si násadu do motyky, rúčku do kladiva a ďalšia spústa drobností, ktoré si nevyžadujú nič iba chuť - vôľu tak spraviť. Za 4. sebestačnosť je aj to, že namiesto zatelefonovania susedovi/kamarátovi, vstaneš, a prídeš k nemu. Zas to je v rôznej miere.
No a k mojej predstave o tom, koľko zeme ... Hektár ti stačí viac než dosť. A to ho ani celý nepotrebuješ "obhospodarovať" - v zmysle tradičných poľnohospodárskych postupov.
A samozrejme, nič nie je "hop na kozu a už je kozľa". Ale ide to, keď sa chce. Ja som sebestačný v mnohých veciach. Až to často asi v mojom okolí vyvoláva mierne nepochopenie.

Som sebestačný - nemusím platiť
Nemusím platiť- nemusím zarobiť
Nemusím zarobiť - mám voľný čas
Mám voľný čas - môžem sa rozvíjať
Môžem sa rozvíjať - som sebestačný

Asi tak by som v krátkosti zhrnul to, čo je na sebestačnosti najdôležitejšie.
Ďakujem za tvoju odpoveď. Neuspokojila ma. Ak som správne pochopil tebou zadaný tematický okruh, tak ten bol o ,,sebestačnosti v produkcii potravin". Preto boli moje otázky takto zamerané a formulované. Zrejme došlo k nedorozumeniu z mojej strany a v tom prípade sa ospravedlňujem. Týmto diskusiu k tejto téme z mojej strany pokladám za ukončenú.
 
Každému doprajem aby si to vyskúšal, aby si zohnal kosu na kosenie, pre zvieratá na seno, aby kopal studńu na vodu, aby kopal pivnicu, aby dojil kravu, kozu
Ja som si to vyskusal a vtedy som pochopil aka je to drina. Napr. starat sa o zvierata znamena, ze nemate volny ani jeden den (ziadny vikend, prazdniny ani dovolenka). Ak ste chory tak o zvierata sa musite aj tak postarat. Pestovanie zeleniny tiez nie je hracka. Je to obrovske mnozstvo narazovej prace, ktoru treba rychlo spravit v ten najvhodnejsi cas. Napr. burinu vytahovat kratko po dazdi, lebo uz na druhy den vam to s korenami tak lahko nepojde. To chce poriadne silne ruky. Mal som predstavu, ze bude stacit par hodin denne a je to, ale tak to nie je. Preto si myslim, ze snazit sa o individualnu sebestacnost je podla mna nezmysel, lebo vsetci by sme dreli ako kone a nemali by sme z toho ani radost. Staci ak bude sebestacny stat, na ktory sa budeme vediet spolahnut. Drobny pestovatel nech sa radsej sustredi na narocne a cenne plodiny (ovocie, zelenina, domace vajicka atd.). Takze ak to zhrniem mali by sme sa snazit, aby bol nas stat sebestacny, ale nie o to aby bol sebestacny kazdy jeho obcan.
 
Neuspokojila ma.
Keď prvykrát prišla do povedomia téma rodových statkov (1 ha výmery), tak som už mal skúsenosť z detstva a mladosti ohľadom sebestačnosti v mäse (a výrobkov z neho - hydina, jahňacina, bravčovina, králičie), mlieku ( a výrobkov z neho: maslo, tvaroh, smotana, kyslé mlieko, cmar…), ovocia, zeleniny tak, ako skoro každá rodina žijúca v RD na vidieku, a čiastočne aj v klasickej rodinnej zástavbe miest za socializmu (pozemky cca 7-8 árov).
Po 1989 som obrábal ešte 30 árov ornej pôdy (zelenina, krmoviny, zemiaky, kŕmne obilie).
Takže na základe osobných skúseností som si vedel rozplánovať ten 1 ha rodový statok na obytnú časť, oddychovú časť, jedlý les, ornú pôdu, lúku (náčrtok som si uchoval). Bohate to uživí rodinu a dá sa vyrobiť množstvo prebytkov na predaj, plus sebestačnosť po rkoch aj v palivovom dreve.
Rodový statok by však nemal fungovať ako izolovaný statok, ale ako súčasť rodovej osady. Ešte za socíku som chodil v lete do Maďarska do jednej dediny. Tam mäsna na výsekové mäso nebola, a aj tak vždy mali čerstvé mäso - drobné zvieratá si choval povàčšine každý, plus každý týždeň niekto v obci zabíjal prasa, býčka a pod. A nezabíjal len pre seba ale aj na predaj - predaj z dvora. Rodina, kde som pobýval, tak tá bola prebytkovä v hydine na mäso, paprike, paradajkách, broskyniach - to predával jak z dvora, tak aj na trhu.
PS: rodový statok som nerealizoval, ale viem, že je to funkčný model.
 
Ja som tento rok, práve naopak, skúšal keto-diétu. Chuťovo to bolo fajn, nebolo by problém to dodržiavať dlhodobo, ale problém sa vyskytol inde. Viedlo to u mňa k superzápche. Tak som ku keto pridal aj väčšie množstvá kefíru, dokonca Psílium (viac, než odporúčali) a nič. Bez preháňadla som sa nevedel vyprázdniť. Tak som to v záujme zdravia ukončil.

Keď som sa vrátil ku chlebu a ostatným jedlám, tak všetko sa pomaly vrátilo do normálu. Bez chleba skrátka neviem normálne tráviť a vylučovať.
Ja som chleba vylúčil zo stravy zhruba pred rokom. Fungujem na plackách z celozrnnej múky, bez kvasní, bez pridaných zemiakov (kvôli väčšej mäkkosti), skrátka iba celozrnná múka zmiešaná s vodou, zamiesená na cestu a na platni vypečená bez omastku, len tak nasucho. A poviem ti, je to poriadny rozdiel. Predtým z chleba som sa cítil taký "nadutý" viac, no ako z kystnutého proste. A teraz úplne v pohode, hryzkám si placku, ráno s masloma lekvárom, v práci na svačinu len tak samú a síl mi nechýba, ani anomálie ma nijaké nenavštevujú. Chleba som prestal jesť hlavne kvôli tomu, že tam pridávajú už nie kvasnice, ale nejaký sajrajt kvôli rýchlokvaseniu, čo sa vyrába z chlpov/vlasov. Teda, úplne iná hudba je ale domáci chleba. Ten neodmietnem nikdy. Ale už som si tak zvykol na tie placky, že sú rýchle, jednoduché, chutné a prakticky ich môžeš jesť nasladko aj naslano (so syrom, s bryndzou atď ...).
 
Ďakujem za tvoju odpoveď. Neuspokojila ma. Ak som správne pochopil tebou zadaný tematický okruh, tak ten bol o ,,sebestačnosti v produkcii potravin". Preto boli moje otázky takto zamerané a formulované. Zrejme došlo k nedorozumeniu z mojej strany a v tom prípade sa ospravedlňujem. Týmto diskusiu k tejto téme z mojej strany pokladám za ukončenú.
Pochopil si to správne, ale tu:
Som vegetarián, ale toto bude po tom, čo nás začali kŕmiť svrčkami a larvami ďalšia téma pre tých, ktorí doma ešte stále neuvažujú o sebestačnosti. Genocída jedlom:
... ja nepíšem nič o totálnej sebestačnosti. Píšem o tom, že mainstream sám tlačí ľudí k premýšľaniu nad sebestačnosťou a k robeniu nejakých krokov k sebestačnosti. Nehovorím, že totálnej. Ale keď máš žrať hmyz a GMO jedy, 2x si rozmyslíš, či aspoň v niečom nebudeš sebestačný, aspoň čiastočne, prípadne svoju sebestačnosť dajme tomu prenesieš na podporu domácich malopestovateľov/drobnochovateľov, ktorí ti budú dodávať čisté produkty. Len o tom šla z mojej strany reč, čo som ti následne aj upresnil. Z tvojej otázky som práve predtým pocítil, akoby som ja niekde hovoril o totálnej sebestačnosti od poživne až po pájkovanie počítačových čipov doma na stole. Pritom ako som povedal, sebestačnosť aj len v menších krokoch je jednoducho otázka, ktorá je na stole pre každého jedného z nás.
 
Velicko v jednom rozhovore spomina, ze kvasene produkty mozu zablokovat kanaly zodpovedne za "mystiku", asi preto maju zidia nakazane koser nekvaseny chleba. Poznam ludi ktori jedia vsetko, piju alkohol a aj s tym vedia pracovat na jemnohmotnej urovni takze to neplati vseobecne. Aj saman v kmeni bol specialne vychovavany a skoleny aby dokazal zvladat aj zmenene stavy vedomia, tam to ale boli ine latky ako alkohol. Kazdopadne crevna mikroflora ovplyvnuje myslenie cloveka a drozdie zabija dobre bakterie.
 
Poznam ludi ktori jedia vsetko, piju alkohol a aj s tym vedia pracovat na jemnohmotnej urovni takze to neplati vseobecne.
Všade sa nájdu aj výnimky potvrdzujúce pravidlo. Ale poviem to inak: "Narež konár o hrúbke 10 cm do polovice. Kedy unesie viac plodov a vydrží väčší nápor vetra."? Konár = zdravie (celostné, aj to duchovné/duševné). Tancuj s diablom a dostaneš sa do pekla. Načo sú dobré zmenené stavy vedomia za hentakú cenu, keď tie sa dajú dosiahnuť aj bez používania narkotík?
 
Kazdopadne crevna mikroflora ovplyvnuje myslenie cloveka a drozdie zabija dobre bakterie.
Nijak špeciálne som sa vyšetrovaniu tejto veci nevenoval, ale minimálne pocitovo je jesť nekvasené veci oveľa ľahšie na "bachory" ako jesť kvasené (chleba, koláče ... vianočky ... atď.). Okrem iného, mám rád jednoduchosť. V jednoduchosti je krása/pravda. "Len jednoduché veci sú k úžitku." .. takto nejak to mal povedať Kalašnikov. A ja s ním teda isto súhlasím. Zmiesiš múku s vodou, pacneš to na platňu horúcu a máš takú poživeň eňo-ňuňo:
- zachované živiny,
- nepokazí sa to (neskyslí ako chleba a kvasené veci),
- príprava +/- 30 minút (kým chleba musíš zamiesiť, nechať vykysnúť, pomerne dlho ho piecť)
- je to spratné, hodíš to do tašky a valíš do práce,
- je z toho sila, mám to odskúšané (robím fyzicky náročnú prácu, a bežne mi stačí na svačinu aj len polovica placky za šichtu, keď zjem celú, nepotrebujem jesť aj 5 hodín).
 
Naposledy upravené:
drozdie zabija dobre bakterie
tu by som chcel upozornit na to, ze kvasnice su dost silny alergen. Dost vela ludi ma intoleranciu kvasnic, a ani o tom nemusia vediet. Kvasnicovy extrakt je dnes bohuzial bezna prisada do jedal. Intolerancia sa vsak da pomerne jednoducho vyliecit tak, ze sa drzi dieta 6-10 mesiacov. Po tejto dobe sa imunitny system spamata a potravina sa moze pomaly pridat spat do jedalnicka. Je treba povedat, ze kvasnice maju vela vitaminv skupiny B. Sam som si tym presiel, nejedol som kvasnice a potom som ich pomaly zaradil do jedalnicka. V nasej kulture je to totiz zakladna poziven. Skor vidim problem v tom z akych surovin sa dnes pecie chlieb a ine pecivo. Manzelka obcas upecie domaci chlieb a to je pochutka oproti kupovanym. No daju sa kupit aj kvalitne chlebiky hlavne v mensich pevadzkach. Co sa tyka crevnej mikroflory, tak ja uzivam ako probiotikum inulin a laktulozu. Inulin je prirodny polysachyrid, ktory clovek nevie stravit ale v hrubom creve ho bakterie stiepit vedia a je to pre nich zelany zdroj energie. Podobne laktuloza je synteticky disacharid, ktory bakterie stiepia v hrubom creve na glukozu a galaktozu a to je zdroj energie hlavne pre bakterie mliecneho kvasenia, takze zvyhodnuje v crevnej mikroflore laktatove bakterie. Tie potom prosperuju a absorbuju amoniak, metan a ine crevne plyny a odlahcuju tym ludsku pecen. Laktuloza sa da kupit aj bez predpisu, len davkovanie treba upravit na jednu cajovu lyzicku rano do caju ci kavy a postupne zvysovat. Pri vyssich davkach 2-3 polievkove lyzice funguje ako prehanadlo, co obcas nie je na skodu.
 
Nijak špeciálne som sa vyšetrovaniu tejto veci nevenoval, ale minimálne pocitovo je jesť nekvasené veci oveľa ľahšie na "bachory" ako jesť kvasené (chleba, koláče ... vianočky ... atď.). Okrem iného, mám rád jednoduchosť. V jednoduchosti je krása/pravda. "Len jednoduché veci sú k úžitku." .. takto nejak to mal povedať Kalašnikov. A ja s ním teda isto súhlasím. Zmiesiš múku s vodou, pacneš to na platňu horúcu a máš takú poživeň eňo-ňuňo:
- zachované živiny,
- nepokazí sa to (neskyslí ako chleba a kvasené veci),
- príprava +/- 30 minút (kým chleba musíš zamiesiť, nechať vykysnúť, pomerne dlho ho piecť)
- je to spratné, hodíš to do tašky a valíš do práce,
- je z toho sila, mám to odskúšané (robím fyzicky náročnú prácu, a bežne mi stačí na svačinu aj len polovica placky za šichtu, keď zjem celú, nepotrebujem jesť aj 5 hodín).
Tejto problematike - pečeniu domáceho chleba na profi úrovni a makrobiotike sa venoval Boris Orava, chodil na forum ešte v čase začiatku Kovidu. Veľa o tom písal a myslím že dával aj nejaké recepty. Čo som si tak zapamätal, že múku si treba pred pečením vždy namlieť čerstvú a nie každý mlynček na mletie je vhodný. Niekedy to skúsim pohľadať na starých fórach a dať link. Škoda, že potom prestal písať. Zaoberal sa aj meteorologickými javmi. Vo všetkom, čo robil, išiel do hlbky až na koreň.
 
Naspäť
Top Bottom