Kapitalizmus pre hlupákov: podstata kapitalizmu (1/5)
Kapitalizmus, učene povedané, je taký spoločenský systém, kde malá skupina vlastní výrobné prostriedky, a tá druhá, povedzme 90 %-ná, z nebožieho prikázania skromná, vlastní len svoju námedznú pracovnú silu. Aby sa mohla za mzdu dať prenajímať. Ponúkať ako prostitútka. Úspešnosť závisí od vzdelania, veku, zdravia, rasy a iné. Menševici od kapitálu jej určili osud: môže sa na trhu práce slobodne uchádzať o prácu. O to, v ktorom priemyselnom parku, fabrike, či pri rakúskom zadku, alebo ako predavačka v nákupnom centre, či inde; ak sa zamestná, bude vykorisťovaná a okrádaná. To, čo takýto šťastlivec zarobí, čo im menševici láskavo dajú, je zlomok z toho, čo reálne vyprodukujú – v tovare či službách – pre svojich majiteľov. Tí za odmenu, že vlastnia, si žijú v blahobyte a luxuse, a trpia na svojich jachtách a permanentných dovolenkách. Z utŕženého zisku sa občas zahrajú na sponzorov či charitu, aby dali najavo, že sú. A, že nám – za naše peniaze – pomáhajú.
Socialistický štát, zo spoločne vyprodukovaného zisku, to robil prirodzene, a automaticky, lebo to patrilo medzi jeho základné funkcie. Futbalisti, napríklad, mohli na svojich dresoch slobodne nosiť svoje meno a názov klubu; a futbalová liga sa volala futbalová liga. Pravidelná výplata bola rovnakou samozrejmosťou ako starostlivosť o športujúcu mládež. Majetkové rodinné pomery, či pôvod neboli podmienkou úspechu; najväčšie slovenské hviezdy NHL, späté s Trenčínom, sú toho dôkazom. Ľahko overiť, trenčianske hodiny smutne bijú. Dukla, armádne stredisko vrcholového športu, už nie je. A kto chce hrať hokej, musí mať peniaze.
Menševici, ak treba, a to radi, zorganizujú hlupáčikom dole vždy nejaký ten vojnový konflikt, žoldnierom z naivných a prihlúplych rodín zahraničnú misiu, alebo všetkým pre výstrahu humanitárne bombardovanie, Majdan či majdaníček, kauzu či kauzičku, utečeneckú krízu, alebo aspoň geneticky modifikované potraviny.
A vo voľbách, ktorým pre zábavu hlupákov dali prívlastok slobodné a demokratické – cez nastrčené papierové hlavy, neraz aj diaľkovo ovládané – núkajú svojim oddaným, a nepoučiteľným zúfalcom, lepšiu budúcnosť, vyššie platy a nižšie dane, či utečencov s tureckými pasmi. A ak budú poslušní, za odmenu, aj neskorší odchod do dôchodku. Z komunistických 55 a 60, už máme 62 plus; a intelektuáli z novembrových barikád, ak svoje dielo prežijú, pôjdu už v kresle, last minute, k 70-ke, p.m. Pri 10% miere nezamestnanosti, a hlavne rastúcej produktivite práce – ktorá umožňuje pracovný čas, i týždeň, skracovať – tejto racionalite uverí len naozajstný hlupák. A podľa výsledkov volieb ich máme nadostač. Ale nie len my. Také je Ono! Po takmer troch štvrtinách z času komunistov. Nemali by Tojeonisti, na znak úspechu, vymodliť, a premodliť, slávnostný pochod hlavným mestom? Len s kľúčikmi od čoho? A s akými heslami? . . .
Ide o skvelý a jednoduchý, až primitívny systém. Vyžaduje a predpokladá veľkú skupinu hlupákov, ktorí sa dajú dobrovoľne okrádať a vykorisťovať.
www.belobog.sk