• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
  • Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.

Jazykové okienko

Dajme to na pravú mieru:
poživeň vo význame jedlo, potraviny,
poživatina vo význame potravina…
Je to zaujímavé. Aj slovo živiť sa, živiť niekoho, má v sebe životodarnú energiu živu.
Aj slovo život je odvodený z koreňa živa.

Tak ako p-otraviny majú v sebe otravu, tak aj zažívací proces je nazývaný trávenie (sa). Ten, kto to vymyslel a rozširil, asi ľudí nemal rád.

Možno aj žuvanie vzniklo skomolení slova živa. Tiež súvisí s prijímaním potravy. A napríklad Rusi hovoria "kušaj" = "jedz" (čo sa foneticky podobá na kúš, žuj)
 
Naposledy upravené:
Našiel som príspevok ( nie je môj ) , ktorý možno pomôže v tejto téme:
Snaha sa cení, ale za najlepšie považujem v tomto smere prečítať si tú knihu. Na wiki je to iba letom-svetom odtiaľto-potiaľto-tuto-prikúpime. Prevracia to naruby bežné predstavy ľudí o tom, ktoré národy SLovania boli, a ktoré neboli a kopu ďalších vecí. Germánia napríklad, a teraz som mimo tú knihu, bola pomenovaná Rimanmi, podľa toho, čo si tamojší obyvatelia ctili, v čo verili, atď.. "Germ" ako základ slova odkazuje na Herm(és) - grécky boh, do rímskej mytológie prenesený v osobe boha Merkúra. Merkúr symbolizuje v astropsychológii medzi inými vecami napríklad myslenie/reč/komunikáciu. Ale aj ďalšie veci. Pomenovanie GERMánia so zámenou H na G (čo je bežné), teda odkazuje na krajinu, kde si (z pohľadu grécko-rímskej mytológie/kultúry) ľudia ctia to čo Gréci/Rimania označovali bohom Hermésom/Merkúrom = v preklade do súčasnej reči ide o tie univerzálne princípy, ktoré zosobňujú a vyjadrujú práve kvality zastupované týmto "božstvom"/archetypálnym obrazcom. No a keď sme pri tom, "Slovo" predsa napriamo súvisí s myslením/rečou/komunikáciou, môže to byť jeden zo skomolených prekladov názvu Slovan v chápaní grécko-rímskej kultúry. Pričom Germán sa nezužoval iba na súčasného Nemca, Nóra, Dána či Švéda. Toto zúženie bolo umelo vypracované tými, ktorí nafukovali germánsky nacionalizmus až do jeho najobludnejšej podoby v minulom storočí a dávali mu tým určitú nadradenosť, o ktorej vyššie píše @Jura:
Mě toto přijde jako nacionalismus vycházející ze západní sociologie (čím jsem starší, resp. ostatní se vyvinuli ze mě, tak o to větší právo být jim "elitou" = pánem).
Toto riziko je tu vždy. To si treba uvedomiť ako prvé. Hľadanie koreňa nie je o tom byť vyššie v hierarchii. To nie je cieľom. Cieľom je poznať skutočnú históriu vlastného rodu.
 
Si si istá, že débrider súvisí s významom "jesť"? (vo francúzštine) Vedela by si to uviesť v nejakej vete?
Nehádam sa, možno je to nejaký archaizmus, čo by bolo normálne. Ale dnes má toto slovo iné významy.
Áno, je to čistý archaizmus - preto tá väzba s bretónčinou, a preto som to tam aj dala ako ilustr.príklad - datovanie keltských jazykov.

Je pravda, že v súčasnom hovorenom jazyku sa explicitne s jedením tento výraz jasnéže nepoužíva - ale etymolog.stopa sa hľadala v predmete, ktorý je v ústach, vkladá/vykladá sa tam, resp.je žuvaný.

Keď si nájdem čas, pohrabem sa v textoch a nájdem nejakú hist.vetu aj s konotáciou kde je to použité vo význame jesť.

Skvelý postreh jardob!

Doslovný preklad do SK v súčasnej forme významu - oduzdiť, odviazať.
V súčasnej hovorovej reči /argot/ - "on va se débrider; on va débrider" - dáme si pauzu /pri robote napr./

***

Aby som bola zrozumiteľná - bretónske slovo je brané ako skôr datovateľné než Fr.
 
Naposledy upravené:
Tak ako p-otraviny majú v sebe otravu, tak aj zažívací proces je nazývaný trávenie (sa). Ten, kto to vymyslel a rozširil, asi ľudí nemal rád.
Ako sa to vezme. To, čo jeme dnes, naozaj v málo prípadoch je "poživeň". Pozri sa na to, čo to obsahuje, častokrát sú to samé jedy a éčka, rafinovaný cukor, rône soli. Toto sú naozaj P-otraviny, pretože nimi TROVÍME svoj organizmus a teda aj proces ich spracovania v črevách nemožno nazvať "zažívanie", ale ide o "trávenie" (sa). Čiže ten, kto toto vymyslel, možno nás chcel varovať/upozorniť. Že my nevieme rozlišovať medzi týmito slovami a označovať čo je pre nás dobré a užitočé slovom "poživeň" a čo nie je dobré "potravina", to už je vec toho, že nerozlišujeme obrazy, ktoré tieto slová nesú v realite našej každodennej.
 
Je to zaujímavé. Aj slovo živiť sa, živiť niekoho, má v sebe životodarnú energiu živu.
Aj slovo život je odvodený z koreňa živa.

Tak ako p-otraviny majú v sebe otravu, tak aj zažívací proces je nazývaný trávenie (sa). Ten, kto to vymyslel a rozširil, asi ľudí nemal rád.

Možno aj žuvanie vzniklo skomolení slova živa. Tiež súvisí s prijímaním potravy. A napríklad Rusi hovoria "kušaj" = "jedz" (čo sa foneticky podobá na kúš, žuj)
a nie náhodou kúšať je kusať?
 
No, a napríklad slovo tohto významu /jesť, požívať/ v keltských jazykoch:

Bretónčina: debriñ, predañ, dybri - číta sa "débri"
FR: manger - "manže" je základ, a približne 10 synoným k tomu - napr. aj débrider - "debride" - kde je prepojenie s vyššie uvedenou bretónčinou - debriñ
Latina: manducare + synonymá

Írska a Škótska gaelčina: ith - číta sa "ich" - paralela s EN "eat"
A na ostrove Man: ee

Waleština /tá je mimo všetkého/: blasu, bwydo, bwyta, ciniawa

***

Rada by som teda videla tých mudrlantov čo sa snažia spojiť nespojiteľné, a francúzština pre nich znamená spojenie staroslovienčiny a latiny...a keltské jazyky spájajú so slovanskými...
čo sa týka toho výrazu pre eat, zadala si Írska a Škótska galčina ith, tak Nemci majú veľmi podobné slovo iss-jedz!
 
čo sa týka toho výrazu pre eat, zadala si Írska a Škótska galčina ith, tak Nemci majú veľmi podobné slovo iss-jedz!
Áno 🙂!
Presne tak! - geografia a vzájomé jazykové ovplyvňovanie v regióne.
Aj tá reč z ostrova Man: ee-jesť, vyslovuje sa to "í".
 
Ako sa to vezme. To, čo jeme dnes, naozaj v málo prípadoch je "poživeň". Pozri sa na to, čo to obsahuje, častokrát sú to samé jedy a éčka, rafinovaný cukor, rône soli. Toto sú naozaj P-otraviny, pretože nimi TROVÍME svoj organizmus a teda aj proces ich spracovania v črevách nemožno nazvať "zažívanie", ale ide o "trávenie" (sa). Čiže ten, kto toto vymyslel, možno nás chcel varovať/upozorniť. Že my nevieme rozlišovať medzi týmito slovami a označovať čo je pre nás dobré a užitočé slovom "poživeň" a čo nie je dobré "potravina", to už je vec toho, že nerozlišujeme obrazy, ktoré tieto slová nesú v realite našej každodennej.
Mne to skôr pripadá ako jazyková diverzia, ktorá mala predchádzať tej chemickej diverzii, že si na úrovni mágie slov pritiahneme a posilníme to, že nás budú tráviť.
 
Prosím vás, čítal tu niekto knihu Maura Orbiniho,
ktorú Cvengrosch spomína vo svojich prednáškach?
Je to asi oskenovaný originál v taliančine, ak by niekoho zaujímalo. V prílohe
 

Prílohy

  • Il Regno De Gli Slavi Hoggi Corrottamente Detti Schiavoni Historia (Orbini M.) (Z-Library).pdf
    Il Regno De Gli Slavi Hoggi Corrottamente Detti Schiavoni Historia (Orbini M.) (Z-Library).pdf
    55.6 MB · Zobrazenia: 9
V latinčine i! znamená "choď!" (neurčitok "Ire")
Áno, možná súvislosť s lat.je v tomto prípade v rozkaze, v pohybovom slovese; myslím tým fonetiku nie gramatiku - eat - "ít"; aj čo povedal Fero "iss" - pasívne pohybové sloveso aj rozkaz zároveň.

Toto je fakt špecifická debata,
..takto vzniká "stratenie v preklade" :-D
 
Mne to skôr pripadá ako jazyková diverzia, ktorá mala predchádzať tej chemickej diverzii, že si na úrovni mágie slov pritiahneme a posilníme to, že nás budú tráviť.
No hej, ale jedným z plodov zeme je všadeprítomný porast - tráva, a na tráve žijú všetky prežúvavce, a mäsožravce ju jedia keď im je ťažko lebo sa prežrali, alebo pred daždom.
Skrátka "trávia" - prirodzene používajú čas na spracovanie, vytvárajú životný cyklus. Tak isto ako tráva samotná - vytvára cyklus.
/..snáď som sa vyjadrila zrozumiteľne../

Podla mňa sa dá na to pozerať z viacerých uhlov pohľadu.
 
Naposledy upravené:
Mne to skôr pripadá ako jazyková diverzia, ktorá mala predchádzať tej chemickej diverzii, že si na úrovni mágie slov pritiahneme a posilníme to, že nás budú tráviť.
Aj to sa, samozrejme, dá pokladať za zámer. Nedá sa to vylúčiť. Ale tu máme ďalší prostriedok, ktorý pomôže rozlíšiť. Podľa môjho názoru, slovo "poživeň" je staršie, ide dnes už takmer o archaizmus. Veľmi málo sa používa. Slovo "potraviny" je relatívne mladé, používa sa často. S tým, ako sa rozvíja technokracia, automaticky ľudia prechádzajú, poviem to tak "z polí do továrni/k obrazovkám". Inak povedané, opúšťajú vzťah k zemi/Zemi a stávajú sa závislým na umelých prostriedkoch podpory života celkovo a obživy/výživy taktiež. Moju starú mamu, či starého otca, a to je len pár generácií nazad, som nikdy nepočul používať slovo "potraviny". To sa tu rozmohlo predovšetkým v súvislosti s nápismi na obchodoch. V tých časoch, keď oni boli mladí, kupovať "potraviny" do obchodu takmer nikto nechodil. Ľudia v tých časoch ešte boli sebestační, a tí, ktorí neboli, väčšinou si kupovali poživeň priamo u pestovateľa/chovateľa. Prakticky neexistovali chemické hnojivá, konzervačné látky ani chemické postreky keď to porovnám s dneškom. Čo z toho plynie? Plynie z toho to, že slovo ako "potraviny" nemohlo existovať. Neexistoval tomu obraz. Slovo bez obrazu nie je. Nemá náplň. S rozvojom priemyslu a technokracie však prišiel aj rozvoj potravinárskeho "priemyslu". Doslova s výrobou a chémiou, ktorú všetku obsahuje. Rozvoj siete obchodov s názvom "potraviny". Takže beh procesu rozvoja technokracie koreluje s príchodom slova "otrava" do názvu poživne. Preto nepredpokladám, že niekto vyrobil toto slovo iba preto, aby sme sa trávili. Vec s "potravinami" je podproces technokratického "rozvoja" (tu je skutočná informačná diverzia!) spoločnosti, takže to slovo vidím skôr ako dôsledok, nie ako pôvodcu hlavného problému, a v danom prípade tým vlastne na dennej báze dostávame zhora nápovedu, však uvidí ju len ten, kto chodí s otvorenými očami = vedome vníma realitu.
 
Naposledy upravené:
No hej, ale jedným z plodov zeme je všadeprítomný porast - tráva, a na tráve žijú všetky prežúvavce, a mäsožravce ju jedia keď im je ťažko lebo sa prežrali, alebo pred daždom.
Skrátka "trávia" - prirodzene používajú čas na spracovanie, vytvárajú životný cyklus. Tak isto ako tráva samotná - vytvára cyklus.
/..snáď som sa vyjadrila zrozumiteľne../

Podla mňa sa dá na to pozerať z viacerých uhlov pohľadu.
Moji starí rodičia používali slovo "strava" .... a poživeň sa spomína bežne v Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach (isto aj inde), teda cca do 19.storočia resp. pred 1.vojnou.
 
:-) áno, poživeň je archaizmus;
strava, potrava - stále tie isté slová, žiadne "zaklínadlá" ani mentálne manipulácie.

O významových odtienkoch sa dajú viesť siahodlhé debaty /v internetovej diskusii podľa môjho názoru v konečnom dôsledku nikam nevedúce/, len otázka je za akým účelom?

Som si prečítala celú túto debatu - sa to prehuplo od staroslovienčiny, cez teórie nejakého Cvengroša až ku "otrávenému" jedlu v obchodoch...tak moc neviem čo si mám o tom celom myslieť..
/stravovanie,varenie,vedomý výber potravín v obchode alebo vlastná záhrada s chovom zvierat sú predsa výberom každého človeka, každý má možnosť výberu, nad tým predsa netreba filozofovať../

Ale stále som sa nedozvedela odpoveď na jedinú otázku ktorú som položila na začiatku - príchod Rjurika z Rujany, z akého zdroja pochádza toto tvrdenie?
 

Oskár Cvengrosch - Pátrání po skutečných dějinách Slovanů​


Podľa tohoto Cvengroschovho videa mi to príde, že mnoho čerpal práve z Orbiniho knihy:

Inak Cvengrosch okrem Orbiniho často používa aj Kljosova.

Aj v tomto videu:

Zdroj: https://youtu.be/etiGDDykpvg


Koho zaujalo, nech počíta, popozerá. Sú to veci zaujímavé, ktoré značne nabúravajú zažité a nám prakticky vnútené predstavy o tom, kto je kto, z čoho plynú aj ďalšie predpoklady týkajúce sa nielen histórie, ale, samozrejme, aj kultúry a jazyka.
 
Ale stále som sa nedozvedela odpoveď na jedinú otázku ktorú som položila na začiatku - príchod Rjurika z Rujany, z akého zdroja pochádza toto tvrdenie?
Tiež som sa ešte nestretol s tým, že by bol nejaký zdroj o tom ako Rurik prišiel priamo z Rujany.
Čo som sa stretol bolo, že je odniekadiaľ z JV oblastí dnešného Baltského mora. Hodím sem automatický preklad historika Belousova z jeho knihy Páni Eurázie.

Podľa jednej verzie bol Rurik vnukom Gostomyslovho brata, t. j. bratrancom. Podľa druhej verzie bol Rurik synom jeho dcéry Umily a Godslava, kniežaťa západných Slovanov-Bodričov, t. j. priamym vnukom Gostomyslom. Rurik je priamy potomok Slovanov Prusov: „A od Prusa štvrtý na desiate koleno Rurik“ (А от Пруса четвертое на десять колено Рюрикъ) (V. N. Tatiščev cituje hanzského historika 16. storočia Alberta Kranza).
M. V. Lomonosov poznamenal v „Námietkach k Millerovej dizertácii“: „...Varjagovia a Rurik so svojím rodom, ktorí prišli do Novgorodu, boli slavjanským kmeňom, hovorili slavjanským jazykom, pochádzali zo starovekých Rusov a neboli vôbec zo Škandinávie, ale žili na juhovýchodných brehoch Varjažského mora, medzi riekami Visla a Dvina... Pomenovanie Rus v Škandinávii a na severných brehoch Varjažského mora nebol nikde zaznamenaný..." (M.V. Lomonosov, Kompletné zbierky diel, zväzok 6, 1952)
 
Naspäť
Top Bottom