• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Jazykové okienko

Překladače se nechytají, ani AI, tak intuitivně je to dobře ?
štát - stát, země
stáť - stát na svých nohou
stať - odstavec
šťať - čůrat
sťať - setnout, popravit
Stať je spíše článek, v češtině existuje stejné slovo, například použité ve spojení "vědecká stať".
Šťať si myslím, že je spíše něco jako české chcát. :)

Překladače se nechytají, ani AI, tak intuitivně je to dobře ?
Tak jsme je zas trochu nakrmili.
 

Mozog si zvykne na cudzí jazyk ešte pred narodením​


Pozn.:
Vedomému nástroj.
Nevedomému ...
Každopádne, znova sme pri tom, ako si pramálo uvedomujeme čo vlastne (ne)vedome (ne)robíme a (ne)mali by sme.
- čudujeme sa, že deti priťahujú chytré telefóny? (Ktoré z nich potom robia zombíkov ako z rodičov?)
 
Naposledy upravené:
Minule mi bolo povedané, že sa vyjadrujem príliš odborne. Mám inžinierske vzdelanie, ale to má aj kopu iných ľudí, a nikto im nehovorí, že sa vyjadrujú príliš vedecky.
A tak som sa zamyslel, či to je dobré, alebo zlé. Odkiaľ sa berie v mojej slovnej zásobe tá odbornosť. Jediné vysvetlenie je práve báza DVTR. Báza DVTR s množstvom kníh obsahuje neskutočné množstvo výrazov, ktoré sú vysvetlené. Ak si človek tie výrazy osvojí, tak ich aj začne používať.
Všimol som si na sebe, že pokiaľ je debata o akcii v kauflande, tak hovorím jazykom obyčajných ľudí. Niekedy dokonca v nárečí. Veď predsa nárečie má dostatočnú slovnú zásobu aby opísalo všetko čo človek vidí. Ale čo ak je potrené vysvetliť niečo komplikovanejšie? Vtedy automaticky sa prepínam do slovnej zásoby z DVTR. Začnem používať slová ako rámec, množina, proces, riadenie atď. To v ľuďoch evokuje tú odbornosť. Mne to príde ako veľmi jednoduchá cesta opísať niečo. Načo by som sa mal trápiť s nárečím, ktoré ani neobsahuje slovo pre daný obraz. Radšej prepnem na "odbornú" slovnú zásobu DVTR a pokračujem v konverzácii. Prepínanie robím nvedomky. Aké najvhodnejšie slovo nájdem, také padne.

Tiež som si všimol, že vyťahujem poznatky z rôznych egregorov. Dajme tomu, že máme egregor DVTR. Tam sú vedomosti o tom, prečo "maslo padraželo" a podobné. Potom som prečítal bibliu niekoľko krát. Ak človek na mňa vytiahne niečo z biblie, tak mu dokážem odpovedať poznatkom z biblie (nie je ich tam veľa, ale vyberiem si to čo potrebujem). V minulosti som počúval Leva, aj on vytvoril akýsi vlastný egregor plný informácii. Teraz počúvam Imrama. Aj on má svoje egregor. Nakoniec je človek časťou niekoľkých egregorov. Informácie z rôznych egregorov sa navzájom dopĺňajú. Potom keď nastane diskusia, tak sám na sebe som si všimol, že raz vytiahnem poznatok z egregora DVTR, inokedy z Egregora Imram atď.

Mohli by sme povedať, že jednotlivé egregory ovplyvňujú to čo hovorím. Čo aj je pravda. Lenže ja si vyberám z egregora to čo považujem za istinné, to čo korešponduje so životom, čo moja mravnosť vyhodnotí za správne. V každom egregore sú aj veci, ktorým ešte nechápem, alebo veci, ktoré sú podľa mňa blud. Tieto v diskusiách nepoužívam. Napríklad svojho času Lev začal do svojho egregoru pumpovať informáciu, že 31.8.2025 bude nejaká umelá čistka ľudí na planéte, že sa zlikvidujú nejaké duše, že príde niekto a spraví boží súd. Tieto informácie som označil za nepravdivé, nekorešpondujúce s realitou a doslova som ich nevpustil do môjho biopoľa. Neviem odkiaľ mal Lev také znalosti. Akoby mu to nadiktovala nejaká neposlušná entita. Ale veľa iných informácii, čo hovoril boli užitočné.

Vlastne to čo tu opisujem o egregoroch je uvedomenie/osvojenie si teórie egregorov čo je napísaná v DVTR. Po čase môžem povedať, že báza KSB je neskutočne silná vec. Človeku dáva toľko odpovedí, toľko poznania. Oslobodzuje človeka od strachu spôsobeného "zdražovaním oleja". Ako čas plynie, na veľa vecí prichádza "aha efekt". V minulosti som všetko nahádzal do hlavy a teraz si to všetko osvojujem a overujem v živote. Je to dlhodobá práca. Najpodstatnejšie na tom je mať množinu javov, vecí ktorým nerozumieš, ale pritom nemôžeš povedať, že je to blud.
 
Naposledy upravené:
Minule mi bolo povedané, že sa vyjadrujem príliš odborne. Mám inžinierske vzdelanie, ale to má aj kopu iných ľudí, a nikto im nehovorí, že sa vyjadrujú príliš vedecky.
A tak som sa zamyslel, či to je dobré, alebo zlé. Odkiaľ sa berie v mojej slovnej zásobe tá odbornosť. Jediné vysvetlenie je práve báza DVTR. Báza DVTR s množstvom kníh obsahuje neskutočné množstvo výrazov, ktoré sú vysvetlené. Ak si človek tie výrazy osvojí, tak ich aj začne používať.
Všimol som si na sebe, že pokiaľ je debata o akcii v kauflande, tak hovorím jazykom obyčajných ľudí. Niekedy dokonca v nárečí. Veď predsa nárečie má dostatočnú slovnú zásobu aby opísalo všetko čo človek vidí. Ale čo ak je potrené vysvetliť niečo komplikovanejšie? Vtedy automaticky sa prepínam do slovnej zásoby z DVTR. Začnem používať slová ako rámec, množina, proces, riadenie atď. To v ľuďoch evokuje tú odbornosť. Mne to príde ako veľmi jednoduchá cesta opísať niečo. Načo by som sa mal trápiť s nárečím, ktoré ani neobsahuje slovo pre daný obraz. Radšej prepnem na "odbornú" slovnú zásobu DVTR a pokračujem v konverzácii. Prepínanie robím nvedomky. Aké najvhodnejšie slovo nájdem, také padne.

Tiež som si všimol, že vyťahujem poznatky z rôznych egregorov. Dajme tomu, že máme egregor DVTR. Tam sú vedomosti o tom, prečo "maslo padraželo" a podobné. Potom som prečítal bibliu niekoľko krát. Ak človek na mňa vytiahne niečo z biblie, tak mu dokážem odpovedať poznatkom z biblie (nie je ich tam veľa, ale vyberiem si to čo potrebujem). V minulosti som počúval Leva, aj on vytvoril akýsi vlastný egregor plný informácii. Teraz počúvam Imrama. Aj on má svoje egregor. Nakoniec je človek časťou niekoľkých egregorov. Informácie z rôznych egregorov sa navzájom dopĺňajú. Potom keď nastane diskusia, tak sám na sebe som si všimol, že raz vytiahnem poznatok z egregora DVTR, inokedy z Egregora Imram atď.

Mohli by sme povedať, že jednotlivé egregory ovplyvňujú to čo hovorím. Čo aj je pravda. Lenže ja si vyberám z egregora to čo považujem za istinné, to čo korešponduje so životom, čo moja mravnosť vyhodnotí za správne. V každom egregore sú aj veci, ktorým ešte nechápem, alebo veci, ktoré sú podľa mňa blud. Tieto v diskusiách nepoužívam. Napríklad svojho času Lev začal do svojho egregoru pumpovať informáciu, že 31.8.2025 bude nejaká umelá čistka ľudí na planéte, že sa zlikvidujú nejaké duše, že príde niekto a spraví boží súd. Tieto informácie som označil za nepravdivé, nekorešpondujúce s realitou a doslova som ich nevpustil do môjho biopoľa. Neviem odkiaľ mal Lev také znalosti. Akoby mu to nadiktovala nejaká neposlušná entita. Ale veľa iných informácii, čo hovoril boli užitočné.

Vlastne to čo tu opisujem o egregoroch je uvedomenie/osvojenie si teórie egregorov čo je napísaná v DVTR. Po čase môžem povedať, že báza KSB je neskutočne silná vec. Človek dáva toľko odpovedí, toľko poznania. Oslobodzuje človeka od strachu spôsobeného "zdražovaním oleja". Ako čas plynie, na veľa vecí prichádza "aha efekt". V minulosti som všetko nahádzal do hlavy a teraz si to všetko osvojujem a overujem v živote. Je to dlhodobá práca. Najpodstatnejšie na tom je mať množinu javov, vecí ktorým nerozumieš, ale pritom nemôžeš povedať, že je to blud.
Ty jsi zkrátka nejlepší.
 
Ty jsi zkrátka nejlepší.
Cože?
Taková laciná střela?
Proč?
Je dobré se učit z vlastních chyb.
Ale jedna věc je ještě lepší: učit se z chyb cizích.
Pokud to člověk dokáže, počítám, že to vyjde nejlevněji.
Z cizích chyb a z cizích zkušeností.
Proto jsem vděčný za možnost se dozvědět zkušenost druhého.
Ne, že je někdo lepší nebo horší.
Navíc ten komentář byl k tématu, kterým je v tomto vlákně jazyk.
 
Minule mi bolo povedané, že sa vyjadrujem príliš odborne. Mám inžinierske vzdelanie, ale to má aj kopu iných ľudí, a nikto im nehovorí, že sa vyjadrujú príliš vedecky.
A tak som sa zamyslel, či to je dobré, alebo zlé. Odkiaľ sa berie v mojej slovnej zásobe tá odbornosť. Jediné vysvetlenie je práve báza DVTR. Báza DVTR s množstvom kníh obsahuje neskutočné množstvo výrazov, ktoré sú vysvetlené. Ak si človek tie výrazy osvojí, tak ich aj začne používať.
Všimol som si na sebe, že pokiaľ je debata o akcii v kauflande, tak hovorím jazykom obyčajných ľudí. Niekedy dokonca v nárečí. Veď predsa nárečie má dostatočnú slovnú zásobu aby opísalo všetko čo človek vidí. Ale čo ak je potrené vysvetliť niečo komplikovanejšie? Vtedy automaticky sa prepínam do slovnej zásoby z DVTR. Začnem používať slová ako rámec, množina, proces, riadenie atď. To v ľuďoch evokuje tú odbornosť. Mne to príde ako veľmi jednoduchá cesta opísať niečo. Načo by som sa mal trápiť s nárečím, ktoré ani neobsahuje slovo pre daný obraz. Radšej prepnem na "odbornú" slovnú zásobu DVTR a pokračujem v ......
Posielam báseň od Pavla Országha Hviezdoslava tým, ktorým Slovienčina (a jej nárečia) je biednym nástrojom, a uchyľujú sa k používaniu slov cudzej reči, t. j. pohŕdajú Božím darom.


Mňa kedys’ zvádzal svet

Mňa kedys’ zvádzal svet, mi hovoriac:
Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá!
jak biedny nástroj ona pre snem prác,
čo žitím srdca sú a duchu pýcha…
Tak pohoď totú handru, odev vetchú,
do ktorej hriech je haliť pomysly;
máš krídla, známe, — no máš ich var’ k letku?
jak však, keď strapy tebou ovisly!? —

Ja nevetil im, zvodcom mladosti,
ni slova na to — snáď bo protirečiť
som neznal ešte v sebe súcosti;
no hana tá, viem, začala sa priečiť
mi k hnusobe až… a vtom dobrá matka
ma privolala, čul som, vážil som:
Jak? reč tá matky nebola by sladká?
nie šatou vhodnou veľkým pomyslom?

A rozhodlo. Zrak drahej matere
sa vtedy sklenul ponad mojím žitím
blankytom jasným v plnej nádhere,
reč úst však tokom slávnym, roztočitým
rozplynula sa duše mojej krajom,
jej vlahou vskvitla túžba mládenská,
a od tých čias, mať chcem-li život rajom,
len rieknem: Na mňa, hunka slovenská!…

Až ťažko chápať, zvodci mladosti,
čo chceli ste s tým reči potupením?
Však zhádol som… Aj, pečať podlosti
vám udieram v tvár — tak váš bľabot cením;
vy chceli ste, by stromček uschnul nahý,
zhrýzť stržeň jeho, podryť korene;
no prerástol lesť, plný sily, váhy,
košatý šumí z tých čias nadšene!

Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim, celok života,
môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá
a moja odev, ktorej neviem ceny…
Buď požehnaný, kto sa pohodil
v tom so mnou, trvá pritom nepremenný;
buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…

Ó, bár bych stačil vysať všetku slasť,
čo ona skytá, nastoliť v slove —
znal súhrn skvostov ukrytých v nej nájsť,
v ne obliecť svoje zjavy myšlienkové!
Lež, priznávam sa, labužník som slabý,
a haviar s tupým, krehkým toporom —
medzitým ona — v ľude steká žľaby,
na Tatre vlaje krásy práporom…
 
Posielam báseň od Pavla Országha Hviezdoslava tým, ktorým Slovienčina (a jej nárečia) je biednym nástrojom, a uchyľujú sa k používaniu slov cudzej reči, t. j. pohŕdajú Božím darom.


Mňa kedys’ zvádzal svet

Mňa kedys’ zvádzal svet, mi hovoriac:
Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá!
jak biedny nástroj ona pre snem prác,
čo žitím srdca sú a duchu pýcha…
Tak pohoď totú handru, odev vetchú,
do ktorej hriech je haliť pomysly;
máš krídla, známe, — no máš ich var’ k letku?
jak však, keď strapy tebou ovisly!? —

Ja nevetil im, zvodcom mladosti,
ni slova na to — snáď bo protirečiť
som neznal ešte v sebe súcosti;
no hana tá, viem, začala sa priečiť
mi k hnusobe až… a vtom dobrá matka
ma privolala, čul som, vážil som:
Jak? reč tá matky nebola by sladká?
nie šatou vhodnou veľkým pomyslom?

A rozhodlo. Zrak drahej matere
sa vtedy sklenul ponad mojím žitím
blankytom jasným v plnej nádhere,
reč úst však tokom slávnym, roztočitým
rozplynula sa duše mojej krajom,
jej vlahou vskvitla túžba mládenská,
a od tých čias, mať chcem-li život rajom,
len rieknem: Na mňa, hunka slovenská!…

Až ťažko chápať, zvodci mladosti,
čo chceli ste s tým reči potupením?
Však zhádol som… Aj, pečať podlosti
vám udieram v tvár — tak váš bľabot cením;
vy chceli ste, by stromček uschnul nahý,
zhrýzť stržeň jeho, podryť korene;
no prerástol lesť, plný sily, váhy,
košatý šumí z tých čias nadšene!

Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim, celok života,
môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá
a moja odev, ktorej neviem ceny…
Buď požehnaný, kto sa pohodil
v tom so mnou, trvá pritom nepremenný;
buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…

Ó, bár bych stačil vysať všetku slasť,
čo ona skytá, nastoliť v slove —
znal súhrn skvostov ukrytých v nej nájsť,
v ne obliecť svoje zjavy myšlienkové!
Lež, priznávam sa, labužník som slabý,
a haviar s tupým, krehkým toporom —
medzitým ona — v ľude steká žľaby,
na Tatre vlaje krásy práporom…
Hviezdoslavův jazyk je překrásný a o bohatosti slovenštiny a její dokonalé schopnosti vyjádřit i ty nejsložitější myšlenky stejně jako nejjemnější emoce snad nic nesvědčí lépe, než právě báseň "Mňa kedys´zvádzal svet".

Jen mi není jasné, jak to souvisí s odkazovaným @Ferryho příspěvkem; nevšimla jsem si, že by nějak zpochybňoval schopnost slovenského jazyka vyjádřit složité myšlenky či formulovat odborné texty. I odborné termíny, které uvádí jako příklad, jsou přece slovenské (rámec, množina, proces, riadenie).
 
Jen mi není jasné, jak to souvisí s odkazovaným @Ferryho příspěvkem; nevšimla jsem si, že by nějak zpochybňoval schopnost slovenského jazyka vyjádřit složité myšlenky či formulovat odborné texty. I odborné termíny, které uvádí jako příklad, jsou přece slovenské (rámec, množina, proces, riadenie).
Otvorene scopnosť nespochybňoval, ale nepriamo áno.
Citujem:
"...pokiaľ je debata o akcii v kauflande, tak hovorím jazykom obyčajných ľudí. Niekedy dokonca v nárečí." (T. j. slovenčinou.)

"...Ale čo ak je potrené vysvetliť niečo komplikovanejšie? Vtedy automaticky sa prepínam do slovnej zásoby z DVTR. " (Takže slovenčina je biednym nástrojom pre snem prác a v DVTR sú skoro všetky kľúčové slová grécko-latinské, vrátane slova proces.)

Súhlasím s @Lenou, vyjadrila sa srdcom.
 
Otvorene scopnosť nespochybňoval, ale nepriamo áno.
Slovenčina, ktorá vlastne pochádza zo staroruštiny, má jednu z najlepších vyjadrovacích schopností. Dokáže opísať všetky deje vo svete, všetko okolo nás. Niekedy som sa zamýšľal nad tým, čo to vlastne spravil Bernolák a neskôr Štúr. Veď oni oživili jazyk, ktorý sa používal po tisícročia. Ako to len mohlo uniknúť globálnemu parazitovi. Veď národ hovoriaci jazykom, ktorý dokáže opísať skoro všetko, sa jednoducho nikdy nestratí.

"jazykom obyčajných ľudí." - ako dobre vieme, väčšina ľudí v dnešnej dobe nečíta knihy. Majú slabú slovnú zásobu. Slovnú zásobu preberajú z rádovo jednoduchších jazykov ako angličtina a podobne. Minule keď som počul, ako mládenec použil slovo "vajb" tak mi to prišlo až smiešne. Napríklad jazyk obyčajných ľudí neobsahuje slovo um. Pritom Um a Rozum sú dva odlišné slová, ktoré Slovenčina obsahuje. Potom keď začnem ľuďom dačo vysvetľovať v diskusii, a použijem slovo um, tak musím im aj vysvetliť aký je rozdiel medzi slovom um a rozum. Jednoducho ľudia sú zavalení životom a nemajú potrebu obohacovať svoju slovnú zásobu a čítať.

Nárečie, používam šarišské. Je v ňom mix kadečoho. V každej dedine majú vlastné slová. Napríklad slovo Bľajvaz - čo je z nemčiny ceruzka. Majú aj špecifické slová ako obertlik. Ale veru, že tým nárečím by ste len ťažko vysvetlili plnú funkciu riadenia. To radšej použijem slová zo Slovenčiny.

V minulosti som si pozrel Slovácko sa nesúdi a v ňom sa tiež veľmi zaujímavo používa Slovenský jazyk. Ohýbajú slová tak ako to dneska už nepočuť. Je očividné, že v tých časoch bola kultúra národa na inej úrovni ako dneska. Čím je kultúra vyspelejšia, tým väčšiu kvalitu vyžaduje od jazyka a jeho nositeľa. Tak sa v jazyku môžu vytvárať nové slová a zároveň ľudia sa učia novým slovám opisujúcim nové obrazy.

Zaujímavý slovný obrat
Po anglicky je Bicykel - bicycle (bajsykl) - bi circle - dva kruhy. U nás mládež poobýbala to slovo do tvaru bajk (bike). Ako správny Slovák, neakceptujem výslovnosť anglickú a anglické slová pre seba čítam tak ako sa píšu. Takže Bike, si prečítam ako Bike a nie ako bajk. A tak keď si poviem slovo Bike, tak ako prvé mu zarezonuje slovo Býk. Takže keď idem na ten ich bajk, tak vlastne idem sa povoziť na Slovenskom býkovi. Dokonca aj význam sedí +-, lebo ten môj horský bicykel niekedy hádže ako ten býk.
 
Naposledy upravené:

Zaujímavý článok hovoriaci o tom, ako sa na ukrajine aktívne potáča Ruský jazyk a umelo sa všade tlačí ukrajinčina. Elity, ľudia, všetci hovoria Rusky. Ale naoko sa tvária, že hovoria ukrajinčinou. Pritom ukrajinčina sa vyskytuje len v malej lokalite, niekde na západe ukrajiny.

Keď som to tak čítal, tak mi prišla na um paralela s maďarčinou v rakúsko-uhorsku. Aj tam bola maďarčina použitá ako akýsi znak nadradenosti a pomocou nej sa odlišovala šľachta od obyčajných ľudí. Násilne ľuďom tlačili maďarčinu do hlavy. Nakoniec sa vypestoval národ maďarov, ktorý si dodnes o sebe myslí, že je niečo viac. Pritom sú to takí istí Slovania ako okolité národy. Len hovoriaci hatlaninou.

Tu sa dá pekne vidieť pattern, kedy sa jazyk používa ako nástroj na dosiahnutie cieľa. Násilná maďarizácia mala za cieľ rozdeliť národy slovanov v jewrópe. Násilná ukrajinizácia má za cieľ rozdeliť národ na Ruský a ukrjainský. Z princípu násilné pretláčanie akéhokoľvek jazyka je nacizmus, lebo v sebe nesie myšlienku postaviť jeden národ nad iný. Lebo ak by boli národy rovnocenné, tak by nikto nikomu násilne nenútil iný jazyk.
 
Z princípu násilné pretláčanie akéhokoľvek jazyka je nacizmus, lebo v sebe nesie myšlienku postaviť jeden národ nad iný.
U nás sa deje to isté. Len v tichej podobe, ideologickej. V školách. Je to veľmi pálčivý problém. Moje netere (7 a 11) občas prehodia nejaké anglické slovíčko len tak akoby "zo žartu". A ja sa vždy tvárim, že im nerozumiem, až kým sa neopravia, a nepovedia to po našom. Vykoreňovanie našej pôvodnej kultúry pritom nezačína v školách. Tam ho "len" urýchľujú. Začína to už smartfónmi do detských rúk. Kopu je tam anglojazyčného obsahu už v samotných operačných systémoch. A rodičia hlúpi ešte si povedia: "No a čo?! Aspoň sa to rýchlo naučí, keď to je ešte malé, učí sa jazyk rýchlejšie!" Vôbec absolútne ani za mak ich nezuajíma, že im štepia do našej kultúry anglosaské obmedzené vnímanie sveta.
 
A rodičia hlúpi ešte
... aj doma, namiesto rodného jazyka, často používajú anglohatlaninu "medzi rečou". Už vyrástla generácia malomeštiakov, ktorí používajú kombináciu slovenčiny a angličtiny v bežnej reči. Okrem toho, že to znie neskutočne trápne (buď si oblečte trenírky, alebo zložte krížik), v tomto "anirybaanirak" systéme ich deti tento prístup od útleho detstva preberajú ako "normálny". A takýchto ľudí, máme sa snažiť stiahnuť domov?
A prvý krok, ktorý je potrebné spraviť, je stiahnutie našej pracovnej sily zo zahraničia, a nie dovoz cudzej, a to zatraktívnením domáceho pracovného trhu, aby sa neoplatilo ísť robiť vonku.
Tí, čo odchádzajú do zahraničia si nevážia dôležitejšie veci, ako je domáce zlaté teľa. Takže tým ho nedokážeš stiahnuť nazad.
A načo? Tam nech ostanú, kde sú, keď sa už rozhodli rodnú hrudu vymeniť za anglosaské šušne.
 
Naposledy upravené:
A takýchto ľudí, máme sa snažiť stiahnuť domov?
Odpovídám: ano.
Tam nech ostanú, kde sú, keď sa už rozhodli rodnú hrudu vymeniť za anglosaské šušne.
Odpovídám: ne.

Počítám, že není dobré nikoho paušálně odepisovat.
Musíme pracovat s tím, co je k dispozici.
Věřím, že mnoho lidí je možné zachránit.
Řízení je proces informační.
Nakonec podívej se na mne (od dítěte do dospělosti):
* Ruštinu jsem co? Nesnášel.
* Učil jsem se jí jak dlouho? 8 let.
* Angličtinu jsem co? Miloval.
* Učil jsem se jí jak dlouho? 4 roky.
* Jaký byl mezi-výsledek? Jako kdybych se angličtinu učil 8 let a Ruštinu 4 roky.
* Uplynul nějaký čas. Informace přicházely a odcházely. Ruštinu jsem skoro zapomněl...
* A jaký je aktuální stav? Ruštinu mám rád a když slyším angličtinu, většinou se mi otevírá kudla v kapse. Ale samozřejmě, jsem nucen angličtinu používat.
(Tak za protektorátu se našincům taky otevírala kudla v kapse, když slyšeli němčinu.)
* Pokud se týká Ruštiny, ve finále jsem schopen poslouchat i číst VVPj i Jurije Podoljaku v originále. A Podoljaka dost drmolí a používá i všelijaký žargon, občas řekne schválně něco ukrajinsky ("mova"). Zachránil jsem se (skoro) sám.
 
Naspäť
Top Bottom