viete prosím, niekto, prečo sa v (ruských) modlitbách nepoužíva slovo 'prosím'?
len 'Daj mne'... mi to trochu príde ako príkaz...
Čo som sa tak špŕtal v modlitbách, podvedomí a podobne, tak stále som sa stretával s tým, že sa používa rozkazovací spôsob.
Prosiť môžeš iného človeka, zviera ...
Ak veríš v boha, boh je akoby entita mimo teba, nejaký báčik na obláčiku, jahve, alah, šéf v práci alebo podobná vymyslená entita tak toho prosíš, pretože nie je na tebe, či sa tvoja prosba splní alebo nie.
Ak veríš bohu, ktorý je v tebe, tak toho nemusíš prosiť, ten ťa stále počúva, ten vie čo chceš, len mu stačí povedať.
Modlitba je podobná. Modlitba je nástroj formovania svojho podvedomia. Napríklad také fajčenie u človeka uvedomelého vyviera len z podvedomia. Človek si už uvedomil, že fajčiť je zlé, že to škodí, ale podvedomie stále dáva nutkanie niečo držať v ruke, ísť vonku si pofajčiť. Často krát to nemá ani nič spoločné s fajčením. Je to zlozvyk. A práve takéto zlozvyky sa neutralizujú práve modlitbou. V tej modlitbe neprosíš sám seba aby si prestal fajčiť, neprosíš jahveho na obláčiku aby ťa čarovným prútikom zbavil zlozvyku. Ty musíš rozkázať svoju podvedomiu, aby viac negenerovalo nutkanie ísť vonu na vzduch a tráviť tam čas. Aby viac podvedomie nespúšťalo program zlozvyku. Preto sa aj používa rozkazovací spôsob - ty rozkazuješ povedomiu aby zmenilo program. Ty ho neprosíš, podvedomie nie je nič mimo teba, je v tebe. Len ty máš možnosť ho meniť, smerovať.
Teraz som aj čítal sidorove bájky a ten tam opisoval ako sa vnášajú vlastné programy do povedomia. Recept je prostý - najprv sa určitá formula zanesie do podvedomia a potom začne automaticky pracovať. Takto to robia napríklad reklamy v TV a po internetoch. Nevnímaš reklamu, ale aj tak tvoje podvedomie odkiaľsi vie, že v kauflande je lacnejší chlieb. Podvedomie vníma toho oveľa viac.
Ako vnášať do podvedomia vlastné programy? Najprv si človek ľahne na posteľ. Uvoľní sa, každý jeden sval. Potom si predstaví svietiacu guľu, ktorá akoby letí v udalostiach. Človek si začne predstavovať udalosti z minulosti. Mali by to byť udalosti, ktoré boli niečím špecifické. Napríklad si spomenie ako ráno pozeral na východ slnka. Dá tomu obrazu číslo 5. Potom si spomenie na večer predošlého dňa kedy pozeral krásny film. Tomu obrazu dá číslo 4 ... takto ide až po číslo 0 - predstava peknej pesničky počutej 3 dni dozadu (
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=SWkHInPxMME&list=RDSWkHInPxMME&start_radio=1
).
Ak už je na nule, tak sa jeho svetelná guľa nachádza dostatočne hlboko v podvedomí. Teraz môže človek zadať príkaz podvedomiu, to malé zrnko informácie, ktorá má zemeniť niečo v jeho živote. Napríklad - "Už viac sa nebojíš kovid teroru", "Daj mi silu čeliť biorobotom", "Daj mi múdrosť pomáhať ostatným" "Vac ťa bude baviť čítať ako pozerať TV". Treba si dávať pozor aký príkaz dáva človek podvedomiu. Napríklad ak má človek krivé zuby a dá podvedomiu príkaz "Oprav mi zuby" tak to môže znamenať, že telo spustí proces kazenia zubov, aby tie boli vytrhané a aby namiesto nich mohli narásť nové pekné rovné zuby. Podvedomie / telo doslova počúvlo príkaz, ktorý mu vedomie, človek dal. Chyba bola v človeku, že si neuvedomil ako funguje ľudské telo a že pokrivené poblombované zuby telo samotné nedokáže napraviť, lebo plomba je cudzí elemnt v zube a tak telo sa radšej zubu zbaví a naštartuje proces rastu zubu nového. Po tom čo sme do podvedomia dali príkaz na zmenu, treba sa vrátiť s našou virtuálnou svietiacou guľou späť do prítomnosti. Človek si predstavuje tie isté obrazy od 0 - pekná pesnička po 5. Takže si znova načíta obraz, emóciu pesničky pre číslo 0.... Pri čísle 4 vyjaví obraz pekného filmu a pri čísle 5 si predstaví obraz východu slnka a emócie, ktoré pritom prežíval. Takto náš príkaz ostáva hlboko v podvedomí a tam začne pracovať. Podvedomie neprosíme aby sa zmenilo, mi mu dávame príkaz. Preto podľa mňa sa v modlitbách nepoužíva slovo prosím.
