Príliš dobrý ...
Jeden kamarát má taký problém, nevie si nájsť ženu. Stretol sa s pár ženami. Písali si. Držali nejako komunikáciu a potom to jednoducho vyhaslo. Stratil sa záujem.
Už nevedel čo ďalej, tak šiel navštíviť psychológa. Ten mu povedal, že je príliš dobrý, preto ho ženy nechcú. Dosť čudný záver od psychológa. Áno tiež som si všimol, že správny vzťah funguje dobre vtedy, keď si ľudia robia nervy navzájom.
Iné svetlo do problematiky prináša názor, že niektoré človeky jednoducho nedokážu silno ľúbiť. Niektorí ľudia majú veľmi veľa negatívnych skúseností zo vzťahov. Nesprávne očakávania, sklamania, neadekvátny pohľad na svet, veľké ego, trápenie, nezhody. Taký človek sa naučí ako reagovať na to, keď sa trápi kvôli milovanému človeku, keď má málo lásky, keď je rozčarovaný , keď je sklamaný. Vlastne veľká časť jeho života bola hlavne o tom ako obrániť vlastnú psychiku od utrpenia spôsobeného vzťahom. Vytváranie stien, vysvetlení, ospravedlnení, obrany.
Odrazu sa však zjaví človek, ktorý nebude nášmu utýranému človeku spôsobovať utrpenie. Je to človek, ktorý vie silno ľúbiť. Nášmu bojazlivému človeku sa dostáva veľa lásky. Ten nevie čo robiť. Je v rozpakoch. Na také správanie nemá predpripravené reakcie. A čo najhoršie, začína cítiť, že sa u neho vytvára akýsi dlh lásky. Nový človek ho veľmi ľúbi a náš polopokazený človek nevie ako vracať tú lásku späť. Veď celý život sa učil, že vzťahy spôsobujú utrpenie, lebo stretával len egoistov. Vie ignorovať milovaného. Vie mu robiť naprieky. Vie ho podvádzať. Vie ho manipulovať. A odrazu sa zjaví človek s malým egom a veľkým srdcom. Ako sa správať k takému dobrosrdečnému človeku? Nastáva čas, kedy sa náš polopokazený človek musí naučiť ľúbiť. Musí sa naučiť vracať lásku späť a nie len chrániť psychiku od utrpenia. Učiť sa niečo nové je nepohodlné. Je jednoduchšie si nájsť ďalšieho egoistu a spustiť už predpripravené reakcie na nepríjemnosti, ktoré prináša vzťah s iným človekom. A tak náš polopokazený človek doslova utečie od človeka, ktorý ho chcel silno ľúbiť. Bojí sa toho množstva lásky, ktoré mu je iný človek schopný dať. Bojí sa, lebo vie, že on také množstvo lásky nevie/nechce dať. Nevie ako. Odmietne zodpovednosť. Radšej sa vráti k nejakému egoistovi, ktorý ho bude ďalej trápiť. Je to pohodlnejšie.
V duchovnej rovine podobné priťahuje podobné.
Útek do starých koľají, do starého utrpenia, znamená, že človek sa nedokázal pozdvihnúť. Preto si zopakuje životnú lekciu dokola. A potom počujeme to stále "nový partner, 10 000 km ďaleko a predsa ten istý scenár..."