Súhlasím. Len ti doplním, že pokiaľ chceš čakať, že toto príde politickým rozhodnutím strany SRO, kde sú konkrétni majitelia a konkrétne záujmy a medzi nimi nie je vlastné poľnohospodárstvo, tak potom s načakáš. A to je práve jeden z tých vzdušných zámkov. Pokiaľ chceš porovnávať socialistický systém, kde tieto veci riadil štát a dnešný systém, kde štát je tak nabitý ľuďmi, ktorí hája úplne iné záujmy než je vlastná sebestačnosť, tak porovnávaš neporovnateľné. Tí bohatí, tí si dobrú žranicu kúpia vždy. A tí ostatní majú na výber:
1. budú žrať bordel z TESCA, LIDLa, BILLY, KAUFLANDu, alebo
2. budú nakupovať u drobnoroľníkov,
3. budú si pestovať sami.
Keďže tým bohatým je jedno, ktorú z týchto možností jednotlivec - príslušník davu využije, nečakaj na to, že tu "niekto" "zrazu" "zničohonič" začne zakladať družstvá. Všetko predsa musí niekto zorganizovať. Ale na to, aby začal, musí byť po tom dopyt. A tu sme u koreňa veci. Koľko % ľudí podľa teba si z vyššie uvedených možností vyberie možnosť č. 2 a č. 3? Bývam na dedine. A odhadujem, že tak približne odhadom tak 100 ľudí z 1500 si tu niečo pestuje (NA DEDINE! a čo v meste???). Ak nie je vytvorená požiadavka, ako nedávno hovoril
@jardob v inej téme (hľadať sa mi to nechce) = chýba masová štatistika správania sa, tak potom ako chceš aby tie podniky fungovali? Sme v systéme, kde ťa konkurencia zničí, ak nebudeš mať dostatočne silnú podporu kupujúcich. A kto ju vytvorí? Štát? SMER? Prikáže ľuďom kupovať výrobky týchto podnikov? A teraz príde niekto zvonka (konkurencia) a rozbalí akciu s chorobou čo spravíš? Ľudia prestanú kupovať tvoje výrobky, lebo sú "zavírené", ako prežijú tvoje podniky?
Ďalej si treba uvedomiť že máme status kolónie. Potrebuje niekto, aby my sme boli sebestační? Jasné, že nie. Bude dávať priestor politikovi, trebárs aj tomu pronárodnému na to, aby sa tu také niečo, o čom hovoríš, rozvinulo? Asi nie, že? T. j. kto musí byť iniciátorom, aby mohlo niečo podobné byť životaschopné? Politik? Ak to od neho čakáš, tak asi ťažko. Musí to vyrásť od nás, zdola. Inak to nebude životaschopné ani trochu. A znova sme pri tom, čo chce väčšwina ľudí. A vláda je toho vzorkou.
Vezmi si jednoduchý príklad. Keď 90 % ľudí bude doma niečo pestovať, bude sa tu niekto pokúšať predávať svoj bordel zo zahraničia? Asi nie. Lebo vie, že tu neuspeje. Keď to bude 70 % bude? 30 % trhu je už celkom pekný kúsok koláča. Keď si bude doma pestovať niečo 50 % ľudí? To už tých zvyšných 50 bude odkázaných na podnik/družstvo. Priestor sa otvára. Štatisticky keď si bude doma pestovať niečo 30 % ľudí? A keď len 10? V našej dedine si doma pestuje odhadom 100/1500 = 0,067 x 100 = 6,7 % ľudí. I oni sami si všetko nedopestujú a sú odkázaní a ten zvyšok? 93,3 % ľudí? No nech je to štatisticky 90 % ľudí v rámci SR. Treba to komentovať ´ďalej? Sme u osobnej suverenity. 90 % (minimálne) odovzdáva jednu zo svojich najdôležitejších kompetencií (strava) do rúk niekoho iného. Môžeme mať kolektívne dostatočne silnú suverenitu na to, aby sme rozvinuli a ochránili podniky, o ktorých hovoríš? Asi ťažko. A to si doplň, že koľko ľudí keď si má kúpiť dobré a kvalitné jedlo/polotovar, tak ozaj uteká do tých krmelcov, lebo tam múka stojí 0,8 E v akcii a u súkromníka, ktorý ti vypestuje bez chemikálií kilo zdravej múky stojí dajme tomu 2,5 E. Ale idú na dovolenku, autíčko nové si kúpia, handry ďalšie nové nepotrebné si kúpia, alkohol a cigarety si kúpia, smartfón deťom kúpia ... a môžeš vypočítavať dookola. Nútiť niekoho, aby chcel žiť inak je najkratšia cesta do pekla. Treba aby to prešlo vývojom, a aby to vzali do rúk tí, ktorí vedia = jednotlivci a aby sa ich počet zvýšil na kritické množstvo.