Kým Slovan (Slavjanin) nie je v samej podstate príslušnosť národná/kultúrna/etnická/náboženská. Slovan (Slavjanin) môže byť každý, kto konceptuálne spĺňa náplň tohoto slova. Jak Slovák, tak Poliak, Maďar, černoch, kresťan, cigán, číňan... Angličan, Nemec ... Toto slovo sa vôbec netýka národnosti. Kládli na to dôraz tí, ktorí potrebovali zastrieť jeho skutočný význam a odvádzaním pozornosti rozštiepiť tak medzi sebou jeden veľký národ na malé kúsky. A to sa najlepšie robí hrdosťou/pýchou. Začal sa klásť dôraz na zovňajšok, na národ/náboženstvo/uctievanie bohov atď. = ideológiu, kým podstata zakrnievala, unikala a chradla. Potom už bolo ľahko rozdeliť medzi sebou Slovanov, ktorí už kvázi ozajstnými Slovanmi ani neboli, lebo zišli na scestie ideológie namiesto toho, aby kráčali ďalej po ceste konceptuálnej. Vhodili zvonka medzi nich "kto je viac? kto uctieva správnych bohov? kto je lepší "Slovan"?" a pak už len žali v úpadkovom štádiu plody, poslali krstiteľov a hlásateľov nového žido-kresťanského náboženstva a dovidenia-dopočutia.
Inak ešte sa treba dotknúť toho prečo prívesok "janin" vychádza z "jang-jin" a pôsobí tak "čínsky". Pôvodná védická kultúra bolo spoločná pre všetkých. Dokonca známy symbol "jang-jin", ktorý je pripisovaný Číne, má svoj pôvod v oveľa dávnejších dobách a v Číne sa prakticky len dochoval.Najstarší známy jeho nález mal pochádzať z tzv. "tripolskej kultúry", ktorej vznik a zánik sa datuje tisíce rokov nazad, a mala sa nachádzať niekde približne medzi riekami Dneper a Dnester, čiže na území Rusi. Nutné je dodať, že i ona si tento symbol mohla "vypožičať", resp. sa v nej dochoval rovnako, ako sa neskôr "našiel" v Číne. Pôvodne to bol prvok jednej kultúry. A kto neverí, nech si prečíta známe Lao-Ceho dielo: Tao Te Ťing. Je to hodne v obrazoch, ale pokiaľ ich človek dokáže správne rozlúštiť, musí dôjsť nevyhnutne k záveru, že tak konceptuálne mocný text musel písať niekto na oveľa vyššom stupni vývoja, než nám prezentuje oficiálna história. To dielo s tým symbolom totiž priamo súvisí a s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z čias, kedy ešte SLAVjanin nebol pojem ideologický, ale konceptuálny.
Čo sa týka pojmu Slovák:
To už sa dá považovať iba za ideologický pozostatok pojmu Slovan. Slová majú totožný slovný základ odkazujúci na "SLAV" - spoločný koreň, ale náplň slova "Slovák" siaha kvázi len maximálne niekoľko sto liet dozadu a i vyvýjal sa rôzne. Slovien, Sloven ... Ako z toho vznikol Slovák? Napadá mi stará pieseň, kde si prvýkrát spomínam, že je použité slovo Slovák. Je to známa pieseň: "Hej Slováci", pričom však jej pôvodný názov a text od Sama Tomášika (1813 - 1887) obsahoval"Hej Slované". A tak isto už v našej hymne existuje Slovák vo forme: "Kto jak Slovák cíti ..." (nech sa šable chytí a medzi nás stane), text, ktorý vypracoval Janko Matúška, t. j. revolučné roky 1848-49. Celá história teda tak v Slovákovi vidí cca 200 ročný mladý národ. Bezpodmienečne máme mnoho historických postáv a zúčastnili sme sa ako národ mnohých vecí, na ktoré môžeme byť hrdí. Ale aj takých, na ktoré moc hrdí byť nemáme prečo.
Skrze Slováka sme sa do značnej miery odpojili od pôvodného nášho spoločného materského egregoru konceptuálne mocných predkov, a vytvorili sme si "svoj vlastný" menší a odštiepenecký, ktorý podporujeme približne 200 rokov. Egregor boja za svoje prežitie spojený s ideologickou prioritou nacionalizmu (pôvodne, nepleťme teraz do toho vlastenectvo, toto sa dialo za čias, kedy z globálnej úrovne riadenia podporovali pangermanizmus a kým Nemci na ňom vyrástli do obludnej nacistickej útočnej podoby a rovnako tak Maďari, my sme v tom čase zaujali ideologicky obranné postoje, no taktiež postavené na nacionalizme, či sa to komu páči, alebo nie), spojený s náboženskou ideológiou žido-kresťanstva a držiaci nás tak v ideologickej rovine večne sa brániaceho a hrbiaceho národa (Cui bono?). Namiesto toho, aby sme sa skrze spojenie s konceptuálne najmocnejším egregorom Slavjanstva postavili do aktívnej úlohy tvorcov svojej budúcnosti, prežívame dodnes v pasívnej úlohe bojovníkov za svoje vlastné prežitie ako "nájomcov miestnej pôdy". Žiadna vojna sa nedá vyhrať obranou. My už sa bránime niekoľko storočí. A stále nám niekto krivdí. Kam to priviedlo? K lepšiemu? Stále sme u niekoho v porobe. Stále nám niekto robí zle. Základné prvky toho, prečo to tak je, ležia v nepochení jednak významu slov, ktorými sami seba bez vedomia toho, čo to znamená, označujeme a jednak z tohoto ústi aj fakt, že pripájaním/obracaním sa k menšiemu Slováckemu egregoru (ideologicky podstrčenému), ktorý v sebe obsahuje mnoho úpadkových (napríklad alkohol!) vecí, sami seba držíme v polohe ideologicky poslušných (ohýbaniaschopných) príslušníkov davu, namiesto toho, aby sme skrze spojenie s naším pôvodným všeobjímajúcim egregorom slavjanským dosiahli takej konceptuálnej sily a chápania, aby sme dokázali vystúpiť "na Olymp" ľudskej koncepcie života a hoc aj v malom počte, ale konceptuálne gramotne zastávať svoje záujmy z aktívnej polohy chápania budúcich dejov. "Národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá budúcnosť." Preto sa stále len bránime a hrbíme. Namiesto toho, aby sme "útočili" (najlepšia obrana je útok - predostrenie vlastnej koncepcie riadenia - ľudskej - slavjanskej). A táto obrana sa začala práve v čase, kedy sa roztrhlo vrece s nacionalizmom, ktorého relikty pretrvávajú v rôznej forme dodnes. Preto píšem o tom, že musia byť vyliečené, inak sa v žiadnom spolku nikdy nebudeme cítiť ako rovnocenný partner/národ a irónia je v tom, že si to takto kolektívne robíme sami, svojím nechápaním. Toto je zároveň odpoveď aj pre teba @juraj115
Nuž, pokiaľ si pamätám, nežiadal som Ťa o odpoveď a už vôbec nie takúto, v ktorej miešaš zrno s plevami ... ale keď si ma už spomenul, tak Ti aj ja odpoviem, samozrejme nie na takej konceptuálnej úrovni, ako píšeš Ty. To, čo píšeš, je len Tvoj názor a samozrejme máš naň absolútne právo. Ale pomaly začínam mať dojem, že sa sa tu snažíš niekoho o niečom presviedčať, hoci niekedy píšeš takým spôsobom, ako keby si nechcel pripustiť iný názor, než je ten Tvoj. Prepáč mi, ak sa mýlim.
K Tvojim tvrdeniam:
* "Kým Slovan (Slavjanin) nie je v samej podstate príslušnosť národná/kultúrna/etnická/náboženská. Slovan (Slavjanin) môže byť každý, kto konceptuálne spĺňa náplň tohoto slova. Jak Slovák, tak Poliak, Maďar, černoch, kresťan, cigán, číňan... Angličan, Nemec ... Toto slovo sa vôbec netýka národnosti."
- Ja som na rozdiel od Teba takého názoru, že v slovenčine sa má používať náš názov, teda Slovan a v ruštine nech sa používa Slavjanin, veď ak som uviedol v predošlom príspevku, v rôznych slovanských jazykoch sa nazýva Slovan rôzne. Slovan je národná a kultúrna príslušnosť, nepleťme si pojmy, černoch, číňan, Angličan, Francúz atď. ani cigáň nemôžu (podľa mňa) byť Slovania, pretože Slovanov chápem ináč ako Ty. Poliaci a Maďari áno.
* "Začal sa klásť dôraz na zovňajšok, na národ/náboženstvo/uctievanie bohov atď. = ideológiu, kým podstata zakrnievala, unikala a chradla. Potom už bolo ľahko rozdeliť medzi sebou Slovanov, ktorí už kvázi ozajstnými Slovanmi ani neboli, lebo zišli na scestie ideológie namiesto toho, aby kráčali ďalej po ceste konceptuálnej. Vhodili zvonka medzi nich "kto je viac?"
- A ako toto môžeš tak bohorovne tvrdiť ? Ja som (zatiaľ) zistil, že pôvodní Slovania (tí dávno-predkresťanskí) tých "kto je viac" vyháňali spomedzi seba, posielali ich do vyhnanstva (tu ma napadá taká kacírska myšlienka - žeby ich vyháňali západným smerom

?). A že kládli nadmerný dôraz na zovňajšok ? Možno až v kresťanských alebo tesne predkresťanských časoch, pôvodne nie.
* "...ale náplň slova "Slovák" siaha kvázi len maximálne niekoľko sto liet dozadu a i vyvýjal sa rôzne. Slovien, Sloven ... Ako z toho vznikol Slovák? Napadá mi stará pieseň, kde si prvýkrát spomínam, že je použité slovo Slovák. Je to známa pieseň: "Hej Slováci", pričom však jej pôvodný názov a text od Sama Tomášika (1813 - 1887) obsahoval"Hej Slované"."
- Veď som spomenul, že na Slovákov boli Sloveni (Sloväni) premenovaní myslím niekedy v 16.storočí (ak sa nemýlim), kto našich predkov premenoval - no, zrejme tí, ktorí falšujú celé dejiny (jezuiti ?). Niekomu veľmi záležalo na tom, aby sme neboli Sloveni, súhlasím s Tvojím tvrdením, že niekto chcel Slovanov rozdeliť na menšie celky a potom ich podľa možnosti čo najviac medzi sebou rozhádať. Prvýkrát bol názov Slovák použitý dlho predtým, ako Samo Tomášik napísal text peknej piesne "Hej Slováci" - ktorá sa potom stala hymnou Slovenského štátu - ale nápev sa doteraz používa v poľskej hymne, používal sa v juhoslovanskej hymne. Bol totiž prijatý ako všeslovanská hymna v Prahe. Hej Slované sa používalo a doteraz používa v českej verzii.
* "... že pripájaním/obracaním sa k menšiemu Slováckemu egregoru (ideologicky podstrčenému), ktorý v sebe obsahuje mnoho úpadkových (napríklad alkohol!) vecí, sami seba držíme v polohe ideologicky poslušných (ohýbaniaschopných) príslušníkov davu, namiesto toho, aby sme skrze spojenie s naším pôvodným všeobjímajúcim egregorom slavjanským ...."
- ku Slováckemu egregoru sa môžu pripájať akurát tak "Slováci" z moravského "Slovácka" (to je riadny paškvil), ale aj tá oblasť sa do 2.vojny volala Moravské Slovensko. Takže (zase, podľa mňa) sa pripájame ku slov
enskému egregoru (Sloveni/Sloväni), ktorý je starý tisícročia.
To, že nás "niekto" presviedča/presvedčil o našej malosti, vtisol nám pocit menejcennosti atď neznamená, že sa takými aj cítime. Možno zatiaľ ešte väčšina áno, najmä tých, ktorým sa nechce rozmýšľať a prijímajú to, čo im povedia v telke. Ale mnohí, ktorým osud národa nie je ľahostajný a zároveň chcú vedieť čo najviac o svojej minulosti, si ani zďaleka nemyslia, že sme "malý a menejcenný" národ. Prepáč, že som sa tak chytil Tvojho príspevku, ale naozaj sa mi v ňom niektoré tvrdenia veľmi nezdali.