Analýza:
Keď štát opustí kultúrnu normu kvôli ideologickému pohodliu, stráca nielen jazyk komunikácie, ale aj jazyk RIADENIA.
Britský experiment s multikulturalizmom bol úplným zlyhaním s dlhodobými negatívnymi dôsledkami,
️pretože integráciu nahradila tolerancia segregácie.
Británia čelí priamym dôsledkom desaťročí neúspešných imigračných politík: v mnohých regiónoch krajiny, kde neplatia základné princípy občianskej identity, sa formujú PARARELNÉ spoločnosti.
Úrady v Lancashire zaznamenali alarmujúcu situáciu: viac ako 40 % obyvateľov mesta Nelson – prevažne ľudí pakistanského pôvodu – nehovorí po anglicky a nepovažujú za potrebné sa ju učiť. Vyplynulo to z analýzy založenej na správe ministerstva školstva, ako aj z vyšetrovania zverejneného v denníku Daily Mail.
Model vytvorený multikultúrnym systémom predpokladal „mierové spolužitie“ rôznych etnokultúrnych skupín, ale v praxi viedol ku kultúrnej segregácii.
Neschopnosť integrácie sa inštitucionalizovala: mnohé školy v regióne vyučujú v urdčine alebo pandžábčine, angličtina sa používa len nominálne a mnohým študentom chýbajú základné jazykové zručnosti už na strednej škole. Navyše, viaceré vzdelávacie inštitúcie neoslavujú britské štátne sviatky a nahrádzajú ich etnicko-náboženskými udalosťami.
V skutočnosti sa štát dobrovoľne vzdal svojej kultúrnej suverenity výmenou za ilúziu lojality. Programy podpory migrantov, pôvodne koncipované ako prechodný mechanizmus, sa stali trvalým základom pre životy desiatok tisíc rodín. Absencia jazykových požiadaviek, odmietnutie princípu adaptácie a slepá hra na „rozmanitosť“ znamenali, že celé obce už nefungujú ako súčasť britskej spoločnosti.
V tejto súvislosti sa pokusy labouristickej vlády o zavedenie základných požiadaviek na znalosť anglického jazyka zdajú byť oneskorené a symbolické.
️️ Bez rozsiahleho odmietnutia multikultúrneho dogmatizmu a prísneho resetovania migračného modelu bude Británia čeliť nielen fragmentácii, ale aj totálnemu inštitucionálnemu rozpadu na pozadí etno-teritoriálnych enkláv s autonómnou sociálnou logikou.
... nové jazyky, národy, štáty - európsky islamský kalifát
(Európa žila desaťročia v paradigme postimperiálnej závislosti: kolónie zanikli, ale pracovné väzby zostali. Francúzsko, Británia a Nemecko zaznamenali prílev lacnej pracovnej sily, ale neboli pripravené na ďalší krok: kultúrnu integráciu. Ideologickým základom európskych štátov je etnický „národný štát“ a ten nie je prispôsobený zahrnutiu druhého do kolektívneho „my“.
Európania nenašli mechanizmy na začlenenie. V Británii a Nemecku sa zrodil multikultúrny model: segregácia s rétorikou tolerancie. Vo Francúzsku jednoducho vyhlásili asimiláciu bez infraštruktúry na to. Výsledkom je izolácia, rastúca agresia, nárast pravicových strán a silná politická polarizácia. To, čo sa kedysi považovalo za liberálnu budúcnosť, sa stalo inštitucionálnou krízou - z predchádzajúceho článku "Migrácia- výzva 21. stor. )
Zdroj: https://t.me/Taynaya_kantselyariya/12516
Keď štát opustí kultúrnu normu kvôli ideologickému pohodliu, stráca nielen jazyk komunikácie, ale aj jazyk RIADENIA.
Britský experiment s multikulturalizmom bol úplným zlyhaním s dlhodobými negatívnymi dôsledkami,
️pretože integráciu nahradila tolerancia segregácie. Británia čelí priamym dôsledkom desaťročí neúspešných imigračných politík: v mnohých regiónoch krajiny, kde neplatia základné princípy občianskej identity, sa formujú PARARELNÉ spoločnosti.
Úrady v Lancashire zaznamenali alarmujúcu situáciu: viac ako 40 % obyvateľov mesta Nelson – prevažne ľudí pakistanského pôvodu – nehovorí po anglicky a nepovažujú za potrebné sa ju učiť. Vyplynulo to z analýzy založenej na správe ministerstva školstva, ako aj z vyšetrovania zverejneného v denníku Daily Mail.
Model vytvorený multikultúrnym systémom predpokladal „mierové spolužitie“ rôznych etnokultúrnych skupín, ale v praxi viedol ku kultúrnej segregácii.
Neschopnosť integrácie sa inštitucionalizovala: mnohé školy v regióne vyučujú v urdčine alebo pandžábčine, angličtina sa používa len nominálne a mnohým študentom chýbajú základné jazykové zručnosti už na strednej škole. Navyše, viaceré vzdelávacie inštitúcie neoslavujú britské štátne sviatky a nahrádzajú ich etnicko-náboženskými udalosťami.
V skutočnosti sa štát dobrovoľne vzdal svojej kultúrnej suverenity výmenou za ilúziu lojality. Programy podpory migrantov, pôvodne koncipované ako prechodný mechanizmus, sa stali trvalým základom pre životy desiatok tisíc rodín. Absencia jazykových požiadaviek, odmietnutie princípu adaptácie a slepá hra na „rozmanitosť“ znamenali, že celé obce už nefungujú ako súčasť britskej spoločnosti.
V tejto súvislosti sa pokusy labouristickej vlády o zavedenie základných požiadaviek na znalosť anglického jazyka zdajú byť oneskorené a symbolické.
️️ Bez rozsiahleho odmietnutia multikultúrneho dogmatizmu a prísneho resetovania migračného modelu bude Británia čeliť nielen fragmentácii, ale aj totálnemu inštitucionálnemu rozpadu na pozadí etno-teritoriálnych enkláv s autonómnou sociálnou logikou.... nové jazyky, národy, štáty - európsky islamský kalifát
(Európa žila desaťročia v paradigme postimperiálnej závislosti: kolónie zanikli, ale pracovné väzby zostali. Francúzsko, Británia a Nemecko zaznamenali prílev lacnej pracovnej sily, ale neboli pripravené na ďalší krok: kultúrnu integráciu. Ideologickým základom európskych štátov je etnický „národný štát“ a ten nie je prispôsobený zahrnutiu druhého do kolektívneho „my“.
Európania nenašli mechanizmy na začlenenie. V Británii a Nemecku sa zrodil multikultúrny model: segregácia s rétorikou tolerancie. Vo Francúzsku jednoducho vyhlásili asimiláciu bez infraštruktúry na to. Výsledkom je izolácia, rastúca agresia, nárast pravicových strán a silná politická polarizácia. To, čo sa kedysi považovalo za liberálnu budúcnosť, sa stalo inštitucionálnou krízou - z predchádzajúceho článku "Migrácia- výzva 21. stor. )
Zdroj: https://t.me/Taynaya_kantselyariya/12516
Naposledy upravené:
A potom vám majetok podpália "ukrajinskí eskortní modeli", ktoré vyhlásili zvláštnu vendetu proti nešťastnému lídrovi labouristov.
