Náuka o egregoroch je vlastne náukou o psychológií davov.
By som tú množinu rozšíril aj o prostredie, v ktorom dav existuje.
Som počúval nejake ezo-vedy-kecy asi od Леонид Тугутов a ten podal jeden zaujímvaý príbeh.
Do jednej dediny privandroval svetec. Čil svetec kresťanský, islamistický alebo budhistický, to nezáleží. Svetec to bol od slova Svetlý - chápal zákony vesmíru a existencie. Ako tak prišiel do dediny, tak občas urovnal niečo pokrivené. Tu pomohol chorému. Tu poopravil vzťahy. Tu "odohnal búrku" (ešte od nás z dediny si pamätám, kedy pred veľkými búrkami zvonili kostolnými zvonami .... teraz sa to už nevykonáva).Výsledok bol, že akosi sa ľuďom viac začalo dariť v dedine. Aj lepšie vzťahy boli. Aj úroda bola lepšia. Celkový agregor dediny sa poopravil. Pritom "Svätý" býval kdesi mimo dediny v hore v jaskyni. Po čase si dedinčania všimli, že sa agregor dediny, ako aj prostredia zlepšil. Samozrejme si to dali do súvisu s príchodom Svätca a tak z vďaky mu nosili jedlo do tej jaskyne. Tak to fungovalhé roky. Až prišiel čas kedy svätec sa poberal na druhú stranu. Vtedy sa dedinčania začali obávať, že ako bude bez Svätca fungovať dedina. Veď on bol "patrónom" tej dediny. Tu by mohla padnúť otázka .... čo sa naučili dedinčania od Svätca?
Alebo iný príbeh.
V mori sa topil človek. Na pláži bolo niekoľko ľudí. Tých bolo niekoľko typov.
Prvý nevedel plávať. Nevedel pomôcť topiacemu sa.
Druhý síce vedel plávať ale nemal síl. Tak pokým priplával k topiacemu sa, tak sa aj on začal topiť, a ten vyčerpaný "záchranár" sa ešte skôr utopil, ako pomaly sa topiaca "obeť".
Tretí síce vedel plávať a aj bol vytrvalý, ale nevedel ako zachrániť topiaceho sa. Priplával k obeti, snažil sa ju nejako ťahať, ale keďže nevedel ako chytiť topiaceho sa, tak mu nepomohol. A obeť sa utopila.
Až nakoniec prišiel štvrtý, ktorý aj vedel plávať, aj bol vytrvalý a aj vedel ako zachrániť topiaceho sa, a až ten naozaj zachránil topiaceho sa. Hádajte čo spravil štvrtý, keď prišiel k topiacemu sa ... topiaci sa príliš rozmachoval, mával s rukami tu a tam. Tretí na tom stroskotal, nevedel čo spraviť s takým rozrušeným človekom. Ale náš štvrtý záchranár vedel. Prišil k topiacemu sa a ho trochu omámil úderom. Ten prestal mávať rukami jak najatý a tak ho mohol záchranár zachrániť. Keď sa zachránený prebral na brehu, tak prvé čo spravil, začal vrieskať po človeku čo ho zachránil, a mu vyčítal, že ten ho úderom omámil. Darmo mu záchranár vysvetľoval, že bez toho úderu, by nebol schopný ho zchrániť. V tej sekunde ako sa prebral zachránený, mal v pamäti len to, že niekto mu ublížil - omámil ho. To, že mu krátkodobé vypnutie zachránilo život, akosi v danej chvíli neregistroval. Záchranár sa pre neho stal nepriateľom číslo jedna. V tej chvíli ho z celej duše nenávidel. A záchranár vedel, že to tak bude, a vôbec sa nezaoberal tonami nadávaok, ktorými ho častoval zachránený. Až po rokoch dokázal pochopiť zachránený, že konanie záchranára bolo správne a nič iné sa v tú chvíľu urobiť nedalo.
Tento príbeh je veľmi poučný. Mali by o ňom vedieť všetci čo majú za cieľ pomôcť iným ľudom a tiež by o ňom mali vedieť aj topiaci sa, aby dokázali skôr pochopiť čo sa vlastne deje.
Stalin bol presne ten štvrtý záchranár, ktorý aj vedel ako pomôcť, aj to spravil, ale zachránení to v tú chvíľu nedokázali pochopiť, lebolo dotknuté ich nekorektné vnímanie sveta.
Slovensko modernizuje svoje vojenské zariadenia podľa štandardov NATO a nemá nič proti zvýšeniu prítomnosti vojakov aliancie na svojom území;
