Čo som si všimol na okolitých ľuďoch tak najviac stresu prežívajú kvôli tomu, že zle ohodnocujú okolité podmienky. Veciam, ktoré by pre nich nemali byť dôležité pripisujú obrovský význam.
Napríklad kolega stresuje, keď v práci nestíha. Už som mu neraz povedal - "Je to tvoj softvér, že sa cukáš keď nestíhaš? Azda keď ťa vyhodia z práce, tak ti dajú kódy, čo si napísal? Nič ti nedajú. Predávaš svoju prácu za peniaze. Jediné čo ti ostanú budú peniaze, ktoré sú ničím bez obchodu." Prípadne, mal toho veľa, tak som mu povedal - "A to si oznámil manažérom, že máš toho veľa? Vedia manažéri, že musíš robiť nadčasy aby si stíhal? A prečo ostatní toľko pracovať nemusia?" To v ňom kusa pohlo niečo a neskôr sa ozval manažérom a už ho odbremenili. Nastal posun v jeho strese.
Ďalší prípad - stres zo straty zamestnania. Kolega sa stále stresuje, keď niekoho vyhodili, alebo keď majú prepúšťať. Prečo sa stresuje? Lebo za tých 10 rokov čo je vo firme sa ani milimeter nepohol dopredu, nič nové sa nenaučil a je vysoká pravdepodobnosť, že by v ďalšom zamestnaní, bol menej ohodnotený, kvôli absencií znalosti. Ale keď som pár krát na neho pritlačil aby sa niečo nové naučil, tak jednoducho to odmietol! Nepredstaviteľné. Strach prameniaci z nevedomosti, ktorú nechce samotný jedinec odstrániť samovzdelávaním. Strateným prípad. Bude mať stres do konca života. Asi krátkeho života....
Ďalší príklad, je viac zaujímavejší. Človek si vytvorí plány na pár dní dopredu. Samozrejme ocenenie aktuálnej situácie nebolo správne a veci nejdú podľa plánu. Na čo reaguje psychika jedinca - stresom. Jedinec si sám pre seba vytvoril stres. Základom jeho stresu bol zlý odhad situácie, či už na stavenisku, alebo v práci, osobnom živote a podobne.
Tiež "gembleri" šporiaci v druhom dôchodkovom pileri. Teraz si užívajú svoju dávku drogy - stresu, keď vidia ako im inflácia žerie ich úspory v druhom pileri. Pôvod stresu - nevedomosť ekonomiky, peňažných systémov.
Najväčší stres som mal v minulsoti zo zubára - mäsiara. To bol taký polopripitý dedo, ktorý vŕtal zuby ako keby vŕtal do kameňa. Nerv, nenerv, jeho netrápilo, že v kresle týra ľudí. Keď som zmenil zubára, tak stres po roku pominul.
Viem o tom, že niektorí ľudia majú stres z telefonovania. Ako mi jeden taký stres jedinec vysvetľoval, keď ide telefonovať, tak si dopredu pripraví čo bude hovoriť. Najväčší stres má z toho, že sa ho opýtajú nečakanú otázku, na ktorú nemá odpoveď. Tým sám o sebe povedal, že na všetko musí mať návod - nie je človek ale biorobot. Človek návody nepotrebuje, vie sa vynájsť, prípadne stále je tu možnosť povedať "nevedel som, neviem". Ale biorobot nepripúšťa takú možnosť, veď predsa uznaním vlastnej nevedomosti by prišiel o postavenie v spoločnosti. Pričom si klamlivo myslí, že neomylný človek má v spoločnosti lepšie postavenie, ako ten čo si nevedomosť prizná. V skutočnosti je to opačne, spoločnosť si viac cení ľudí, čo si vedia priznať nevedomosť.
Keď mám ja stres, tak sa snažím prehovoriť sám k sebe, vyargumentovať samému sebe aktuálnu situáciu. Napríklad idem rezať drevo na cirkulárke. Je to činnosť nebezpečná. Stres je vysoký, ako aj strach z toho, že sa niečo zle stane. Ale tak si poviem - budem rezať pomaly a obozretne, bez rýchlych pohybov, každý môj pohyb bude maximálne presný a koordinovaný, takže znížim pravdepodobnosť chyby na minimum. Tiež sa dohodneme s ostanými okolo cirkulárky, kto čo bude robiť aby nenastávali nepochopenia. Všetko musí ísť plynule. A stres opadne.
Tiež stres riešim čím väčším oddialením situácie. Napríklad letím o týždeň do ameriky. Niektorí jedinci už týždeň prežívajú stres z budúcej situácie. Ale prečo ja by som mal týždeň byť v strese, keď letím až o týždeň? Čo tak si povedať - "Teraz sa nemusíš stresovať, máš ešte týždeň času, máš ešte pár hodín času." A keď príde hodina H, kedy má nastať odlet, tak akosi celé to šlo plynule, na letisku nás vybavili, let bol kľudný. Prestupy sme stihli. Nebol čas myslieť na stres. Takže bolo správnym krokom presvedčiť samého seba, že budem stresovať až na letisku, lebo dovtedy som bol v kľude a keď prišiel čas, kedy som mal stresovať - pri odlete, tak som tomu vôbec nevenoval pozornosť. Takže som vedome znížil množstvo stresu z týždňa na asi 15 minút na colnici.
Niektoré stresy však sú podvedome tak hlboko zakorenené, že ich premôcť nedokážem. Napríklad mám stres z hadov. Báť sa ich nebojím, lebo keby som sa k nejakému priblížil tak by som mu ihneď odťal hlavu. Ale sám sa k ním priblížovať nebudem. Ani v živej prírode ani v zoo. Tento stres pochádza asi z detstva, kedy sme veľa chodili po potokoch a častejšie sme našli hady, ktoré nám niekedy len nikoľko centimetrov prebehli okolo nohy. Keď sa náhle taký had zjavil, tak ako dieťa som bol šokovaný a to sa zapísalo dosť hlboko do podvedomia. Ešte teraz si pamätám ako som palicou bil všade po vode so zámerom trafiť toho hada.
Niekedy som mal stres z toho, že sa musím prihovoriť iným ľuďom. Napríklad objednať pizzu v pohostinstve, alebo sa niečo opýtať čašníčky. Bol to problém výchovy. Rodičia neprecvičovali sociálne zručnosti s deťmi a tie neboli nútené v dospievaní konať samostatne. Keď som neskôr na strednej, vysokej škole bol odkázaný sám na seba, tak som si uvedomil, že za pýtanie nikoho nebijú, a že sa mi nič nestane, keď sa ozvem k čašníčke. Veľa mojích stresov pominulo, keď som začal byť konceptuálne podkutý. Už som vedel sám riešiť otázky typu - "Čo poviem bankárke, keď mi ponúkne sporenie, druhý dôchodcovský pilier, životné poistenie atď". No čo by som jej povedal, poviem, že nemám záujem, lebo viem čo to je, čo to so sebou prináša. Práve minule keď som bol v banke, tak som si uvedomil, že ja už nemám žiaden stres. Čo niekedy som prežíval dosť veľký stres pri veciach, ktoré som robil prvý krát. Prečo som nemal stres? Lebo som presne vedel čo chcem, čo musím dosiahnuť a čo nechcem. Niekedy som aj zo šoférovania mal stres. Veď predsa Košice, obrovské mesto, kopa áut, ulíc, značiek. Kto to má všetko stíhať spracovávať. A čo ak niekde v uličke zablúdim? A tak prišlo jednoduché vysveltnie - keď zablúdiš tak sa nič nestane. Nemáš za chrbtom žiadnych fašistov, ktorí ťa budú karhať za akékoľvek zlyhanie. Ničoho sa báť nemusíš, nemusíš mať stres. A pravda, už keď idem autom, tak žiaden stres nemám. Ani keď idem po neznámych cestách. Len na neznámych úsekoch zvýšim pozornosť, spomalím a uberiem rádio.
Krátke zhrnutie. Ak má človek stres, tak ako prvé by sa mal sám seba opýtať prečo má ten stres. Z čoho vychádza. Pekne rozanalyzovať všetky možné aj nemožné scenáre vývoja budúcej situácie. Ak viem všetky odpovede, tak nie je prečo stresovať. Ak neviem, tak odstránim najväčšiu príčinu všetkých stresov - nevedomosť. Ak si myslím, že som nevedomosť odstránil a stres pretrváva, tak to znamená, že mám určitú charakterovú črtu, ktorá mi bráni v úplnom poznaní. Musím tú zápornú charakterovú črtu nájsť a pracovať na jej ostránení. Po jej odstránení budem môcť pekne vidieť všetky príčiny a následky, nevedomosť pominie a s ňou aj stress.
