Komunitná spolupráca Techniky odbúravanie stresu

Jox13

Člen
Budeme sa dobrými radami venovať výsostne aktuálnej téme. Pomoci všetkým. Každý máme svoj vlastný život, ktorý žijeme. Pre jedných skončila plandemia, pre druhých začína vojna v izraeli, pre ďalšieho nekončí hrôza z migrantov, väčšine chodia vysoké faktúry a znižuje sa objem nákupného košíka. A to zanecháva stres v telách všetkých.
Preto Vas chcem požiadat, dať sem množstvo techník, možno aj s vysvetlením mechanizmu pôsobenia, ako začať v telách ľudí odbúravať stres. A znova vyčarovať Slnce v Srdiečku aj za upršaného rána.
Idete do toho so mnou, podľa známeho "Pomôž si Človeče, pán Boh ti pomôže"?
 
Naposledy upravené:
Prvá technika je spojená so znižením tepu v tele.
Keď sa nadychujete dlho, bránica ide dole a srdce má viac miesta, teda sa trochu zväčší. Nervy v nasom kardiovaskulárnom systéme zaznamenajú pokles tlaku krvi a mozog nariadi zvýšiť tep.
Opačne, keď vydychujeme dlho, mechanizmuj je opačný, Srdce je trocha dlhsie stláčané a tým mozog zredukuje kvoli vyššiemu tlaku počet úderov, teda tep, Človek sa upokojuje.....
Vedľajsi efekt je aktivácia parasympatickeho nervového systému, teda začnú sa vám, ako pri pohľade na dobre jedlo, zbiehat slinky v ustach....
a upokojite sa.


Druhou technikou spojenou s prvou je dvojitý nádych. ako ked clovek plače a potom začne vzlykať. Vidite, dokonca máme na ten fyziologicky jav aj specialne slovo. Predkovia vedeli, že kto vzlyka, už sa upokojuje.
Dvojity nadych (pozrite si video) a nasledne dlhy výdych. Okrem upokojenia sa roztcoria aj alveoly v pľucach a clovek sa dokáže rychlejšie zbavit CO2 a toxinov zo stresovej reakcie....

zdroj:

Zdroj: https://youtu.be/u0OBgihk2f8?si=LL11bWeZmZwrg-d2


sam som dlho nechápal, prečo prof. neumyvakin a moji učitelia hovorili o dlhom výdychu takto... nuž, viera je dobra, pochopenie je ešte lepšie...


Buďte zdraví a blaho želám



Jox
 
Naposledy upravené:
James Nestor “Dych” - jedna z najkomplexnejších kníh o dýchaní. Vrelo odporúčam.
Dopodrobna rozobraté z každej strany.
Lekárskymi pokusmi aj na autorovi manifestovaný zhubný vplyv dýchania ústami na zdravie a životadárny vplyv dýchania nosom.
Pozorný čitateľ si aj uvedomí, ako a prečo zomierali pacienti na pľúcnej ventilácii, ako ich zdravotníctvo zabíjalo.
Je to autorova cesta od neduživého “schcipáka” zadúšajúceho sa v nočnom chrapote s mnohopočetnými apnoe, neschopného dýchať nosom k zdravému jedincovi skrze obnovu funkcií nosa. 10 rokov hľadania odpovedí a pokusov i konzultácií s lekármi, hĺbkovými potápačmi bez prístrojov, predstaviteľmi východných filozofií, jogínmi…
 
Tu zaujimavý komentár od @kulich

 
Čo som si všimol na okolitých ľuďoch tak najviac stresu prežívajú kvôli tomu, že zle ohodnocujú okolité podmienky. Veciam, ktoré by pre nich nemali byť dôležité pripisujú obrovský význam.
Napríklad kolega stresuje, keď v práci nestíha. Už som mu neraz povedal - "Je to tvoj softvér, že sa cukáš keď nestíhaš? Azda keď ťa vyhodia z práce, tak ti dajú kódy, čo si napísal? Nič ti nedajú. Predávaš svoju prácu za peniaze. Jediné čo ti ostanú budú peniaze, ktoré sú ničím bez obchodu." Prípadne, mal toho veľa, tak som mu povedal - "A to si oznámil manažérom, že máš toho veľa? Vedia manažéri, že musíš robiť nadčasy aby si stíhal? A prečo ostatní toľko pracovať nemusia?" To v ňom kusa pohlo niečo a neskôr sa ozval manažérom a už ho odbremenili. Nastal posun v jeho strese.

Ďalší prípad - stres zo straty zamestnania. Kolega sa stále stresuje, keď niekoho vyhodili, alebo keď majú prepúšťať. Prečo sa stresuje? Lebo za tých 10 rokov čo je vo firme sa ani milimeter nepohol dopredu, nič nové sa nenaučil a je vysoká pravdepodobnosť, že by v ďalšom zamestnaní, bol menej ohodnotený, kvôli absencií znalosti. Ale keď som pár krát na neho pritlačil aby sa niečo nové naučil, tak jednoducho to odmietol! Nepredstaviteľné. Strach prameniaci z nevedomosti, ktorú nechce samotný jedinec odstrániť samovzdelávaním. Strateným prípad. Bude mať stres do konca života. Asi krátkeho života....

Ďalší príklad, je viac zaujímavejší. Človek si vytvorí plány na pár dní dopredu. Samozrejme ocenenie aktuálnej situácie nebolo správne a veci nejdú podľa plánu. Na čo reaguje psychika jedinca - stresom. Jedinec si sám pre seba vytvoril stres. Základom jeho stresu bol zlý odhad situácie, či už na stavenisku, alebo v práci, osobnom živote a podobne.

Tiež "gembleri" šporiaci v druhom dôchodkovom pileri. Teraz si užívajú svoju dávku drogy - stresu, keď vidia ako im inflácia žerie ich úspory v druhom pileri. Pôvod stresu - nevedomosť ekonomiky, peňažných systémov.

Najväčší stres som mal v minulsoti zo zubára - mäsiara. To bol taký polopripitý dedo, ktorý vŕtal zuby ako keby vŕtal do kameňa. Nerv, nenerv, jeho netrápilo, že v kresle týra ľudí. Keď som zmenil zubára, tak stres po roku pominul.

Viem o tom, že niektorí ľudia majú stres z telefonovania. Ako mi jeden taký stres jedinec vysvetľoval, keď ide telefonovať, tak si dopredu pripraví čo bude hovoriť. Najväčší stres má z toho, že sa ho opýtajú nečakanú otázku, na ktorú nemá odpoveď. Tým sám o sebe povedal, že na všetko musí mať návod - nie je človek ale biorobot. Človek návody nepotrebuje, vie sa vynájsť, prípadne stále je tu možnosť povedať "nevedel som, neviem". Ale biorobot nepripúšťa takú možnosť, veď predsa uznaním vlastnej nevedomosti by prišiel o postavenie v spoločnosti. Pričom si klamlivo myslí, že neomylný človek má v spoločnosti lepšie postavenie, ako ten čo si nevedomosť prizná. V skutočnosti je to opačne, spoločnosť si viac cení ľudí, čo si vedia priznať nevedomosť.

Keď mám ja stres, tak sa snažím prehovoriť sám k sebe, vyargumentovať samému sebe aktuálnu situáciu. Napríklad idem rezať drevo na cirkulárke. Je to činnosť nebezpečná. Stres je vysoký, ako aj strach z toho, že sa niečo zle stane. Ale tak si poviem - budem rezať pomaly a obozretne, bez rýchlych pohybov, každý môj pohyb bude maximálne presný a koordinovaný, takže znížim pravdepodobnosť chyby na minimum. Tiež sa dohodneme s ostanými okolo cirkulárky, kto čo bude robiť aby nenastávali nepochopenia. Všetko musí ísť plynule. A stres opadne.

Tiež stres riešim čím väčším oddialením situácie. Napríklad letím o týždeň do ameriky. Niektorí jedinci už týždeň prežívajú stres z budúcej situácie. Ale prečo ja by som mal týždeň byť v strese, keď letím až o týždeň? Čo tak si povedať - "Teraz sa nemusíš stresovať, máš ešte týždeň času, máš ešte pár hodín času." A keď príde hodina H, kedy má nastať odlet, tak akosi celé to šlo plynule, na letisku nás vybavili, let bol kľudný. Prestupy sme stihli. Nebol čas myslieť na stres. Takže bolo správnym krokom presvedčiť samého seba, že budem stresovať až na letisku, lebo dovtedy som bol v kľude a keď prišiel čas, kedy som mal stresovať - pri odlete, tak som tomu vôbec nevenoval pozornosť. Takže som vedome znížil množstvo stresu z týždňa na asi 15 minút na colnici.

Niektoré stresy však sú podvedome tak hlboko zakorenené, že ich premôcť nedokážem. Napríklad mám stres z hadov. Báť sa ich nebojím, lebo keby som sa k nejakému priblížil tak by som mu ihneď odťal hlavu. Ale sám sa k ním priblížovať nebudem. Ani v živej prírode ani v zoo. Tento stres pochádza asi z detstva, kedy sme veľa chodili po potokoch a častejšie sme našli hady, ktoré nám niekedy len nikoľko centimetrov prebehli okolo nohy. Keď sa náhle taký had zjavil, tak ako dieťa som bol šokovaný a to sa zapísalo dosť hlboko do podvedomia. Ešte teraz si pamätám ako som palicou bil všade po vode so zámerom trafiť toho hada.

Niekedy som mal stres z toho, že sa musím prihovoriť iným ľuďom. Napríklad objednať pizzu v pohostinstve, alebo sa niečo opýtať čašníčky. Bol to problém výchovy. Rodičia neprecvičovali sociálne zručnosti s deťmi a tie neboli nútené v dospievaní konať samostatne. Keď som neskôr na strednej, vysokej škole bol odkázaný sám na seba, tak som si uvedomil, že za pýtanie nikoho nebijú, a že sa mi nič nestane, keď sa ozvem k čašníčke. Veľa mojích stresov pominulo, keď som začal byť konceptuálne podkutý. Už som vedel sám riešiť otázky typu - "Čo poviem bankárke, keď mi ponúkne sporenie, druhý dôchodcovský pilier, životné poistenie atď". No čo by som jej povedal, poviem, že nemám záujem, lebo viem čo to je, čo to so sebou prináša. Práve minule keď som bol v banke, tak som si uvedomil, že ja už nemám žiaden stres. Čo niekedy som prežíval dosť veľký stres pri veciach, ktoré som robil prvý krát. Prečo som nemal stres? Lebo som presne vedel čo chcem, čo musím dosiahnuť a čo nechcem. Niekedy som aj zo šoférovania mal stres. Veď predsa Košice, obrovské mesto, kopa áut, ulíc, značiek. Kto to má všetko stíhať spracovávať. A čo ak niekde v uličke zablúdim? A tak prišlo jednoduché vysveltnie - keď zablúdiš tak sa nič nestane. Nemáš za chrbtom žiadnych fašistov, ktorí ťa budú karhať za akékoľvek zlyhanie. Ničoho sa báť nemusíš, nemusíš mať stres. A pravda, už keď idem autom, tak žiaden stres nemám. Ani keď idem po neznámych cestách. Len na neznámych úsekoch zvýšim pozornosť, spomalím a uberiem rádio.

Krátke zhrnutie. Ak má človek stres, tak ako prvé by sa mal sám seba opýtať prečo má ten stres. Z čoho vychádza. Pekne rozanalyzovať všetky možné aj nemožné scenáre vývoja budúcej situácie. Ak viem všetky odpovede, tak nie je prečo stresovať. Ak neviem, tak odstránim najväčšiu príčinu všetkých stresov - nevedomosť. Ak si myslím, že som nevedomosť odstránil a stres pretrváva, tak to znamená, že mám určitú charakterovú črtu, ktorá mi bráni v úplnom poznaní. Musím tú zápornú charakterovú črtu nájsť a pracovať na jej ostránení. Po jej odstránení budem môcť pekne vidieť všetky príčiny a následky, nevedomosť pominie a s ňou aj stress.
 
Čo som si všimol na okolitých ľuďoch tak najviac stresu prežívajú kvôli tomu, že zle ohodnocujú okolité podmienky.

príčinu všetkých stresov - nevedomosť. Ak si myslím, že som nevedomosť odstránil a stres pretrváva, tak to znamená, že mám určitú charakterovú črtu, ktorá mi bráni v úplnom poznaní. Musím tú zápornú charakterovú črtu nájsť a pracovať na jej ostránení. Po jej odstránení budem môcť pekne vidieť všetky príčiny a následky, nevedomosť pominie a s ňou aj stress.
na toto by som odporučil začať s tými dychovými cvičeniami pre tych ľudí. Budú mať čiatejšiu hlavu, pretože ľavá hemisféra bude fungovať a nasledne možu lepšie zhodnotiť situáciu a okolité podmienky.
Lebo stres bohužiaľ do veľkej miery vypina ľavú hemisféru
 
Lebo stres bohužiaľ do veľkej miery vypina ľavú hemisféru
Presne to som chcel ešte dopísať do reakcie.

Veľa dnešných ľudí si už svoje vytrpelo. Keďže poznajú len lživú koncepciu, tak stále súpajú na tie isté hrable a čelo už majú obité. Skúsenosť so životom majú skôr negatívnu. Považujú ostaných ľudí za "zlých".
A tak nastane situácia nepoznaná. Jednotlivec na základe prežitých negatívnych skúseností začne generovať tony negatívnych predikcií - ktoré ho privádzajú do stresu. Napríklad ten zubár. Ak by som stretol ako prvého v živote zubára dobrého, tak by som nikdy zo zubára stres nemal. Ale kedže skúsenosť bola negatívna, tak aj predikcia bola negatívna a produkovala stres.
Každý človek by si mal uvedomiť, ktoré predikcie sú u neho nekontrolovane vygenerované a mal by v nich robiť poriadok. V opačnom prípade negatívne vygenerované predikcie vedú k stresu, zahlcujú myšlienkový proces. Je potrebné vyargumentovať neopodstatnené negatívne predikcie. Vtedy časť stresu opadne sama od seba. Stres môže pominúť pri prechádke lesom, pri dýchaní. Ale o pár hodín sa negatívne myšlienky vrátia späť a u jednotlivca vyvolajú stres. Jedines aj tak sa musí raz postaviť zoči voči myšlienkam vzchádzajúcim z podvedomia a ich upratať do takej miery, aby nevznikal neopodstatnený stres.
 
Naposledy upravené:
Veľa dnešných ľudí si už svoje vytrpelo. Keďže poznajú len lživú koncepciu, tak stále súpajú na tie isté hrable a čelo už majú obité. Skúsenosť so životom majú skôr negatívnu. Považujú ostaných ľudí za "zlých".
a to je tá prva priorita zovseobecnených prostriedkov riadenia. Prerozpravam tento odsek inak.
Stratili vieru Bohu a preto nepočuvajú jazyk životných okolností a všetci okolo au zlí, pretože im sa deje zlo...
Akonáhle pochopia mozaiku od Boha ku detailom, pochopia.
a na to musia mať mozog ako tak fungujúci, nie v konstantnej eufórii alebo strachu (masmedia a internet a ini ludia a ich strachy atd)

Presne o tomto je to videnie sveta. Premenit ich kaleidoskop na malu a potom väčšiu a väčšiu mozaiku, ked budu chciet
 
Ako religiozita Čeloveka vplýva na uzdravovanie sa zo stresu?
Dá sa to vyjadriť veľmi krátko a veľmi výstižne, parafrázujúc známe: “Ak je Boh za nás, kto proti nám?”
Teda: “Ak ja dôverujem Bohu, kto proti mne čo zmôže?”
Pritom je si potrebné plne uvedomiť, čo znamená dôverovať Bohu. Len potom sa môže jedinec začudovane pousmiať: “…aký stres? “
 
Ja osobne veľa tých techník nepoznám. Len tú dychovú.
Je to psychosomatické (psychika ovplyvňuje telo a telo psychiku). Keď sme v strese, tak zvykneme dýchať rýchlejšie a veľmi plytko. Keď sme v pohode, tak dýchame pomalšie a hlbšie. A ono to funguje aj opačne. Ak začneme dýchať hlboko a pomaly, tak sa psychika začne upokojovať. Ideálne sústrediť sa len na dych, na prúdenie vzduchu v nosných dierkach a nie na postranné myšlienky.

Podobná psychosomatika je aj v iných veciach. Ak má človek nízke sebavedomie, tak chodí mierne zhrbený. Ak sa úmyselne začne vzpriamovať a bude si na to neustále dávať pozor, tak sa napraví aj jeho sebavedomie.
Človek, ktorý má nízku úctu k sebe, sa nepoteší svojmu obrazu v zrkadle. To sa tiež dá napraviť tak, že človek začne pracovať so svojim odrazom v zrkadle. Môže pozrieť na svoju tvár a povedať svojmu obrazu v zrkadle "Mám ťa rád" a podobné veci. Najprv to bude človeku nepríjemné, strelené, ale bude si musieť nájsť aj dôvody, prečo to hovorí, napr. "každý človek si zaslúži úctu, teda aj ty si zaslúžiš úctu a dôstojnosť." a pod. A keď to človeku začne pripadať normálne, tak už tento problém prestane existovať. Skrátka je fakt, že len ten, kto má rád seba, dokáže mať rád aj iných ľudí. Preto je potrebná a nutná tá správna miera sebalásky.
 
Je to zložité, tá technika?
Nie. Čaro metódy Wima Hofa je v tom, že všetko účelne zjednodušil a skĺbil: dýchanie, otužovanie, meditáciu. A má výsledky. Ak vidíš vo svojom okolí ľudí, ktorí aj v chladnom počasí korzujú len v tričku a kraťasoch, tak to sú praktikanti jeho metódy.
Kniha sa volá “Metóda Wima Hofa” ( je to jediná kniha priamo od neho).
Odporúčam kúpiť obe knihy: James Nestor “Dych” (prečítať ako prvú, to je ako Voda mŕtva) a až potom čítať knihu “Metóda Wima Hofa” (praktizovanie KSB).
Jedenie, pitie, dýchanie… Bez dychu vydržíš len pár minút, netrénovaný jedinec ani minútu. Zaobstaraj si tie knihy.
 
Ďalší postreh, ktorý síce neodbúra stres, ale na druhej strane ho nezväčší je moje pozorovanie s kávou. Zistil som na sebe, že káva nepovzbudzuje, ako to všetci tvrdia. Skôr je to zosilňovač aktuálneho prežívania. To znamená - keď som v pracovnom strese a dám si kávu, budem v ešte väčšom. Síce zrýchlim tempo, ale na druhej strane dostanem pocit, že málo, tak ešte jednu kávu. A potom ďalšiu...
Naopak, keď som v stave psychickej pohody a dám si kávu, tento pocit sa ešte viac umocní.

Preto si už nikdy nedávam kávu, keď je zle. Časom som ale kávu vylúčil úplne a dávam si ju len príležitostne.
 
Ak vidíš vo svojom okolí ľudí, ktorí aj v chladnom počasí korzujú len v tričku a kraťasoch, tak to sú praktikanti jeho metódy.
Presne to som odkukal od jedneho otužilca na youtube. Dal sa ponoriť po krk do ľadovej vody a tam ostal aj pár hodín. Jediná vec, ktorej sa venoval bolo hlboké dýchanie. Potom som to aj skúsil na sebe. A veru, že pravda. V akejkoľvek zime, hlboké dýchanie zvyšuje teplotu v organizme. Stačí sa sústrediť na dýchanie a telo akoby zvýši teplotu vzhľadom na okolité podmienky. Dneska som šiel ráno do práce. Ľudia už mali oblečené vetrovky. Ja stále len sveter a zima mi nebola, lebo som ihneď zmenil dýchanie na hlboké a telo sa začalo hriať.
 
Čo sa otužovania týka - najlepšiu radu, akú som od "ľadových medveďov" dostal, bolo otužovať vzduchom, nie vodou. Teda tenšia bunda a tenší paplón. Voda je až ďalšia úroveň.

Inak, v ľadovej vode začne človek inštinktívne zrýchlene dýchať a tak jediné, čo je treba, je ovládnuť dych a výrazne ho spomaliť a prehĺbiť. Nič iné. A ešte veriť si. Buď človek chce vliezť do ľadovej vody alebo nie. Bez viery a jasného odhodlania to radšej nerobiť. Zažil som, hecoval som sa do studenej sprchy, až som prišiel na to, že nechcem proti nej bojovať ale skôr s ňou splynúť. Odvtedy vždy vkráčam do studenej vody s touto nahlas vyslovenou vetou: Ďakujem Ti voda, že mi prinášaš zdravie a pokoj do celého tela. Neskôr som pridal: Buď aj ty zdravá!
 
Naposledy upravené:
Důležité k nastavení zdravého vnitřního prostředí jsou zdravé vztahy.
Jako první - zdravý vztah k sobě a k blízkým. Pokud není zpracovaná naše rodová základna - vztah k matce, tátovi, sourozencům i naše další vztahy v jiných sociálních skupinách budou komplikovanější a přispívají ke zvýšení stresu.
Dále nás poškozují hrubé emoce jako je vztek, závist, komplexy... Je prospěšné navázat upřímný vztah sám se sebou a zpracovávat si své vnitřní pochody.
 
Naspäť
Top Bottom