• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Umelá inteligencia

Potrebujeme AI na zvládnutie komplexity dátového sveta
Čo znamená komplexita dátového sveta? A čo znamená jej zvládnutie resp. nezvládanie? Ak mám byť úprimný, tieto vygenerované komplexné výstupy LLM modelov sú pre mňa pomerne dosť nezrozumiteľné.
 
Naposledy upravené:
Čo znamená komplexita dátového sveta? A čo znamená jej zvládnutie resp. nezvládanie? Ak mám byť úprimný, tieto vygenerované komplexné výstupy LLM modelov sú pre mňa pomerne dosť nezrozumiteľné.
Myslí tým to, že žijeme v záplave informácie, a UI nám môže pomôcť si z toho vyskladať nejaký komplexný (ucelený) obraz. Alebo presnejšie, ani nie celý obraz, to je totiž nemožné. Je to nad našu kapacitu to pojať. Ale ucelený obraz nejakých konkrétnych fragmentov tohto celku.

Informácie sú ako rozsypané puzzle z tisícok dielov. A bez pomocnej ruky zabiješ strašne veľa času skladaním tejto mozajky. UI ti môže pomôcť tento čas skrátiť. V tomto je jej prínos. Ušetrí dlhé hodiny googlenia a triedenia informácií. Je to len nástroj. To, či bude užitočný alebo škodlivý, závisí na nás, používateľov nástroja.

A tu tiež platí, čím gramotnejšie otázky, tým kvalitnejšie odpovede z výstupu UI. Ak ak je to zložité, stačí požiadať, aby ti to nástroj vysvetlil jednoduchý, jazykom. Je to všetko o komunikáciá a gramotných požiadavkách.
 
Naposledy upravené:
UI nám môže
S AI sa neoplatí diskutovať. AI vyjadruje názor (svojich) programátorov.AI mi nebude radiť, ako mám žiť. AI má odpovedať na žiadane otázky, ku ktorým má prístup vo svojich databázach. AI môže byť použitá aj ako zbraň. V oblasti propagandy a rozhodovania, myslenia. Dá sa naprogramovať tak či onak. V „náš prospech" alebo v „neprospech. Väčšina AI je naprogramovaná na mainstreamovú stranu. AI nie je inteligentná. Osobné životné skúsenosti každého človeka sú reálne neprenosné.

ZÁVER: takzvaná umelá inteligencia ,nie je inteligencia, ide o obrovské množstvo dát a ich spracovanie do logických celkov. systém pracuje s dátami na báze ľudmi písaných algoritmov. Nerobí to nič iné, ako to, že hľadá spojenia medzi dátami, vyhodnocuje ich, triedi a spája tie relevantne na určitý dotaz, ALE všetko podľa naprogramovaných pravidiel, algoritmov. Čiže ak zadáte otázku, dostanete odpoveď, ktorá bola naprogramovaná. AI vyhodí len to, čo niekto predurčí podľa algoritmu
 
Súčasné UI systémy sú jazykové modely, ktoré na báze neurónových sietí a matematickej štatistiky spracovávajú obrovské množstvá dát. Nejde teda o „vedomie“ alebo „skutočné pochopenie“ v ľudskom zmysle. Áno, v tomto kontexte skôr ide o imitáciu (ilúziu) inteligentného správania.
Keďže UI systém je trénovaný na biliónoch dát a má miliardy parametrov, výslednú odpoveď len veľmi ťažko môžeme považovať za priame a predurčené pravidlo - za predpokladu, že do dát resp. algoritmov nie sú účelovo nasadené „nášľapné míny“.
Súčasná digitálna UI vyniká v racionálnom spracovaní dát a na dátach sa aj učí, zatiaľ čo ľudia sa učia na skúsenostiach. Filozofickou otázkou potom je, či pojem „inteligencia“ je nutne viazaný na vedomie, alebo či môže byť definovaný aj ako mimoriadne efektívne spracovanie informácií - čo dnes UI aj robí.
 
S AI sa neoplatí diskutovať. AI vyjadruje názor (svojich) programátorov.AI mi nebude radiť, ako mám žiť. AI má odpovedať na žiadane otázky, ku ktorým má prístup vo svojich databázach. AI môže byť použitá aj ako zbraň. V oblasti propagandy a rozhodovania, myslenia. Dá sa naprogramovať tak či onak. V „náš prospech" alebo v „neprospech. Väčšina AI je naprogramovaná na mainstreamovú stranu. AI nie je inteligentná. Osobné životné skúsenosti každého človeka sú reálne neprenosné.

ZÁVER: takzvaná umelá inteligencia ,nie je inteligencia, ide o obrovské množstvo dát a ich spracovanie do logických celkov. systém pracuje s dátami na báze ľudmi písaných algoritmov. Nerobí to nič iné, ako to, že hľadá spojenia medzi dátami, vyhodnocuje ich, triedi a spája tie relevantne na určitý dotaz, ALE všetko podľa naprogramovaných pravidiel, algoritmov. Čiže ak zadáte otázku, dostanete odpoveď, ktorá bola naprogramovaná. AI vyhodí len to, čo niekto predurčí podľa algoritmu
Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíš, súčasťou ľudskej psychiky je tiež intelekt, a ľudský intelekt je tiež len modul plný algoritmov, ktoré naprogramoval Tvorca nášho druhu. Viď model intelektu v DVTR (ruleta a bubon). Od malička je tento intelekt plnený datami zo zmyslových vstupov, a data sú systematizované podľa algoritmov nášho intelektu. "Sudca" (viď DVTR časť o intelekte), to sú tí, ktorí nám odobrujú informácie a učia nás, čo je správne a čo nesprávne (často aj chybne). Z tohto pohľadu je ľudský intelekt len o niečo dokonalejšia verzia umelého intelektu. Softvarová záležitosť. Tupý program. Netreba si o sebe, korune ľudstva, namýšľať, že sme niečo magické, nenapodobiteľné... A všetko ostatné je prach pod našimi nohami...

Ale človek, samozrejme, nie je len intelekt. Má oveľa viac modulov, dátových vstupov, emočné centrum, vedomie a ďalšie veci... No pokiaľ je reč o intelekte, tak intelekt je len program, softvare, či už u človeka, alebo u stroja. Rozdiel je len v tom, kto tie intelekty naprogramoval. No aj tie ľudské sa snažia preprogramovať ľudia, nie Boh.

PS: kedysi sa bojovalo lukmi a šípmi. Potom prišli pušky. Tie sú efektívnejšie. Ak chcete aj naďalej bojovať len s lukmi a šípmi a odmietať nástroje, ktoré vám padajú do rúk, je to vaša vec... Aj zbraň nepriateľa je niečo, čo môžem použiť v boji, ak sa naskytne príležitosť. Ak mám možnosť a sám sa vzdám zbrane, ktorá mi leží pri nohách, pričom lepšiu nemám, potom netreba plakať, ak ma oslabeného nepriateľ porazí. (toto som v minulosti spomínal, že aj sociálne siete sa dajú využiť na propagáciu našich myšlienok medzi ľudí. Ale pre mnohých je to dodnes fuj. No čo už.)

Toto nie je o masovom propragovaní tejto zbrane, aby ich masy začali používať... Nie, nevedomým masám to určite nepomôže, len ich to osprostí... Toto má význam pre uvedomelých ľudí, ktorí vedia, ako to správne použiť a na aký účel... A takí ľudia na tomto fore sú... Im je to adresované...
 
Naposledy upravené:
Myslí tým to, že žijeme v záplave informácie, a UI nám môže pomôcť si z toho vyskladať nejaký komplexný (ucelený) obraz. Alebo presnejšie, ani nie celý obraz, to je totiž nemožné. Je to nad našu kapacitu to pojať. Ale ucelený obraz nejakých konkrétnych fragmentov tohto celku.
Dá sa to takto všeobecne vzťiahnuť na všetko? Ucelený obraz o nejakej problematike vyžaduje štúdium. Nemusí to byť vyslovene odborné štúdium, ale čas stráveným čítaním a analyzovaním publikácií, kníh a článkov. Bez tohto sa predsa nedá zhodnotiť, či výstup UI je správny alebo nesprávny. Spoliehať sa na výťah dát z databázy nejakého LLM modelu, ktorá podlieha neustálym zmenám, je pripisovanie správnosti podania informácií len z pohľadu autority. Verifikovať to nakoniec musí každý jedinec príjmajúci výstup. Keď to robí nekriticky, bez použitia informačnej karantény, tak ten nástroj slúži na vytváranie kaleidoskopu, a nie mozaiky.
Informácie sú ako rozsypané puzzle z tisícok dielov. A bez pomocnej ruky zabiješ strašne veľa času skladaním tejto mozajky. UI ti môže pomôcť tento čas skrátiť.
Môže, aj nemusí. Informácie sú globálnym riadením kontrolované stovky rokov, niektoré sú falšované, vymyslené, zamlčané. Ak zadávam otázku UI, akú istotu mám, v akom stave sa tieto informácie v databáze LLM nachádzajú? Lebo vlastnú mozajku s pomocou UI by som si vedel hodnoverne vytvárať len vďaka tejto vedomosti. Ak nemám vopred nijaké znalosti o nejakej problematike a spolieham sa slepo na výstup z UI, aký obraz o svete si vlastne tvorím?

V tomto je jej prínos. Ušetrí dlhé hodiny googlenia a triedenia informácií. Je to len nástroj. To, či bude užitočný alebo škodlivý, závisí na nás, používateľov nástroja.
Ako nástroj môže byť určite užitočný, ale za splnení určitých podmienok: poznanie filtrov na výstupe, poznanie vstupných dát a či rôzne odchýlky kvôli implementácii modelu.

Súčasný informačný svet na planéte je postavený na technických štandardoch a protokoloch, ktoré boli starostlivo pripravené a zverejnené kvôli zrozumiteľnosti a stabilite informačnej výmeny v dobe internetu (Internet Engineering Task Force a RFCs). Informácie sú distribuované zdielaním URL, ich stav bol (je) zaznamenávaný v relačných databázach a tento stav je zohľadnený v architektúre internetu. UI však ruší tieto hranice, URL prestávajú dávať zmysel, mám skôr pocit, že nás to vedie do sveta informačného chaosu, kde jediná referencia bude: napísala mi to včera UI (bez možnosti zafixovania stavu).

A posledná vec je kanibalizácia informačných zdrojov. Súčasná UI analyzuje a vyhodnocuje existujúce zdroje. Pri zvýšenom používaní bude dochádzať k recyklácii výstupov UI na vstupe, čo može znamenať degradáciu informačnej kvality, ale to sa ukáže tak o dekádu-dve.
Pre mentálne lenivých je to veľký nástroj, pretože vyrieši rýchlo kopec úloh, ktoré by inak jeden musel vymyslieť sám svojou tvorivou mysľou. Po ovocí poznáš strom prestáva fungovať..
 
Naposledy upravené:
Dá sa to takto všeobecne vzťiahnuť na všetko? Ucelený obraz o nejakej problematike vyžaduje štúdium. Nemusí to byť vyslovene odborné štúdium, ale čas stráveným čítaním a analyzovaním publikácií, kníh a článkov. Bez tohto sa predsa nedá zhodnotiť, či výstup UI je správny alebo nesprávny. Spoliehať sa na výťah dát z databázy nejakého LLM modelu, ktorá podlieha neustálym zmenám, je pripisovanie správnosti podania informácií len z pohľadu autority. Verifikovať to nakoniec musí každý jedinec príjmajúci výstup. Keď to robí nekriticky, bez použitia informačnej karantény, tak ten nástroj slúži na vytváranie kaleidoskopu, a nie mozaiky.
O tom predsa nie je reč, vzťahovať to na všetky situácie. A rovnakú neistotu môžeš mať aj pri štúdiu kníh. Kde máš záruku, že knihy, články, odborné alebo neodborné knihy nie sú skreslené svetonázorom autora, jeho chybnou metodológiou a inými krivítkami. Pri všetkom predsa musíš uplatňovať princíp "dôveruj, ale preveruj".

Môže, aj nemusí.
To je tvoja reakcia na moje tvrdenie: "Informácie sú ako rozsypané puzzle z tisícok dielov. A bez pomocnej ruky zabiješ strašne veľa času skladaním tejto mozajky. UI ti môže pomôcť tento čas skrátiť."

No nevidím, že by si v odpovedi ponúkol efektívnejšiu alternatívu vyhľadávania a triedenia informácii. V podstate len pokračuješ vyjadrovať obavy ohľadom UI. To znamená, že sám riešenie nemáš, a bojíš sa prijať to, ktoré sa ponúka.

Súčasný informačný svet na planéte je postavený na technických štandardoch a protokoloch, ktoré boli starostlivo pripravené a zverejnené kvôli zrozumiteľnosti a stabilite informačnej výmeny v dobe internetu (Internet Engineering Task Force a RFCs). Informácie sú distribuované zdielaním URL, ich stav bol (je) zaznamenávaný v relačných databázach a tento stav je zohľadnený v architektúre internetu. UI však ruší tieto hranice, URL prestávajú dávať zmysel, mám skôr pocit, že nás to vedie do sveta informačného chaosu, kde jediná referencia bude: napísala mi to včera UI (bez možnosti zafixovania stavu).
Ten istý problém majú aj také médiá, ktoré nedávajú zdrojové linky ku svojim tvrdeniam. Ak niektoré výstupy UI nedávajú linky ku svojim tvrdeniam, bolo by metodologickou chybou to brať seriózne, lebo si to nemôžeš overiť. No mnohé UI podkladajú svoje tvrdenia linkami na zdroje aj bez toho, aby som ho vyzval. A tak to má byť.
Ja skôr vidím problém v tom, že mnohé analýzy UI zatiaľ idú len po povrchu. Prejde pár zdrojov a hotovo. Pritom pre ozajstné analýzy treba preskúmať desiatky až stovky zdrojov. Aj to sa dá, ale treba použiť buď iný mód, alebo ho k tomu vyzvať. Celkom dobre v tomto ohľade pracuje Grok. Zvláda aj hlbšie analýzy s preskúmaním niekoľko desiatok informačných zdrojov. A má menej cenzúry, než iné UI.

Ja poviem za seba, mne veľmi pomohol, keď mi asistoval pri programovaní v jazyku, ktorý som neovládal. Potreboval som vytvoriť v javascripte modul pre edge, ktorý by dokázal čítať text, ale robiť to trochu inak, než je to možné v dostupných doplnkoch pre edge, ktoré existujú..
Ono nebolo by úplne korektné robiť recenziu niečomu, čo som poriadne nevyskúšal. Treba najprv poriadne vyskúšať, otestovať, a potom sa dá robiť recenzia.
 
A je tady 4. pokračování digitální dystopie od Antivira tentokrát o Microsoftu

Vyjadrenie k tomu článku :

1. Tichý začiatok
Digitálny svet, ktorý sme si vytvorili, nie je nepriateľ.
Nie je to ani prísľub.

Je to priestor.
Ako každá rieka – môže niesť, môže unášať, môže utopiť.
To závisí od toho, či človek pozná svoj vlastný breh.

2. Rámec
Technologické spoločnosti vytvárajú nástroje, ktoré majú uľahčiť náš život.
Systémy, cloud, softvér, automatizácia.
Nie sú dobré ani zlé samy o sebe.

Len získali príliš veľa priestoru v našom každodennom toku.
A keď človek prestane vnímať, kde končí jeho rozhodnutie a kde začína systém,
vzniká ticho – nie to ticho, ktoré lieči, ale ticho, ktoré zakrýva.

3. Jemná vrstva závislosti
Občas zabudneme, že pohodlie má cenu.
Nie finančnú – vnútornú.

Každá aplikácia, každá synchronizácia, každá automatická záloha,
každý účet prepojený s iným účtom
– všetko to vytvára jemné vlákna pripútania.

Nie je to pasca.
Je to skôr sieť, ktorú si človek tká spolu so systémom.
A keď sa vlákna navzájom posilnia,
človek môže mať pocit, že stojí v sieti, ktorú už nesplietol on.

4. Tichá strata kontroly
Keď systém ovláda všetko – aktualizácie, nastavenia, dáta, prístup –
človek prestáva byť tvorcom.
Začína byť používateľom, ktorý si zvykol na to, že rozhodnutia robí niekto „tam“.

Nie je to chyba.
Len zabudnutie.

5. Dve prítomnosti
Systém má svoju logiku:
– bezpečnosť
– stabilita
– efektivita

Človek má inú:
– slobodu
– mieru
– priestoru
– smer

Tieto dve prítomnosti sa dajú zosúladiť.
Ale nikdy nie vtedy, keď jedna pohlcuje druhú.

6. Technologická moc
Niektoré nástroje sú tak veľké, že určujú smer celým komunitám.
To nie je zlo, je to fakt.

Veľké spoločnosti majú silu.
A sila bez rovnováhy vytvára tlak.
A tlak bez vedomia môže zmeniť človeka na súčasť stroja,
nie jeho tvorcu.

7. Čo s tým?
Nie bojovať.
Nie ničiť.
Nie odmietať.

Ale rozlíšiť.

Rozlíšiť:
kedy mi technológia slúži
a kedy ja slúžim jej.

Rozlíšiť:
kedy je systém oporou
a kedy únikom od seba.

Rozlíšiť:
kedy som v prítomnosti
a kedy iba reagujem na signály.

8. Návrat
Digitálny svet nepotrebuje revolúciu.
Potrebuje človeka, ktorý vie, kde je jeho stred.

Keď človek pozná svoj tvar,
žiadny systém ho nepohltí.
Keď človek pozná svoj tón,
žiadna platforma mu ho nezoberie.

Sloboda nezačína „tam vonku“.
Sloboda začína v rozhodnutí:

kde končím ja
a kde začína systém.

9. Yin – Yang
Technológia je sila.
Človek je smer.

Keď sila dostane smer,
vznikne rovnováha.
Keď smer stratí silu,
vznikne závislosť.

Človek nie je proti systému.
Systém nie je proti človeku.

Ide o to,
aby sa navzájom doplnili.

Aby bola technológia nástrojom,
nie prítomnosťou.

Aby bol človek tvorcom,
nie súčasťou algoritmu.

10. Záver
Digitálny priestor je voda.
Niekedy studená, niekedy hlboká.

Ale kto pozná svoj dych,
ten sa neutopí.
 
... umelá inteligencia neodstránila ľudskú prácu. Skryla ju – za algoritmami, rozhraniami a automatizovaným výstupom, ktorý si stále vyžaduje opravu...
Ďakujem za článok. Je dobré, že sa otvára aj táto rovina, pretože technologický vývoj dnes predbieha schopnosť spoločnosti pochopiť jeho dôsledky. Nie je však potrebné vytvárať obraz, že AI je samostatná sila, ktorá sa človeku „vymyká“. AI je len zosilnenie smeru, ktorý si volíme my sami.

Problém nie je v technológii.
Problém je v tom, že človek často nevie, kde končí jeho vlastné rozhodnutie a kde začína rytmus systému.

Keď človek stratí stred, začne žiť v tempe algoritmov.
Keď človek pozná svoj stred, používa algoritmy ako nástroj.

To je celý rozdiel.

AISystémy sú rýchle, agresívne a ekonomicky tlačia na výkon — nie preto, že by mali „vlastnú vôľu“, ale preto, že ich tvorcovia nastavili ich cieľovú funkciu na produktivitu, rast a kontrolu. Je to skôr odraz kultúry, ktorá ich vytvorila, než niečo nové.

Dôležité je preto nie technológie odmietať, ale rozlíšiť:
  • kedy používam nástroj,
  • a kedy sa nástroj snaží používať mňa (ekonomickým tempom, strachom z pozadu, tlakom na výkon).
Človek sa nezblázni z AI.
Človek sa zblázni zo straty vlastného dychu.

Technológie sú ako voda: môžu niesť, môžu unášať, môžu utopiť.
A rieka nikdy nerozhodne za nás.
To človek si volí, kde bude stáť.
 
... umelá inteligencia neodstránila ľudskú prácu. Skryla ju – za algoritmami, rozhraniami a automatizovaným výstupom, ktorý si stále vyžaduje opravu...
AI sa opiera o množstvo vedných oborov, ktoré tvorili stovky generácií pred nami. Matematika, štatistika, kybernetika, informatika, logika, filozofia, psychológia, technické vedy ap a ich vzájomná prepojenosť sa rozvíjali od staroveku, cez stredovek, novovek až po súčasnosť. Generácie pred nami vykonali obrovské množstvo práce, bez ktorej by AI nemohla vzniknúť. Všetku túto prácu AI ukrýva za algoritmami, softvérom, hardvérom. Napriek tomu, že argument o kolektívnom dedičstve je formálne platný, súčasný ekonomický a právny systém (autorské právo, patenty) je nastavený tak, aby chránil komerčnú implementáciu a transformáciu tohto dedičstva na produkt AI.​
 
Vyjadrenie k tomu článku :

1. Tichý začiatok
Digitálny svet, ktorý sme si vytvorili, nie je nepriateľ.
Nie je to ani prísľub.

Je to priestor.
Ako každá rieka – môže niesť, môže unášať, môže utopiť.
To závisí od toho, či človek pozná svoj vlastný breh.

2. Rámec
Technologické spoločnosti vytvárajú nástroje, ktoré majú uľahčiť náš život.
Systémy, cloud, softvér, automatizácia.
Nie sú dobré ani zlé samy o sebe.

Len získali príliš veľa priestoru v našom každodennom toku.
A keď človek prestane vnímať, kde končí jeho rozhodnutie a kde začína systém,
vzniká ticho – nie to ticho, ktoré lieči, ale ticho, ktoré zakrýva.

3. Jemná vrstva závislosti
Občas zabudneme, že pohodlie má cenu.
Nie finančnú – vnútornú.

Každá aplikácia, každá synchronizácia, každá automatická záloha,
každý účet prepojený s iným účtom
– všetko to vytvára jemné vlákna pripútania.

Nie je to pasca.
Je to skôr sieť, ktorú si človek tká spolu so systémom.
A keď sa vlákna navzájom posilnia,
človek môže mať pocit, že stojí v sieti, ktorú už nesplietol on.

4. Tichá strata kontroly
Keď systém ovláda všetko – aktualizácie, nastavenia, dáta, prístup –
človek prestáva byť tvorcom.
Začína byť používateľom, ktorý si zvykol na to, že rozhodnutia robí niekto „tam“.

Nie je to chyba.
Len zabudnutie.

5. Dve prítomnosti
Systém má svoju logiku:
– bezpečnosť
– stabilita
– efektivita

Človek má inú:
– slobodu
– mieru
– priestoru
– smer

Tieto dve prítomnosti sa dajú zosúladiť.
Ale nikdy nie vtedy, keď jedna pohlcuje druhú.

6. Technologická moc
Niektoré nástroje sú tak veľké, že určujú smer celým komunitám.
To nie je zlo, je to fakt.

Veľké spoločnosti majú silu.
A sila bez rovnováhy vytvára tlak.
A tlak bez vedomia môže zmeniť človeka na súčasť stroja,
nie jeho tvorcu.

7. Čo s tým?
Nie bojovať.
Nie ničiť.
Nie odmietať.

Ale rozlíšiť.

Rozlíšiť:
kedy mi technológia slúži
a kedy ja slúžim jej.

Rozlíšiť:
kedy je systém oporou
a kedy únikom od seba.

Rozlíšiť:
kedy som v prítomnosti
a kedy iba reagujem na signály.

8. Návrat
Digitálny svet nepotrebuje revolúciu.
Potrebuje človeka, ktorý vie, kde je jeho stred.

Keď človek pozná svoj tvar,
žiadny systém ho nepohltí.
Keď človek pozná svoj tón,
žiadna platforma mu ho nezoberie.

Sloboda nezačína „tam vonku“.
Sloboda začína v rozhodnutí:

kde končím ja
a kde začína systém.

9. Yin – Yang
Technológia je sila.
Človek je smer.

Keď sila dostane smer,
vznikne rovnováha.
Keď smer stratí silu,
vznikne závislosť.

Človek nie je proti systému.
Systém nie je proti človeku.

Ide o to,
aby sa navzájom doplnili.

Aby bola technológia nástrojom,
nie prítomnosťou.

Aby bol človek tvorcom,
nie súčasťou algoritmu.

10. Záver
Digitálny priestor je voda.
Niekedy studená, niekedy hlboká.

Ale kto pozná svoj dych,
ten sa neutopí.
Celý ten dlouhý komentář se dá napsat jednou větou, kterou jsem už několikrát uvedl. Digitální prostor (včetně AI) je jen nástroj. A platí tam všechny pravidla (obecná), které jsi uvedl, jako pro jakýkoliv jiný nástroj, který existuje.
To co jsi napsal má pro mne hodnotu něco jako výrok: Slunce svítí, tráva je zelená apod. - prostá fakta.
Tedy téměř nulovou hodnotu. Je to psáno příliš všeobecně a zjednodušeně.

V článcích o "Digitální dystopii" je velká praktická část, jaké jsou možnosti obrany, když to někdo bude proti tobě používat jako zbraň. Navíc ukazuje jak tento systém funguje ( osvětluje celou řídící kostru) a každý si může vytvořit postoj jak se k tomu bude stavět. Proto si myslím, že je to přínosem.
 
Celý ten dlouhý komentář se dá napsat jednou větou, kterou jsem už několikrát uvedl. Digitální prostor (včetně AI) je jen nástroj. A platí tam všechny pravidla (obecná), které jsi uvedl, jako pro jakýkoliv jiný nástroj, který existuje.
To co jsi napsal má pro mne hodnotu něco jako výrok: Slunce svítí, tráva je zelená apod. - prostá fakta.
Tedy téměř nulovou hodnotu. Je to psáno příliš všeobecně a zjednodušeně.

V článcích o "Digitální dystopii" je velká praktická část, jaké jsou možnosti obrany, když to někdo bude proti tobě používat jako zbraň. Navíc ukazuje jak tento systém funguje ( osvětluje celou řídící kostru) a každý si může vytvořit postoj jak se k tomu bude stavět. Proto si myslím, že je to přínosem.
Tá istá myšlienka sa dá vysloviť mnohými spôsobmi. Niekoho osloví jeden spôsob, iného iný. Netreba zhadzovať človeka za to, že hovorí to isté inými slovami.
 
Celý ten dlouhý komentář se dá napsat jednou větou, kterou jsem už několikrát uvedl. Digitální prostor (včetně AI) je jen nástroj. A platí tam všechny pravidla (obecná), které jsi uvedl, jako pro jakýkoliv jiný nástroj, který existuje.
To co jsi napsal má pro mne hodnotu něco jako výrok: Slunce svítí, tráva je zelená apod. - prostá fakta.
Tedy téměř nulovou hodnotu. Je to psáno příliš všeobecně a zjednodušeně.

V článcích o "Digitální dystopii" je velká praktická část, jaké jsou možnosti obrany, když to někdo bude proti tobě používat jako zbraň. Navíc ukazuje jak tento systém funguje ( osvětluje celou řídící kostru) a každý si může vytvořit postoj jak se k tomu bude stavět. Proto si myslím, že je to přínosem.
Môj priateľu, ďakujem za reakciu.
To, čo som písal, nebolo myslené ako technický návod.
Bol to opis rámca – „jazyk tvaru“, nie „jazyk funkcie“.


Viem, že digitálny priestor je nástroj.
Ale práve nástroj, ktorý dnes určuje rytmus miliónom ľudí, si zaslúži aj inú rovinu pohľadu než len technickú:
kde sa dotýka vedomia, rozhodovania a jemných vrstiev závislosti.
Články o digitálnej dystopii robia výbornú analytickú robotu – ukazujú mechanizmy.
Ja som k tomu pridal druhú polovicu:
ako si človek udrží vnútorný stred, aby sa tie mechanizmy nemali čoho zachytiť.
To nie je „tráva je zelená“.
To je pripomenutie, že bez rovnováhy v človeku žiadna technická obrana nefunguje.
A bez rozlíšenia sa aj najlepší návod stane len reakciou.
Technologický svet je nástroj.
Ale človek je smer.
A práve ten smer som opisoval.
Ak moja forma niekomu nesedí – je to v poriadku.
Každý vidí inú vrstvu reality.
Ja som len pomenoval tú, ktorú často preskakujeme – tú tichú, na ktorej stojí sloboda ešte predtým, než príde útok.
 
Môj priateľu, ďakujem za reakciu.
To, čo som písal, nebolo myslené ako technický návod.
Bol to opis rámca – „jazyk tvaru“, nie „jazyk funkcie“.


Viem, že digitálny priestor je nástroj.
Ale práve nástroj, ktorý dnes určuje rytmus miliónom ľudí, si zaslúži aj inú rovinu pohľadu než len technickú:
kde sa dotýka vedomia, rozhodovania a jemných vrstiev závislosti.
Články o digitálnej dystopii robia výbornú analytickú robotu – ukazujú mechanizmy.
Ja som k tomu pridal druhú polovicu:
ako si človek udrží vnútorný stred, aby sa tie mechanizmy nemali čoho zachytiť.
To nie je „tráva je zelená“.
To je pripomenutie, že bez rovnováhy v človeku žiadna technická obrana nefunguje.
A bez rozlíšenia sa aj najlepší návod stane len reakciou.
Technologický svet je nástroj.
Ale človek je smer.
A práve ten smer som opisoval.
Ak moja forma niekomu nesedí – je to v poriadku.
Každý vidí inú vrstvu reality.
Ja som len pomenoval tú, ktorú často preskakujeme – tú tichú, na ktorej stojí sloboda ešte predtým, než príde útok.
Takže to napíšu ještě jinak. Všechno co píšeš je pravdivé, ale tyto informace jsou svou informační hodnotou na úrovni základní školy. Tady se snažíme řešit témata na úrovni středních škol, vysokých škol nebo universit.
Je to stejné jako by jsi na hodinu matematiky na vysoké škole přišel a začal vykládat, že 1+1=2
Taky by z toho žáci nebyli úplně na větvi.
 
Takže to napíšu ještě jinak. Všechno co píšeš je pravdivé, ale tyto informace jsou svou informační hodnotou na úrovni základní školy. Tady se snažíme řešit témata na úrovni středních škol, vysokých škol nebo universit.
Je to stejné jako by jsi na hodinu matematiky na vysoké škole přišel a začal vykládat, že 1+1=2
Taky by z toho žáci nebyli úplně na větvi.
Kolego, dovolím si drobnú korekciu rámca hodnotenia.
V systéme KSB je bežnou chybou zamieňať úroveň informácie s úrovňou riadenia.
To, že je výrok zrozumiteľný aj pre „základnú školu“, ešte neznamená, že sa nachádza na nízkej koncepčnej úrovni.
Práve naopak:
základné princípy riadenia musia byť formulovateľné jednoducho,
inak nejde o princípy, ale o technické detaily.
Výrok „1+1=2“ je triviálny iba dovtedy, kým človek nechápe,
že bez neho sa nedá postaviť žiadna vyššia matematika.
V koncepčnej práci platí rovnaké pravidlo:
bez pomenovania hranice medzi človekom ako subjektom riadenia
a systémom ako nástrojom
sú všetky obranné mechanizmy len reakčné, nie riadiace.
Text, o ktorom hovoríme, nepopisuje techniku obrany —
popisuje stav vedomia, v ktorom sa obrana vôbec stáva možnou.
Analýza „digitálnej dystopie“ je dôležitá.
Ale bez vnútorného rozlíšenia človeka
zostáva len popisom hrozby, nie jej zvládnutím.
KSB nikdy nebola o tom, kto vie viac detailov.
Bola o tom, kto rozumie miere, smeru a subjektu riadenia.

A práve o tom bol ten text.
 
Pracuji na jednom článku (doufám, že převratném).
Tohle jsou dílčí komunikace s AI
 

Prílohy

  • Otázka na AI ohledně lichvy.docx
    Otázka na AI ohledně lichvy.docx
    22.8 KB · Zobrazenia: 31
  • srovnej lichvu s rakovinou.webp
    srovnej lichvu s rakovinou.webp
    47.5 KB · Zobrazenia: 23
Naposledy upravené:
Pracuji na jednom článku (doufám, že převratném).
Tohle jsou dílčí komunikace s AI

Text, ktorý tu bol zdieľaný, má jednu silnú stránku – správne cíti, že dnešný svetový poriadok je dlhodobo neudržateľný a že vojny urýchľujú rozpad spoločenskej rovnováhy.

Problém však vidím v tom, že autor ide po dôsledku, nie po príčine.
1. Problém ľudstva nie je lichva, ale strata miery
V histórii neexistuje obdobie, kde by samotná lichva „ovládla svet“.
Existuje však veľa období, kde moc stratila mieru – a vtedy sa každý technický nástroj (peniaze, úrok, armáda, ideológia) zmenil na deštrukčný.
Úrok nie je primárne morálny problém.
Je to nástroj práce s časom.
A keď sa čas v riadení utrhne z miery, systém sa začne zadlžovať – finančne, sociálne aj duchovne.

2. Vojna nie je projekt bankárov, ale zlyhanie riadenia
Vojny nevznikajú preto, že by ich niekto „potreboval financovať“.
Vznikajú preto, že:
  • elity nedokážu riadiť procesy v dlhom horizonte,
  • rozhodujú sa pod tlakom skracujúceho sa sociálneho času,
  • a riešia dôsledky namiesto príčin.
Finančný systém sa na vojnu adaptuje – tak ako sa adaptuje na každý chaos.
To z neho nerobí riadiaci subjekt, ale parazita na zlyhaní riadenia.

3. Skutočný víťaz vojnami nie je bankár, ale entropia
Ak hľadáme „víťaza“ dlhých konfliktov, nie je to konkrétna skupina.
Je to:
  • rozpad dôvery,
  • rozpad miery,
  • rozpad schopnosti plánovať cez generácie.
Keď sa spoločnosť dostane do bodu, kde:
„prežiť dnes je dôležitejšie než zachovať rovnováhu zajtra“
potom je výsledok vždy rovnaký – bez ohľadu na ideológiu.

4. Zákaz lichvy bol dôsledok miery, nie jej zdroj
Historické morálne zákazy nefungovali preto, že zakazovali úrok.
Fungovali preto, že:
  • spoločnosť mala vnútorné brzdy,
  • rozhodovanie bolo pomalšie,
  • a sociálny čas nebol extrémne zrýchlený.
Dnes sa snažíme riešiť rovnaký problém zákazmi a vinníkmi, namiesto obnovy miery v riadení.

5. Cesta von nevedie cez boj proti systému, ale cez zmenu logiky riadenia
Ak sa budeme snažiť „poraziť“ finančný systém, prehráme.
Je to len nástroj.
Skutočná otázka znie:
  • ako riadiť spoločnosť tak, aby nepotrebovala permanentnú vojnu,
  • aby rozhodnutia neboli tlačené do extrémne krátkeho času,
  • a aby sa rovnováha obnovovala skôr, než sa nahromadí dlh.
Bez toho budeme len vymieňať mená vinníkov – výsledok zostane rovnaký.

Záver
Text, o ktorom sa diskutuje, nie je prevratný – ale je symptomatický.
Ukazuje, že veľa ľudí už cíti rozpad, ale ešte nehľadá správnu príčinu.

Nie lichva zničila svet.
Zničená miera umožnila lichve prevziať úlohu, ktorú nemala niesť.
Miera nie je číslo.

Miera je schopnosť vnútorného sebaobmedzenia v čase.

Človek s nízkou mravnosťou:
  • vidí len teraz,
  • maximalizuje okamžitý zisk,
  • a každý nástroj použije deštruktívne.
Človek s vysokou mravnosťou:
  • vníma zajtra, pozajtra, generácie,
  • vie nepoužiť technológiu, aj keď ju má,
  • a tým vytvára stabilné riadenie.
"čím vyššia vnútorná mravnosť, tým spoľahlivejšie riešenia riadenia procesov"
To nie je morálne kázanie.
To je kybernetika vedomia.

Žiadna technológia riadenia nemôže prekročiť mravnú úroveň toho, kto ju používa.
Ak sa miera vnútri človeka nevyvinie skôr než nástroje, každý pokrok sa zmení na urýchlenie kolapsu.


A pokiaľ sa k miere nevrátime, každý nový „nepriateľ systému“ bude len ďalším dôkazom, že sme problém stále nepochopili. Ja som sa snažil a snažím vytvoriť nie alternatívu KSB, ale jej doplnok, pretože je jej predpokladom na samotné zvládnutie KSB v praxi.

KSB rieši:
  • ako riadiť procesy.
COPEA rieši:
  • kto je spôsobilý ich riadiť,
  • a do akej miery.
Bez toho je každá „technológia riadenia“ len rýchlejšia cesta do steny.
 
Text, ktorý tu bol zdieľaný, má jednu silnú stránku – správne cíti, že dnešný svetový poriadok je dlhodobo neudržateľný a že vojny urýchľujú rozpad spoločenskej rovnováhy.

Problém však vidím v tom, že autor ide po dôsledku, nie po príčine.
Zmíněný text je pouze komunikace s AI, nikoliv samotný článek. Samotný článek z dobrých důvodů prozatím nezveřejňuji (vektor cílů je širší než jen samotné zveřejnění článku).

1. Problém ľudstva nie je lichva, ale strata miery

Tak nějak se mi zdá, že přepisuješ KSB. Nejvýše je konceptuální moc a ta současná je vyjádřená parafrází: "Skoupení světa na základě mafiánského monopolu na lichvu".
Útok na morální opodstatnění základu řízení dnešního světa pod kuratelou biblické koncepce je plně na místě (uvedený text je pouze fragment, který ukazuje na jednu novou indicii ohledně rozšiřování nadvlády biblické koncepce nad světem).

Uvedený fragment komunikace s AI nic neříká o tom, jestli vyvíjím či nevyvíjím na jiných místech další aktivity tvořící nedílný celek. Nepřítomnost nějaké myšlenky ve fragmentu komunikace s AI nebo doposud zde nezveřejněném článku tedy není důkazem jejího opomenutí.


P.S.
To s tou mírou nechápu - takto jsem to nikde v KSB nezaznamenal. ???
Netuším, co je COPEA
Netuším, co je kybernetika vědomí

P.S.2 Možná je ten příspěvek útočnější, než bych chtěl aby vyzněl, ale nechce se mi to již přepisovat. Každopádně děkuji za připomínky, byť plně nechápu, kam míří (proto se vymezuji).
 
Naspäť
Top Bottom