• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
  • Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.

Život a duchovný vývoj

Lidstvo se nějakým způsobem vyvíjí a děti se v minulosti počínaly a rodily v mnohem drsnějších podmínkách a mnohem nevědoměji. Dá se tedy říct, že někam do lepší verze jsme se již posunuli a já věřím, že se stále posouváme.
V to jsem v určitou chvíli ztratil důvěru pod vlivem západní kultury. Důvěru jsem získal zpět, když jsem si dosadil slůvko dlouhodobě. V mém světonázoru probíhá vývoj nelineárně (může to i na několik generací spadnout) ale dlouhodobě je to nezastavitelné.
 
Opät len teoreticky a hypoteticky, nakoľko sa len môžem domnievať, že to tak nejako mohlo byť, lebo môžem byť kľudne vedle, jak ta jedle.
Pravdepodobne každý z nás má "svoje náboženstvo"/svoj pohľad na svet, ktorý je okresávaný vlastnými životnými osudmi/skúsenosťami. Stvoriteľovi, ako dokonalému vševediacemu a všemocnému, možno najviac vadila jeho samota - preto sa rozhodol "rozdeliť sa" na miliardy častí, vytvoriť zo seba/v sebe rôzne reality a zažiť všetky tie skúsenosti doslova na vlastnej koži. A získal to hlavné - môže s nami podeliť o radosť z tohoto tvorenia. A keď sami dozrieme do požadovanej mravnosti, možno sa pre takú konkrétnu čiastočku/iskru HNR nájde nejaká planéta, na ktorej bude sama tvoriť život/bytie podľa vlastnej fantázie - a HNR bude nesmierne rád. Veď čo môže byť pre rodiča krajšie, ako keď dieťa pochopí jeho životnú cestu/dielo a pokračuje/zdokonaľuje ho ďalej.
 
Pekne napísané. Len či to všetko stojí za ten oceán utrpenia, ktorý život v dualite (nejednote s Brahma)...
 
oceán utrpenia
Často krát vidím dneska toto slovné spojenie. Tiež poznám jedného, čo by chcel čím skôr umrieť, lebo zrejme trpí. Ale netrpí ani tak fyzicky ako psychicky. Nuž darmo ... je vek apokalipsy, kedy staré umiera a rodí sa nové. Je to stret časov, kedy sa nedá žiť po starom, a po novom ľudia nevedia ako žiť, lebo sa ani v kultúre nestihne zakoreniť štandard a už je štandard nový. Inak povedané, ľudia čo mali v minulosti tendenciu žiť podľa pravidiel spoločnosti, vytváraných a zdokonoľovaných po stovky rokov, sú dneska stratení, lebo pravidlá spoločnosti sa nestíhajú meniť s tým ako sa mení informačné pole. A tak ľudia zvyknutí žiť v pohodlnom nasledovaní spoločenských noriem nerozmýšľajúc o ich správnosti, sú nútení žiť podľa noriem vlastnej mravnosti a to ich desí. Veď predsa predtým bol ich život taký jednoduchý, stačilo nasledovať dav. A odrazu nie je aký dav nasledovať, jedinec sám musí pestovať kultúru, čo je nepohodlné a mnohým to vadí.
Tiež sa rozmohla akási hlúposť v dave. Tendencia si užívať materialistický život. Ale veď aj tento náš svet má pravidlá, ktoré mnohí nepoznajú a mnohí ignorujú.
Ľudia by chceli aby náš život bol ako pokosená lúka plná jedla. Žiadne prekážky, žiadne nástrahy, len pohodlná existencia. Ale tak tomu nie je.
Tak rozčarovaní ľudia považujú náš život za horu tŕňových kríkov. Stále musia šľapať do kopca alebo sa nekontrolovane rútia z kopca a pritom ich všetko pichá. Trpia. Ale ani to neopisuje náš svet.
Ja považujem náš svet za Les. Predstavte si, že náš materialista sa so svojím konzumným životom, rozbehne do lesa, tak ako predtým bol zvyknutý behať 100 metrový šprint. Rýchlosť je veľká ale prostredie je iné. Potkne sa o prvý konár v lese na zemi a sa v rýchlosti vysype do černicového kríka s ostňami. Krik obrovský. Bolesť obrovská. Materialista začne kričať, plakať, začne nadávať na život (na les), že je nefér, že je ťažký, že je to utrpenie, že ho všetko pichá. Ako prvá otázka matrialistovi padne "A prečo si vpálil do toho lesa ako divý? Kde si pozeral? Na čo si nedbal?" Náš materialista, vekami izolovaný na lúke, kde nie sú žiadne konáre, si jednoducho zvykol, že nikto a nič mu nebude spôsobovať utrpenie. Ale lúka bola umelo kosená a pestovaná globalistami a inými neprajníkni, ktorí mali za cieľ na tej lúke pásť stádo. Nie človekov ale stádo! Náš, do lesa vbehnutý jedinec, je člen stáda nie človek.
Hneď za ním do lesa vojde človek. Človek je opatrný, vie čo to je les. Pozná jeho pravidlá. Človek vie, že v lese sú na zemi konáre. Dokonca aj náš človek sa potkne, ale nereve, nehuláka, nenadáva na život, lebo chápe, že konár na zemi, ako aj jeho nepozornosť sú prirodzené. Človek netrpí, len si povie "Ach ty šľeptak, kde pozeráš? Zase po pekných ženách, namiesto toho aby si pod nohy pozeral ? :D " Človek vie čo môže v lese stretnúť, že tam sú aj nebezpečné zvieratá, že tam sú aj bezpečné zviratá. Že tam sú kriaky sladkých malín ale aj kriaky šípok s poriadnymi ostňami. Podstatné je akú cestu lesom si človek zvolí. Či sa bezhlavo pustí proti tej skupine 200 ostatných kríkov alebo radšej tie kríky obíde. Ale aj keby sa človek pustil proti tým 200 kríkom tak už pri prvých krokoch, kedy by dostal solídnu dávku pichliačov, by sa musel zamyslieť, či to ide správne a či jeho kurz má perspektívu. Tu sa človek vráti pár krokov späť a vyberie inú cestu. Ale čo náš materialista? Ten je tvrdohlavý, si myslí, že je bohom a kríky sa mu musia uhnúť. Egocentrizmus. Ale kríky nevedia čo znamená slovo egocentrizmus a materialistovy sa neuhnú. A tak nasáva boj. Egocentrista kričí, huláka, všetko ho pichá, ale nehodlá prehodnotiť svoje nasmerovanie. Tu je ten oceán utrpenia pre materialistu. Čo mu bráni konať ako človek a prehodnotiť svoje postoj a cestu? Bráni mu v tom jeho pohľad na svet. Takto sa náš materialista derie, už sa predral cez polku kríkov a tam pozerá, že kríky sú ďalej ešte väčšie s ešte väčšími tŕňami. To ho maximálne vyhecuje a pustí sa do nich. Trpí neskutočne. Použitím maximálnej sily ide proti zákonom lesa, proti zákonom života. A to ešte náš egoista nevie, že za tou kopou kríkov ho čaká brloch medveďa .... to ešte bude beh cez prekážky s miliónom potknutí.
A čo náš človek? Ten na obchádzke tých kríkov našiel maliny, uvidel stádo sŕn, našiel na obchádzke jemu podobnú ženu. Bolo tam aj osie hnizdo, ale snažil sa prejsť okolo nepozorovane.
Na konci života, na konci cesty lesom náš materialista zhrnie:
Život je peklo, som celý doráňaný od kríkov. Nič dobré som nezažil v tom živote, v tom lese.
A náš človek povie:
Život je zaujímavý, ak by som nezišiel zo zlej cesty, tak by som sa dostal pred obrovské tŕňové kriaky a nebezpečné zvieratá. Ale našťastie som si uvedomil, že existuje aj iná ceta, ktorou môžem ísť. Síce tá cesta nebola ako vyrovnaná lúka ale priniesla mi aj šťastie, aj ponaučenie, aj občasné pády. Ale tak to býva v lese, že človek občas zakopne alebo si nedá pozor. Je to prirodzené. Vo všeobecnsoti hodnotím život (les) pozitívne. Dá sa v ňom veľa naučiť, dajú sa tam nájsť krásne stvorenia, sladké jahody. Občas človek poblúdi ale aj to je normálne. Hlavne sa treba učiť a nebyť egocentrický a tvrdohlavý. Čím sa viac človek naučí, tým lepšie cesty lesom bude vyberať a tak aj prekvapenia na jeho ceste budú iné. Niekedy pekné, inkedy nečakané.
 
V to jsem v určitou chvíli ztratil důvěru pod vlivem západní kultury. Důvěru jsem získal zpět, když jsem si dosadil slůvko dlouhodobě. V mém světonázoru probíhá vývoj nelineárně (může to i na několik generací spadnout) ale dlouhodobě je to nezastavitelné.
Také vnímám, že vývoj nejde lineárně, ale spíše ve spirále. Někdy se může zdát, že jde o regresivní pohyb, ale podle mne jde jen o opakovací lekci, vždy v trochu jemnější možná i rafinovanější formě. Na různých místech naší planety jsou to různé fáze vývoje.

Člověk snadno znejistí v dnešní době, ale mě se zdá, že pokud od nás Bůh/tvůrčí síla/vesmír něco chce, tak je to důvěra v život a jeho plné prožití.
Frustrace, strach a pocit zmaru nás oslabuje a je to pro určité struktury silná páka na lidstvo a to dobré v něm.
 
Domnievam sa, že súčasný vývoj ľudstva má skôr regresný charakter. Ľudstvo všeobecne stráca kontakt s Bohom, upadá do egoizmu, hrubého materializmu a katstrofálnej morálnej krízy, ktorá hrozí "havarijným ukončením kali yugy". Neochota mať deti nevyplýva z mnížskej duchovnej praxe ale obyčajnej egoistickej lenivosti. " Načo sa starať o dieťa, keď môžem ísť k moru s novou milenkou? Čo tam po generačnej obnove národa. Ja chcem nové fáro..".
Vyvoj lidstva je dlouhy jako samotna existence lidstva a soucasne smerovani prevazne zapadni civilizace je pouhou setinou vteriny na hodinach lidskeho vyvoje, takze nac tolik skepse. Navic jako lidstvo prochazime cyklicky se opakujicimi veky, jednou v sestupne fazi pak zase v vzestupne fazi. Prave ted se jako lidstvo nachazime v vzestupne fazi.
Nerekl bych, ze lidstvo ztraci kontakt s Bohem, mozna na nej docasne pozapomeli v honbe za mamonem, ale to prece patri do obdobi kali yugy, ktera uz je prakticky u konce.
Napsat, ze neochota mit deti vyplyva z egoisticke lenivosti, to osobne beru za hodne omezeny pohled na zivot. Jiste, jsou lide kteri se rozhodnou nemit deti z materialistickych tužeb, ale jsou zaroven lide, kteri maji mnohem hlubsi duvody. Napr. mohou byt dlouhodobe nemocni, mit velmi nebezpecne zamestnani a nechteji riskovat mit rodinu, profesionalni vojaci, lide kteri jsou tak ponoreni do badani a studia o tomto svete, ze zkratka nemaji a nikdy by nemeli cas mit rodinu a deti, atd atd… Nebo ono je nekde vytesano do kamene, ze povinosti cloveka je mit v kazde inkarnaci deti ? Mel snad Jezis, Budha, Lao C’ ,a mnoho dalsich pri sve misi zde na Zemi deti ?
 
Vyvoj lidstva je dlouhy jako samotna existence lidstva a soucasne smerovani prevazne zapadni civilizace je pouhou setinou vteriny na hodinach lidskeho vyvoje, takze nac tolik skepse. Navic jako lidstvo prochazime cyklicky se opakujicimi veky, jednou v sestupne fazi pak zase v vzestupne fazi. Prave ted se jako lidstvo nachazime v vzestupne fazi.
Nerekl bych, ze lidstvo ztraci kontakt s Bohem, mozna na nej docasne pozapomeli v honbe za mamonem, ale to prece patri do obdobi kali yugy, ktera uz je prakticky u konce.
Napsat, ze neochota mit deti vyplyva z egoisticke lenivosti, to osobne beru za hodne omezeny pohled na zivot. Jiste, jsou lide kteri se rozhodnou nemit deti z materialistickych tužeb, ale jsou zaroven lide, kteri maji mnohem hlubsi duvody. Napr. mohou byt dlouhodobe nemocni, mit velmi nebezpecne zamestnani a nechteji riskovat mit rodinu, profesionalni vojaci, lide kteri jsou tak ponoreni do badani a studia o tomto svete, ze zkratka nemaji a nikdy by nemeli cas mit rodinu a deti, atd atd… Nebo ono je nekde vytesano do kamene, ze povinosti cloveka je mit v kazde inkarnaci deti ? Mel snad Jezis, Budha, Lao C’ ,a mnoho dalsich pri sve misi zde na Zemi deti ?
Skupiny osôb, ktoré z opodstatnených dôvodov nemajú deti, som nemal na mysli. Tieto skupiny sú málopočetné a v prípade normálnej pôrodnosti sú kompenzované. Dnes je pôrodnosť katastrofálne nízka a hraničí s plíživou genocídou. Dochádza k nenávratnej strate časti genofondu. Egoistická lenivosť významnej časti populácie tomu podstatne napomáha.
 
Skupiny osôb, ktoré z opodstatnených dôvodov nemajú deti, som nemal na mysli. Tieto skupiny sú málopočetné a v prípade normálnej pôrodnosti sú kompenzované. Dnes je pôrodnosť katastrofálne nízka a hraničí s plíživou genocídou. Dochádza k nenávratnej strate časti genofondu. Egoistická lenivosť významnej časti populácie tomu podstatne napomáha.
To je prostě evoluce. Nikdo se dobrovolně blahobytu nevzdá. Co s tím chcete dělat? Zánik genofondu je to poslední, co dnes lidí zajímá.
 
To je prostě evoluce. Nikdo se dobrovolně blahobytu nevzdá. Co s tím chcete dělat? Zánik genofondu je to poslední, co dnes lidí zajímá.
Úpadok morálky a odtrhnutie od Boha. To je primárny problém. Tiež problémy spojené s bývaním a starostlivosťou o deti. Kedysi pomáhali starí rodičia. A celý rad ďalších problémov. Ale riešiteľných. Nepotrebujeme priemer 5 detí na matku. Ale 1.4 je primálo. Aspoň 2.0.
 
Pravdepodobne každý z nás má "svoje náboženstvo"/svoj pohľad na svet, ktorý je okresávaný vlastnými životnými osudmi/skúsenosťami. Stvoriteľovi, ako dokonalému vševediacemu a všemocnému, možno najviac vadila jeho samota - preto sa rozhodol "rozdeliť sa" na miliardy častí, vytvoriť zo seba/v sebe rôzne reality a zažiť všetky tie skúsenosti doslova na vlastnej koži. A získal to hlavné - môže s nami podeliť o radosť z tohoto tvorenia. A keď sami dozrieme do požadovanej mravnosti, možno sa pre takú konkrétnu čiastočku/iskru HNR nájde nejaká planéta, na ktorej bude sama tvoriť život/bytie podľa vlastnej fantázie - a HNR bude nesmierne rád. Veď čo môže byť pre rodiča krajšie, ako keď dieťa pochopí jeho životnú cestu/dielo a pokračuje/zdokonaľuj ho ďalej.

Môžeme sa len domnievať a nejako tak akosi tipovať, že sa akože "nudil" , alebo že bol akože "sám", alebo jednoducho mal chuť s Láskou TVORIŤ a STVORIŤ, kto ho vie, ale toto ste trafil z môjho pohľadu prevelice dobre :

A keď sami dozrieme do požadovanej mravnosti, možno sa pre takú konkrétnu čiastočku/iskru HNR nájde nejaká planéta, na ktorej bude sama tvoriť život/bytie podľa vlastnej fantázie - a HNR bude nesmierne rád. Veď čo môže byť pre rodiča krajšie, ako keď dieťa pochopí jeho životnú cestu/dielo a pokračuje/zdokonaľuj ho ďalej.

Pretože aj naša planéta 0 a aj naše hmotné telá stvorili práve také bytosti v procese učenia sa. Sú bytosti v stvorení, ktoré majú ešte jemno-hmotnejšie telá, ako sú naše. ( INDB si vyberá, kam si pôjde zase niečo zažiť, vyskúšať, kam sa znova vtelí, inkarnuje a môže aj nemusí byť v tom linearita, ako to tiež niekto naznačil, aj v ne-hmote platí stále slobodná voľba, akurát tá je už v inej múdrosti.) Sitchin vcelku zaujímavo čo to naznačuje v jeho knihách. Tích info a častí skladačky je neúrekom. A tích, čo tu lietajú naokolo nás, je tiež celkom dosť a v "nekonečnom Vesmíre" ešte viac.

Nie som si istý, či sa dá ešte niečo dokonalé zdokonaliť, ale raz na to prídeme. Keď "všetko" pochopíme a vrátime sa do jednoty, do zdroja (a možno aj o čosi skôr)...

Ježiš nezomrel na kríži a mal aj potomstvo, dožil kdesik v Indii svoj život.
 
Naposledy upravené:
To je prostě evoluce. Nikdo se dobrovolně blahobytu nevzdá. Co s tím chcete dělat? Zánik genofondu je to poslední, co dnes lidí zajímá.
To nie je evolúcia v pravom zmysle. To je "niekým" úmyselné programovanie kultúry populácie a davov... Pre niekoho je práve toto cieľ.
Pre toho, kto chce znížiť populáciu planéty, postaviť regionálne civilizácie proti sebe, aby sa vykynožili (napr. moslimov proti satanistickým v ich očiach europanom).
 
Úpadok morálky a odtrhnutie od Boha. To je primárny problém. Tiež problémy spojené s bývaním a starostlivosťou o deti. Kedysi pomáhali starí rodičia. A celý rad ďalších problémov. Ale riešiteľných. Nepotrebujeme priemer 5 detí na matku. Ale 1.4 je primálo. Aspoň 2.0.
2 je stále málo. Pri čísle 2 populácia nerastie, ale stojí na mieste. T.j. potrebujeme číslo väčšie ako 2, hoc aj o desatiny.
No ideálne, aby nerástla pomenšie, ako islamská populácia v europe.
 
Bohu sa podobáme aj v tom, že máme svoju súkromnú myseľ, v ktorej môžeme tvoriť. Ako by mohli vyzerať takéto svety a dobrodružstvá, to vidíme vo svojich snoch, keď spíme. A komu sa podarilo prebudiť sa vo sne a zostať v ňom bez prechodu do bdelého stavu, tak si mohol vyskúšať stavy: "Povedal a stalo sa!" alebo "Buď more, a bolo more, a to more bolo dobré..."
Inými slovami, v alfa stave snívania, keď už sme pri vedomí, ale mozog spí dosť nato, aby sme mali naplno zapnuté vnútorný zrak, sluch, hmat, čuch a chuť, sa dá stvoriť a zažiť takmer všetko, čo si človek vie predstaviť a zaželať. A je to veľmi realistické.
No má to jednu chybičku, pri snahe čítať nejaké texty sa stáva, že ten text a čisla sa neustále menia. Niekedy priamo pred očami, a niekedy postoja, ale stačí na chvíľu odvrátiť zrak a text sa zmení...
Ale má to aj výhodu. Ak sa zobudíte vo chvíli, keď máte nepríjemný sen, stačí si vo sne rozkázať, nech sa vymaže celá scéna a stane sa... "strašidlá" zmiznú...
Počítačová virtuálna realita je oproti tomuto nič.
 
Bohu sa podobáme aj v tom, že máme svoju súkromnú myseľ, v ktorej môžeme tvoriť. Ako by mohli vyzerať takéto svety a dobrodružstvá, to vidíme vo svojich snoch, keď spíme. A komu sa podarilo prebudiť sa vo sne a zostať v ňom bez prechodu do bdelého stavu, tak si mohol vyskúšať stavy: "Povedal a stalo sa!" alebo "Buď more, a bolo more, a to more bolo dobré..."
Inými slovami, v alfa stave snívania, keď už sme pri vedomí, ale mozog spí dosť nato, aby sme mali naplno zapnuté vnútorný zrak, sluch, hmat, čuch a chuť, sa dá stvoriť a zažiť takmer všetko, čo si človek vie predstaviť a zaželať. A je to veľmi realistické.
No má to jednu chybičku, pri snahe čítať nejaké texty sa stáva, že ten text a čisla sa neustále menia. Niekedy priamo pred očami, a niekedy postoja, ale stačí na chvíľu odvrátiť zrak a text sa zmení...
Ale má to aj výhodu. Ak sa zobudíte vo chvíli, keď máte nepríjemný sen, stačí si vo sne rozkázať, nech sa vymaže celá scéna a stane sa... "strašidlá" zmiznú...
Počítačová virtuálna realita je oproti tomuto nič.
to sa podobá na trénovanie vedomého snenia./?
 
Taký náznak, podľa chuti podeliť sa - či ide o tzv. lucidné snenie.
Niekomu sa to stane aj spontánne, ale dá sa tomu pomôcť. Je to pomerne jednoduché. Ide o to, že ak začneme v živote robiť nejaký stereotyp, tak často sa tento stereotyp prenesie aj do snov. T.j. to čo zvykneme robiť v bdelom stave, zvykneme robiť aj vo sne.

A tu potrebujeme, aby sa do snov preniesol zvyk overovať si, či bdiem, alebo snívam.
Dá sa to napríklad tak, že mám hodinky. A začnem s takýmto stereotypom:
Pozriem sa na ne prvýkrát, zapamätám si koľko je hodín. Potom na 2-3 sekundy odvrátim zrak a pozriem sa na ne znova. Ak vidím ten istý údaj, tak som v bdelom stave. Ale ak sa číslo zmení, tak zaručene snívam. (čísla a písmená sa v snoch menia úplne bežne, ak sa pokúšate naň sústrediť. Premenlivosť je prirodzená vlastnosť astrálneho prostredia)

Keď to robím v bdelom stave, tak to môže pôsobiť "šiši", ale ide o to vyrobiť si tento zvyk, aby sa preniesol do sna. A keď sa prenesie do sna, tak v momente vám trkne, že snívate a že môžete svoj sen riadiť. V tom momente, ako si to uvedomíte, môžete s tým rovno začať. Vtedy začnete riadiť scenár sna vy, a nie autopilot podvedomia. A začnú sa diať zázraky.
 
Naposledy upravené:
Niekomu sa to stane aj spontánne, ale dá sa tomu pomôcť. Je to pomerne jednoduché. Ide o to, že ak začneme v živote robiť nejaký stereotyp, tak často sa tento stereotyp prenesie aj do snov. T.j. to čo zvykneme robiť v bdelom stave, zvykneme robiť aj vo sne.

A tu potrebujeme, aby sa do snov preniesol zvyk overovať si, či bdiem, alebo snívam.
Dá sa to napríklad tak, že mám hodinky. A začnem s takýmto stereotypom:
Pozriem sa na ne prvýkrát, zapamätám si koľko je hodín. Potom na 2-3 sekundy odvrátim zrak a pozriem sa na ne znova. Ak vidím ten istý údaj, tak som v bdelom stave. Ale ak sa číslo zmení, tak zaručene snívam. (čísla a písmená sa v snoch menia úplne bežne, ak sa pokúšate naň sústrediť. Premenlivosť je prirodzená vlastnosť astrálneho prostredia)

Keď to robím v bdelom stave, tak to môže pôsobiť "šiši", ale ide o to vyrobiť si tento zvyk, aby sa preniesol do sna. A keď sa prenesie do sna, tak v momente vám trkne, že snívate a že môžete svoj sen riadiť. V tom momente, ako si to uvedomíte, môžete s tým rovno začať. Vtedy začnete riadiť scenár sna vy, a nie autopilot podvedomia. A začnú sa diať zázraky.
Lucidné snenie je veľmi užitočná metóda. Tieto techniky sú veľmi dobre prepracované v budhizme a hinduizme. Doporučujem publikáciu "Tibetská joga snu a spánku". Netvrdím, že tieto náuky musia byť vhodné pre každého a vo všetkom mať pravdu, ale ako metodológia výskumu vedomia sú veľmi hodnotné. Návyk orientovať sa v snoch a rôznych stavoch vedomia sa môže zísť - napr. po biologickej smrti. To nevtipkujem.
 
Naspäť
Top Bottom