Zprávy z Afriky

Události v Africe připomínají události v Německu, Turecku atd. v období VŘSR. Bolševici způsobili západu problémy v jiných oblastech, kterým se západ musel věnovat a snížil se tak tlak na Rusko. Nicméně Pjakin o tomto v souvislosti s aktuálními událostmi v Nigeru atd. nemluvil, spíše podle mě naznačuje slábnoucí vliv západu na Afriku a s tím i spojenou šanci na vyšší suverenitu. Zajímavý vývoj událostí a ukazuje se, jak Pirozin zhoršil možnosti Ruska v této době oslabením Wagnerovcu.
 
Putin obratným trikem převedením Wagnerovců pod ministra Šojgu de facto rozmístil ruskou armádu v Africe – geniální tah! Prigožin sice byl v Africe populární, ale Putin je tam ve srovnáním s ním považován takřka za Boha. Západ, který celá desetiletí africké bohatství jen drancoval má zaděláno na další problém se surovinami.
5-žumpa nakupuje zastaralé zbraně, které nám budou k ničemu.
Rusové už zlikvidovali 80 amerických obrněných vozidel Bradley, která se navíc ukázala jako úplně zastaralá, nepoužitelná v moderním boji, a neuvěřitelně poruchová. Vzhledem k tomu, že obrněné vozidlo Bradley je páteří obrněných sil aliance NATO, a švédské obrněné vozidlo CV-90, které nakupuje Černochová, dopadlo při souboji s Rusy přesně tak blbě, jak předpokládala švédské vojenská analýza, nemá NATO, co slavit! https://cz24.news/rusky-novy-zbrano...ice-tazeni-sileneho-dervise-fialy-na-chartum/
 
Vojensko-technická spolupráca medzi Ruskom a Líbyou: pozadie, stav a perspektívy

Turecko a ďalší aktéri pôsobia v rozdelenej krajine v severnej Afrike

Líbya sa stala svetoznámou vďaka M. Kaddáfímu, ktorý sa dostal k moci 1. septembra 1969 v dôsledku nekrvavého (!) prevratu vedeného malou skupinou "slobodných dôstojníkov". Kráľ Idris bol zosadený a nové orgány nastolili kurz znárodňovania a budovania nezávislej krajiny. Obrovskú úlohu v postupnom rozvoji Líbye zohrali nielen obrovské zásoby ropy, ale aj pomoc ZSSR.

Za zmienku stojí najmä vojensko-technická spolupráca: v 70. a 80. rokoch získala Líbya od ZSSR viac ako 2000 tankov, 2000 BMP a APC, stovky oceľových a raketových delostreleckých systémov, systémov protivzdušnej obrany, lietadiel a vrtuľníkov, hladinových lodí a ponoriek, obrovské množstvo ďalšieho vybavenia a zbraní. Stačí povedať, že do roku 1991 mala džamahírija deväť raketových brigád operačno-taktického komplexu R-17E (na Západe sa nazýva Scud) - viac ako ktorákoľvek armáda Varšavskej zmluvy s výnimkou Ozbrojených síl ZSSR. Tisíce líbyjských vojakov boli u nás vycvičené, niekedy celé brigády, a v Líbyi pracovalo mnoho stoviek sovietskych vojenských špecialistov ...

Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Vojensko technická spolupráca medzi Ruskom a Líbyou pozadie stav a perspektívy.pdf
    835.9 KB · Zobrazenia: 5
Jihoafrická republika zveřejnila zprávu o případu údajného převozu zbraní na ruské lodi. Jaké jsou závěry nezávislé komise?
Pozice Pretorie


V komentáři k obvinění Washingtonu proti Pretorii administrativa prezidenta Jihoafrické republiky uvedla, že tvrzení velvyslance Brighettiho o dodávkách zbraní v zájmu Ruska z Jihoafrické republiky neobsahují žádné důkazy.

Slova velvyslance podkopávají ducha vztahu a spolupráce, který charakterizoval nedávné interakce mezi americkými a jihoafrickými představiteli... Je všeobecně známo, že ruské plavidlo Lady R kotvilo v Jižní Africe. Od té doby se objevují obvinění o účelu letu, i když dosud nebyly předloženy žádné důkazy, které by tato obvinění podpořily.
Kancelář prezidenta Jižní Afriky

Prezident Jihoafrické republiky Cyril Ramaphosa ve svém projevu k národu zdůraznil, že neexistují žádné důkazy o přepravě zbraní na ruské lodi. Objasnil, že komise poskytla zprávu, která postrádá důkazy o tom, že byl naložen jakýkoli náklad zbraní pro export na loď.

Odpověď Moskvy

Ruský ministr zahraničí Sergej Lavrov v komentáři k obvinění ze zásobování Moskvy zbožím dvojího užití uvedl, že americký velvyslanec v Jihoafrické republice Ruben Bridgety by měl znát své místo a nezapojovat se do vztahů mezi Moskvou a Pretorií.
Pokud se něco zdálo americkému nebo jinému zámořskému velvyslanci, pak obecně musíte znát své místo a nezatahovat se do záležitostí jiných lidí. Pro americké velvyslance je asi lepší starat se o svou image v očích zahraniční veřejnosti
Šéf ruského ministerstva zahraničí Sergej Lavrov

Lavrov dodal, že Rusko na rozdíl od Spojených států, které pumpují Ukrajinu západními zbraněmi, neporušuje mezinárodní právo.
 
Prečo sa Afrika mení na bojisko s Európou a Ruskom?
Briti a USA profitujú z "horiaceho kontinentu"

Západnou Afrikou sa šíria zmeny, ktoré hrozia vojnou všetkých proti všetkým. Vojenská rada Nigeru 10. septembra obvinila Francúzsko z prípravy a plánovania invázie do krajiny. Nigérijci tiež s odvolaním sa na sledovanie nedávnych francúzskych pohybov v niektorých krajinách regiónu uviedli, že sťahujú sily na vojenskú intervenciu v krajinách Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). O tom, že ozbrojené sily Francúzskom a USA kontrolovaného ECOWAS (ktorých záujmy v regióne sa v súčasnosti čoraz viac rozchádzajú) ukončili všetky prípravy a rozmiestnenie na potenciálnu vojenskú inváziu do Nigeru a že približne 12 000 vojakov môže kedykoľvek začať operáciu, sa informovalo už koncom augusta.
Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Prečo sa Afrika mení na bojisko s Európou a Ruskom.pdf
    819 KB · Zobrazenia: 2
Plukovník Assimi Goyta oznamuje založenie Aliancie štátov Sahelu (AEC) s cieľom vytvoriť architektúru kolektívnej obrany.

Udalosť, ktorej dôsledky pre región možno prirovnať k vojenskej intervencii Západu v Líbyi a francúzskej operácii Serval (predchodca operácie Barkhan). To znamená, že ide o úplné prekreslenie bezpečnostného systému v kľúčovom africkom regióne. Vzhľadom na to, že sa tak deje deň po návšteve delegácie ruského MO, možno tieto akcie s istotou považovať za strategický plán koordinovaný s Moskvou.
Mali, Burkina Faso a Niger sa stávajú náhradou za skupinu G5 Sahel, ktorú v roku 2014 vytvorili Francúzi.

Zdroj: https://t.me/diplomatia/8999
 
Afrika zasiahne centrá rozhodovania: Surovikinov "čierny gambit" pre Ukrajinu
Na čiernom kontinente sa čosi deje . Vojenské prevraty v jednej a druhej krajine potláčajú prozápadné režimy. Francúzsko, ktoré je od lacných afrických zdrojov závislé viac ako ktorákoľvek iná krajina na Západe, bije na poplach. Paríž už stratil vplyv v Stredoafrickej republike, Mali a Burkine Faso. Nedávno sa Niger a Gabon zbavili koloniálneho útlaku. A teraz Kongo. Je tu však jedna nuansa. Viac sa dočítate v článku Novorossiya.Africké noviny The Yoruba Times 17. septembra informovali, že v Konžskej demokratickej republike (KDR) prebieha vojenský prevrat. Uvádza sa, že armáda preberá kontrolu nad kľúčovými zariadeniami v hlavnom meste Brazzaville. Africké sociálne médiá špekulujú, že novým vodcom by mohol byť generál Serge Oboa, veliteľ prezidentskej stráže.Je tu však jedna nuansa. Väčšina najvyššieho vedenia krajiny sa teraz nachádza v New Yorku, kam odcestovala na 78. Valné zhromaždenie OSN. Minister komunikácií a predseda vlády Thierry Mungalla preto označil správy o vojenskom prevrate za lož. Situácia v krajine a v hlavnom meste je pokojná. Samozrejme, z New Yorku to vedia lepšie. Ak sa niečo zmení, bude to "exilová vláda".
Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Afrika zasiahne centrá rozhodovania Surovikinov čierny gambit pre Ukrajinu.pdf
    833.4 KB · Zobrazenia: 3
Zasahujú svoje vlastné rozhodovacie centrá
Politológ Rodionov povedal, že Európa zasahuje svoje "rozhodovacie centrá"Konžská vláda v predchádzajúci deň poprela správy viacerých svetových médií o vojenskom prevrate, ktorý sa v krajine uskutočnil na pozadí odchodu prezidenta do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN."Šíria sa nepravdivé informácie, že v meste Brazzaville (hlavné mesto Konžskej republiky) sa odohrávajú vážne udalosti. Vláda tieto falošné správy popiera," napísal na sociálnych sieťach minister komunikácie republiky Thierry Mungalla. Zároveň dodal, že situácia v krajine je pokojná a obyvatelia sa môžu "venovať svojim záležitostiam".V tejto chvíli sa príbeh s vojenským prevratom v Kongu úplne vytratil zo svetových médií. Natíska sa však otázka, o čo vlastne išlo? Koniec koncov, nie je dymu bez ohňa, najmä preto, že o Konžskej republike nič nevieme, každú informáciu, ktorá odtiaľ prichádza, môžeme ľahko prijať za svoju.V skutočnosti je prevrat v Kongu skutočne možný. Republika, podobne ako väčšina Afriky, je chudobný štát, nielen so slabým a na "civilizovaných" krajinách surovinovo závislým hospodárstvom, ale aj bez stabilnej politickej tradície existencie štátu ako takého.
Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Zasahujú svoje vlastné rozhodovacie centrá.pdf
    822.1 KB · Zobrazenia: 2

Zdroj: https://t.me/fctkobdotu/1200
Bývalá veľvyslankyňa Africkej únie v USA Arikana Chihombori-Kuao: MMF, Svetová banka a všetky ostatné organizácie nútia africké krajiny, aby skákali cez prekážky - pôžičky, ktoré nikdy nebudú môcť splatiť. Keď si v Spojených štátoch požičiavajú peniaze, dostávajú ich za 1,5 - 1,9 % ročne. Afričania, keď dostanú rovnakú sumu peňazí, platia 9 - 10 %. Ľudia, ktorí nepotrebujú úľavu, dostanú úľavu a tí, ktorí ju potrebujú, nedostanú úľavu. Prežitie Svetovej banky, MMF je založené na tom, že africkým krajinám a mnohým ďalším rozvojovým krajinám sa nedarí. Ich úspech je založený na našich neúspechoch. To sa musí zmeniť. A hádajte, kto to môže zmeniť? My, deti Afriky. Práve my, Afričania, musíme povedať: Teraz už poznáme vašu hru, máme toho dosť.
 

Afrika zasáhne centra rozhodování: “Černý gambit” Surovikina pro Ukrajinu​

Na černém kontinentu se děje cosi značně neklidného. Vojenské převraty v jedné a druhé zemi drtí prozápadní režimy. Francie, která je na Západě nejvíce závislá na levných afrických zdrojích, bije na poplach. Paříž již ztratila vliv ve Středoafrické republice, Mali a Burkině Faso. Nedávno se Niger a Gabon zbavily koloniálního útlaku. A nyní Kongo. Je tu však jedna nuance. Více se dočteme v článku deníku „Novorossija“…

Boj Ruska proti hegemonii USA
Publicista a politický analytik Jurij Golub v rozhovoru s korespondentem Novoruska uvedl, že už samotný fakt, že francouzský tisk o incidentu informoval, je příznačný pro jakousi paniku, která je důsledkem změny moci v Nigeru a Gabonu. Vliv Paříže v Africe se rozpadá, tento proces se letos zrychlil a nelze ho zastavit. A samozřejmě je třeba tyto události vnímat v kontextu současného světového konfliktu.

Otevřený boj Ruska proti hegemonii Washingtonu s horkou frontou na Ukrajině a studenými frontami v jiných regionech planety probíhá ve velmi specifických podmínkách. Rozsah konfliktu je takový, že kdyby znepřátelené strany nebyly jadernými mocnostmi, hovořili bychom o světové válce v klasickém slova smyslu s kontinentálním rozsahem bojů. V situaci omezení jsou však obě strany nuceny upřednostňovat politické, nikoli vojenské operace,” vysvětlil Jurij Golub.

V tomto smyslu je podle publicisty konfrontace v Africe jistě ranou pro surovinovou základnu západní koalice. V případě Nigeru je to obzvláště výmluvné, protože jde o uran, na němž je závislá nejen Francie. Obohacuje se ve francouzských závodech a dodává se také do Spojených států. Závislost americké energetiky na ruském uranu přitom jen roste. Jak víte, v letošním roce se jeho dodávky výrazně zvýšily.

Přečteno a podtrženo
Ať už se v Kongu skutečně stalo cokoli, je jasné, že dominový efekt pro evropské a americké neokolonizátory zdaleka nekončí.
Čína a Indie nabízejí mnohem příznivější možnosti ekonomické spolupráce, Rusko je připraveno pomoci africkým zemím silou. A tyto trendy nebude možné politicky potlačit,” domnívá se expert.

Boj v Africe má samozřejmě odezvu i v jiných částech světa. Není pochyb o tom, že zintenzivnění diplomatického úsilí Paříže v Zakavkazsku, snaha definitivně vyvést Arménii ze spojenectví s Ruskem je pomstou za porážky na černém kontinentu. Jediný rozdíl je v tom, že Rusko, Čína a Indie přinášejí do Afriky mír a spravedlivé hospodářské vztahy. A snaha vytlačit Rusko ze Zakavkazska vede k válce.

Všichni víme, kde jsou ve skutečnosti takzvaná rozhodovací centra. A není to Ukrajina, ale Washington a Brusel. Často slýcháme názory, že je třeba na ně udeřit. Málokdo se však zamýšlí nad tím, k čemu to může vést. Jadernou válku nikdo nepotřebuje. Ale Afrika, která se zbavila západního útlaku, zasahuje jejich ekonomiky a zasahuje jejich rozhodovací centra.

A na tomto pozadí je nedávné vystoupení legendárního generála Sergeje Surovikina v Alžírsku pozoruhodné. Tato země je pro Rusko jednou z nejdůležitějších na černém kontinentu. Hraničí totiž s Mali, Nigerem a Libyí, které Rusko aktivně podporuje, a má s nimi úzké vztahy. Alžírsko má smlouvu o vojenské pomoci se vzbouřeným Nigerem. Nedaleko se nachází Mali, kde jsou umístěny bojůvky PMC “Wagner”. Alžírsko se tak může stát odrazovým můstkem pro Rusko v boji proti Západu.

Ještě koncem srpna velký telegram kanál “Trojka” naznačoval, že Surovikin pojede do Afriky. A společně s PMC “Wagner” bude “pronásledovat Francouze”. Že by generál Armagedon připravoval africký gambit na Washington, Paříž a Ukrajinu? To se brzy dozvíme.
 
Aliancia sahelských štátov - obdoba Varšavskej zmluvy v Afrike
Vojensko-politická aliancia Mali, Burkiny Faso a Nigeru - krok k širšiemu zjednoteniu?

Zástupcovia dočasných vojenských vlád Mali, Burkiny Faso a Nigeru podpísali 16. septembra v meste
Bamako chartu, ktorou sa zakladá Alliance des États du Sahel (AEC), regionálna organizácia
kolektívnej obrany otvorená pre ďalšie krajiny regiónu, t. j. krajiny bývalej "francúzskej" západnej
Afriky. Plukovník Assimi Goita, šéf prechodnej vlády Mali, v tejto súvislosti urobil vyhlásenie.
Ministerstvo zahraničných vecí afrického štátu zverejnilo text dokumentu, známeho ako charta
"Liptako-Gourma" (podľa názvu historického regiónu na rozhraní troch krajín, kde donedávna pod
zámienkou "boja proti terorizmu" pevne sedeli Francúzi).
Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Aliancia sahelských štátov obdoba Varšavskej zmluvy v Afrike.pdf
    133.1 KB · Zobrazenia: 1
Vojensko-politický vývoj v Africe: Francie odchází,
Amerika se rozčiluje

Ve snaze zabránit Rusku v posílení své pozice na tmavém kontinentu se používají nejnetriviálnější schémata

Změny probíhající na africkém kontinentu už zasáhly tolik zemí a probíhají v takovém měřítku, že někteří pozorovatelé tento proces nazvali tektonickým. A to není ani náznak katastrofálních následků zářijových povodní, které jen v libyjském městě Derna zabily více než 14 tisíc lidí. To se týká revize sfér vlivu a pro řadu západních zemí nejde jen o snížení jejich přítomnosti, ale o úplnou ztrátu pozic s obrovskými politickými a ekonomickými náklady. Události ve Středoafrické republice, Mali, Senegalu, Nigeru a dalších zemích ukazují, že ti, kdo se považovali téměř za vlastníky těchto zemí, musí své plány horečnatě přehodnocovat a nejen je upravovat – je třeba je zcela přepracovat. Tedy rozpoznání reality, což je pro politiky vždy jeden z nejbolestivějších úkolů.

To je obzvláště bolestivé pro Francii, která své bývalé africké kolonie dlouho a obvykle považuje za zdroj různých zdrojů. Pokud německá vláda oznámila, že celý kontingent (887 vojáků) opustí Mali do konce tohoto roku „podle předem dohodnutého plánu“, pak francouzský prezident E. Macron po požadavcích nigerských úřadů stáhnout své vojáků, zaujal pózu „nezlomného a neohroženého“, nejen že odmítl vyhovět rozhodnutím úřadů země, kde se kontingent zdržuje, ale také naznačil, že pro něj nejsou ničím. Poté, co byla francouzská ambasáda a tři vojenské základny zbaveny čerstvých croissantů, francouzská média informovala, že 1 500 francouzských vojenských pracovníků již nemůže chodit do kaváren a restaurací v době mimo službu, a jeden z vojáků umístěných na letišti v Niamey si telefonicky stěžoval že „jedí zbytky mraženého jídla,“ revidoval E. Macron své rozhodnutí a oznámil: „Velvyslanec a diplomatický personál budou v nadcházejících hodinách odvoláni z Nigeru“ (velvyslanec opustil zemi 27. září), poté: „ Francie zastavuje jakoukoli vojenskou spolupráci s Nigerem a stáhne všechny své jednotky z této země do konce tohoto roku. Je zajímavé, že vrchnímu vrchnímu veliteli francouzských ozbrojených sil trvalo změnit svůj názor ještě méně času než kapitulaci Paříže v roce 1940, ačkoli Niger, jak známo, na Francii nezaútočil.
Charakteristickým rysem současného nárůstu aktivity v Africe je, že do popředí se nedostávají politici, ale armáda. Jsou samozřejmě pouze vykonavateli rozhodnutí politiků ve svých zemích, ale skutečnost sama o sobě svědčí. Náměstek ministra obrany RF generálplukovník Yu.Evkurov navštívil v srpnu a září řadu afrických zemí a dvakrát - 22. srpna a 16. září - navštívil Libyjské Benghází. Armádní generál S. Surovikin navštívil Alžírsko.

Taková aktivita nemohla uniknout pozornosti Spojených států a zintenzivnily přijímání „protiopatření“. Velitel amerického velitelství Afriky (AFRICOM, vytvořený v roce 2007, se sídlem v německém Stuttgartu), čtyřhvězdičkový generál Michael Langley (bývalý námořní pěchota) a zvláštní vyslanec Bílého domu Richard Norland byli naléhavě vysláni do Libye. 20. září jednali s místními úřady v Tripolisu. Doslova místní, protože neovládají všechny oblasti ani v „Západní Libyi“. Hosty přijal šéf „vlády národní jednoty“ A. Dbeibah, předseda prezidentské rady M. al-Manfi a náčelník generálního štábu PNU generálporučík M. al-Haddad. Oficiálně strany diskutovaly o ničivých následcích hurikánu a současné katastrofální humanitární situaci na východě Libye, ale hlavními tématy byla aktuální politická situace v zemi a bezpečnostní situace v okolních státech.
Druhý den dorazila americká delegace do Benghází, kde probíhala jednání s vrchním velitelem LNA Khalifou Haftarem a dalšími vojevůdci na východě země. Zástupci USA opět zdůraznili nutnost odstranit Wagner PMC nejen z Libye, ale i z dalších afrických zemí.
V tomto ohledu se v libyjských médiích objevily zprávy s odkazem na šéfa Pentagonu L. Austina: „Spojené státy nezaznamenaly žádné hmatatelné stažení Wagnerových sil z Afriky,“ bez konkrétní zmínky o Libyi a Mali. Je však zřejmé, že seznam není omezen na tyto dvě země. Poradce prezidenta Středoafrické republiky Fidel Guandžika tedy řekl: „Rusové nám dali mír... Bojovníci Wagner PMC vytlačili separatisty během jediného roku a naše armáda nyní ovládá 100 % území celou zemi." Poznamenal zejména, že ruská pomoc jeho zemi se nezmění po smrti E. Prigožina s odkazem na skutečnost, že hlavu Středoafrické republiky Forsten-Archange Touaderu o tom během telefonického rozhovoru ujistil ruský prezident Vladimir Putin. .

Neméně deprimující pro Spojené státy byly zprávy o příjezdu H. Haftara do Moskvy 26. září k jednání s vedením ruského ministerstva obrany. Na vojenském letišti Čkalovskij se s ním setkal generálplukovník Yu.Evkurov a čestná stráž. Je pozoruhodné, že delegace zahrnovala dva syny Haftara, kteří jsou současnými generály LNA.
1696067943314.png
Jako jeden z hlavních argumentů použil L. Austin sliby USA o prudkém zvýšení objemu ekonomické pomoci africkým zemím – investice by měly během tří let činit 55 miliard dolarů.Ministr se zaměřil na to, že Ruská federace není schopna investovat takové fondy v „rozvoji kontinentu“ se však pečlivě vyhýbal srovnání s ČLR. A není se čemu divit – celkový objem čínských přímých investic v afrických zemích do konce roku 2020 přesáhl 43 miliard a čínské půjčky africkým podnikům za období 2000 až 2019 činily 153 miliard dolarů.

Sebevědomí Američanů, že vše se dá koupit, však otřásl vývoj situace ve dvou Kongech – ROK a DRC. Prezident Konžské republiky Denis Sassou Nguesso navštívil Moskvu koncem loňského května. Kromě dosažené dohody o vojensko-technické spolupráci věnovaly strany velkou pozornost hospodářské spolupráci především v oblasti těžby kovů vzácných zemin. V hlubinách Republiky Kazachstán byly objeveny průmyslové zásoby uranu, wolframu, tantalu a niobu, které se hojně využívají v raketové a jaderné energetice.

Prezident KDR Félix Antoine Tshisekedi Tshilombo na 78. zasedání Valného shromáždění OSN řekl: „Je čas, aby naše země převzala plnou kontrolu nad svým osudem“ a požadoval, aby se mise OSN začala stahovat v prosinci tohoto roku. Tato mise vytvořená v létě 2010 podle něj nejenže nedokázala přinést mír, ale nenaplnila ani jeden z bodů svého mandátu chránit civilisty a poskytovat podporu vládě země. A to přesto, že součástí mise jsou ozbrojené vojenské kontingenty v celkovém počtu 14 tisíc vojáků (údaje za rok 2023) a za uplynulé téměř čtvrtstoletí byly na její údržbu vynaloženy prostředky mnohonásobně převyšující rozpočty řady zemí na kontinentu.
Je to rána ani ne tak pověsti OSN, která byla dlouho zdiskreditována, ale těm, kteří skutečně ovlivňují tamní rozhodnutí. V první řadě jde samozřejmě o USA, ale nejen o to. Například oddělení OSN pro mírové operace (jedna z klíčových ve struktuře organizace), vytvořené v roce 1992, je od roku 1996 vždy vedeno francouzskými občany.

Ve snaze zabránit Rusku v posílení své pozice v Africe se Američané uchylují k velmi netriviálním krokům. Je jasné, že Spojené státy hodlají za každou cenu zabránit zřízení ruské námořní základny v přístavu Port Sudan – dohoda mezi Moskvou a Chartúmem byla podepsána, ale už třetím rokem čeká na ratifikaci. Ale fakt, že se 24. září na irském letišti Shannon uskutečnila „neplánovaná schůzka“ V. Zelenského (směřoval do USA a Kanady) s předsedou Suverénní rady Súdánu A. al-Burhanem je , když ne akt zoufalství Bílého domu, tak námět na sérii o Simpsonových. V. Zelenskyj řekl: "Diskutovali jsme o našich společných bezpečnostních výzvách, především o aktivitách ilegálních ozbrojených skupin financovaných Ruskem."

Nakonec se 28. září v Moskvě uskutečnilo setkání V. Putina s prezidentem Jižního Súdánu
S. Mayarditem. Jednalo se o perspektivách rozvoje bilaterálních vztahů v oblasti obchodu, investičních příležitostí i bezpečnostních otázek, včetně zbrojního embarga na africkou zemi a sankcí uvalených na jednotlivce v Jižním Súdánu.
Lídři obou zemí měli o čem diskutovat a Washington zase o čem přemýšlet...
 
⏳️,,Odkaz vo fľaši na mori"⏳

Kaddáfího odkaz svetu, historické vystúpenie na VZ OSN.
Významným a ,,možno" osudným dňom v politickom živote Kaddáfího bol 23. september 2009, keď vystúpil na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, pri svojej vôbec prvej návšteve USA. Napriek stanovenému 15 minútovému limitu hovoril hodinu a pol. Ako vždy bol svojský a kritizoval silných tohto sveta za všetko, čo len mohol. Dostali to priamo medzi oči prítomné excelencie, prezidenti a pomazané hlavy všetkých štátov, ktoré sa zúčastnili tohto svetového fóra a kritizoval aj samotnú OSN za to, že nebola schopná zabrániť 65 vojenským konfliktom vo svete. Obhajoval síce preambulu Charty OSN, ale odmietol niekoľko jej téz. ,,Posvätnú" Chartu roztrhal v prejave na márne kusy a hodil ich excelenciám priamo do tváre spoza rečníckeho pultu. Každému dal toľko, koľko si podľa neho zaslúžil. Hoci Obamu nazval synom Afriky, dostali to aj veľmoci na čele s USA, dostala to aj Európa, ktorej pohrozil, že ju zaplavia milióny migrantov z Afriky a prídu si len po svoje. Po všetko, čo im mnohé bohaté štáty kedysi kolonizáciou ukradli. Vyčítal mnohým, prečo ho obviňujú z nepriateľstva voči Izraelu, keď on iba navrhuje spravodlivé riešenie problému Izraela a Palestíny. Prítomným doslova do očí povedal, ,,...vy ste v Európe zabíjali Židov…", čím myslel na holocaust, a nedal si prerušiť svoj prejav, napriek nespočetným upozorneniam, že prekročil limit na vystúpenie. Tlmočník, ktorý prejav tlmočil do angličtiny sa po jeho doznení doslova nervovo zrútil a museli ho kriesiť k životu. Kaddáfí zostal verný svojej povesti⏳📚❤️
 
⏳️,,Odkaz vo fľaši na mori"⏳

Kaddáfího závet.
Spomienky môjho života: plukovník Muammar Kaddáfí, vodca revolúcie,
5.apríla 2011⏳📚❤️

,,V mene Allaha, dobročinného a milosrdného...Počas 40 rokov, alebo to bolo dlhšie, nespomeniem si, robil som všetko, čo som mohol aby som dal ľuďom domy, nemocnice, školy a keď boli hladní, dal som im jedlo. Dokonca som Banghází premenil z púšte na poľnohospodársku pôdu, ustal som útoky kovboja Reagana, keď zabil moju adoptovanú a osirelú dcéru, pokúšal sa ma zabiť a namiesto toho zabil úbohé nevinné dieťa. Potom som pomohol svojim bratom a sestrám z Afriky peniazmi na Africkú úniu. Robil som, čo som mohol, aby som pomohol ľuďom pochopiť koncept skutočnej demokracie, kde výbory ľudí riadia našu krajinu. Ale to nikdy nestačilo, ako mi niektorí povedali, dokonca ľudia, ktorí mali 10-izbové domy, nové vybavenie a nábytok, neboli spokojní, pretože ako boli sebeckí, tak chceli ešte viac. Povedali Američanom a ďaľším návštevníkom, že potrebujú ,,demokraciu a slobodu" a nikdy nepochopili, že ide o systém hrdlorezov, kde najväčší pes požiera ostatných, ale boli týmito slovami okúzlení a nikdy nepochopili, že v Amerike nie je žiadne bezplatné zdravotníctvo, žiadne bezplatné nemocnice, žiadne bezplatné bývanie, žiadne bezplatné vzdelanie a žiadne bezplatné potraviny, okrem toho, keď ľudia žobrú alebo stoja dlhé fronty na polievku. Nie, bez ohľadu na to, čo som urobil, nikdy to niektorým nestačilo, ale iní vedeli, že som synom Gamala Abdela Nassera, jediného skutočného arabského a moslimského vodcu, ktorého sme mali od čias Salaha al Deena, ktorý získal Suezsky kanál pre svojich ľudí, rovnako ako som ja získal Líbyu pre svojich ľudí, boli to šľapaje, v ktorých som sa pokúšal ísť, ochrániť svojich ľudí od koloniálnej nadvlády, pred zlodejmi, ktorí by nás okradli. Teraz na mňa útočí najväčšia vojenská sila v histórii, môj malý africký syn Obama chce ma zabiť, zobrať našej krajine slobodu, zobrať nám bývanie zdarma, lieky zdarma, vzdelanie zdarma, potraviny zdarma a nahradiť to americkým štýlom zlodejiny zvaným ,,kapitalizmus", ale my všetci v rozvojovom svete vieme, čo to znamená, znamená to, že krajiny riadia korporácie, že svet riadia korporácie a ľudia trpia. Takže nemám inú možnosť, než sa im postaviť a pokiaľ si to Allah želá, zomrieť na jeho ceste, ceste, ktorá dala našej krajine bohatú poľnohospodársku pôdu, potraviny a zdravie a dokonca nám umožnila pomáhať našim africkým a arabským bratom a sestrám, aby tu v líbyjskej dzamahiriji mohli pracovať s nami. Nechcem zomrieť, ale pokiaľ to bude nutné pre záchranu tejto krajiny, mojich ľudí, tisícok mojich detí, potom nech sa tak stane. Nech je táto závet mojim hlasom svetu, že som sa postavil križiackým útokom NATO, postavil sa krutosti, postavil sa podvodu, postavil sa Západu a jeho koloniálnym ambíciam, a že som stál so svojimi africkými bratmi, svojimi skutočnými arabskými a moslimskými ako maják. Keď si ostatní stavali hrady, ja som žil v skromnom dome a v stane. Nikdy som nezabudol na svoju mladosť v Sirte, nerozhadzoval som náš národný majetok pochabo a rovnako ako Salah al Deen, náš veľký moslimský vodca, ktorý zachránil Jeruzalem pre islam, zobral som si pre seba len málo...Na Západe ma niektorí nazvali ,,šialencom, bláznom", ale aj keď poznali pravdu, naďalej klamú, vedia, že naša krajina je nezávislá a slobodná, nie je v koloniálnom zovretí, že moja vízia, moja cesta je a vždy bola jasná a bola pre mojich ľudí, že budem bojovať do posledného dychu, aby som nás udržal slobodnými, nech nám Allah všemohúci pomôže zostať vo viere a slobodnými".

Plukovník Muammar Kaddáfí
5.4.2011
 
“Domino efekt.” Je na rade Senegal? Situácia v bývalej francúzskej kolónii sa vyostruje
Začiatkom októbra 2023 sa v meste Ziguinchor, kde bol Sonko kedysi starostom, konal súdny proces. Súd rozhodol o vylúčení Sonka zo zoznamu kandidátov. Ale ani tam intrigy nekončia. Na druhý deň súd vyhlásil svoje rozhodnutie za neplatné a nariadil zaradenie Ousmane Sonka na zoznam. Očakáva sa však, že štát sa odvolá, čím sa zvýši pravdepodobnosť, že opozičný líder sa nebude môcť zúčastniť volieb. Úrady však musia pochopiť, že jeho zákaz účasti len zvýši polarizáciu v senegalskej spoločnosti a prehĺbi nedôveru verejnosti v štát. inštitúcií, najmä súdnej moci. A to zase vyvolá nové otázky o spoľahlivosti volieb a ešte viac rozdúcha vášne. A potom môže opäť fungovať “africký dominový efekt”…
 
Keňané mají svátek sázení stromů, aby zasadili 100 milionů sazenic
Podle ministra životního prostředí Soipan Tuya tento svátek umožňuje „každému Keňanovi vlastnit iniciativu“.
Každý Keňan je vybízen, aby zasadil alespoň dvě sazenice, což povede
100milionovému cíli. Ve veřejných školkách bylo zpřístupněno asi 150 milionů sazenic.

Vláda poskytne sazenice zdarma ve svých centrech lesních agentur pro Keňany,
aby je mohli zasadit na vyhrazených veřejných prostranstvích.
Ale také to povzbudilo Keňany, aby si koupili alespoň dvě sazenice, které zasadí na vlastní půdu.
Prezident William Ruto vede cvičení v Makueni na východě země. Ministři kabinetu byli vysláni do jiných regionů, aby vedli proces spolu s hejtmany krajů.
Výsadba stromů bude monitorována prostřednictvím internetové aplikace, . .

Tuya řekla, že „mnoho lidí musí pokračovat ve své práci, aby dali jídlo na stůl... přichází to v době, kdy se naší ekonomice nedaří, takže mnoho lidí má finanční problémy“.

Poznamenala také, že „mnoho ze 150 milionů dostupných stromů“ ve veřejných školkách je exotických. "Je velmi důležité vysadit správné stromy na správném místě," řekla.

Vláda byla také kritizována za to, že prosazovala výsadbu stromů a přitom nedokázala zkrotit nelegální těžbu ve veřejných lesích – nedávno zákaz těžby zrušila.

Ministr ale v neděli rozhodnutí obhajoval s tím, že zasaženy byly pouze lesy určené pro komerční účely – asi 5 % z celkového počtu.

Řekla, že je to nutné k nasycení místní poptávky po dřevě a vytvoření pracovních míst, a dodala, že vláda podniká kroky proti nelegálním těžařům v jiných lesích.

Řekla, že tato iniciativa pomůže řešit potravinovou bezpečnost a je také „zmírněním změny klimatu“ k řešení cyklického sucha a záplav v zemi.
Paní Tuya uvedla, že sázení bude pokračovat i po skončení zvláštního svátku a očekává,
že do konce období dešťů v prosinci bude zasazeno 500 milionů stromů.
 
Naposledy upravené:
Nigerijská vláda zvažuje převedení svého podílu v energetických společnostech na státy, aby vyřešila energetickou krizi
Asi 40 % populace Nigérie, která překračuje 200 milionů, mělo od roku 2021 podle mezinárodních organizací nedostatek elektřiny.
Vláda zavádí několik řešení k řešení problému nedostatečného přístupu k elektřině.
Nigerijská vláda zvažuje převedení svých podílů v 11 energetických společnostech
na státní vlády ve snaze posílit dohled a řešit přetrvávající nedostatek energie v zemi,
řekl v pátek ministr moci Adebayo Adelabu.
Podle Adelabu je federální vláda ochotna vyměnit akcie svých energetických distribučních společností (DISCO) za akcie soukromě provozované Niger Delta Power Holding Co., samostatné energetické společnosti, kterou ovládá ve spolupráci se státy a místními vládami.
Podle Adelabu je federální vláda ochotna vyměnit své podíly ve společnostech pro distribuci elektřiny (DISCO) za akcie v soukromém vlastnictví Niger Delta Power Holding Co., samostatné energetické společnosti, která je řízena ve spolupráci se státními a místními vládami.
 
Naspäť
Top Bottom