• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Správy z Vatikánu

Tvoj vyklad je zaujimavy a da sa suhlasit s tym co pises ale je v tom prikazani vidim prihluple slnieckarenie. Zidia tam maju milovat svojich blizkych, krestania v slove blizny v podstate vsetkych ludi. Vyklady su rozne ale ja ludi co nepoznam nemienim milovat staci ze respektujem druheho cloveka kazdy ma svoju cestu. To prikazanie prave nabada riesit druhych na ukor seba ludia pocuju hlavne prvu cast. Jak radi sa kutru ludia v druhych ludoch. Ci sa mylim? Kolko ludi riesi seba?
Tam ide hlavne o to, aby sa vyvážili extrémy:
1. ak má o sebe niekto nízku mienku, komplexy, slabú úctu k sebe - tak aj keď sa bude snažiť milovať druhých, obetovať sa pre druhých, nebude to správne fungovať. Druhí vycítia tu slabosť a krehkosť tohto človeka, že aj jeho "láska" je krehká ako on sám. Je ako bublina, ktorá môže pri najmenšom dotyku prasknúť. Pretože kto nemá k sebe zdravú sebaúctu, nemôže dať ani druhému pevné city. Veď ľudia nepotrebujú krehkú ozdobu do vitríny, ale pevnú oporu do života...
(Dobrá terapia je snažiť sa vedome chodiť vzpriamene, nehrbiť sa. Jednoduché cvičenie, ale bude vytvárať pozitívny tlak na psychiku, aby si jedinec uvedomil, že ľudia sú síce omylní a nedokonalí, ale bez výnimky každý človek (ktorý nepácha ťažké zlo) si zaslúži úctu.)

2. ak je niekto prílišný egoista a narcis, tak sa potrebuje začať pozerať aj na druhých, nielen na seba. A kde začať? Od tých najbližších: členovia rodiny, príbuzní, priatelia, kolegovia. Netreba hľadať ciele páchania dobra príliš ďaleko. Najlepšie je začať od najbližších postupne k vzdialenejším...
 
Naposledy upravené:
Tam ide hlavne o to, aby sa vyvážili extrémy:
1. ak má o sebe niekto nízku mienku, komplexy, slabú úctu k sebe - tak aj keď sa bude snažiť milovať druhých, obetovať sa pre druhých, nebude to správne fungovať. Druhí vycítia tu slabosť a krehkosť tohto človeka, že aj jeho "láska" je krehká ako on sám. Je ako bublina, ktorá môže pri najmenšom dotyku prasknúť. Pretože kto nemá k sebe zdravú sebaúctu, nemôže dať ani druhému pevné city. Veď ľudia nepotrebujú krehkú ozdobu do vitríny, ale pevnú oporu do života...
(Dobrá terapia je snažiť sa vedome chodiť vzpriamene, nehrbiť sa. Jednoduché cvičenie, ale bude vytvárať pozitívny tlak na psychiku, aby si jedinec uvedomil, že ľudia sú síce omylní a nedokonalí, ale bez výnimky každý človek (ktorý nepácha ťažké zlo) si zaslúži úctu.)

2. ak je niekto prílišný egoista a narcis, tak sa potrebuje začať pozerať aj na druhých, nielen na seba. A kde začať? Od tých najbližších: členovia rodiny, príbuzní, priatelia, kolegovia. Netreba hľadať ciele páchania dobra príliš ďaleko. Najlepšie je začať od najbližších postupne k vzdialenejším...
Jardob mas dar reci a pekneho slova. Suhlasim co pises. Ta problematika je ale zlozitejsia. Clovek sam seba nevidi. Ako sa dozvie ze je narcis alebo ze ma slabu uctu k sebe? Kde sa v nom vzal ten chybny program? Ludia sa radi trapia budu sa drzat toho programu nevidia sa. Nejake navody ako z toho von? Dnes su ale v biblii aj v prikazaniach su veci velmi domotane. Ja si idem svoje (aj ked si nejdem svoje). Pripad od pripadu. Teda kto je ten clovek komu treba pomoct? Nebudem mu viacej skodit ked budem zasahovat do jeho zivota? A co to ta laska vlastne je? A podobne.
 
Naposledy upravené:
Čakal som, či prídu s tmavým. A prišli. Niektoré predpovede hovoria, že posledný pápež bude čierny. A pak má nastať "koniec sveta" ;):LOL:
Všetky predpovede je potrebné správne vložiť do kontextu. Ak katolici hovoria o konci sveta, tak tým myslia koniec ich sveta, nie koniec života na planéte.
Podobne aj apokalypsa nie je koniec sveta, koniec existencie. Je to len zmena vo svete. Lenže nie všetci jedinci na planéte sú schopní prijať takú zmenu, nie sú schopní adaptovať sa, a tak pre nich to reálne znamená koniec aktuálnej existencie.
 
Som zvedavý čo chce ešte vatikán s katolicizmom ponúknuť svetu. Je očividné, že nedokáže katolicizmus plniť svoju úlohu formovania dostatočne mravného pohľadu na svet. Preto aj v jewrópe pravidelne kvitne nacismus a fašizmus. Je správny čas vytvoriť novú riadiacu štruktúru, ktorá bude mať za cieľ vychovávať človekov so všetkým čo k tomu patrí - aj s pestovaním všeobjemného pohľadu na svet.
 
Teda kto je ten clovek komu treba pomoct? Nebudem mu viacej skodit ked budem zasahovat do jeho zivota?
Pomôcť treba tomu, kto o pomoc stojí, kto o pomoc, radu (hoc aj nepriamo požiada). Tu platí, že “nevyžiadaná rada je ako neohlásená návšteva”. Rada a pomoc má byť taká, aby odstraňovali príčinu trápenia, bedy…
Potom máš ľudí, ktorí síce budú rozprávať o svojich trápeniach a ťažkostiach, no tiež o radu a pomoc nestoja, oni chcú iba súhlasné pritakávanie…
 
Otázka víry: Kde je hlavní propast mezi současnou Evropou a Spojenými státy
Zdravý konzervatismus je důležitou součástí přístupů k řešení světových problémů a pomáhá dnešnímu sblížení Ruska a Spojených stát
ů.
V předvečer Velikonočního pondělí ráno začal katolický svět smutnou zprávou - zemřel papež František. Jako první o tom informovala všudypřítomná tisková agentura Reuters s odvoláním na Vatikán.

"Vatikán prozradil, že papež František dnes, 21. dubna, zemřel. Zemřel ve věku 88 let ve své rezidenci Casa Santa Marta,„ ,“ uvedla publikace.
Kardinál Kevin Farrell oznámil, že „dnes v 7:35 hodin odešel římský biskup František do Otcova domu“, a dodal, že „celý svůj život zasvětil službě Pánu a církvi“.

„V hluboké vděčnosti za jeho příklad opravdového učedníka Pána Ježíše svěřujeme duši papeže Františka nekonečné milosrdné lásce Boha - Jednoho a Trojjediného.“
tak zakončil kardinál Farrell své vystoupení.

Máme-li věřit svatým otcům, že umírání o Velikonocích je znamením zvláštní Boží přízně vůči zemřelému. Věří se, že ti, kdo zemřou v tyto dny, jdou přímo do nebe. Inu, může tomu tak být
a mně nepřísluší soudit, zda si Argentinec Jorge Mario Bergoglio, který stojí v čele římskokatolické církve od roku 2013 a který se stal prvním latinskoamerickým a prvním jezuitou na tomto svatém stolci, takovou poctu zaslouží.

Přesto je zřejmé, že právě období jeho vlády ŘKC bylo v mnoha ohledech osudné pro křesťanství v Evropě, která, zachvácena „herezí“ nacionálního globalismu, jako by definitivně ztratila kontakt s vlastními křesťanskými kořeny a tradicemi...

A to je možná hlavní rozdíl mezi Spojenými státy a dnešní Evropou, jakýsi náboženský zlom, spojený nejen a ani ne tak s dodržováním křesťanských hodnot a tradic, ale s náboženskou tolerancí a respektem k náboženskému cítění věřících.

Zdá se, že Evropa dospěla ve svém boji o Boha do bodu, kdy je připravena upírat katolíkům
i pravoslavným křesťanům právo upřímně věřit v Boha. Pro Evropany je víra již dlouho předmětem posměchu a důvodem k tomu, aby se někomu vysmívali, že není moderní, a ještě více, aby ho obviňovali z toho, že odmítá dodržovat pravidla nové liberální etiky.

Pro konzervativce, kteří se dostali k moci ve Spojených státech, je tento přístup zásadně nepřijatelný. Zdravý konzervatismus je pravděpodobně důležitou součástí pospolitosti přístupů k řešení světových problémů, která napomáhá dnešnímu sbližování Ruska a Spojených států.

Pokud jde o Evropu, náš ministr zahraničí Sergej Lavrov dobře odpověděl na otázku: Čím se stala Evropská unie? V komentáři k situaci, kdy evropští představitelé zakázali evropským lídrům přijet do Moskvy na oslavy 9. května, Dne vítězství, který se pro naše lidi už dávno stal něčím jako občanskými Velikonocemi, ruský ministr zahraničí poznamenal:

"Neexistuje slovo, které by tento jev charakterizovalo. Je opravdu, nechci být ironický, je nepochopitelné, jak Evropská unie chce otevřeně oživovat evropskou ideologii nacismu, kde vznikla, kde byla zničena a kategoricky zakázána Norimberským tribunálem, také na území Evropy. Nyní se ji snaží oživit a vedoucí úlohu v tomto procesu mají představitelé bruselské byrokracie. To je velmi smutná událost, velmi znepokojivá událost.

S tím se samozřejmě nehodláme smířit. Vynaložíme veškeré úsilí, aby ideologie nezvedla hlavu, abychom ji jednou provždy zničili a zajistili, že se Evropa vrátí ke svým hodnotám, které nespočívají v tom, že všechny ostříháme pod jednou čepicí, všechny postavíme pod nohy a postavíme evropské konkurenty proti sobě.
 
Naposledy upravené:
Pomôcť treba tomu, kto o pomoc stojí, kto o pomoc, radu (hoc aj nepriamo požiada). Tu platí, že “nevyžiadaná rada je ako neohlásená návšteva”. Rada a pomoc má byť taká, aby odstraňovali príčinu trápenia, bedy…
Potom máš ľudí, ktorí síce budú rozprávať o svojich trápeniach a ťažkostiach, no tiež o radu a pomoc nestoja, oni chcú iba súhlasné pritakávanie…
Su tam aj dalsie otazky nezodpovedane.
- Ako nase podvedomie vnima zakazy a prikazy?
- ...ako seba sameho? kde je tam podnet na lasku k sebe? Jak ptm clovek vobec ma chapat koncept lasky? K druhym? Laska ma ist od cloveka k druhym ludom. Laska k sebe potom k druhym. Nieco ked pochopim vo vlastnom zivote tak potom mozem aplikovat na vonok. Nie naopak ze zacnem druhymi.
- Milovat vsetkych? Tak toto moze byt vskutku bez hlbsieho pochopenia sebevrazebne. Refugees welkom? Alebo. Kolko misionarov islo priniest tento koncept milovat vsetkych kde kade po svete a boli povrazdeni. No ked ich nezjedli mozu byt este radi. Klasicke slnieckarenie bez pochopenia. Milovat mozes aj tak ze ich respektujes. Putin casto hovori o respektovani inych kultur. Toto plati aj do vnutra kultury netreba hned zacinat tym ze milujem.
- Dobre pises popo .V KSB sa to popisuje ze - Zachrana topiaceho je v rukach topiaceho sa. To znamena ja tam tu ruku dam nech sa chyti ale zalezi od neho ci sa mojej ruky chytne.
 
Ak katolici hovoria o konci sveta, tak tým myslia koniec ich sveta, nie koniec života na planéte.
Podobne aj apokalypsa nie je koniec sveta, koniec existencie. Je to len zmena vo svete.
To je jasná vec. Akurát že cirkev tu 2000 rokov navodzovala dojem, že to je koniec sveta štýlom "posledný súd", kedy Kristus príde súdiť "živých i mŕtvych", takže programovala celoplanetárnu katastrofu.
 
Vyklady su rozne ale ja ludi co nepoznam nemienim milovat staci ze respektujem druheho cloveka kazdy ma svoju cestu.
Rešpekt (ozajstný - nepliesť s toleranciou) je jednou z najvyšších foriem lásky.
To prikazanie prave nabada riesit druhych na ukor seba ludia pocuju hlavne prvu cast.
Toto "prikázanie" nadobudlo ako celok konotáciu, ktorú spomínaš, práve nesprávnym cirkevným stáročným vysvetľovaním. Nemôžeme oddeliť hlavu od tela, aby človek bol živý. A tak ani to prikázanie nemožno rozdeliť a vytrhnúť si len jednu jeho časť. Doslovne je tam povedané:
"Miluj svojho blížneho ako seba samého!" (Ani menej, a ani viac). Iba človek, ktorý má sám seba naozaj rád (nepliesť so sebectvom), dokáže dávať to isté, čo dopraje sám sebe, v rovnakej miere aj druhému. Biblia ponúka v tomto smere ďalší nepochopený/prekrútený citát:
"Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.." A tento s tým prvý napriamo súvisí. To, či niečo mám (vlastním) alebo nemám (nevlastním) závisí od vnútorného pocitu ne/spokojnosti že to ne/mám (ne/vlastním). Pretože boháč môže mať všetko na svete, ale nemusí byť spokojný, a vo výsledku svojou nevďačnosťou za to, čo má, príde až k: "tomu sa vezme aj to čo má ..." Ale rovnako tak chudák, ak je ufrfľaný, že nič nemá, že všetko je nah*vno (je nevďačný, nevidí to, čo má, absentuje v ňom pocit hojnosti, nepociťuje napríklad, že je zdravý, že má vždy čo jesť, že má vždy kde bývať, že má napríklad krásnu a dobrú ženu/zdravé deti a pod.) tak ho jeho videnie sveta privedie postupne k tomu, že "sa mu vezme aj to, čo má" = to, čo títo dvaja posielajú do sveta okolo seba, čo v ňom vidia, čo do neho projektujú (svoj vnútorný svet), to od neho nakoniec aj zrkadlovo dostanú nazad podľa princípu "ako dnu, tak aj navonok", ako výsledok svojho "tvorenia" (tvoriť možno i v negatívnom slova zmysle). A opačne, ak chudák vnútorne pociťuje vďačnosť za všetko, čo má, a zveľaďuje v sebe onen pocit toho, že má, vytvorí takú dynamiku udalostí, že vo výsledku môže rásť a rozvíjať sa, jeho majetok môže narastať. A rovnako tak aj boháč, pokiaľ dokáže (ale pozor! "Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako boháčovi vojsť do kráľovstva nebeského." - pre prílišnú starosť o hmotné statky často dokáže človek zaviaznuť v nej a lipnúť na týchto statkoch) práve vnútorne v sebe udržiavať ten pocit, že "má", no tak bude mať ešte viac a ešte lepšie ("kto má, tomu sa ešte pridá"). Pritom definícia:
1. mať = dlhodobo pociťovať hlboký vnútorný pocit šťastia a naplnenosti a udržiavať ho,
2. nemať = dlhodobo pociťovať pocit nedostatku, byť nešťastný a príčinu vidieť všade inde, len
nie v sebe
3. mať/nemať sa netýka iba hmotných (do)statkov,
Späť k "Miluj blížneho svojho ...". Tú odbočku k "mať/nemať" som urobil preto, lebo s ňou je nerozlučne spojený aj princíp prijímania/dávania. Prijímať môže iba ten, kto VIE PRIJAŤ. A dávať môže iba ten, kto MÁ Z ČOHO DÁVAŤ. Tu sa dostávame k tomu, že iba taký človek, ktorý sám seba miluje/má rád/rešpektuje naozaj a opravdivo/skutočne/hlboko, MÁ Z ČOHO DÁVAŤ aj lásku/rešpekt inému človeku. Lebo má. Žije zo svojho vnútorného zdroja, z tej dynamiky "mám!", ktorú vie vytvoriť a vytvorí toľko, že má aj z čoho rozdávať, a vtedy dokáže milovať/mať rád/rešpektovať presne touto istou formou aj iného človeka = správať sa k nemu tak, ako vnútorne miluje/má rád/rešpektuje samého seba. Ak nemám z čoho dávať, nevytvoril som v sebe dostatočnú dynamiku lásky/rešpektu, nebude mi to v živote fungovať, a nebude sa mi to vracať od iných, pretože môj vnútorný stav tomu nezodpovedá.
A pozor! "Milovať" neznamená iba hladka, krásne sa na niekoho usmievať, byť stále iba láskavý, dobručký (a všetko to slniečkarske, čo tam možno vidíš). Milovať znamená napríklad aj vedieť človeku povedať nepríjemnú pravdu, ak o ňu stojí. Alebo nastaviť mu hranice, pokiaľ ich neustále prekračuje. Tu práve dokážem milovať sám seba/rešpektovať sám seba a dovolím inému brať len toľko, koľko môžem dať tak, aby to nebolo na môj úkor. Ak človek pociťuje, že sa "musí pre niekoho obetovať", čerpá nad svoje možnosti "na úver" z toho čo nemá, a po čase dostane od života JŽO, že on si "bral úver" preto, aby "pokryl úvery iných". Treba veľmi opatrne pristupovať k "dávaniu nad svoje možnosti". Preto som hovoril predtým o "páchaní dobra". Milovať sám seba a milovať blížneho (alebo rešpektovať, ak sa ti to páči viac), sú spojené nádoby. Nikto nemôže milovať iného človeka, pokiaľ zanedbáva sám seba. V tom citáte je to povedané. Ale cirkev z toho spravila "bonsaj". Vysvetlila to tak, ako to nie je.
 
Jak radi sa kutru ludia v druhych ludoch. Ci sa mylim? Kolko ludi riesi seba?
A k tomuto, áno, je to tak u väčšiny ľudí. Je to o úrovni vedomia. Seba treba riešiť v prvom rade. A preto sa nie je moc dobre pozerať ani na to, či niekto niekoho rieši. Máme čo robiť, každý sám so sebou.
 
Spíše údajně byl ukřižovaný. Nejlépe odpovídá hypotéza, že měl z něj být udělán AntiKrist. Kněží si vymohli složitě, aby nebyl kamenován, ale ukřižován (podle římského práva, ale Řím místním kněžím nebránil řídit dav, mohli odsoudit z místních koho chtěli a kdy chtěli. Kněží museli Piláta přemluvit a on se zpočátku bránil a pak řekl "myji si ruce", to vy jste rozhodli a mě do toho dotlačili), aby šel oživit a pak by davu těžko Joshua vysvětlil jinou verzi než měli připravenou kněží. Ovšem HNR a boží ruka náhody a on utekl (zmizel možná už dříve a ukřižovali někoho jiného). Ta panika kněží dýchá i skrz ta staletí. Bulgakov to naznačuje, jestli vědomě nebo intuitivně neumím posoudit (poznámka: jeho díla si oblíbil Stalin), každopádně jeho tvorba mnohé napověděla o GP.
Aj k tomuto sa ťažko vyjadrím. Tých verzií, čo tak sledujem, je viac a nie o každej mám informácie. Preto ak dovolíš, budem tvoju a aj Popolvárovu verziu čo sa Ježišovej smrti týka:
Biblický príbeh Ježiša je vyskladaný z dvoch príbehov: z prvého príchodu Ježiša cca pre 2 000 rokmi, kedy ukrižovaný nebol, a preto islam v Koráne správne tvrdí, že Kežiš ukrižovaný nebol a z druhého Ježišovho príchodu, cca v 12. storočí, kedy už ukrižovaný bol - v Carihrade. To, že ho v biblickom príbehu popravili Rimania, nie je v rozpore so skutočnosťou, pretože v 12. storočí tzv. Byzancia sa ešte stále nazývala Romaiké Autokratoria (Rímska ríša).
To, že bol ukrižovaný na jednom z pahorkov v blízkosti Carihradu, je zobrazené na jednom stredovekom obraze ukrižovania, kde v pozadí je Bospor a hrad. Jeho zrúcanina stojí podnes.
... pokladať zatiaľ sám pre seba sa nepreukázanú (to znamená hypotézu), rovnakú ako tú cirkevnú. Nemám dostatok informácií na to, aby som mohol povedať opak. Jednou verziou nepresvedčíš jedných a druhou zas druhých, preto som názoru, že sa treba dívať "za oponu"/za daný obraz/hypotézu v zmysle toho, rozlíšiť, čo sa deje v praxi, a ako sa s tým dá naložiť tak, aby to bolo na prospech a nie naopak. A v praxi sa pokľaká pred ukrižovaným = symbolicky sa uctieva smrť. V praxi sa premieňa víno na krv a chlieb na telo a potom "sa to je" = symbolický kanibalizmus/satanizmus. V praxi sa život považuje za "slzavé údolie", smrť za "vykúpenie" a posmrtný život za "raj/peklo" = totálne mimo misu. Som toho názoru, že týmto výkladom dnes už dokáže viac ľudí pochopiť, čo vlastne robia/uctievajú, než keď dostanú alternatívnu verziu histórie. Pretože história je až 2. zo ZPR. A keď im ukážeme prax a jej symbolický význam, ukazujeme na 1. ZPR.

Inak @Popolvár
Verzia, ktorú si pridal otvára zaujímavé otázky:
1. Druhý príchod Ježiša po 1200 rokoch = reinkarnácia?
2. Bol to ten istý Ježiš = dožil sa 1200 rokov?
3. Načo mal Ježiš prísť po 1200 rokoch - zámer: korekcia bludov v jeho učení?
 
Človek sam seba nevidi. Ako sa dozvie ze je narcis alebo ze ma slabu uctu k sebe? Kde sa v nom vzal ten chybny program? Ludia sa radi trapia budu sa drzat toho programu nevidia sa. Nejake navody ako z toho von?
Kto sa o toto naozaj zaujíma, vlastne sa zaujíma o otázku vlastného zdravia a to je v podstate otázka čisto o tom, akú koncepciu života človek žije.

Na to, aby porozumel princípom fungovania vlastného zdravia, nevyhnutne musí porozumieť princípom vlastnej duševnej harmónie a duševného zdravia ako nedodeliteľnej zložky celostného zdravia:

Teória i prax na tomto poli existujú už dlho, akurát tým, že človek ide podľa princípu odskúšania všetkých nefungujúcich možností, tak tieto vedomosti sa často marginalizujú/nedoceňujú.
 
Naposledy upravené:
Rešpekt (ozajstný - nepliesť s toleranciou) je jednou z najvyšších foriem lásky.

Toto "prikázanie" nadobudlo ako celok konotáciu, ktorú spomínaš, práve nesprávnym cirkevným stáročným vysvetľovaním. Nemôžeme oddeliť hlavu od tela, aby človek bol živý. A tak ani to prikázanie nemožno rozdeliť a vytrhnúť si len jednu jeho časť. Doslovne je tam povedané:
"Miluj svojho blížneho ako seba samého!" (Ani menej, a ani viac). Iba človek, ktorý má sám seba naozaj rád (nepliesť so sebectvom), dokáže dávať to isté, čo dopraje sám sebe, v rovnakej miere aj druhému. Biblia ponúka v tomto smere ďalší nepochopený/prekrútený citát:
"Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.." A tento s tým prvý napriamo súvisí. To, či niečo mám (vlastním) alebo nemám (nevlastním) závisí od vnútorného pocitu ne/spokojnosti že to ne/mám (ne/vlastním). Pretože boháč môže mať všetko na svete, ale nemusí byť spokojný, a vo výsledku svojou nevďačnosťou za to, čo má, príde až k: "tomu sa vezme aj to čo má ..." Ale rovnako tak chudák, ak je ufrfľaný, že nič nemá, že všetko je nah*vno (je nevďačný, nevidí to, čo má, absentuje v ňom pocit hojnosti, nepociťuje napríklad, že je zdravý, že má vždy čo jesť, že má vždy kde bývať, že má napríklad krásnu a dobrú ženu/zdravé deti a pod.) tak ho jeho videnie sveta privedie postupne k tomu, že "sa mu vezme aj to, čo má" = to, čo títo dvaja posielajú do sveta okolo seba, čo v ňom vidia, čo do neho projektujú (svoj vnútorný svet), to od neho nakoniec aj zrkadlovo dostanú nazad podľa princípu "ako dnu, tak aj navonok", ako výsledok svojho "tvorenia" (tvoriť možno i v negatívnom slova zmysle). A opačne, ak chudák vnútorne pociťuje vďačnosť za všetko, čo má, a zveľaďuje v sebe onen pocit toho, že má, vytvorí takú dynamiku udalostí, že vo výsledku môže rásť a rozvíjať sa, jeho majetok môže narastať. A rovnako tak aj boháč, pokiaľ dokáže (ale pozor! "Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako boháčovi vojsť do kráľovstva nebeského." - pre prílišnú starosť o hmotné statky často dokáže človek zaviaznuť v nej a lipnúť na týchto statkoch) práve vnútorne v sebe udržiavať ten pocit, že "má", no tak bude mať ešte viac a ešte lepšie ("kto má, tomu sa ešte pridá"). Pritom definícia:
1. mať = dlhodobo pociťovať hlboký vnútorný pocit šťastia a naplnenosti a udržiavať ho,
2. nemať = dlhodobo pociťovať pocit nedostatku, byť nešťastný a príčinu vidieť všade inde, len
nie v sebe
3. mať/nemať sa netýka iba hmotných (do)statkov,
Späť k "Miluj blížneho svojho ...". Tú odbočku k "mať/nemať" som urobil preto, lebo s ňou je nerozlučne spojený aj princíp prijímania/dávania. Prijímať môže iba ten, kto VIE PRIJAŤ. A dávať môže iba ten, kto MÁ Z ČOHO DÁVAŤ. Tu sa dostávame k tomu, že iba taký človek, ktorý sám seba miluje/má rád/rešpektuje naozaj a opravdivo/skutočne/hlboko, MÁ Z ČOHO DÁVAŤ aj lásku/rešpekt inému človeku. Lebo má. Žije zo svojho vnútorného zdroja, z tej dynamiky "mám!", ktorú vie vytvoriť a vytvorí toľko, že má aj z čoho rozdávať, a vtedy dokáže milovať/mať rád/rešpektovať presne touto istou formou aj iného človeka = správať sa k nemu tak, ako vnútorne miluje/má rád/rešpektuje samého seba. Ak nemám z čoho dávať, nevytvoril som v sebe dostatočnú dynamiku lásky/rešpektu, nebude mi to v živote fungovať, a nebude sa mi to vracať od iných, pretože môj vnútorný stav tomu nezodpovedá.
A pozor! "Milovať" neznamená iba hladka, krásne sa na niekoho usmievať, byť stále iba láskavý, dobručký (a všetko to slniečkarske, čo tam možno vidíš). Milovať znamená napríklad aj vedieť človeku povedať nepríjemnú pravdu, ak o ňu stojí. Alebo nastaviť mu hranice, pokiaľ ich neustále prekračuje. Tu práve dokážem milovať sám seba/rešpektovať sám seba a dovolím inému brať len toľko, koľko môžem dať tak, aby to nebolo na môj úkor. Ak človek pociťuje, že sa "musí pre niekoho obetovať", čerpá nad svoje možnosti "na úver" z toho čo nemá, a po čase dostane od života JŽO, že on si "bral úver" preto, aby "pokryl úvery iných". Treba veľmi opatrne pristupovať k "dávaniu nad svoje možnosti". Preto som hovoril predtým o "páchaní dobra". Milovať sám seba a milovať blížneho (alebo rešpektovať, ak sa ti to páči viac), sú spojené nádoby. Nikto nemôže milovať iného človeka, pokiaľ zanedbáva sám seba. V tom citáte je to povedané. Ale cirkev z toho spravila "bonsaj". Vysvetlila to tak, ako to nie je.
ano Tvoj vyklad je v poriadku na buduce pozri aj nizsie mal som tam dalsiu reakciu. Problem co vidim v Tvojom vyklade je ze obvinujes cirkev ze to zle vykladala. Ja s tymto suhlasim ze vyklad cirkvi je spatny, do tohoto miluj blizneho zamiesali napr. aj obetu ako najvyssi prejav lasky. Na obhajobu cirkvi treba povedat ze poznatky napr. z psychologie ktore rozbijaju vyklad cirkvi sa objavili cca 2000 rokov po, ked berieme krestanstvo. Povodne tieto prikazania boli zidovske a clovek mal milovat ludi jemu blizkych to znamena svojich. Beriem to ako podporu sudrznosti komunity. Toto ale neznamena nutne ze druhych mas nenavidiet. Preto som aj tam dalej pisal ze bez hlbsieho pochopenia milovat vsetkych je sebevrazebne. Ze staci povedzme respektovat. Takze blizkych alebo bliznych? Milovat napr. aj tych co ta deru z koze? ako sameho seba? Masochizmus? To prikazanie nie je dobre formulovane, dnes by sa dalo lepsie.
 
K.A. Gevorgyan.
V čekání na nový pontifikát
Čekají nás zásadní změny a spousta práce. A to je skvělé!

Karine Alexandrovna Gevorgyanová, lektorka IRPC, politoložka, intelektuálka a expertka na strategické zpravodajství, v rozhovoru s redaktorkou IRPC Janou Dobrovolskou 21. dubna 2025

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=X5pFKotkcuI

0:25 Petrohrad je městem oslav.
1:20 Symbolika odchod papeže Františka těsně po Velikonocích a setkání s Vancem.
2:10 Zvýšená dynamika globálních turbulencí a zvýšená pozornost jakýmkoli událostem.
3:10 Skládá se historie z konspirací, nebo je to příliš konspirační?
3:40 Víra v moc lidí skrytých před zraky v zákulisí přední scény světové politiky.
4:40 Intriky ve Vatikánu se vyostřily.
6:00 Bylo setkání papeže Františka s J. D. Vancem na Bílou neděli projevem podpory katolíkům nebo křesťanům ve Spojených státech?
7:05 Teď se vyspěte a nechte ho kokrhat.
7:35 Vatikán má skutečný majetek.
8:00 Nastane po smrti 112. papeže konec světa, jak předpověděl?
8:30 Svatý oheň sestoupil a do příštích Velikonoc určitě nebude Poslední soud po dobu jednoho roku.
9:40 Je film Konkláve zakódovanou zprávou nebo předpovědí?
11:50 O tvrdosti a krutosti Angličanů.
12:40 Zesměšňování zaměřené na katolickou veřejnost a podkopávání důvěryhodnosti samotné instituce.
13:25 Laická veřejnost je silně zkažená ideologií konzumu a velmi se bojí čehokoli vysokého.
14:40 Seriál o Goloborodkovi (Sluha národa), po němž se Zelenskij stal prezidentem, a náhody v seriálu „Paní ministryně"
15:20 Postmodernismus už se přejedl, protože jeho hlavním principem je dekonstrukce a parazitování na vysokých významech.
16:10 Papež se vždy vmanévruje do okolností, v nichž se ocitne.
17:20 Proč žena nemůže být v křesťanství knězem.
18:30 Žena je nositelkou života.
19:45 Papež musí mít manažerské schopnosti a být osobností konsensu.
20:50 Mnich velmi snadno podlehne pokušení vzdát se materiálních věcí.
21:10 Sen o askezi jako osvobození.
22:00 Křesťanská církev musí být jednotná.
23:25 Čeká nás velmi vážná, zásadní změna a rozjasněný postoj k neznámému.
24:25 O papeži se nemluví jako o náboženské postavě, ale spíše jako o politické postavě, protože žijeme v postnáboženském světě.
25:00 Žádné z náboženství nikdy nepodalo jasné vysvětlení či výklad teodiceje, tedy Božího ospravedlnění toho, že na světě existuje zlo.
25:55 Igor Sikorskij se považoval především za teologa, nikoliv za konstruktéra letadel.
26:30 Neměli bychom se bát myšlenkových pokroků, které se objevují v jiných náboženstvích.
26:50 Máme před sebou spoustu práce, a to je skvělé!
 
Naposledy upravené:
Problem co vidim v Tvojom vyklade je ze obvinujes cirkev ze to zle vykladala.
Takto to vyznelo? Ktoré z mojich slov vnímaš ako obvinenie? Ja to jasne konštatujem. Tam to totiž nie je dôvod na obvinenie. To, čo cirkev ideologicky napáchala nepotrebuje žalobcu, zažalovala a odsúdila sa sama tým všetkým, čo napáchala za X-storočí svojej existencie (povedzme že od r. 313 n. l.).
Aby sme sa rozumeli, ja nechcem kopať do cirkvi. Táto konštrukcia sa dlhodobo rozpadá a nechcem jej rozpad ani urýchľovať, ani spomaľovať. Všetko ide tak, ako treba a ako má.
Mojím cieľom je tých, ktorí sa nachádzajú vo "vzduchoprázdne", nasmerovať k reáliám bytia a tu sa nevyhneme tomu, aby sme niektoré veci jednoducho vysvetlili po pravde tak, ako sú a ako ich dnes už na plné oči vidno.
 
Naposledy upravené:
Jardob mas dar reci a pekneho slova. Suhlasim co pises. Ta problematika je ale zlozitejsia. Clovek sam seba nevidi. Ako sa dozvie ze je narcis alebo ze ma slabu uctu k sebe? Kde sa v nom vzal ten chybny program? Ludia sa radi trapia budu sa drzat toho programu nevidia sa. Nejake navody ako z toho von? Dnes su ale v biblii aj v prikazaniach su veci velmi domotane. Ja si idem svoje (aj ked si nejdem svoje). Pripad od pripadu. Teda kto je ten clovek komu treba pomoct? Nebudem mu viacej skodit ked budem zasahovat do jeho zivota? A co to ta laska vlastne je? A podobne.
Aha, takže ty narážaš na to, že tieto veci nemožno robiť "na povel", "na prikázanie z Biblie". To, je pravda. Hlavne vtedy, keď človek nevládne mierou. Bez "citu pre mieru" je cesta k harmónii cestou zarúbanou. Nie je to ľahké. Ale každý, kto chce, si cestu nájde... Veď nie je tento náš život školou duše?
Čo sa týka toho, ako niekto zistí, či je narcis, alebo či je zakomplexovaný? O to sa u každého jedinca stará JŽO. Život každému človeku nastavuje zrkadlo a útočí na jeho slabé miesta. Nie preto, že by nás nenávidel, ale preto, aby sme so sebou niečo robili, opravili svoje zraniteľnosti (ako sa hovorí v IT žargóne).
 
Aha, takže ty narážaš na to, že tieto veci nemožno robiť "na povel", "na prikázanie z Biblie". To, je pravda. Hlavne vtedy, keď človek nevládne mierou. Bez "citu pre mieru" je cesta k harmónii cestou zarúbanou. Nie je to ľahké. Ale každý, kto chce, si cestu nájde... Veď nie je tento náš život školou duše?
Čo sa týka toho, ako niekto zistí, či je narcis, alebo či je zakomplexovaný? O to sa u každého jedinca stará JŽO. Život každému človeku nastavuje zrkadlo a útočí na jeho slabé miesta. Nie preto, že by nás nenávidel, ale preto, aby sme so sebou niečo robili, opravili svoje zraniteľnosti (ako sa hovorí v IT žargóne).
Vychadzajuc z toho ze boh( otec) nie je sadista cez JZO nalozi cloveku len tolko kolko unesie. Zvysok si naklada clovek sam . Nielen miera ale aj rozlisenie co mu nalozil boh a co si nalozil clovek sam. Dalej. Ked si to nalozil sam sam si to aj vie zlozit. Clovek nema robit za druheho co vie urobit clovek sam. Tak mam mu to ja skladat? A to co mu nalozil boh tak to je medzi nim a bohom do toho ma uz vobec nic nie je.
Problem je ze vacsina caka ze im niekto zlozi ten naklad a potom si chcu dalej behat vo svojich vychodenych cestickach. Malokto ide po pricine svojho trapenia v zmysle ze ju chce odstranit a robit veci inak. (algoritmi, egregori atd. kultura) Slavjanin tam dobre pise o tom davat a prijimat ale co to je v skutku pomoc? Je dotycny pripraveny prijat taku pomoc aby odstranil pricinu svojho trapenia alebo chce len zlozenie toho nakladu co pisem?
Dalo by sa dalej pisat rozpytvavat ta tema nie je jednoducha.
Miluj blizneho svojho ako seba sameho je ako nejake marxisticke heslo idu za tym ludia ako za teplymi rozkami. Hore som dal par otazok tykajucich sa pomoci ludom. A este sme neriesili temu lasky ( sebalasky) a milovat. Co to je? Mam len nejaku predstavu co to je lebo toto je tema na ucenie sa po cely zivot. To iste konanie totiz laskou je inokedy nie je. Za slovom laska a milovat by mal byt obraz (nejaky aj ked nie 100%).
 

Živě: Svět se loučí s papežem Františkem. Na pohřeb přijel Trump,​

Zelenskyj i princ William​

V Římě na Svatopetrském náměstí se lidé loučí se zesnulým papežem Františkem. Přál si být pohřben v Bazilice Panny Marie Sněžné, mimo Vatikán. Do italského hlavního města se sjeli státníci a duchovní z celého světa, z Česka mimo jiné premiér Petr Fiala a kardinál Dominik Duka. Hlavou katolické církve byl papež František dvanáct let.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=1m1KVmyv7bo
 
Pre tých, ktorí premýšľajú o tom, kedy skutočne pápež František zomrel.
R.Fico bol posledným štátnikom, ktorý sa stretol s pápežom Františkom. Ten následne bol hospitalizovaný, a tam aj zomrel.
Americký viceprezident JD Vance sa už stretol s imitátorom pápeža.
Ak si dáte do vyhľadávača na YouTube “Pozvanie na kávu 8/2025 - Naivita či pokrytectvo?”, tak na obrázku je fotka “pápeža”, s ktorým sa stretol JD Vance. A to je úplne iný človek…
 
ZLOM221

Zdroj: https://t.me/zlom221/99616

Boletus, [28.04.25 7:34]
❗️СМОТРИТЕ ВНИМАТЕЛЬНО: Зеленский сначала хотел, чтобы Президент Франции Макрон тоже принял участие в его дискуссии с [Donald J. Trump] (https://t.me/DonJTrump), поэтому Ватикан сначала подготовил три стула, но Трамп быстро отверг эту идею и сказал Макрону, что это будет встреча с Зеленским ОДИН НА ОДИН.

Zdroj: https://t.me/DonJTrump/321
Boletus
❗️SLEDUJTE POZORNĚ: Zelenskij původně chtěl, aby se francouzský prezident Macron také zúčastnil jeho diskuse s [Donaldem J. Trumpem] , takže Vatikán původně připravil tři křesla , ale Trump tuto myšlenku rychle zavrhl a řekl Macronovi, že půjde o schůzku JEDEN NA JEDNOHO se Zelenským .

Už z tohoto je zřejmé, jak závažné je krátké období před námi... těch 12 dnů do 9.5 v Moskvě. Kromě Putina spěchají všichni, po Přehlídce bude pozdě....
Hlavním systémovým nástrojem LondonCity se stala SOUDNÍmoc. Je nejsnáze manipulovatelná a má dostatečně vysokou účinnost. Kupují obě strany. Jak říkal nebohý Berezovský v devadesátkách. "...není nutné kupovat celou firmu, je nutné koupit menedžment.."
Příklady ? LePen,Georgescu,Fuelmich a americké soudy...a bohužel i soud s gen.Popovem.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom