Vyklady su rozne ale ja ludi co nepoznam nemienim milovat staci ze respektujem druheho cloveka kazdy ma svoju cestu.
Rešpekt (ozajstný - nepliesť s toleranciou) je jednou z najvyšších foriem lásky.
To prikazanie prave nabada riesit druhych na ukor seba ludia pocuju hlavne prvu cast.
Toto "prikázanie" nadobudlo ako celok konotáciu, ktorú spomínaš, práve nesprávnym cirkevným stáročným vysvetľovaním. Nemôžeme oddeliť hlavu od tela, aby človek bol živý. A tak ani to prikázanie nemožno rozdeliť a vytrhnúť si len jednu jeho časť. Doslovne je tam povedané:
"Miluj svojho blížneho ako seba samého!" (Ani menej, a ani viac). Iba človek, ktorý má sám seba naozaj rád (nepliesť so sebectvom), dokáže dávať to isté, čo dopraje sám sebe, v rovnakej miere aj druhému. Biblia ponúka v tomto smere ďalší nepochopený/prekrútený citát:
"Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.." A tento s tým prvý napriamo súvisí. To, či niečo mám (vlastním) alebo nemám (nevlastním) závisí od vnútorného pocitu ne/spokojnosti že to ne/mám (ne/vlastním). Pretože boháč môže mať všetko na svete, ale nemusí byť spokojný, a vo výsledku svojou nevďačnosťou za to, čo má, príde až k: "tomu sa vezme aj to čo má ..." Ale rovnako tak chudák, ak je ufrfľaný, že nič nemá, že všetko je nah*vno (je nevďačný, nevidí to, čo má, absentuje v ňom pocit hojnosti, nepociťuje napríklad, že je zdravý, že má vždy čo jesť, že má vždy kde bývať, že má napríklad krásnu a dobrú ženu/zdravé deti a pod.) tak ho jeho videnie sveta privedie postupne k tomu, že "sa mu vezme aj to, čo má" = to, čo títo dvaja posielajú do sveta okolo seba, čo v ňom vidia, čo do neho projektujú (svoj vnútorný svet), to od neho nakoniec aj zrkadlovo dostanú nazad podľa princípu "ako dnu, tak aj navonok", ako výsledok svojho "tvorenia" (tvoriť možno i v negatívnom slova zmysle). A opačne, ak chudák vnútorne pociťuje vďačnosť za všetko, čo má, a zveľaďuje v sebe onen pocit toho, že má, vytvorí takú dynamiku udalostí, že vo výsledku môže rásť a rozvíjať sa, jeho majetok môže narastať. A rovnako tak aj boháč, pokiaľ dokáže (ale pozor! "Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako boháčovi vojsť do kráľovstva nebeského." - pre prílišnú starosť o hmotné statky často dokáže človek zaviaznuť v nej a lipnúť na týchto statkoch) práve vnútorne v sebe udržiavať ten pocit, že "má", no tak bude mať ešte viac a ešte lepšie ("kto má, tomu sa ešte pridá"). Pritom definícia:
1. mať = dlhodobo pociťovať hlboký vnútorný pocit šťastia a naplnenosti a udržiavať ho,
2. nemať = dlhodobo pociťovať pocit nedostatku, byť nešťastný a príčinu vidieť všade inde, len
nie v sebe
3. mať/nemať sa netýka iba hmotných (do)statkov,
Späť k "Miluj blížneho svojho ...". Tú odbočku k "mať/nemať" som urobil preto, lebo s ňou je nerozlučne spojený aj princíp prijímania/dávania. Prijímať môže iba ten, kto VIE PRIJAŤ. A dávať môže iba ten, kto MÁ Z ČOHO DÁVAŤ. Tu sa dostávame k tomu, že iba taký človek, ktorý sám seba miluje/má rád/rešpektuje naozaj a opravdivo/skutočne/hlboko, MÁ Z ČOHO DÁVAŤ aj lásku/rešpekt inému človeku. Lebo má. Žije zo svojho vnútorného zdroja, z tej dynamiky "mám!", ktorú vie vytvoriť a vytvorí toľko, že má aj z čoho rozdávať, a vtedy dokáže milovať/mať rád/rešpektovať presne touto istou formou aj iného človeka = správať sa k nemu tak, ako vnútorne miluje/má rád/rešpektuje samého seba. Ak nemám z čoho dávať, nevytvoril som v sebe dostatočnú dynamiku lásky/rešpektu, nebude mi to v živote fungovať, a nebude sa mi to vracať od iných, pretože môj vnútorný stav tomu nezodpovedá.
A pozor! "Milovať" neznamená iba hladka, krásne sa na niekoho usmievať, byť stále iba láskavý, dobručký (a všetko to slniečkarske, čo tam možno vidíš). Milovať znamená napríklad aj vedieť človeku povedať nepríjemnú pravdu, ak o ňu stojí. Alebo nastaviť mu hranice, pokiaľ ich neustále prekračuje. Tu práve dokážem milovať sám seba/rešpektovať sám seba a dovolím inému brať len toľko, koľko môžem dať tak, aby to nebolo na môj úkor. Ak človek pociťuje, že sa "musí pre niekoho obetovať", čerpá nad svoje možnosti "na úver" z toho čo nemá, a po čase dostane od života JŽO, že on si "bral úver" preto, aby "pokryl úvery iných". Treba veľmi opatrne pristupovať k "dávaniu nad svoje možnosti". Preto som hovoril predtým o "páchaní dobra". Milovať sám seba a milovať blížneho (alebo rešpektovať, ak sa ti to páči viac), sú spojené nádoby. Nikto nemôže milovať iného človeka, pokiaľ zanedbáva sám seba. V tom citáte je to povedané. Ale cirkev z toho spravila "bonsaj". Vysvetlila to tak, ako to nie je.