a ak už len s týmto je problém, tak je problém aj s obranou vlastných záujmov, prianí, a to je nielen z tohto dôvodu:
ale aj z dôvodu, čo sa deje, a kto sedí na mocenských postoch, viď. absurdnosť rozhodnutí súdov v prípade gen. Popova.
Tí, čo by sa aj rozhodli brániť vlastné priania, riskujú obranu na dvoch frontoch: blízke okolie a mocenské štruktúry.
Dvojitý meter, viď. u nás prípad “Bombica”.
A podobne je to aj s riešením teroru miestneho obyvateľstva neprispôsobivými z osád. Ak by to štát riešil, nebol by problém. Ak by to štát nechal na občanoch, ani vtedy by nebol problém. Avšak realita je taká, že štát spravodlivosť vymôcť nevie a nechce, a ak si chcú miestni vymôcť spravodlivosť vlastnými rukami, tak sú štátom perzekuovaní.
Proste, jak u nás, tak aj v Rusku systém chráni zločincov tak, že z nich robí obete a zločincov zo zástancov spravodlivosti. A toto máš naprieč celou spoločnosťou.
Ani polícia sa nevie samoočistiť, lebo čestní policajti vidia, že je vyše rok a pol od volieb, a Lipšic sedí na generálnej prokuratúre, vo voľbách zvolená vláda bojuje ešte stále o možnosť vládnuť, atď.
Proste chýba jasný signál zhora: “Poďme to tu vyčistiť!”, zoberme do klieští tú “svoloč” zhora aj zdola.
Pokiaľ tí hore, nedajú signál, že to myslia vážne, tak ani tí dole sa nepohnú, lebo tým hore neuveria…