SLAV_jan_in
Známy člen
- Okres
- Považská Bystrica
Energia plynie tam, kde je najmenší odpor. Čo sa týka mentálnych svetov jednotlivcov, ten naráža na psychické problémy. Vnútorná nespokojnosť sa stupňuje. Ľuda plnia svoje žalúdky, uspokojujú svoje potreby, ale zisťujú, že jedlo, sex, alkohol, autíčka, topánky či iné detské "hrkálky" zaberajú len na chvíľu, keďže dostávajú znova na tanier svoju obídenú lekciu.Ale ako to dosiahnuť, ak GP sa bude brániť a dav je zbabelý?
Skrátene to poviem: "Netlačme rieku, potečie sama."
SPOLUtvoríme = rozoznávame príležitosti a využívame ich tam, kde sme ponúkaní ich využiť.
Na to, aby človek mohol niečo zlepšiť, musí najprv zlepšiť sám seba.
A to znamena sebaTRANSFORMÁCIU - sebapremenu. Hĺbkovú vnútornú zmenu. Nástroje na to máme, treba sa im venovať a použiť ich. Už som ich tu uviedol, kto chce, tomu ich vďačne pripomeniem. Jediná prekážka je iba neochota naučiť sa ich používať a lenivosť pracovať s nimi.
Keď chceme budovať Kráľovstvo Božie na Zemi, možno netreba sa snažiť robiť tie veľké kroky. Dieťa, keď sa učí chodiť, najprv batolí. Práca na sebe je základ tohoto kráľostva. Ak má byť Božie, riadi ho Boh. Pritom toto kráľovstvo už na nejakom leveli existuje, ale mnohí nie sme schopní ho vidieť, naše pohľady sú skalené vlastným stavom, ktorý ešte nedospel do takého štádia, ktoré by zodpovedalo možnej existencii v ňom. Preto tá cesta k nemu je v sebapremene. To je 1. krok. Ostatné dvere sa nám budú postupne otvárať.Preto naozaj nie je veľa ciest, ako vybudovať Kráľovstvo Božie na Zemi... Evolúcia, to je niečo v zmysle: "Poďme si hovoriť milosrdné lži... Poďme sa hrať na to, že je to možné... Poďme snívať!"
Máme pocit, že to je ťažké? Alebo nemožné? A prečo tento pocit máme?
Odpoveď je jednoduchá. Máme strach, že sa toho nedožijeme. Že to už nezažijeme. Tento proces je tak rozsiahly, že než sa dostaneme do cieľa, ubehne mnoho rokov a vymení sa mnoho generácií. Otázne je aj to, či existuje nejaká konečná podoba onoho cieľa, možno by bolo zahodno práve urobiť víziu toho, ako to má vyzerať, len tak totiž možno zvoliť k tomtu obrazu správny vektor. Zatiaľ sa však nedokážeme dohodnúť ani na tom, aké chceme Slovensko a stvoriť všeobsiahlu víziu pre náš národ.
Táto cesta je dlhá.Napriek tomu môže ubiehať veľmi rýchlo. Ale môže aj stáť. Závisí to od toho, ako dobre budeme pracovať na sebe samých. TO sú prvé dvere, ktoré musíme otvoriť. Otvárať levely typu štátnej správy v tomto smere sú stupienky, ktoré sú príliš vysoko. Musíme sa tam dovyvíjať od jednotlivcov. Tlak, ktorý na naše psychiky pôsobí nie je zlo. Je to priaznivý vietor, len musíme správne vedieť pracovať s plachtami na svojej osobnej lodi. Potom sa môžeme zladiť ako námorcníci na lodi nášho národa. A až potom môžeme pomýšľať na úspešnú plavbu v celosvetovom meradle. Každý začne sám od seba. Tu. Teraz.
Naposledy upravené:

