Prechladnutie. (Pár mojich postrehov čo a ako funguje.)
Každému sa občas stane, že prechladne alebo nejaká pliaga na neho príde. Na teraz vynecháme duchovné príčiny pliag. Zameriame sa len na fyzické príčiny.
Najčastejšie človek prechladne, keď teplota jeho tela sa príliš zníži. Tak som šiel na dlhú prechádzku v nízkych tatrách, poriadne som sa spotil na prechádzke. Po prechádzke som si sadol unavený a sedel som. Samozrejme telo sa začalo ochladzovať, lebo voda v spotenom oblečení rýchlo tratila teplotu kvôli chladnému okolitému prostrediu. Okolo bolo tak 15 stupňov. Po čase ma striaslo od zimy. Bola mi zima. Telo sa podchladilo. V tú chvíľu človek ešte nevie, že bude chorý. Proste si myslí, že sa spotil a potom ochladol. Ale v tele sa vtedy čosi stane. Telo akoby zabudlo čo je teplo a čo je zima. Takýto stav nevnímania teploty vlastného organizmu pretrváva ešte pár dní. Až nakoniec prepukne u človeka choroba, lebo v tom čase, kedy telo nejako hľadalo spôsob ako správne regulovať teplotu, sa do neho prihodil nejaký ten "vírus". Alebo ten vírus bol v tele vždy, len čakal na vhodnú chvíľu kedy organizmus oslabne, kedy jeho podmienky zmenia a začne sa nekontrolovane množiť.
Pamätám si vtedy stavy, kedy som ležal pod perinou a hrubou dekou a ma triaslo od zimy. Vtedy som si povedal: "Ako je to možné? Veď predsa ležím pod hrubou perinou aj dekou a telu je stále zima?" Otázka bola veľmi správna. Problém bola termoregulácia tela. Vtedy som si uvedomil, že v tele musí byť nejaký mechanizmus, ktorý kontroluje teplotu tela. Zrejme prechladením sa ten mechanizmus naruší a telo nevie ako udržiavať teplotu. Nevie čo je teplo a čo je zima.
"Choroba" vtedy u mňa prepukla na maximum, týždeň som bol mimo.
Avšak už tam boli nové postrehy o termoregulácii. To bol základ.
Raz som aj čítal o tom ako tibetskí mnísi vyliečili malé dieťa. Prišla k nim matka s dieťaťom asi ročným. Dieťa malo silný zápal pľúc. Chýbalo pár dní od kolapsu. Mnísi sa popozerali a dali doniesť 2 vaničky s vodou. Jedna vanička mala takú horúcu vodu, že z nej pokožka červenala. Druhá mala vodu veľmi chladnú. Zobrali dieťa, ponorili ho na 30 sekúnd do jednej vaničky s horúcou vodou. Potom ho vybrali a ponorili do vaničky s chladnou vodou. Zopakovali procedúru pár krát a vrátili dieťa matke so slovami aby ho dala do tepla a postarala sa o neho. Dieťa vyzdravelo. Čo sa vlastne stalo? Dieťa malo tiež poškodenú termoreguláciu (možno imunitu?). Vplyvom chýbajúcej termoregulácie sa v tele nekontrolovane množili zlé veci. Až sa to dostalo do kritického stavu. Mnísi telu dieťaťa doslova ukázali, čo je teplo a čo je zima. Určili krajné body termoregulácie. Body v ktorých sa má pohybovať teplota tela. Keďže boli body stanovené, termoregulácia sa pomaly rozbehla. Samozrejme ako prvé zvýšila teplotu tela, lebo niekedy stačí dvihnúť teplotu tela o pár stupňov a väčšina patogénov v tele hynie. Po tom čo sa teplota u dieťaťa dvihla, začal sa boj tela s patogénmi. Dovtedy telo sa len prizeralo ako sa v ňom niečo zlé deje a nevedelo reagovať. Dieťa nakoniec prežilo.
Ďalšie ponaučenie - termoregulácia tela sa dá opraviť, nastavovať.
U starých ľudí často krát vidíme, že začínajú mať problémy keď sa zmení vonkajšia teplota. Dajme tomu, že starší človek si sedí doma na dôchodku. Už veľmi nepracuje. V dome je príjemná teplota okolo 22 stupňov. Telo si na ňu zvykne. Termoregulácia tela nemá veľa práce. Veď náš človek sedí v pohodlnom prostredí. "Ja ako proces termoregulácie nemám čo robiť a tak si dám oddych, zleniviem". Potom náš dôchodca vyjde vonku, tam fúka, je zima. Termoregulácia už dlho také prostredie nevidela. Nevie čo robiť. Správne by telo malo začať produkovať teplo, aby predišlo prechladnutiu. Ale naša termoregulácia spí. Sú to pre ňu akoby nové podmienky a nevie čo robiť. Telo neprodukuje teplo, a tak ho začne vplyvom okolitej zimy strácať. Prechladne. A sme zase na začiatku týždňového pekla, kedy na nás doľahne všetka zloba sveta s kašľom, smrkaním atď :D
Poznatok - termoregulácia môže časom zlenivieť.
Raz som tak šiel z Pánskeho (kde chodím pravidelne makať) autom do Košíc. Je to cesta tak 80 km. Na začiatku cesty som sa zastavil u súrodencov. Posedenie sa pretiahlo. Hrozilo, že už nestihnem ísť pozrieť v Košiciach kamarátku, ktorú mám veľmi rád. Vedel som, že tak do 20:00 ju viem zastihnúť na jednom mieste. Potom už lieta kade tade po celej galaxii. Tak som sa viac sústredil na riadenie auta, aby som došiel do Košíc čím skôr. Nešiel som rýchlejšie ako obvykle ale sústredil som sa na riadenie viac než obvykle. Keď som došiel ku kamarátke, objala ma a povedala "Aký si horúci." Ani som si neuvedomoval, ale tým ako som sa sústredil na riadenie auta, sa mi zvyšovala teplota organizmu. Sústredenie a možno obava z nestihnutia spustili v organizme proces termoregulácie. Telo produkovalo teplo, veľa tepla. Mohli by sme si povedať, veď telo má stále 36,7 stupňa. Ale to nie je úplne tak. Na povrchu môže mať telo aj menej aj viac. Tiež som si všimol, že keď spravím 60 klikov, tak pokožka tela až sčervená. Telo sa začne silno prekrvovať, začne produkovať teplo.
Poznatok - Existujú spúšťače termoregulácie tela. Aktivity, pri ktorých telo produkuje teplo.
Ďalší príbeh začína upršaným ránom. Išiel som do práce. Lialo ako z krhle. Samozrejme, že mi zmokli topánky aj ponožky aj celé nohy. Bola jeseň. Mohli by sme povedať, že to človek po takom nezdare na 100 % ochorie. Veď mokré ponožky v práci spôsobia prechladenie od nôh. V práci nebolo kde sušiť nohy ani ponožky. Cesta späť domov tiež nevyzerala lákavo. Čo teraz. Máš obuté mokré ponožky. Vieš, že ak ti budú tie ponožky schnúť na nohách, ochladia ti nohy a ochorieš. A tak prišla na um konšpiračná myšlienka :"Veď tu sedíš, čo keby si termoregulácii, telu prikázal produkovať teplo v nohách, aby sa teplom usušili ponožky." To znamená, že nohy sa mali stať niečo ako radiátor, na ktorom ponožky vyschnú a potom sa ten radiátor vypne. A veru, že telo poslúchlo. O pár minút som cítil ako do nôh začína prúdiť väčšie množstvo krvi. Cítil som teplo na nohách, aj keď ponožky boli mokré. Ponožky pomaly schli. Namiesto toho aby mokré ponožky znižovali teplotu nôh z prijateľnej na chladnú, ju znižovali z horúcej na prijateľnú. Prijateľná teplota - žiadna choroba. Chladná teplota na nohách - choroba. Po tom ako ponožky na nohách vyschli, telu som prikázal, že už nemusí ďalej produkovať extra teplo na nohách. Radiátor sa vypol a už suché ponožky ohrievali nohy, ktoré sa dostali z teploty horúcej do prijateľnej. Choroba z premoknutých nôh sa nedostavila ... nebolo prečo.
Poznatok - Ty môžeš len myšlienkou začať v tele produkovať teplo.
Raz som raz čítal o tom ako telu vysvetliť, že je vonku chladno. Človek vyjde vonku v zime, pokožka cíti chlad. Termoregulácia tam niekde je. Ale ako jej povedať "Teraz začni makať". Nie je čas na sústredenie sa. Bolo napísané "Stačí zhlboka dýchať, do pľúc sa dostane chladný vzduch a telo pochopí, že vonku je zima, že je potrebné zapnúť vnútorný radiátor." Reku ... niekedy v knižkách píšu bájky, ale skúsiť môžem. Ráno o 6:20 idem do práce. Vonku je zima. Ale tak na obed hlásili 23 stupňov. Tak v tom svetri nejako vydržím. Ale ako premôcť pocit zimy? Je potrebné zapnúť vnútorný "radiátor". Tak už keď tak kráčaš môj zlatý, sprav pekne 20 hlbokých nádychov a výdychov aby telo pocítilo vo vnútri ten chlad a spustí radiátor. A veru, že sa aj tak stalo. Po dychovom cvičení, mi do práce ostávalo byť vonku ešte tak 10 - 15 minút. Počas toho času som však necítil zimu. Telo začalo topiť. Chránilo ma pred prechladnutím. Samozrejme, takéto topenie berie telu energiu. Ale to nie je nič čo by nekompenzovala lyžička medu. Podobné som raz čítal o mníchoch, ktorí si len tak kráčali po snehu ľahko odetí. Bežný človek by povedal, že to je šialenstvo, z toho musí človek dostať zápal pľúc. Ale jeden mních prezradil tajomstvo :"Počas takého pobytu na snehu musí mních inak dýchať. Ak by dýchal ako v pohodlnom kresle domova, tak by pochorel ihneď. Ale keď bude zhlboka dýchať tak telo bude topiť a neochorie, neprechladí sa."
Poznatok - Ak ti je zima, tak zhlboka dýchaj, snaž sa zapnúť vnútorný radiátor.
Nakoniec tu máme otužovanie. Som sa kdesi dočítal, že v minulosti obyčajné kúpanie nebolo len ošpliechanie vodou. Bola to sauna s následným ochladením tela. Aké zaujímavé. Takže najprv ukázali telu čo je extrémne teplo a potom čo je extrémna zima. A potom kľud v prijateľnom teple. To je akoby tréning pre termoreguláciu tela. Najprv sa telo musí vysporiadať s tým teplom a potom s tou zimou. Hlavné je, že vie čo to je teplo a čo je zima. Potom keď v zime človek vyje v zime vonku len v tričku, tak telo vie, že má začať topiť. Pamätá si to z toho tréningu v saune. Podobné som začal praktizovať aj ja. Pravidelne si robím kúpele teplom, pri ktorých sa až začnem potiť od tepla a potom do zimy s tým že aj začnem zhlboka dýchať, aby sa telo neochladzovalo príliš rýchlo, aby ostalo suché, ale teplé. Už pár krát sa mi stalo, že po takom pobyte v zime, ma trochu začalo škrabať hrdlo, lebo som akosi pozabudol na hlboké dýchanie. Ale to som opravil cvičením, kedy som poriadne rozprúdil krv v organizme, aby som ukázal telu čo je teplo.
Poznatok - Je potrebné trénovať termoreguláciu tela. Ukázať telu čo je zima a čo je teplo, aby vedelo správne samo reagovať v situáciách.
