Čo tým chcem povedať je, že ak toto zjednodušíš, nastane odchylka v metodologii riadenia tak, ako som popisal.
Vektor ukazuje nielen cieľ ale aj smer, aby boli zjednotene ciele.
Ak sa to popiše bez tohto obrazu, bude to ako.zlatá klietka, z ktorejnuletel vták. Nebude to pouziteľné v praxi, pokiaľ na to nepride sám clovek.
A to upozornenie hovorim po 20 rokoch riadenia, kde som videl firmy v doslova srackach, keďže finančný riaditeľ dal ciele uspor a znižovania zasob, vyrobny riaditeľ efektivity práce (čo môže ist proti usporám), obchodny raat, co ide proti predchadzajucim cieľom, pokiaľ nemás naozaj dobru ooncepciu riadenia a este korporat dal obmedzenia na prijimanie kvot muži-zeny v manazmente, preto sa nevyberali najlepší ľudia....
A takyto bordel spĺňal prave pojem subor cieľov, no ciele šli definitívne po inych vektoroch.
A tu je zakopany pes uspechu/neuspechu riadenia. Minimálne polovica konzultantov, s ktorymi som sa stretol, aj veľkych firiem, pôsobilo vo firme ako upokojujuci faktor práve cez zosuladenia cieľov do jwdného vektora.A pokiaľ toto jie je pochopené, budes mat klietku, bez vtáčika. A neuspech.
Dobre, ale chceš tým povedať, že celá táto aktivita, ktorú ľudo už rozbehol, je na prd?
Ja si to nemyslím, len to zbytočne komplikuješ. Vezmi si to ako ten kurz jazyka, kde prechádzaš úrovňami od začiatočníka až po pokročilého.
Začneš témou, kde vysvetlíš pár pojmov, povieš o nich základné veci, a pokračuješ v ďalšej téme.
Na ďalšom stupni sa k témam znova vraciaš, a viacej ich rozbaľuješ. Ukazuješ nové "vrstvy" danej témy, nové horizonty.
Na ďalšom stupni tú tému ešte viacej rozvinieš.
Ide o to, že nemôžeš celú zložitosť hneď vysvetľovať v prvom vyukovom kurze. Lebo z toho bude guláš a nikto nič nepochopí.
Pre drvivú väčšinu ľudí je slovo "vektor" absolútne prázdny pojem bez obrazu! Pre tých, čo si trošku niečo pamätajú z fyziky, je vektor šípkou, výslednicou pôsobenia viacerých síl v rôznych smeroch... Pre tých, čo si niečo pamätajú aj z matematiky je vektor množinou čísel, alebo geometrický objekt definovaný veľkosťou a smerom.
T. j. v základnom kurze treba použiť slovo, ktoré si väčšina ľudí vie spojiť s obrazom a nie je len prázdnym neznámym pojmom. Vektor je usporiadaný zoznam cieľov/želaní. Usporiadaný podľa dôležitosti. Na prvom mieste je ten najdôležitejší cieľ, ktorého sa nemožno v žiadnom prípade vzdať. Na poslednom mieste je cieľ, ktorý dokážeme oželieť, ak sa nesplní.
Viac by som to na začiatok ľuďom nekomplikoval. Neskôr, v ďalších kapitolách alebo kurzoch možno túto myšlienku rozvíjať. Môžem vystliť, že každý cieľ môže byť rozvetvený ako strom a spojení s vedľajšími cieľmi, ktoré s tým jedným súvisia. Takisto môžem hovoriť o tom, že je dobré si určiť a rozlišovať strategické ciele - životne dôležité a nemenné ciele, t.j. dlhodobo platné, a taktické ciele, to sú krátkodobé prechodné ciele, pomocou ktorých môžem manévrovať v reakcii na prostredie, ale ktoré ma vždy musia viesť k plneniu strategických cieľov.
A v úplne pokročilom kurze môžem hovoriť aj o metode dynamického programovania, čo je cesta ku strategickým cieľom, ale môže viesť rôznymi cestami, ktoré treba najprv odhaliť, a nájsť tú najefektívnejšiu. Podobne ako keď používame navigáciu a tá pre nás hľadá buď najkratšiu, najrýchlejšiu, alebo najekonomickejšiu trasu.
Naozaj to nemôžme síliť u tých najslabších, napríklad učiť deti rýchločítaniu v prvej triede je absolútne scify. Ano, sú deti, ktoré vedia čítať už v škôlke, ale je rozdiel čítať a čítať. Deťom trvá roky, kým trénovaním sa naučia čítať takou rýchlosťou, ako vieme my dospelí. Nieto ešte rýchločítanie. To je scify navrhovať to pre prvákov. Spomínam to preto, že to bolo v jednej z hrubých kníh.
