Krutost v přírodě

[Atom]

Takže keď ťa prepadnú v lese vlci a budú ťa zaživa trhať na kusy až kým nezomrieš, nebude to krutá smrť?

Máme evidentně jinak nadefinovanou krutost. Toto je to bolestivá smrt (to je ovšem trošku otázka jestli to nebude boj na život a na smrt, pak tam funguje adrenalin). Krutá smrt bude, když někdo na někoho ty vlky nějak poštve (nechá někoho sežrat). Fyzická bolest není tak děsivá, kde kdo ji zažil a má třeba i dlouhodobou bolest (nemoc nebo poškození) a nezlomí ho to. Opravdu bolí až psychická bolest, to že Vám někdo bolest záměrně působí a přeje Vám to a nebo když se někdo trápí a nebo je psychika v bezvýchodné situaci. Krutost mám definovanou takto "záměrné ubližování jiné bytosti v případech kdy to nemusí být" (jsou i krutá zvířata, kdy zabíjejí a nepoužijí to co potravu, všude kolem sebe bezúčelně napadají, stane se z nich bestie, která musí být odchycena nebo zabita).

 

[JS]

ebo prasata geneticky kompatibilne s clovekom na 95%, co sa rovna takmer kanibalizmu pri konzumacii a preto vznikaju v tele z bravcoveho zapalove procesy a zidia, arabi ho nejedia, asi nebude nahoda ze alkohol a bravcove su tak rozsirene u slovanov ako zbran 5.priority, v rakovine hrubeho creva sme najhorsi vo svete.

Co se týče prasat - zvlášť, že už mnohokrát byly zkoušeny s částečným a někdy i plným úspěchem (třeba u kůže) transplantace z prasat na člověka, tak na to jsem už upozorňoval na každém fóru. Vepřové jsem také přestal jíst jako první, když jsem se nad krutostí začal zamýšlet, ale i nad genetickou příbuzností k nim.

Co se týče krutosti v přírodě obecně...
Kolik lidí si dodnes nedokáže představit, že by skončilo vykořisťování člověka člověkem, že by přestaly existovat peníze? Drtivá většina.
Jaký je v tom rozdíl oproti krutosti v přírodě?
Mnoho zvířat není za průměrným člověkem až o tolik mentálně pozadu, jak si mnozí myslí a některá jsou na tom v určitých oblastech i lépe, než lidé (třeba orientace v prostoru, paměť, komunikace na dálku).
V případě, že by se zvířata přestala zabíjet, postupem času by asi žila mnohem déle a každý jedinec by se mohl vyvíjet.
Když vidím, že potkan, který se většinou nedožívá ani dvou let, se v některých oblastech vyrovná lidským dětem, stejně tak mnozí ptáci, vrány apod. jsou velice šikovné v používání nástrojů a dokáží pochopit věci jako je Archimédův zákon, holubi jsou též velice chytří a dokáží se i naučit číst i když Shakespeara v originále asi zatím nezvládnou , tak kdyby žili mnohem déle, než teď, kam by se dokázali vyvinout?

 

[jardob]

Niekde som počul takú vetu, že v bolestiach prichádzame na svet (bábo plače aj preto, že jeho veľká mäkká lebka musí prejsť cez úzky tunel, a trochu sa pritom zdeformuje. Čo nepochybne to bábo bolí. Skúsené oko pracovníkov pôrodnice dokáže na prvý pohľad odlíšiť dieťa narodené prirodzene a cisárskym rezom. Deti po cisárskom majú okrúhlejšiu hlavičku. Deti narodené prirodzene trochu elipsovitejšiu) a v bolestiach aj zomierame (len tí šťastnejší zomierajú pokojne, bezbolestne).

Takto to bolo Zhora vymyslené. Možno len pre tento konkrétny náš svet.

 

[Atom]

Když je na to nyní vhodné téma, tak zkusím malinko jiný pohled. Krutost je dle mě lidský rozměr. Nás děsí, když někoho roztrhá zvěř, obzvlášť mládě, protože milujeme svoje děti a jsme připraveni se pro ně obětovat. To je instinkt, protože na začátku vývoje je dílčí cíl přežít a nenechat se sežrat, tak to silně tlačí v psychice. To že je něco kruté o tom rozhoduje lidská mysl a psychika.

Postavil bych tu otázku jinak je příroda bezcitná ? (z mého pohledu objektivnější, má nějaké city nebo cítění nebo je to jenom stroj na instinkty).

Když jsme u sežrání vlky, je to takové v přírodě kořenové (boj o potravu, vzájemné požírání). Tradují se příběhy, že někoho nevinného nesežrali, když se dostal to těchto okolností. A někteří mniši jsou na tolik uvnitř pevní, že dokážou zklidnit dravou zvěř. Z těchto informací plyne, že příroda něco cítí a reaguje na přítomného ducha (nejenom zvířata, ale celá krajina a pak skutečně svatí mohou svým biopolem konat zázraky). A například psi jsou agresivnější na toho kdo cítí nejistotu (jednou jsme šli ve skupině kolem psíka, kterého většina nepovažovala za hrozbu, ale jeden z nás znejistěl a psík dorážel na něj jak divý a my mu říkali nesmíš se ho bát, ale to snadno řekne, ale těžko udělá bez tréninku).

 

[Kukes]

Jednou mi někdo řekl, už je to dávno. "Tam daleko za horizontem, je něco co ještě nevidíš, ty však dělej vše pro to, aby tam bylo to nejlepší z možného i když to třeba neužiješ v tomto životě (nemyslel to materiálně), ale možná to uchopíš v příštím. Je to už davno, ale pořád to rezonuje

Přesně. Tady je to krásně zfilmováno.


Zdroj: https://youtu.be/W2oOaA2aqZQ?si=ElFrDtGfpDbFRuwD

Nechápu jak tyto dva příspěvky souvisí s krutosti v přírodě, ale budiž.

 

[Atom]

Nechápu jak tyto dva příspěvky souvisí s krutosti v přírodě, ale budiž.

Možná takhle, z krátkodobého hlediska se jeví rozbité koleno dítěte, co kruté (ten řev je minimálně někdy trochu "krutý" pro rodiče). Ale z dlouhodobého hlediska je to požehnání, zkušenost která dítěti staví hranice, že nemůže vše. Opět, ale bych zde krutost spíše měnil významově za bolest (bolest existuje a má svůj účel, naproti tomu krutosti může být mnohem méně).

Vlastně stavím novou otázku k tématu:
Je nutnost zažívat v životě bolest od Boha krutá ?
Za mě je to cesta k rozlišení (kdo má větší rozlišení zažívá méně bolesti, lépe ví co dělat, aby nedošlo k nehodě).

 

[los sol]

Nejsem nakloněn názvu tohoto oddílu.
Podle mě navíc tento oddíl i se svým názvem je dílčí podkapitolou obecnějšího tématu:
Heroizace násilí
Když náhodou zahlédnu děj v přírodě, která je v přirozeném stavu např. vidím jestřáby, káňata, orly lovící drobné polní savce a vosy lovící motýly, sršně včely, pavouci mouchy.... si to vysvětlím přírodním koloběhem, že ten ulovený byl jeden z nejméně opatrných, nejméně hbitých čili již věkem a svým významem před ukončením existence. Několikrát jsme psali o energetice živého organismu a že zvířata tuto energetiku těla vnímají a že když vidí nesoulad, tak jdou za tím.
Podle mého názoru dělají saniťáky a očišťují stáda a krajinu od slabých nebo nemocných jedinců.
S tímto tématem souvisí i zvláštnost médií.
V době ČSSR vedoucí komunitní partaj - KSČ zakázala propagaci násilí. Byl zákaz heroizace násilí.
Dnes vládne nemilosrdně kapitál a tak média - hnětači názorů západní kolektivní schizofrenní psychiky, dostali rozkaz provádět heroizaci násilí na každém kroku a stokrát za den.
A to není jen o tom, že se pouští obrázky o přírodě - kosatky loví tuleně, lví smečka buvola ze stáda, krokodýli zase pakoně,... tedy zrovna značně úžasné děje v našich končinách nevídané a neslýchané s tím, že se jedná o slabý odvar násilí = určený pro malé děti - dorost kapitalismu. pokračuje hlavně pro dospělou populaci bojovými sporty na krev mezi muži a mezi ženami v kleci, dále filmotékou o zlu a násilí od rána do večera i v období svátků a slavností.
.......
Když se tyto jevy dotýkají Člověka v jeho běžném nenásilném životě, při žití tak, jak se má (neposkakuji jednou nohou na okraji propasti...) jsou také přítomny přírodní energie.

Několikrát se psalo o nanebevzetí zástupců HNR - to je o tom, co většina nevidí a nezná.

Jinou kapitolu tvoří znamení HNR, které nelze ignorovat a dávat tomu nálepku např. o nevinnosti, náhodě,...
Znamení HNR je podle mého názoru zahrnuto ve Vesmírných a Obecných zákonitostech a ty jsou Člověku a civilizacím nadřazeny.

 

[Ferry]

(len tí šťastnejší zomierajú pokojne, bezbolestne)

Tento výrok je čistý ateizmus. Popiera zákon akcie a reakcie.
Len tí ľudia zomierajú v bolestiach, ktorí sa odchýlili od predurčenej cesty, ktorí si vybrali svojím životom tú najhoršiu maticu stavu z možnej miery. Stále treba myslieť na to, že niektorí ľudia umierajú hodinu, iní rok a niektorí aj 20 rokov. Stvoriteľ nie je stroj, Stvoriteľ stále s láskou ponúka človeku možnosť opraviť svoje chyby. Ak sa človek začne naprávať, mieriť kurz k optimálnej ceste tak aj choroby pominú a smrť nastane zo dňa na deň. V minulosti starí žreci zomierali tak, že si sadli vonku na lavičku a tam zomreli. Jednoducho vypli svoje telo. Ešte aj v biblii sa píše o tom ako ľudia presne vedeli kedy zomrú. Ale potom im niekto zobral tú vlastnosť, zobral im poznatky o smrti. Tu by sme sa mohli pristavaiť a povedať - Ale veď tamten bol taký hajzel a tak ľahko zomrel. Áno, tak ľahko zomrel, pretože v tomto živote už nebol schopný spraviť žiadnu nápravu svojho ducha a to všetko si vyžerie v ďalšom živote. Hneď po narodení dostane leukémiu alebo podobné fajnotky. Žiadne zlo na malých nevinných - ale len odmena z predošlého života.

Ohľadom prírody. Mačka zožrie myš. Je to dobré alebo zlé? Z pohľadu mačky je to dobré, neumrie hladom. Z pohľadu myši je to zlé, lebo končí jej existencia. Ak by mačka zomrela od hladu, tak myši by sa premnožili a spôsobili by škodu na úrode, človek by hladoval - zomieral. Pre myši by to bolo dobré, ale pre človeka by to bolo zlé.
Je dobre známe, že dravce nezabíjajú zo zábavy. Ak je dravec sýty, tak sa ani nehne potencionálnej obete. Takže aj tu existujú spravodlivé zákony. A aké kusy zo stáda si dravec vyberá? Tie choré najslabšie. Byvol starý sa trápi, má už choroby, leda ťahá za sebou nohy. Ale sám o sebe nedokáže svoj život ukončiť skokom do hlbokej vody alebo do priepasti. Musí prísť dravec aby jeho život ukončil. Ale to nie je krutosť, ten starý byvol je tomu levovi dokonca aj vďačný, že mu pomohol ukončiť trápenie.


Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=ysa5OBhXz-Q

V Yellowstone parku ľudia považovali vlkov za zlo. Ich subjektívny pohľad postavili nad zákony prírody. Tak ich jednoducho vystrieľali. A čo sa stalo? Keďže nebolo vlkov, tak sa premnožila vysoká zver, ktorá spásla všetkú trávu, lebo sa mohla nekontrolovateľne množiť. Keďže tráva nebola, tak nemali kde bývať myši a všetky živočíchy žijúce v tráve. Keďže nebol hmyz v tráve, tak vtáky nemalo čo žrať. Jeden chybný subjektívny záver ne-človeka o tom, že vlky sú zlé, doslova zničil celý ekosystém. Ako by to pokračovalo, keby sa tam vlky nevrátili? Súš by sa rozšírovala, až by nastali také veľké záplavy, že by samotnému ne-človeku zobralo dom a možno by ho to aj zabilo. Ak by ne-človek zomrel, tak časom by sa vlk vrátil späť do parku, a s ním by sa obnovila celá príroda.

Snažiť sa vysvetliť zákony prírody pomocou lživej koncepcie dobro / zlo je chyba. Obmedzená koncepcia dobra / zla nie je schopná poňať také obrovské množstvo prírodnych zákonov. Treba použiť koncepciu MIM, tá je schopná také niečo vysvetliť.

Starý chorý byvol vypadol z miery a preto bude jeho štruktúra zničená aby mohla na jeho mieste vzniknúť štruktúra nová.
Populáciu myší v prírode drží v miere mačka aby jej množstvo nevypadlo z miery. To že mačka zabije myš to nie je krutosť, to je blaho pre zvyšok populácie myší, lebo tie budú mať dostatočné množstvo zdrojov pre výchovu ďalších pokolení - viď opak toho v známom videu myšší ráj, kde chýbalo hierarchicky vyššie riadenie s názvom mačka, ktorá by držala populáciu myší v miere. Ako dobre vieme myší ráj, mal vo výsledku totálne zdegenerovanú populáciu myší a kolaps celej populácie.

Dobro - zlo v prírode radšej interpretujem slovami tvoriť / deštruovať.
Narodí sa nový byvol - je to tvorenie.
Ale byvol aj potrebuje zomrieť - deštrukcia.
Ide o to, či tá deštrukcia je násilná.
Ak by predátory neboli, tak byvol by sa rozkladal asi pol roka. Z toho by boli choroby kvôli procesom rozkladu. Také niečo príroda nemôže akceptovať, pretože deštrukcia jedného kusu by časom spôsobila ochorenie celého stáda, ktoré by sa vracalo k zdochnutému kvôli nejakekému emocionálnemu putu. Preto nastupujú na scénu upratovači - predátory. Ich cieľom je deštrukcia štruktúry, ktorá vypadla z miery. Mohli by sme povedať, že predátory by mali deštruovať len kusy, ktoré už samé zdochli. Ale čo ak sa populácia v jeden rok premnožila? My nemôžeme čakať, kým ta premnožená populácia byvolov zlikviduje všetok porast na nejakom mieste. Potrebujeme redukovať stav za pochodu, a vyberajú sa na deštrukciu najslabšie kusy, aby sa zachoval proces evolúcie.

Dneska západaná civilizácia vypadla z miery. Preto bude zničená. Je otázka či ta deštrukcia bude násilná - atómové bomby, alebo bude nenásilná - odstavenie od zdrojov.
Násilná deštrukcia nedáva priestor pre nápravu. Nenásilná deštrukcia dáva priestor na opravu. Keď už na západe nebudú mať zdroje, tak sa možno uvedomia a prestanú sa správať ako nenažrané kobilky.

Zlom by sme mohli nazvať násilnú deštrukciu, ale aj to je zlé vyjadrenie, lebo z pohľadu hierarchicky nižšej úrovne riadenia - Byvol, je smrť iného byvola zlom. Ale z pohľadu hierarchicky vyššieho riadenia je smrť Byvola (násilná deštrukcia) riadiacim manévrom, ktorý nie je ani dobrý ani zlý, je len potrebný na to aby sa populácia byvolov držala v priateľnej veľkosti a aby Byvoly zo strachu pred predátormi putovali ďalej, aby nevyžrali všetku trávu z jedného miesta. Lev je len nástrojom hierarchicky vyššieho riadenia na vykonanie riadiaceho manévra.

 

[Vlad i mir]

Ak je dravec sýty, tak sa ani nehne potencionálnej obete.

potvrdzujem na 100%, videl som naživo ako sa okolo sýtych levov prechádzali zebry a gazely a levy sa na ne len pozerali. Možno aj samotná potenciálna korisť dokáže vycítiť, kedy šelma už potrebuje žrať a vtedy sa vzďaľuje.

 

[Bratislav]

potvrdzujem na 100%, videl som naživo ako sa okolo sýtych levov prechádzali zebry a gazely a levy sa na ne len pozerali.

Tiez som to videl, ale kludne to moze byt kvoli tomu, ze zebry maju kopyta a gazely rohy, ktorymi sa brania. Levy nie su dostatocne hladne, aby riskovali zranenie pri love. Napr. macka domaca lovi, aj ked je nazrata. Uvedomil som si, ze ta krutost v prirode je viditelna len ak sa pozerame na individualnu uroven z pohladu jednotlivca. Ak sa posunieme o uroven vyssie z pohladu celej populacie tak krutost sa vytrati a zrazu vidime, ze predatory a dravci maju stabilizujuci ucinok na populacie svojej koristi. Darwin objavil, ze prezivaju len jedinci s najvysou hodnotou fitness. Najvysiu fitness maju ti jedinci, ktori zanechali najviac potomstva. Nie su to len najzdravsi, najsilnejsi, najvacsi, ale aj ti co mali najviac stastia. Aj zdravy jelen sa moze potknut, alebo ho trafi blesk ci sa zapletie parohami do konarov, nehovoriac o polovnikoch, ktori takych trofejnych jedincov uprednostnuju. Takze aj tu mozme pozorovat vplyv nahody a ako vieme cez nahodu to moze byt posobenie HNR. Igor Ostrecov to vyborne opisuje v knihe Uvod do filozofie nenasilneho rozvoja. Populacie dravcov a ich koristi su na sebe zavisle a vzajomne sa posuvaju smerom dopredu. Pomaly sa menia, vyvyjaju sa, ale u zvierat je to len metoda pokus omyl. U cloveka je to vdaka jeho intelektu rozvoj na zaklade rozumu, racionalna.
Takze na tu krutost v prirode sa treba pozerat z viacerych pohladov, lebo z roznych urovni sa to javi inak. Ked sa pre zaujimavost posunieme o uroven nizsie ako je individualny pohlad, je nasilna likvidacia virulentnej bakterie imunitnym systemom kruta?
PS: Diogenez zo Sinope, grecky filozof, zakladatel kynizmu si napr. zelal, aby po jeho smrti bolo jeho telo podhodene divokym psom, aby bol z neho aspon nejaky uzitok.

 

[Celovek]

Vlk je hospodar, ked vidia sto oviec v jednom kosiari tak v nevedomych urovniach psychiky to pre nich znamena program "regulovat" premnozenu zver, preto dokazu zlikvidovat desiatky oviec na jeden utok bez toho aby z nich mali uzitok. Na Aljaske chytaju lososy ale jedia len jednu cast, ktora neobsahuje parazity pre nich nebezpecne, odkial to vedia...
Vlk, krkavec, macka boli vzdy spajane so svetom Nav, svetom duchov cize prirodzene vidia veci ktore uz ludia nie su schopni vnimat, odkial vznikli vsetky postavy rusaliek, lesiho a pod. Bud si to vymysleli v ramci strachu z nepoznaneho alebo naopak opisali skutocnosti poznaneho.

 

[jardob]

Postavil bych tu otázku jinak je příroda bezcitná ? (z mého pohledu objektivnější, má nějaké city nebo cítění nebo je to jenom stroj na instinkty).

Na túto otázku sa nedá odpovedať, pretože si z prírody, čo je súhrn fauny a flóry, urobil jedinú živú bytosť s psychikou a charakterom. Môžeme sa len dohadovať, že príroda ako celok má nejakého ducha, ale dokázané to nie je.

 

[jardob]

Je nutnost zažívat v životě bolest od Boha krutá ?

Krutosť je opak milosrdenstva, ktorému nás Boh tiež učí. Ale ak majú procesy v tomto svete smerovať k harmónii, tak musí byť všetko s mierou. Aj krutosť, aj milosrdenstvo.

 

[jardob]

Tento výrok je čistý ateizmus. Popiera zákon akcie a reakcie.
Len tí ľudia zomierajú v bolestiach, ktorí sa odchýlili od predurčenej cesty, ktorí si vybrali svojím životom tú najhoršiu maticu stavu z možnej miery. Stále treba myslieť na to, že niektorí ľudia umierajú hodinu, iní rok a niektorí aj 20 rokov. Stvoriteľ nie je stroj, Stvoriteľ stále s láskou ponúka človeku možnosť opraviť svoje chyby. Ak sa človek začne naprávať, mieriť kurz k optimálnej ceste tak aj choroby pominú a smrť nastane zo dňa na deň. V minulosti starí žreci zomierali tak, že si sadli vonku na lavičku a tam zomreli. Jednoducho vypli svoje telo. Ešte aj v biblii sa píše o tom ako ľudia presne vedeli kedy zomrú. Ale potom im niekto zobral tú vlastnosť, zobral im poznatky o smrti. Tu by sme sa mohli pristavaiť a povedať - Ale veď tamten bol taký hajzel a tak ľahko zomrel. Áno, tak ľahko zomrel, pretože v tomto živote už nebol schopný spraviť žiadnu nápravu svojho ducha a to všetko si vyžerie v ďalšom živote. Hneď po narodení dostane leukémiu alebo podobné fajnotky. Žiadne zlo na malých nevinných - ale len odmena z predošlého života.

Ferry, to vysvetlenie je čistá viera. Hovoríš to tak, lebo tomu veríš. Ale máš to aj nejako solídne overené? Urobil si v tomto smere štúdiu a dodržal metodologický postup aby bola neskreslená? Predpokladám, že nie. Ja tiež nie. A preto o týchto veciach nehovorím s istotou ale s určitou rezervou, ako pri hypotéze.
Na svete je veľa filozofií a vieroúk. Ateisti veria, že po smrti nie je už nič, žiadne vedomie, žiadna existencia. Niektorí veria v karmu a mnohé reinkarnácie. Ďalší veria v jeden život pred smrťou, ktorý bude po Božom súde pokračovať nejak ďalej. Lenže ako si to obyčajný človek overí? Nemáme ako! Môžeme si to overiť len praxou: t.j. že uvidíme sami po smrti, ako to je. (Ešte jedna možnosť je, že by to každému z nás povedal Boh priamo, čo by bol nespochybniteľný dôkaz. Ale kto má takéto šťastie...)

Inak, chceš povedať, že ten, kto zomrel bezbolestne nemal trochu viac šťastia (nebol šťastnejší) než ten, kto zomieral v bolestiach celý deň? Je to podobné ako pri viere v súdny deň... Nebude o niečo šťastnejší ten, koho trest po Božom súde bude mierny alebo žiadny, než ten, kto si bude musieť vytrpieť viac? A pritom nikto nespochybňuje Božiu spravodlivosť. (Vieš, ja to beriem tak, že každý spravodlivý skutok človeka je Boží dar, bez Boha by človek nebol schopný ničoho. Preto ani svätosť nie je zásluha, ale dar. Preto úplne prirodzene môžem hovoriť, že šťastnejší bol ten, komu sa dostalo daru svätosti).

 

[jardob]

Ohľadom prírody. Mačka zožrie myš. Je to dobré alebo zlé? Z pohľadu mačky je to dobré, neumrie hladom. Z pohľadu myši je to zlé, lebo končí jej existencia. Ak by mačka zomrela od hladu, tak myši by sa premnožili a spôsobili by škodu na úrode, človek by hladoval - zomieral. Pre myši by to bolo dobré, ale pre človeka by to bolo zlé.
Je dobre známe, že dravce nezabíjajú zo zábavy. Ak je dravec sýty, tak sa ani nehne potencionálnej obete. Takže aj tu existujú spravodlivé zákony. A aké kusy zo stáda si dravec vyberá? Tie choré najslabšie. Byvol starý sa trápi, má už choroby, leda ťahá za sebou nohy. Ale sám o sebe nedokáže svoj život ukončiť skokom do hlbokej vody alebo do priepasti. Musí prísť dravec aby jeho život ukončil. Ale to nie je krutosť, ten starý byvol je tomu levovi dokonca aj vďačný, že mu pomohol ukončiť trápenie.

Ferry, toto nikto nespochybňuje. Celá biosféra je takto nastavená. Keby sa niekto snažil zmeniť chovanie zvierat na "humánnejšie", tak by celá biosféra skolabovala. Skrátka život na Zemi je naprojektovaný k tomu, aby práve to, čo svojím ľudským svedomím a jemnocitom vnímame ako boj dobra a zla, tvorilo na Zemi rovnováhu a smerovalo k stabilite a harmónii. Na tejto Zemi vždy budú existovať tvorivé prvky a deštruktívne prvky. Keď ktorýkoľvek z týchto prvkov získa prevahu, tak vznikne nerovnováha a kolaps. Je to tak preto, lebo Zem je ohraničená sústava a poskytuje zdroje iba pre obmedzený počet jedincov (Zem nie je nafukovacia). A pri nekontrolovanom množení jednoducho musí dôjsť k nerovnováhe a následne kolapsu.

No spýtam sa takto, ak u zvierat tolerujeme zabíjanie pre potravu a pre ochranu svojho teritória, tak prečo sa nám to tak prieči u človeka... Prečo svedomie tak protestuje? Pre človeka azda platia iné biosférne zákony než pre zvieratá? Ak sa človek prestane brániť, ak si prestane chrániť teritórium, nehrozí mu zánik? U zvierat je bežné (napr. u levov), že ak cudzí samec porazí samca nejakej svorky, tak pozabíja jeho potomkov a splodí so samicami svojich potomkov... (Toto sa deje aj u ľudí pri vojnách: zabíjajú sa miestni muži a cez znásiľňovanie žien sa plodia vlastní potomkovia - prečo ako ľudia to vnímame ako zločiny, ak u zvierat to považujeme za normálne a nie kruté?!)

Predstavte si, že by sme vedeli spoľahlivo čítať svedomie ľudí a videli by sme, kto páchal protispoločenskú činnosť... Prestavte si, že by sa ľudia takto rozhodli vyčistiť spoločnosť od psychopatov, zlodejov, podvodníkov a vlastizradcov?! Zvieratá by nezaváhali pri ochrane svojho rodu a teritória, svojej svorky. A čo ľudia? Bolo by to správne, alebo pre človeka platia iné biosférne zákony a nevystavuje sa tým ľudstvo vyhynutiu, ak jedná s démonickými bytosťami v rukavičkách a dúfa, že jedného dňa ich Boh osvieti a sami sa zmenia? Potom prečo sa opakovanie dejú globálne katastrofy, resety ľudstva, ako zlyhania riadenia vývoja? (čo nezvládol človek, dáva do poriadku Boh cez prírodu). To len tak na zamyslenie, keďže zvieracie zabíjanie tu vnímame ako prirodzené a nevadí nám, ale ľudské áno? Neplatia pre nás rovnaké objektívne zákonitosti, ktorým podlieha náš život? Alebo sme v mene vyšších princípov povinní porušovať biosférne zákonitosti, byť pacifistami, a prestať chrániť svoje teritórium, svoj rod, svoj život? Máme radšej zomrieť (ako to chcú eugenici - globalisti) keď súhlasíme so zrušením štátnej potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, s bezbrehou tolerantnosťou ku všetkému, keď nám nadnárodní vlci hovoria, že im môžeme veriť, lebo už prestali ovce žrať a že nám chcú dobre?

 

[jardob]

Nejsem nakloněn názvu tohoto oddílu.
Podle mě navíc tento oddíl i se svým názvem je dílčí podkapitolou obecnějšího tématu:
Heroizace násilí
Když náhodou zahlédnu děj v přírodě, která je v přirozeném stavu např. vidím jestřáby, káňata, orly lovící drobné polní savce a vosy lovící motýly, sršně včely, pavouci mouchy.... si to vysvětlím přírodním koloběhem, že ten ulovený byl jeden z nejméně opatrných, nejméně hbitých čili již věkem a svým významem před ukončením existence. Několikrát jsme psali o energetice živého organismu a že zvířata tuto energetiku těla vnímají a že když vidí nesoulad, tak jdou za tím.
Podle mého názoru dělají saniťáky a očišťují stáda a krajinu od slabých nebo nemocných jedinců.
S tímto tématem souvisí i zvláštnost médií.
V době ČSSR vedoucí komunitní partaj - KSČ zakázala propagaci násilí. Byl zákaz heroizace násilí.
Dnes vládne nemilosrdně kapitál a tak média - hnětači názorů západní kolektivní schizofrenní psychiky, dostali rozkaz provádět heroizaci násilí na každém kroku a stokrát za den.
A to není jen o tom, že se pouští obrázky o přírodě - kosatky loví tuleně, lví smečka buvola ze stáda, krokodýli zase pakoně,... tedy zrovna značně úžasné děje v našich končinách nevídané a neslýchané s tím, že se jedná o slabý odvar násilí = určený pro malé děti - dorost kapitalismu. pokračuje hlavně pro dospělou populaci bojovými sporty na krev mezi muži a mezi ženami v kleci, dále filmotékou o zlu a násilí od rána do večera i v období svátků a slavností.
.......
Když se tyto jevy dotýkají Člověka v jeho běžném nenásilném životě, při žití tak, jak se má (neposkakuji jednou nohou na okraji propasti...) jsou také přítomny přírodní energie.

Několikrát se psalo o nanebevzetí zástupců HNR - to je o tom, co většina nevidí a nezná.

Jinou kapitolu tvoří znamení HNR, které nelze ignorovat a dávat tomu nálepku např. o nevinnosti, náhodě,...
Znamení HNR je podle mého názoru zahrnuto ve Vesmírných a Obecných zákonitostech a ty jsou Člověku a civilizacím nadřazeny.

A aký názov by si navrhoval ty?

PS: aké konkrétne znamenia HNR máš na mysli?

 

[Ferry]

Ferry, to vysvetlenie je čistá viera. Hovoríš to tak, lebo tomu veríš. Ale máš to aj nejako solídne overené?

Videl som pár dokumentov, o tom ako deti opisovali svoj predošlý život. Vedeli presne určiť kde predtým bývali, akých mali rodičov. Pre mňa je to fakt, ktorý sa nedá len tak vylúčiť. Tiež cirkevný zákaz viery v reinkarnáciu ... to je veľavravné.
Ak je celá mozaika svetonázoru vyskladaná a príde skladačka, ktorú nie je kde postaviť, tak to neznamená, že tú skladačku vyhodíme. To znamená, že je potrebné mozaiku rozobrať a poskladať znova, s oveľa vačším rozmerom, aby nám do nej zapadla nová skladačka a aby v nej boli prázdne miesta pre ďalšie budúce skladačky.

No spýtam sa takto, ak u zvierat tolerujeme zabíjanie pre potravu a pre ochranu svojho teritória, tak prečo sa nám to tak prieči u človeka

Zvieratá nemajú slobodnú vôľu. Musia konať podľa programu. Človek má slobodnú vôľu a tak preberá zodpovednosť za svoje činy.

Predstavte si, že by sme vedeli spoľahlivo čítať svedomie ľudí a videli by sme, kto páchal protispoločenskú činnosť... Prestavte si, že by sa ľudia takto rozhodli vyčistiť spoločnosť od psychopatov, zlodejov, podvodníkov a vlastizradcov?!

Odpoveď nie je vyčistiť spoločnosť, ale prevychovať! Najväčší grázel prevychovaný, bude najlepším policajtom. Najväčší zlodej sa zmení na najštedrejšieho človeka. Na to je potrebný informačný vplyv a hlavne láska-energia.

 

[jardob]

Videl som pár dokumentov, o tom ako deti opisovali svoj predošlý život. Vedeli presne určiť kde predtým bývali, akých mali rodičov. Pre mňa je to fakt, ktorý sa nedá len tak vylúčiť. Tiež cirkevný zákaz viery v reinkarnáciu ... to je veľavravné.
Ak je celá mozaika svetonázoru vyskladaná a príde skladačka, ktorú nie je kde postaviť, tak to neznamená, že tú skladačku vyhodíme. To znamená, že je potrebné mozaiku rozobrať a poskladať znova, s oveľa vačším rozmerom, aby nám do nej zapadla nová skladačka a aby v nej boli prázdne miesta pre ďalšie budúce skladačky.

Fery, viem o tomto fenoméne, ale to predsa nie je dôkaz. Sú to spomienky na reálny život nejakého človeka, ale nikde nie je napísané, že to bol predchádzajúci život dotyčného. Mohol sa len napojiť na noosféru a vidieť život očami a pocitmi nejakého cudzieho človeka, ktorý reálne žil. Ale samozrejme, ak má človek takýto zážitok, tak má tendenciu si tie spomienky privlastniť.
Nie je to jednoznačný dôkaz, dá sa to vysvetliť aj inak, preto to nie je dôkazom reinkarnácie.

Zvieratá nemajú slobodnú vôľu. Musia konať podľa programu. Človek má slobodnú vôľu a tak preberá zodpovednosť za svoje činy.

Aj človek pracuje podľa programu, ale oveľa zložitejšieho, najmä preto, že má vyvinutejší rozum, ktorý ľudské rozhodovanie komplikuje. Človek má vôľu, robí rozhodnutia. Ale tá vôľa nikdy nie je úplne slobodná... Za každým rozhodnutím sa skrýva množstvo vplyvov skrytých v podvedomí. Väčšina z nás ani netuší, čo všetko nás ovplyvnilo a ovplyvňuje v charaktere, v rozhodovaní.
A zviera tiež nežije stále iba pod inštinktami. Inštinktami sa riadi po vybudení nejakým podnetom. Ale ak tieto podnety nie sú, tak najmä domestikované zvieratá sa správajú niekedy podobne ako človek. Stačí sledovať kanály s videami o psoch, čo všetko dokážu a čím vedia prekvapiť.
Okrem toho, aj inštinkty sa dajú u zvierat potlačiť a iné sformovať. Tým sa zaoberajú najmä šľachtitelia zvierat, kde dosiahnu určitý typ správania a ten sa zafixuje a ustáli v génoch.
Človek ako tvor, je až príliš domestikovaný, zbavený vplyvu klasických inštinktov na úkor zombifikácie.

Človek má slobodu výberu. Slobodne si môžeš zvoliť akýkoľvek cieľ: ľahký, ťažký, či dokonca zdanlivo nereálny. Ak má človek cieľ a vôľu, tak cesta sa už začne formovať akoby sama.
Tu slobodu v rozhodovaní si mnoho ľudí neuvedomuje, myslia si, že mnoho vecí je pre nich nereálnych "nemôžem, lebo...", pritom ako dôvod spomínajú veci, ktoré sú len pseudodôvodmi, vsugerovanými prekážkami... No reálne človek sa môže rozhodnúť pre čokoľvek, ale musí za to niesť aj zodpovednosť... Napríklad rozdiel medzi úspešným podnikateľom a bežným človekom je iba v tom, že tam, kdé obyčajný človek vidí samé prekážky, tam podnikateľ vidí otvorené možnosti... Podnikateľ si viac uvedomuje slobodu svojho výberu. A jediné, čo by túto slobodu výberu malo v nás obmedzovať, je svedomie, aby sme si nevolili nemravné ciele. A čo sa týka možného a nemožného, platí Ježišovo: ak by si povedal tejto hore "zdvihni sa a vrhni sa do mora" a nezapochyboval by si o tom vo svojom srdci, tak sa stane podľa tvojho slova. My sami si mentálne okliešťujeme slobodu svojho výberu.

 

[jardob]

Zvieratá nemajú slobodnú vôľu. Musia konať podľa programu. Človek má slobodnú vôľu a tak preberá zodpovednosť za svoje činy.

Mimochodom, to stále nie je odpoveď na objektívne zákonitosti. Ak si človek, rodina, národ, štát prestane chrániť svoje teritórium a bude tolerovať potenciálnych agresorov na svojom území, či dokonca dopustí, aby sa stali jeho "elitou" - má šancu sa vyhnúť vyhynutiu (prirodzenému výberu) ako sa to deje v prírode u zvierat?

 

[Michaela1]

Mimochodom, to stále nie je odpoveď na objektívne zákonitosti. Ak si človek, rodina, národ, štát prestane chrániť svoje teritórium a bude tolerovať potenciálnych agresorov na svojom území, či dokonca dopustí, aby sa stali jeho "elitou" - má šancu sa vyhnúť vyhynutiu (prirodzenému výberu) ako sa to deje v prírode u zvierat?

Myslím, že ta otázka není úplně správně položená. Považujeme-li krutost za protiklad lidskosti, lze říci, že nebude-li si člověk či společenství chránit vlastní integritu či teritorium před agresorem nebo se dokonce spolupodílí na budování jeho "elitního" postavení, nejde o projev lidskosti, nýbrž o idiotismus. Naopak pokud vzniku takové situace brání, a to jak inteligentní a účinnou prevencí, tak v případě nezbytnosti použitím síly, nejde o krutost, nýbrž o racionální řešení problému přežití. Jde o to, že tak musí jednat s vědomím plné odpovědnosti za následky svého jednání a s vyloučením samoúčelně krutého zacházení s protivníkem, a to především s tím zástupným, záměrně nastrčeným skutečným viníkem. Jednoduše řečeno, snaha o nejlidštější možné řešení musí provázet každé, i to nejtěžší rozhodnutí.