Vedel. Liečiť sa skrz GNM - tam by sa dala urobiť presná diagnostika toho, čo sa deje na úrovni mozog - orgán a dohľadať presná príčina na úrovni psychiky by sa bleskovo (behom pár minút) dala nielen skrze hĺbkový rozhovor s pacientom, ale betónov za pár minút by to šlo skrze Metodu RUŠ. Táto metóda zároveň dokáže aj vyriešiť daný problém na úrovni psychiky, čím dôjde k okamžitému prejavu na úrovni "mozog - orgán". Lenže týchto príčin môže byť veľa, pretože koľko ľudí, toľko rôznych situácií, a toľko rôznych druhov vnímania. Kým ja alebo dajme tomu 99 ľudí zo 100 niečo môže vnímať ako prkotinu, druhý to môže brať ako veľmi vážnu vec, ktorá spôsobí uňho rakovinu (či inú nemoc). Takže si to vždy vyžaduje individuálny prístup, keďže každý človek je individualita a nemožno na to vyrobiť sériový liek, ktorý pomôže všetkým. Preto treba ľudí učiť ako si chleba upiecť a nie im ho strkať pod nos. No a kto neovláda aspoň základ toho, o čom píšem v záhlaví témy, a to je aspoň GNM (RUŠ už je metóda riešenia/liečenia), tak nevie, ako rakovina funguje, doktori ho ľahko nastrašia a on vbehne zakaždým do košiarika, kde mu ponúknu iba skalpel a chemoterapiu + ožarovanie, ktoré v rozhodujúcej väčšine prípadov tú smrť naozaj spôsobia a dokončia "dielo".
Principiálna otázka je otázka Hippokratova: "Skôr než niekoho začneš liečiť, opýtaj sa ho, či chce zmeniť to, čo ho k tej chorobe doviedlo." (Čož je prakticky aj to, čo od teba chce Boh, a dokonca aj ty sám - tvoje nevedomie, len o tom buď nevieš alebo to ešte aj potláčaš pretože lebo ... milión dôvodov). Takže v prvom rade je to o vôli samotného pacienta a dôvere, že mu bude pomôžené ak on sám pre to niečo urobí. Nie je to o slepej dôvere doktorovi. Je to o spolupráci doktor - pacient s tým, že samotný pacient musí presne chápať, a od neho doktor/liečiteľ/terapeut pýta ten kľúč, ktorý pozná iba samotný pacient, a on (doktor/liečiteľ/terapeut) ho k nemu dokáže len doviesť či pomôcť mu ho objaviť skrze to, že rozumie všeobecným spoločným princípom a zákonom platným pre každého nemocného človeka. V danom prípade si to vyžaduje štúdium/pochopenie svojho stavu. Princípy, ktoré ponúka GNM a RUŠ sú univerzálne a jednoduché. Pochopiť a použiť ich dokáže každý. A kto nie sám, tomu dokážu s tým pomôcť terapeuti. V prvom rade však keď sa obráti tam, kde výsledky nie sú/sú veľmi otázne, a kde mu spôsobia ešte väčší problém tým, že mu povedia "smrteľnú diagnózu" s maximálnou dĺžkou života, tak tam jednoducho prebieha také silné programovanie, že toto zvládne psychika smiešneho množstva jedincov tak, aby nezomreli. Keby doktori vedeli, čo naozaj robia v prípade rakoviny, sami odseba by zahadzovali plášte a mnohí by asi páchali samovraždy za to, že by nevedeli uniesť, koľko smrteľných prípadov spôsobili svojou vlastnou nevedomosťou. Tu zvlášť viac platí ako inde: "Chceli sme to urobiť ako sme najlepšie vedeli, ale dopadlo to ako vždy." Toto príslovie tu sedí doslova ako riť na šerbel. A všetko je to len preto, že sa súčasná "vedecká medicína" dogmatidky/nábožensky považuje za vrchol liečiteľského/zdraovtníckeho umenia. Ak máš pocit, že nič lepšie neexistuje, zaplatíš si to najlepšie (to o čom si presvedčený, že je to to najlepšie). Horšie je, že existuje aj lepšie a v porovnaní s tým, čo si si zaplatil, prakticky zadarmo a vždy funkčné. Žiaľ, to "najlepšie" dnes je o tom, čo povedal Einstein: "Je šialenstvo robiť stále dokola to isté, a čakať od toho iné výsledky." No a dnes je scháma jasná:
1. máš rakovinu = zomieraš,
2. zomieraš = MY ťa budeme liečiť,
3. nevyliečime ťa, budeme ťa len liečiť,
4. žiaľ, liečba nezaberá,
5. zomieraš
Keď to tak schematicky zhrniem, potom pacient s rakovinou, ktorý sa dnes lieči v súčasnom medicínskom systéme, je človek nevedomý, ktorý dôveruje nevedomým liečiteľom s cieľom dosiahnuť uzdravenie. A to je asi taký prístup ako keď poľovník o polnoci za novu a bez svetla vykročí na lov s tým, že ráno prinesie domov tučný úlovok a spôsob jeho lovu spočíva v tom, že len tak naverímboha bude strieľať okolo seba skalopevne presvedčený, že niečo určite zastrelí.